11. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Určite je dobré, keď budeme presnejšie zákon precizovať, ale aj všeobecne záväzné nariadenia. Ale musím jednu vec ešte povedať, že nikto nemôže ani z opozície rozprávať o tom, že by starosta alebo primátor si napísal do stavebného alebo územného rozhodnutia svoju vôľu. To neexistuje, ani to neexistovalo, pretože vždycky je, nadriadený orgán je krajský stavebný úrad, potom je to ministerstvo, vždycky sa môžete odvolať a vždycky sa presne posudzuje to stavebné konanie alebo územné rozhodnutie.
Ďalej podporujem to, že samozrejme nielen infraštruktúra, ale aj športoviská, ihriská, aj keď sú finančne menej náročné a aj keď ten pozmeňovací návrh nemám celkom ako preštudovaný, je tam možnosť vyňať rodinné domy. Ja mám momentálne v meste také, také napríklad tlaky, že máme celé územia, kde sa majú stavať rodinné domy, kde developer tlačí na vydanie stavebného povolenia a potom, keď by sme aj do územného alebo do stavebného konania napísali, že potom si tú infraštruktúru urobia, nikdy ju neurobia, ani rodinné domy, všetci čakajú, kedy to urobí mesto a preto si myslím, že aj takáto možnosť, ak sa takéto územia začnú zastavovať, tak aj takáto možnosť existuje, že aj tie rodinné domy môžu prispieť na infraštruktúru, čo je veľmi dôležité, pretože povedzme si, že tie tlaky od developerov sú dosť veľké na zmenu územného plánu a naozaj potom tá infraštruktúra celkovo, ihriska, cesty, čo neni ľahká záležitosť urobiť cestu alebo chodník, potom chýbajú.
Takže myslím si, že ten zákon bude veľmi potrebný. Mestá, obce ho privítajú. Určite zvážia, aby nezaťažovali jednotlivcov, ale aby zaťažovali tie stavby, ktoré naozaj si môžu teda, alebo je potrebné pre nich robiť infraštruktúru a verím tomu, že určite žiadna svojvôľa nebude ani v územnom rozhodnutí, ani v stavebnom, pretože to posudzujú ešte ďalšie vyššie orgány, ktoré, kde sa môže každý odvolať a kde sa to posudzuje viacstupňovo.

Ďakujem, ja len chcem doplniť diskutujúceho kvôli tomu, čo spomínal o číslovaní a vsúvaní jednotlivých článkov v pozmeňovacích návrhoch, že naozaj na toto si treba dávať pozor. Rovnako je to aj pri tom bode 2, ktoré je v jeho pozmeňovacom návrhu, kde sú tam nové novelizačné body 4 až 10, pričom pôvodný návrh má body 1 a 2 v článku I, takže ten bod 3 tam nejak chýba, teda aspoň som ho tam nikde nevidel.
Ďalšia vec je samotný text tých, toho pozmeňovacieho návrhu, hlavne čo sa týka bodu 5, kde sa dopĺňajú body 9 a 10, ktoré znejú, slúžiace na športové účely a významná investícia podľa osobitného predpisu. A ak by sme to zobrali takto všeobecne, tak jak je to pri tých športových účeloch, v tom mohli to precizovať teda navrhovatelia lepšie aj pri kultúrnych účeloch, kde sú spomenuté iba konkrétne kultúrne budovy, kdežto mohli tam byť tak isto spomenuté kultúrne účely a bolo by to jednoduchšie, všeobecnejšie. Čo už, keď sa takto bavíme, tak okej, stavajú sa nové policajné budovy, archívy, súdy a podobne, to tam tak isto nie je spomenuté. Čo sa týka napríklad školstva, sú tam spomenuté materské školy, stredné školy, základné školy a bez ohľadu na to, či sú súkromné alebo štátne. Pri vysokých školách sú tam konkrétne spomenuté len verejné školy, hovorím, keď už precizujeme, tak precizujeme. Skôr naopak, problém s precizovaním je v bode 6, kde sú spomenuté všetky stavby uvedené teda v odseku 2 písm. a) až e), kde si to opäť to slovo "všetky" môže každý vysvetľovať po svojom. To v jednom, v jednom pozmeňovacom návrhu precizujeme a v druhom zase pre zmenu si to potom môže každý vyložiť inak. Takže ja len dovolím si na to upozorniť, že to môže byť tak isto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Ja by som sa chcel venovať tomu bodu 5, kde sa pridávajú výnimky. Opäť sme tu pri výnimkách a práve si nemyslím, že toto je to najvhodnejšie, lebo to sa predsa dá riešiť aj tak, že tú sadzbu nastavíme od nuly. Ale hlavne iná vec ma trápi, že my vo výnimke vlastne obcí, aj keď hovoríte, že chcete dať právomoc obci, tak tu v tomto prípade touto výnimkou vy obci bránite, aby sa rozhodla. Vy jednoducho jej zakazujete, aby dala sadzbu za rozvoj pri výstavbe haly.
