11. schôdza

Pán predseda, ja by som prosil o opravu v zápise o hlasovaní. Pri hlasovaní č. 206, kde som bol vykázaný akože som hlasoval "za", hlasoval som, že "som sa zdržal".

Dobrý večer všetkým. Je mi cťou, že môžem prvýkrát vystúpiť pred takto plnou sálou. Dúfam, že vás moje vystúpenie zaujme, aj keď nebude dlhé. Pretože mnohé z vecí, ktorú tu budem chcieť alebo ktoré tu dnes poviem, som už povedal pred asi, pred asi štyrmi hodinami.
S pánom Pellegrinim sme sa o zákone o e-Governmente bavili koniec-koncov aj na komisii. Oceňujem veľmi aj jeho prístup, že naozaj aj niektoré z tých pripomienok, ktoré sme vzniesli na komisii, naozaj zapracoval a posledne, keď sme schvaľovali posledné zmeny o zákone o e-Governmente, tieto tam aj sa dostali. Za skrátené legislatívne konanie sme teraz zahlasovali a verím, že zahlasujeme aj za zákon ako taký. Ale nerobíme to teraz kvôli vláde, ale robíme to kvôli ľuďom, kvôli právnickým osobám, ktorých sa práve tento zákon dotkne a ktorým bude určite prospešný.
Samotný zákon o e-Governmente tu máme od roku 2013. Ako pán Pellegrini správne poznamenal, dostatok času pripraviť sa naňho mali podnikatelia, ale ja si dovolím dodať, alebo teda právnické osoby, ale ja si dovolím dodať, že dostatok času pripraviť sa naňho mali aj orgány verenej moci.
Do dnešného dňa sme minuli na elektronické schránky a samotný portál www.slovensko.sk asi 50 mil. eur. Od roku 2007 celkovo na informatizáciu spoločnosti bola vynaložená takmer miliarda eur. Asi viacerí z vás videli to video Slovensko, Digital, kde krásne popisujú, čo všetko by sa za tú miliardu dalo urobiť. Výsledkom z môjho pohľadu vlajkovej lode informatizácie, teda elektronických schránok, o ktorých sa dneska bavíme, je, že už ich tretíkrát odkladáme.
Máme 270-tisíc právnických osôb, ktorých sa tieto schránky dotknú. V samotnom návrhu alebo v zdôvodnení tohto návrhu sa píše, že do dnešného dňa malo 24 % štatutárov právnických osôb reálne vydaný občiansky preukaz s čipom. Zarážajúcejšia je však skutočnosť, koľko z nich sa reálne aj do tejto elektronickej schránky aspoň raz prihlásilo. Podľa údajov z konca novembra je to iba 18-tisíc.
Zdôvodnenie, ktoré tu dneska prezentoval aj pán Pellegrini, bolo, že podnikatelia sa nestihli na zavedenie tohto, týchto schránok pripraviť kvôli tomu, že si to odkladali na poslednú chvíľku. Keď sme sa o tomto bavili na komisii v lete, tak pán Pellegrini prezentoval klbko, ktoré má na stole a ktoré potrebuje odniekiaľ začať rozmotávať. Ale ako som už povedal na začiatku, to klbko tu máme od roku 2013, takže z môjho pohľadu nielen podnikatelia, ale aj orgány verejnej moci a práve vláda toto veľmi silno podcenila. Napokon, ako som už spomínal aj predtým, samotný list podnikateľom odišiel iba tri týždne dozadu, v ktorom ich vyzýval na to, aby si vybavili občiansky preukaz.
Súčasne však chcem povedať, moja manželka reagovala veľmi promptne, išla si tento občiansky vybaviť a práve dneska na jej narodeniny jej ten občiansky bol aj doručený alebo teda oznámenie o tom. Takže v jej mene by som vám chcel poďakovať, že naozaj to netrvalo mesiac alebo koľko, jej to vybavenie, ale naozaj to bolo promptnejšie. Neviem, či toto prebieha vo všetkých, na všetkých miestach, kde sa to vybavuje, ale minimálne v Petržalke tomu tak bolo.