A tak sa chcem opýtať, že ako normálne živý príklad povedzme, lebo to tu máte uvedené, že športové účely, športové haly, zimné štadióny. Poviem extrém, tak si predstavme nejaký futbalový štadión, kde bude 20, 30-tisíc miest na sedenie, aké toto vyvolá náklady na infraštruktúru, napríklad nielen parkovanie, parkovanie povedzme spraví investor, ale ďalšie napojenia na cesty, pripájacie pruhy a tu zo zákona oni nebudú mať právo si vybrať ani euro.
To je jedna vec a druhá vec, v bode 6 (reakcia z pléna) v bode 6 zavádzate, že obec nemusí ustanoviť sadzbu poplatku za rozvoj pre všetky stavby uvedené v odseku 2 písm. a) až e). To znamená, že vlastne vstupujeme do akéhosi nového zdanenia objektov. Ja si myslím, že tento zákon naopak nemá riešiť typ objektu, má riešiť časť mesta, ktorá je zaťažená rozvojom, tam si poplatok vypýtajme a oblasť, kde je rozvoj vítaný, tam poplatok nedávajme. Ale tu ideme vlastne vstupovať ako keby do novej dane z nehnuteľností, lebo tu hovoríme o konkrétnych objektoch.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem pekne za slovo a zároveň ďakujem aj môjmu kolegovi pánovi Antalovi, ktorý v mene nás troch poslancov predložil tento náš pozmeňujúci návrh. Musím povedať, že o tomto návrhu my sme naozaj veľmi dlho a dôsledne diskutovali s každým, kto prejavil záujem o akúkoľvek zmenu oproti súčasnému stavu.
Keď sme pristúpili k predmetnej zmene a sme vypracovali tento pozmeňujúci návrh, tak ja sa priznám, že som sa vrátila k tej pôvodnej dôvodovej správe, ktorú ešte pripravili kolegovia Raši a Choma, ktorí pred rokom tento návrh zákona predkladali. A tam bolo uvedené, že tento zákon o miestnom poplatku za rozvoj má mať funkciu príjmovú, funkciu rozvojovú a áno, funkciu protikorupčnú. A myslím si, že ten náš pozmeňujúci návrh, ktorý teraz odznel v pléne, rozhodne posilňuje tieto funkcie a najmä aj tú protikorupčnú zložku. A okrem toho musím povedať, že treba si všimnúť aj regulačnú funkciu tohto poplatku.
Ja som poslankyňa mestskej časti Bratislava - Nové Mesto a preto veľmi vítam, že týmto naším pozmeňujúcim návrhom bratislavské mestské časti budú postavené na úrovni obcí. Vítam to aj z toho dôvodu, že v Bratislave mestské časti zabezpečujú prenesenú štátnu správu, teda vydávajú aj stavebné povolenia aj územné rozhodnutia a najlepšie vedia, že v ktorých prípadoch, ako použiť tento nástroj. Musím taktiež podotknúť to, že poplatok je veľmi silným nástrojom v rukách miestnych zastupiteľstiev a musia s tým veľmi opatrne narábať v budúcnosti, aby sa nemohlo stať, že budú napadnuté tie VZN-ká protestom prokurátora.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega Sloboda, rozdiel medzi tými číslovaniami, že toto sa celé poposúva, ale tam bolo, tam je chybne uvedené v texte zákona. To by bol už problém, ktorý sa nedá odstrániť, resp. dá sa v treťom čítaní možno ešte poopraviť.
Pán kolega Ivan, športové účely nemôžu oslobodiť, tam obec nemôže si sama svojvoľne oslobodiť, že teraz športovú halu vyjmem z tohto, ak, lebo športová hala sa radí medzi tzv. ostatné stavby, ktoré sú, pre ktoré sadzbu ustanovujem, viete. Čiže vy by ste mohli len ustanoviť sadzbu pre ostatné stavby, ale nemôžte povedať vo VZN-ku, že oslobodzujem individuálnym aktom alebo takýmto aktom športové haly, ktoré by ste nemali explicitne v zákone možnosť oslobodiť. Čiže a bolo by to ostatné.
Športové stavby. No viete, zimné štadióny, futbalové štadióny, kiežby sme mali tých investorov toľko, že idú v každom meste stavať zimné štadióny alebo futbalové štadióny, aby ma zaťažovali touto výstavbou. Máme ich, na jednej ruke ich zrátame, koľko ich vzniklo. Čiže tuná hovoríme o tom, že vítame takúto výstavbu a chceme, aby takáto výstavba išla.
Nemôžem sa stotožniť s tou výtkou, ktorú ste adresovali, že si môže obec rozhodnúť, kto kde ustanoví sadzbu alebo neustanoví. Veď je to presne to isté, čo dávate vy 0 až 35. Aký je rozdiel medzi 0 až 35 a tým, že nemusím ustanoviť pre všetky stavby nejakú sadzbu? Je to presne to isté, len povedané inak. Ja neviem, ja tomu nerozumiem. Ak na rodinné domy dám nula, na priemyselnú výstavbu 35, na ďalšie ostatné stavby 35 a ďalšie zase nula, tak je to isté, ako keď si rozhodnem, že nemusím ustanoviť na všetky. To znamená, si vyberie jednu, dve, tri z tých, ktoré je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, ktorí ste ešte prítomní v sále, ja nebudem dnes predkladať žiaden pozmeňujúci návrh, predložil ho pán kolega Choma, ale chcem sa vyjadriť k niektorým veciam, ktoré tu doteraz zazneli v rozprave.
Po prvé chcem povedať, že myslím si, že pozmeňujúce návrhy, ktoré sú predkladané predstaviteľmi vládnej koalície, boli relatívne dlho a široko konzultované so všetkými zainteresovanými, tak ako hovoril pán kolega Antal, s Úniou miest a obcí, so Združením miest a obcí. Boli konzultované s ministerstvom financií, s ministerstvom výstavby a ešte aj individuálne konzultácie boli s niektorými regionálnymi združeniami, prípadne individuálnymi starostami, aby sa vedeli vychytať špecifiká takých miest, ako je Bratislava, poprípade aj Košice, kde je delenie na mesto a mestské časti a tie kompetencie v tomto prípade nie sú ako úplne jednoduché.
Napriek tomu, že sme to takto široko konzultovali, myslím si, že je potrebné ešte niektoré veci dovysvetľovať. Nechápem argumentáciu, ktorá tu zaznieva od ctených kolegov zo SaS-ky, že je potrebné tento návrh zákona alebo celý zákon v zásade stiahnuť, lebo je potrebná široká diskusia všetkých dotknutých. Ja hovorím, že tú širokú diskusiu sme vykonali a na druhej strane ale jedným dychom kolegovia hovoria, že účelom je odstrániť korupčné chovanie samospráv, o čom ja nie som presvedčený, že je tu korupčné chovanie samospráv, ale ak ste si vedomí takéhoto konania, tak potom nechápem, prečo treba tento zákon zmiesť zo stola a prevádzať niekoľko mesiacov alebo niekoľko rokov dôkladnú diskusiu o tomto návrhu zákona. Tu mi ako logika nejako celkom nesedí.