Takže kde je ten problém, ktorý tu vystal? A teraz myslím na ten problém zo strany vlády alebo teda orgánov verejnej moci. Bola tu spomínaná chýbajúca mediálna kampaň. Áno, tá pokrivkáva v porovnaní s tým, ako to prebiehalo v Čechách. Máme sa čo učiť, ale na druhej strane, ako bolo povedané, jednoducho zákon je zákon a ľudia sa tomu majú prispôsobiť.
Boli tu spomenuté chýbajúce čítačky. Toto takisto je svojím spôsobom použiteľný argument, ale nie až taký silný, aby sa tým dalo obhajovať to, že tie elektronické schránky sa nedajú spustiť, alebo že sa nedajú používať.
Pre mňa tým základným problémom je, že samotná verejná správa do dnešného dňa tieto schránky plnohodnotne nevyužíva. Na internete je množstvo blogov o tom, ako sa niekto snažil už dneska vybaviť práve cez elektronickú schránku materskú, komunikoval so sociálkou. A dokonca aj na samotnej stránke www.slovensko.sk sa nachádza jeden, minimálne pre mňa, alarmujúci údaj o počte neprečítaných správ orgánmi verejnej moci. Nechcem, aby ste si teraz tipovali, koľko to je, ale k 5. 12. to bolo číslo 434 090 neprečítaných správ, ktoré boli doručené týmto orgánom a neboli do dnešného dňa ani len otvorené.
To, že k 1. 1. podľa súčasného znenia zákona majú povinnosť využívať tieto elektronické schránky práve tie právnické osoby, podľa mňa neznamená, že tie orgány verejnej moci nemôžu odpovedať a reagovať už aj predtým. Samozrejme, sú orgány verejnej moci, ktoré už dneska plnohodnotne využívajú, ale z mojej strany možno teraz aj otázka na pána Pellegriniho, koľko je takýchto orgánov verejnej moci, ktoré už dneska naozaj reagujú na správy, ktoré dostanú cez elektronické schránky?
Ja si myslím, že toto by bolo pre ľudí omnoho väčším motivačným faktorom, keby už dneska vedeli, že tú elektronickú schránku vedia plnohodnotne využívať, ako mediálna kampaň alebo nejaké odkladanie, nejaké nátlaky, nejaké predlžovanie otváracích hodín.
No a takisto by som ešte chcel poukázať na to, že sú aj informácie o problémoch s prihlasovaním sa, ale hlavne s neprehľadnosťou tohto úradu, pretože netvrdím, že nejaká tá počítačová gramotnosť musí byť úplne pre každého zjavná, ale nejaká tá intuícia, tak ako to dneska funguje v prípade tabletov, alebo proste, keď ideme na nejaké, na nejaký portál, kde si chceme objednať letenku, tak jednoducho toto by nemalo práve aj v prípade tej elektronickej schránky chýbať.
Takže moja posledná veta na záver, aby som nerečnil dlho. Z môjho pohľadu tu nezlyhali podnikatelia. Tu zlyhala vláda a tu zlyhávajú orgány verejnej moci. Napriek tomu tento zákon podporíme, pretože je to v prospech občanov, v prospech všetkých právnických osôb, ktorí takto majú naozaj relevantne ešte minimálne pol roka sa na tú komunikáciu cez elektronické schránky pripraviť. No a verím, že ten polrok v plnej miere využijú aj všetky orgány verejnej moci.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Galek, pán podpredseda vlády Pellegrini, mám možno jeden taký zlepšovák, akým spôsobom zabrániť tomu, aby sme o pol roka museli zase prijímať nejaké odloženie. Je jeden deň v roku, kedy každý podnikateľ vie, že musí podať daňové priznanie. To znamená, ak aj podnikateľ nesleduje, čo sa deje, lebo vie, že nemá tú firmu aktívnu, alebo urobí na ňu dva obchody za rok, alebo proste, tak je si vedomý toho, že 31. marca musí podať daňové priznanie. To je podľa mňa ten kľúčový deň, kedy nejakým spôsobom daňové úrady môžu toho podnikateľa, či už ho príde podať osobne, to daňové priznanie, alebo či ho zašle elektronicky, jednoducho to je ten deň, kedy ten aj ten podnikateľ, ktorý nepodniká denno-denne, je na príjme a očakáva ako daňový úrad zareaguje na to jeho daňové, daňové priznanie. Myslím si, že vtedy je ten deň, kedy sa naozaj každý dá upozorniť na to, že ešte máte tri mesiace a treba to stihnúť. Na ten deň by som sa pri tej marketingovej alebo prezentačnej, propagačnej kampani sústredil, lebo vtedy je každý podnikateľ na príjme a bude počúvať, že či sa náhodou niečo nezmenilo, čomu sa musí prispôsobiť.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Galek, spomínal si, že orgány verejnej moci takisto nečítajú správy, ktoré dostávajú do schránok na www.eslovensko.sk. To svedčí o tom, že aj tu zlyháva štát, pretože orgány verejnej moci sú vlastne štát, aj keď tam je teda aj samospráva, ale aj samospráva je nakoniec, nakoniec štát. A keď pán Pellegrini spomínal, že sme kritizovali, že sa nerobila nejaká, nejaká osveta medzi podnikateľmi, že kto to kedy videl, že je tu predsa zákon a ten platí a tí podnikatelia by sa jednoducho mali prispôsobiť a podľa toho zákona konať, tak takisto si myslím, že štát by mal dbať aj na to, aby vyškolil svoje organizácie, orgány verejnej moci, aby vedeli, čo majú podľa tohto zákona robiť, pretože aj oni musia tento zákon dodržiavať a hlavne používať. A správne si pripomenul, že keby to tak bolo, keby išli príkladom a keby ten občan aj ten podnikateľ videl, že je to na niečo dobré, tak už dávno sa to využíva.

Ďakujem. Presne, ako povedal pán Krajniak, keby tu naozaj sme mali ako motiváciu služby pre podnikateľov, tak určite by sa tam húfom prihlasovali a nie po tých trochách, tak ako je to teraz vďaka reklame, ktorú síce možno zo strany štátu robíme, ale to nie je tá správna asi reklama, ktorá by pritiahla používateľov elektronických stránok. A správne, daňový úrad, to by bolo ideálne, toho sa síce v tomto roku pravdepodobne nedočkáme, hoci teda miliarda sa už minula na elektronizáciu, ale to najdôležitejšie stále urobiť nevieme ako podnikatelia.
To, čo bolo dôležité, spomenuté práve v príspevku Karola Galeka, je to, že nešlo len o to, že podnikatelia by sa nechceli prihlásiť a nechceli získať zaručený elektronický podpis, ale jedná sa o to, že ani na niektorých pracoviskách to nebolo možné. To znamená, že síce si vybavili elektronický občiansky preukaz, ale nebolo možné aktivovať zaručene elektronický podpis na tých pracoviskách niekoľko mesiacov. Takisto im, o padaní systému ani nehovorím. Koniec-koncov teraz toho boli dosť plné správy, takže to si každý vedel prečítať aj sám.

Podobne ako pán poslanec Galek by som sa chcel poďakovať jednak za istú ústretovosť pri schvaľovaní tej predchádzajúcej novely, kde sme pre právnické osoby, ktoré nie sú zapísané v Obchodnom registri, posunuli tú povinnú aktiváciu až na 1. mája 2018, vďaka čomu teraz nemusíme riešiť napríklad neziskové organizácie. Takže to je dobré, že sme spravili.
Na druhej strane, keď sme rokovali o tej predchádzajúcej novele a ešte aj predtým sa hovorilo o tom, že bude štát realizovať nejakú kampaň a myslím, že to hovoril aj pán podpredseda vlády, že by mala byť nie drahá, ale efektívna a aby sa hlavne dostala ku každému jednému konateľovi a štatutárovi. Ja som sa aj vtedy vyjadroval, že pri mnohých európskych projektoch sa robí publicita, informovanosť o veciach, ktoré nemajú žiadny reálny význam okrem toho, že teda robme propagandu, že niečo bolo urobené, postavené, zrekonštruované z európskych fondov, ale inakšie tá informácia nikomu na nič neslúži. A práve pri projektoch, ako je tento, je to priam nevyhnutné, aby sa k ľuďom alebo teda k dotknutým štatutárom právnických osôb dostala tá informácia.