Otázka, že či je tento návrh zákon sankčný alebo nie. Ja si pamätám rozpravu k tomuto návrhu zákona, ktorá prebiehala v minulom volebnom období a musím povedať, že bol som milo prekvapený, že sme sa zhodli, tak predstavitelia vládnej strany vtedy SMER-u, ale aj predstavitelia veľkej časti opozície na tom, že tento zákon je postavený dobre. Prečo je postavený dobre? Preto, lebo poplatok za rozvoj platia tí, ktorí zaťažujú územie stavebnou činnosťou a v prípade väčších celkov, ale aj satelitov okolo veľkých miest tí, ktorí prichádzajú na toto územie, nie sú prihlásení, neplatia tam dane, neplatia tam v zásade ani daň z nehnuteľnosti, nejdú na nich podielové dane a všetky náklady súvisiace s rozvojom infraštruktúry, napríklad budovaním kapacít materských škôl, budovaním kapacít základných škôl, budovaním kapacít v mnohých prípadoch, pokiaľ to majú obce v správe, ako sú vodovody, kanalizácie a dopravná infraštruktúra a prečo by mali všetky tieto náklady znášať pôvodní obyvatelia, pričom sa stane napríklad, ako je vec úplne bežná v okolí Bratislavy, vo všetkých satelitných obciach, že časť obyvateľov nie je prihlásená na trvalý pobyt a podielové dane idú niekde inde. A toto nie je problém len satelitov okolo Bratislavy, ale je to problém aj Bratislavy.
Ak ste si všimli debatu, ktorá tu prebiehala aj v médiách nie veľmi dávno a myslím, že to hovoril aj teraz primátor Bratislavy pri odpočte dvojročného pôsobenia, tak povedal, že Bratislava vykazuje v počte trvalých obyvateľov, na ktorých poberá výnos dane z príjmu fyzických osôb, zhruba o 40-tisíc obyvateľov menej, ako tu skutočne žije. To znamená, týmto trpí aj Bratislava a ja sa pýtam, prečo by mali platiť obyvatelia, ktorí tu reálne žijú, ktorí tu reálne platia dane, na tých, ktorí platia dane niekde inde alebo príjmy idú niekde inde? Preto sme to považovali v tom období, keď sa tento zákon prijímal, za dobré riešenie, ktoré hovorí, keď ideš sem, tak prispej na to, že chceš na tomto území žiť a myslím si, že je to vcelku logické riešenie.
Vec, ktorá tu je často spomínaná, je otázka odstránenia 150 m², teda že sa bude platiť za rodinné domy nad 150 m². Tento problém rieši pozmeňujúci návrh pána kolegu Antala, ktorý predniesol, a kolegov z opozície a potom je tu druhá diskutovaná otázka, prečo mínus 60 m²? Šesťdesiat metrov štvorcových sme veľmi dlho diskutovali, akým spôsobom urobiť tento odpočet a dospeli sme k riešeniu, že 60 m² je najväčšia plocha, na ktorú sa poskytujú dotácie v prípade podpory sociálneho bývania. Čiže 60 m² je najväčšia plocha. Ak by sme povedali, že čo to v zásade predstavuje, je to analógia, akoby odpočítateľná položka v prípade daňového zaťaženia, kde životné minimum alebo nejakú čiastku jednoducho odpočítavame.
Potom tu vystáva otázka, prečo len rodinné domy a prečo nie bytovky? Odpoveď vcelku veľmi jednoduchá, lebo rodinné domy stavajú investori, individuálni investori, ktorí to stavajú za vlastné a nemajú na tejto stavbe zisk. Bytovky stavajú developeri, ktorí majú v stavbe započítaný zisk a neviem, prečo by im zisk mal zostať a územie by malo byť zaťažené.
Druhý argument, ktorý je, najlepšie sa predávajú byty, malometrážne, jedno, dvojizbové, garsónky v prípade Bratislavy, ktoré používajú obyvatelia alebo najľahšie si ich kupujú a pritom, ak si zoberiete koeficient nákladov na meter štvorcový, tak tu developeri dokonca dávajú vyššie náklady na meter štvorcový, ako dávajú pri veľkometrážnych bytoch. To znamená, na týchto stavbách majú ešte väčší zisk. Ak si zoberiete, koľko bytov malometrážnych je v bytovkách, odhaduje sa, že počet malometrážnych bytov v bytovkách je 50 - 60 % a v prípade, že by sme nastavili, že za každú bytovú jednotku je mínus 60 m², to znamená, 60 % bytov by nebolo týmto spôsobom postihnutých, ale 60 % bytov zakladá nároky na materské školy, na základné školy, na všetku ďalšiu infraštruktúru, ktorá je v tom území potrebná. Tak isto znamená dopravné zaťaženie a všetky následné investície s tým spojené. Čiže tuto je niekde logika a preto som považoval za potrebné, aby som o tomto povedal, aby sme si to vysvetlili.