Takže moja otázka smeruje aj k tomu, či uvažuje, uvažuje úrad podpredsedu vlády o nejakej kampani, alebo akou formou chceme zabezpečiť tú informovanosť, aby sme o toho pol roka alebo trištvrte roka, alebo o rok, alebo aký termín už stanovíme, zase nestáli pred tou otázkou, že podnikatelia by to síce mali vedieť, ale nejako sami od seba sa k tomu nemajú a médiá sami od seba o tom neinformujú.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja len si dovolím pripomenúť v nadväznosti na to, čo už bolo povedané, že táto povinnosť mať zriadenú elektronickú schránku sa týka aj škôl. Práve dnes bola aj na oficiálnom webovom sídle Národnej agentúry pre sieťové elektronické služby zverejnená táto informácia, kde je aj niekoľko postrehov, kde treba si naozaj naštudovať, že naozaj, ak občan bude mať záujem komunikovať so školou či školským zariadením elektronicky, škola mu musí vyhovieť. To znamená, pre riaditeľa školy tak pripadá ďalšia povinnosť, ak posiela rozhodnutie, mal by si overiť, že či má rodič aktivovanú elektronickú schránku na doručovanie rozhodnutí. Ak ju má, samozrejme bude ju musieť posielať do tejto elektronickej schránky, ináč to bude robiť písomne o istine a je tam aj priznanie toho, že samotná agentúra poskytovala školenia pre školy, aby vedeli o tejto informácii, ale zapojilo sa doteraz málo škôl. To znamená, že naozaj možnože tá propagácia mala prísť trošku skôr a možno by sme mali podstatne viac zapojených, aby, ale ja verím tomu, že samozrejme, naši riaditelia a naši učitelia to zvládnu ako vždy. Ďakujem.

Takže iba veľmi krátko a veľmi všeobecne. Ja dúfam, že toho 1. 7. to už bude naozaj o tom, nieže 1. 7. štartujeme, aleže 1. 7. už ten vlak bude dávno rozbehnutý. Budú na to pripravení aj podnikatelia, budú na to pripravené aj orgány verejnej moci a toho 1. 7. všetko prebehne úplne hladko, bez problémov, lebo už všetci na ten systém budú zvyknutí a bude fungovať.
No a čo som ale chcel hlavne tým svojím príspevkom povedať, bolo, že pokiaľ my dneska obviňujeme podnikateľov, že zanedbali naše povinnosti, možno by bolo fajn povedať alebo priznať si proste, bolo by to také ľudské, že to zlyhanie nebolo iba na strane tých podnikateľov. Ja byť na vašom mieste, čo by som, úprimne povedané, nechcel byť, ale ste tam, kde ste, zastávate úlohu, ktorú zastávate. Možno by som sa im aj, nepoužijem, ospravedlnil, ale priznal si aspoň ten svoj podiel viny, ktorý možnože na tú vládu alebo na tie orgány verejnej moci pripadá. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Naozaj len veľmi krátko. Predtým, ako medzi prvým a druhým čítaním by sme diskutovali, či 1. 7. je dostatočný termín alebo nie, dovoľte mi ešte pár aktuálnych čísiel k 5. 12. Tých schránok je síce 270-tisíc, ale tých jednotlivo, jednotlivých štatutárov, ktorí sa môžu do nich prihlasovať, je 211-tisíc, pretože niektorí sú štatutármi v piatich, šiestich, ôsmich firmách, takže 211-tisíc jedinečných štatutárov musíme vedieť vybaviť občianskym preukazom s čipom a s bezpečnostným osobným kódom. Dnes už disponuje eID kartou a s aktivovaným bezpečnostným osobným kódom z týchto podnikateľov 66 122, čo už sa blížime k 31 % a dosahujeme oproti predchádzajúcemu týždňu nárast o ďalších 9 590. Týždeň predtým bol prírastok 8 330, týždeň predtým bol trochu slabší 4-tisíc. Čiže vidno ten trend, tú kulmináciu. Je asi zjavné, že dnes už o tejto svojej povinnosti vie asi každý, kto o tom má vedieť, ale už fyzicky dnes to spraviť nemôžme.