V tom pozmeňováku sú vyriešené nové plochy, sú tu vyriešené ďalšie veci, či to má byť nula, teda sadzba od 0 do 35 alebo od 3 do 35, je to otázka na diskusiu. Myslím si, že tento návrh, ktorý je, je vcelku dobrý, ale chcem sa vyjadriť ešte k veciam. Môžeme úplne seriózne debatovať o tom, aká je variabilita pri jednotlivých stavbách. Ten počet rôznych kombinácií, ktoré tu nastávajú, je neuveriteľne veľký a ak nám niečo uniká, tak sa o tom bavme.
My sme sa snažili vyriešiť také veci, ako sú okrem stavebného povolenia dodatkové rozširovanie plochy, ohlásenie stavebnému úradu, lebo ohlásenie stavebnému úradu, pokiaľ je v územnom rozhodnutí, sa na ohlásenie stavebnému úradu môžu stavať aj jednoduché stavby, teda rodinné domy do 300 m². To znamená, tadiaľ by mohla viesť, by mohol viesť únik. Rozhodnutie zmeny o povolení stavby, ak niekto si v rozhodnutí v stavebnom povolení povie, že ide stavať šesť poschodí a nakoniec postaví dvanásť poschodí, lebo viazalo sa to len na stavebné povolenie, nie na zmenu stavby pred dokončením. Riešia sa tu aj také veci, aby nebol možný únik, že niekto začne čiernu stavbu, ktorú si následne legalizuje a tým pádom by sa vyhol tomuto poplatku. Všetky tieto veci sú v tomto pozmeňováku riešené.
Ďalšia vec, ktorú treba povedať, a aby nebol súbeh, aby nebol súbeh toho, čo vy hovoríte, že boli niektorí investori zaťažení v súvislosti s územným rozhodnutím alebo stavebným povolením, alebo rôznymi individuálnymi právnymi aktami, nepomenovanými zmenami, boli zaviazaní, že postavia dodatkovú infraštruktúru, napríklad materské školy, križovatky a podobné záležitosti. Aby nebol možný súbeh, je to riešené v prechodnom ustanovení, v prechodnom ustanovení v druhom odseku a aby bola spravodlivosť, že tie obce, ktoré nestihnú zaviesť všeobecne záväzné nariadenie tak, aby bolo platné od 1. 1., to znamená, muselo by byť prijaté do 15. decembra, tak umožňujeme v tomto pozmeňujúcom návrhu prijať obciam prvýkrát zaviesť poplatok aj počas roka 2017. Takže im dávame dostatočnú možnosť na to, aby mohli VZN-ká prijať tak, aby im plne vyhovovali.
Je to určite na odbornú diskusiu, všetky tieto záležitosti. Mňa možno mrzí to súperenie, že kto prišiel s ktorým návrhom prvý. Ak vy hovoríte, že ste prišli s niektorými vecami, ja vás ubezpečujem, že tieto veci sme mali dávno prediskutované a mali sme tieto pozmeňujúce návrhy pripravené aj na rokovanie výboru pre verejnú správu, ale potom nakoniec došlo pred rokovaním výboru k dohode, že ich nepodáme a ešte ich ďalej dodiskutujeme. To je celý rozdiel, ktorý tu je. Boli pripravené k tomu istému dátumu a neboli verejne publikované pred týmto dátumom. Čiže ak by sme išli s nimi na výbor, tak sa tam stretnú tieto pozmeňováky úplne rovnako. Ja vás poprosím o podporu tejto zmeny zákona, lebo myslí si, že vychytáva všetky diery, ktoré boli v zákone, možno nie všetky, ale väčšinu dier, ktoré boli v zákone a myslím si, že stavajú znenie zákona tak, aby bolo prijateľné a spravodlivé pre všetkých stavebníkov.
Ďakujem pekne.