Chcem povedať, pán Krajniak, že ďakujem pekne za tip, ale verte mi, že to bolo jedno z prvých, ktoré som povedal nášmu tímu, že musíme najprv využiť všetky kanály, ktoré máme k dispozícii zdarma, až potom sa vrhnúť na kampaň. A využili sme asi 250 rôznych združení a aliancií, ktoré sme oslovili, aby oslovili svojich členov a požiadali sme finančnú správu, aby každého, kto s ňou komunikuje elektronicky, čo sú všetci platitelia DPH, aby ich informovala o tejto povinnosti takisto. Samozrejme ten list, o ktorom hovoríte, zasielalo ministerstvo vnútra formou direct emailingu. Takže naozaj sme využili všetky tie možné kanály, ale pevne verím, že finančná správa nám helfne aj v tom marci, lebo to je veľmi účelné a tam tá interakcia, dopad môže byť dobrý.
Takže ešte raz opakujem, z tých 211-tisíc dnes 66-tisíc má už technické vybavenie na to, aby sa do schránky dostalo. Samozrejme, ešte až tak veľmi dôležitý pre nás termín nie je, koľko si ju už aktivovalo, pretože dôležité bude, aby po 1. 1. si ju začali otvárať. Dnes ešte, keď nechcú, nemusia, lebo už dnes, keď si ju aktivujú, tak sa automaticky stávajú partnerom na elektronickú komunikáciu.
Ja by som bol nerád, aby sme použili výraz, že obviňujeme podnikateľov. Ja mám od toho najďalej. Ja som len skôr skonštatoval, že dnes máme tieto počty a ten problém tu nastal. Ja samozrejme kedykoľvek priznám a natoľko ma vy už poznáte, že keď je niekde chyba, tak ja ju poviem, aj keď je na našej strane. A je pravda, že je treba upozorňovať a treba vynucovať plnenie zákona v prvom rade od orgánov štátnej správy a tam, kde sa takéto konanie nedeje, tam musíme zasiahnuť. A je pravda, že tie úrady, ak si svoje povinnosti vyplývajúce z tohto zákona neplnia, tam musíme zakročiť.
Ja chcem povedať ešte jednu vec. Ja ďakujem, že ste ocenili náš prístup, keď sme robili novelu predtým. Ja som vám dal aj další sľub, že sa vrátime naspäť aj k jednej podateľni elektronickej. A môžem vám už oznámiť, že už sa píše paragrafové znenie a v januári prídeme do parlamentu s novelou zákona o e-Governmente, kde budeme sa snažiť umožniť platbu kartou na portáli tak, ako je to bežne pri iných službách vo svete, aby bola zavedená opäť povinnosť jednotnej elektronickej podateľne, aby občan nemusel hľadať možnosti kde všade.
Pán kolega, ste tak obranne zareagovali, inak veľmi korektne a správne, ale ste tak povedali, že a tí naši učitelia to už zvládnu. No čo už im iné zostáva? Ako vždy. A kolegyňa pri vás sa tak usmiala, že ako trefne ste to povedali. Ja chcem povedať jednu vec a možno to tak laicky musíme o tej elektronizácii hovoriť. Dnes rozhodnutie o tom, že je dieťa prijaté do školy, sa musí vystaviť. To znamená, ho napíšu, vypíšu hlavičku, údaje, všetko. No a teraz to, čo ste vy povedali, že učitelia to pravdepodobne zvládnu ako vždy, je to, že tak ako to tam napísali, tak by to nejakým jedným úkonom samozrejme v elektronickej podobe podpísali a hneď zaslali vám do vašej elektronickej schránky. To je to, čo teda budú musieť zvládnuť. Dneska musia zvládnuť to, že toto všetko musia spraviť, vypísať a teraz vytlačiť, ísť si kúpiť obálku s doručenkou, zalepiť, obliznúť, všetko spraviť a teraz čakať, či príde doručenka, nepríde doručenka a tak ďalej. Čiže práveže budú musieť toho zvládnuť menej, ako toho musia zvládať teraz.
V čom ale súhlasím, je, že musia zistiť, či má alebo nemá občan aktívnu elektronickú schránku. Aj to bude predmetom našej novely, ktorú by som chcel priniesť a bez ohľadu na to, ako ten termín nakoniec vy, páni poslanci, rozhodnete, aby sme mali pre úrady vždy iba jeden systém fungovania, a to znamená vydávanie rozhodnutí elektronicky. Bez ohľadu na to, či vy máte alebo nemáte, ja vám vaše rozhodnutie pošlem elektronicky do NASES-u a tam sa to rozdvojí. Lebo NASES vie, či máte alebo nemáte elektronickú schránku. Keď nemáte, dôjde k materializácii toho rozhodnutia do fyzickej podoby, príde vám poštou. A potom sa zase tá doručenka elektronicky nahrá do systému a úradník znovu dostane informáciu elektronicky, že vám to bolo doručené. A on sa netrápi, či to prišlo tak alebo onak. A to je to, čo musíme tým občanom vlastne dať k dispozícii, že pokiaľ majú záujem, chuť a takú istotu chodiť na poštu, tak si nezaktivizujú dobrovoľne schránku a bude im to chodiť takto po starom, nazvime to. Ten, kto si zaktivizuje, ale chceme, aby ani škola, ani žiadny úrad, ani sudca nemusel zisťovať, ako má vydať rozhodnutie, ale aby ho vydával vždy elektronicky. A tam už potom štát na jednom mieste si to rozdelí do fyzického sveta a do digitálneho. To by potom ušetrilo to, v čom ja zase s vami súhlasím, že sledovať, či ten rodič má alebo nemá aktívnu schránku. Ale v tom prvom znovu chcem opakovať, nemusí nič tlačiť, len to entrom odťukne na príslušnú schránku. Takže možnože to bude ľahšie.
Takže ešte raz, 31 % z 211-tisíc, 66-tisíc to už má. Počítam, že do Vianoc ešte pod vplyvom kampane mnohí si to dovybavujú. Takže zvážme, či je dôležité alebo potrebné ešte to posúvať na neskôr, ako je 1. 7., ale ešte raz, ak rozhodnete medzi prvým a druhým čítaním, že súhlasíte, aby sa to posunulo na 1. septembra, budem, samozrejme, musieť rešpektovať zákonodarný zbor. Ale myslím si, že tie čísla teraz dávajú optimizmus, že by sme to mohli k 1. 7. zvládnuť. V opačnom prípade sa bojím, že vytvoríme zase, ako vypustíme tlak z tlakového hrnca a zasa si tak všetci vydýchnu a september je pre všetkých ešte veľmi, veľmi ďaleko.
Takže veľmi pekne ďakujem za vaše komentáre a pevne verím, že budete ochotní podporiť novelu zákona aj v druhom čítaní.
Ďakujem veľmi pekne ešte raz.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, trošku sme vyšli z tempa, takže dúfam, že sa veľmi rýchlo vrátime do tých myšlienok, ktoré sme mali. Myslím si, že celkom sme boli dobre nastavení.
Na začiatku sa ospravedlňujem, pán kolega Ivan, mali ste pravdu. Vy ste boli na tom webe skôr, ale nejak som si to ja nevšimol. Korektnosť mi káže vám to teda takto aj povedať. Ale musím zase povedať aj bé, že ten váš pozmeňovací návrh nie je v poriadku. Nie sú to totožné tie pozmeňujúce návrhy práve preto, že vy ste robili pozmeňujúci návrh akoby vo vzťahu k zákonu pôvodnému, ale máte robiť pozmeňujúci návrh k nášmu zákonu, k nášmu návrhu zákona. Čiže vy ste nezobrali do úvahy, že sa vsúva tam jeden, jedno písmeno. To znamená, vy vypúšťate céčko, my vypúšťame déčko. Vy by ste vypustili úplne niečo iné ako rodinné domy, keby to bolo v tomto znení prijaté. Takže v tomto minimálne máme rozdiel a v tomto je tento náš návrh lepší, hoc rieši akoby to isté.
Ale vrátim sa k samotnému návrhu zákona. Ja na začiatok chcem povedať, že mnohí si pletú už len názov tohto zákona a je to dosť dôležité. Ak ho nazývame zákon o poplatku na rozvoj a zákon o poplatku za rozvoj. Za a na sú úplne iné terminus technikus. Na rozvoj znamená, ako keby sme chceli budovať niečo nové a preto vyberáme peniaze od developerov a ideme stavať niečo nové, aby sa nám rozvíjali naše mestá a obce. A za rozvoj znamená, že práve naopak, nám vzniká niečo, čo nás zaťažuje a čo potrebujeme v súvislosti s tým riešiť, vyberať nejaký poplatok a stavať infraštruktúru a tak ďalej. To, čo je v tom zákone povedané.
Nechcem sa určite opakovať v, to, čo tu už odznelo, či už od navrhovateľa od kolegu poslanca Gála, ale aj od mnohých z vás, ktorí ste predo mnou vystúpili. Ja chcem len oceniť, že bola korektná debata a myslím si, že to nebolo pri jednom sedení, minimálne s pôvodnými predkladateľmi návrhu, avšak musím povedať, že sme komunikovali so ZMOS-om, komunikovali sme s Úniou miest a obidva, obidvaja podporili to, čo chceme navrhovať. Ja si myslím, že tie návrhy, ktoré tu padnú v pléne alebo padli, či už to predkladal pán kolega Choma, alebo teda to, čo máme pripravené my, tento zákon zásadným spôsobom vylepšuje a práve reaguje aj na to, že ten zákon vzniká v prostredí, kedy právne vzťahy sú rozbehnuté a je veľmi ťažké vsúvať takýto zákon do právneho poriadku Slovenskej republiky. Avšak som o tom presvedčený, že dá sa to urobiť a tieto pozmeňujúce návrhy k tomu práve pomáhajú.
Ja chcem na začiatku povedať a teda aj upozorniť verejnosť alebo teda zopakovať to, že prijatím tohto zákona, uvedením do života nevzniká poplatok zo zákona a teda nezaťažuje každého jedného, ktorý zajtra požiada o stavebné povolenie a teraz sa musí báť o to, že jednoducho bude platiť akýsi poplatok. Je to na rozhodnutí obecných zastupiteľstiev, mestských zastupiteľstiev, ktoré tak, ako tu iks-krát odznelo - a budem si stáť za tým preto, lebo ja som tiež primátor jedného mesta - veľmi dôkladne zvažujú, či prijmú takýto, takéto VZN-ko, alebo ho neprijmú. A dnes môžem s určitosťou povedať, že bude veľmi málo miest a obcí, ktoré vôbec príjmu toto VZN-ko, avšak tých veľmi málo miest a obcí jednoducho na takýto zákon aj čakali, čakajú a vítajú ho práve preto, že tá akási nekontrolovaná výstavba začína zaťažovať obce a mestá a obce a mestá nedokážu reagovať svojimi rozpočtami, nedokážu zabezpečovať infraštruktúru na takej úrovni, ako by mala byť.
Žiaľ, táto debata, aj ktorá tu doteraz prebehla, sa točila len okolo ciest. Avšak "infraštruktúra" neznamenajú len cesty a chodníky. Infraštruktúra sú aj školy, škôlky, športoviská, proste to, kde má normálny človek žiť, deti vyrastať a tak ďalej. A práve toto má zabezpečovať takýto poplatok. Obce a mestá dnes napríklad nemajú z čoho budovať nové školy, nové škôlky. Práve preto sú tu výzvy zamerané na budovanie tejto infraštruktúry. Obce a mestá nemajú z čoho budovať nové športové haly. My sme malé dvadsaťtisícové mestečko a máme jednu športovú halu a cítime, že nám je málo. Ja si neviem predstaviť, koľko by v takej Bratislave malo byť športových hál tak, aby sme sa dostali na úroveň normálnej Európy, kde dokáže každé dieťa športovať, ktoré chce športovať a nie je obmedzené tým, že nemá kde športovať. Čiže toto má byť presne aj o tom, žem lebo stále sa tu opakujú križovatky, cesty, ale toto má byť z môjho pohľadu hlavne o tej infraštruktúre ostatnej.
Čo sa týka nášho pozmeňujúceho návrhu, veľmi dôkladne sme si ho prešli a veľmi sme zvažovali, ktoré ustanovenia do toho dávame a nevzniklo to za päť minút. A priznám sa, jednu jedinú vec sme, hoci úmysel bol, sme nedokázali presne definovať a dostať do tohto zákona a preto budeme očakávať, ako sa s tým obce a mestá vysporiadajú, a to sú práve tie nešťastné vyvolané investície, o ktorých sa tu vedie debata, o ktorých vedú aj developeri debatu. A teraz po prijatí už tohto zákona budú musieť aj starostovia, zastupiteľstvá, primátori veľmi zvažovať, čo budú písať do tých stavebných povolení, čo budú žiadať od developerov, aby budovali, keď budú vyberať takýto poplatok za rozvoj. Lebo ja to iks-krát opakujem a som opakoval, že nemôže byť svojvôľou starostu alebo primátora, čo napíše do záväzného stanoviska obce alebo do stavebného povolenia, pokiaľ mu niečo nevyplýva priamo zo zákona, že to tam môže dať.
Čiže nie celkom sa stotožňujem s tým, že čokoľvek si tam obce a mestá dávajú. Možno si to dávajú, avšak nekonajú v súlade so zákonom. A budem veľmi pozorovať a počúvať, čo po prijatí tohto zákona budú vyžadovať ďalej od tých developerov. A tak, ako som aj s kolegyňou Kaščákovou v našej debate spomenul, a potom bude možno na mieste si sadnúť a povedať, čo sú to vlastne tie vyvolané investície, pokiaľ obce a mestá budú veľmi, budú ďalej nekorektne pristupovať k tomuto. Avšak tu už hovorím o tom, že nemôžme to zvrhnúť akoby len na tie cesty a cestný zákon, ale aj na ostatné veci.
Ak dovolíte, predložil by som teda náš pozmeňujúci návrh a to pozmeňovací návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Petra Antala, Edity Pfundtner k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Petra Antala a Pétra Vörösa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 271.
Bod 1. V článku 1 v bode 1 poznámka pod čiarou k odkazu 3a) znie: "Poznámka pod čiarou k odkazu 3a) znie: ^3a) § 2 ods. 2 a 9 až 12 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov."
Odôvodnenie: úprava vyplynula zo stanoviska Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky k návrhu zákona.
Bod 2 pozmeňovacieho návrhu. Článok I sa dopĺňa o nové novelizačné body 4 až 10, ktoré znejú :
„4. V § 3 ods. 2 doterajšie písmeno d) sa vypúšťa. Doterajšie písmeno e) sa primerane preznačí.“
Toto je to, čo som hovoril , čiže odôvodnenie: v súvislosti so zmenou navrhovanou v § 7 novým odsekom 5 z predmetu oslobodenia navrhujeme vypustiť doterajšie oslobodenie od poplatku za rozvoj stavbu rodinného domu s výmerou podlahovej plochy do 150 m² . Predmetné oslobodenie rodinných domov je diskriminačné a nedôvodné, najmä vo vzťahu k stavebníkom bytov a zároveň sa týmto naďalej podporuje neželaný stav suburbanizácie v niektorých obciach, ktorá má nepriaznivý vplyv na životné prostredie a zakladá rozsiahle a neprimerane vysoké požiadavky na rozvoj územia (napríklad potreba nových škôl, škôlok, ihrísk, parkov a podobne, ktoré nie je možné realizovať ako tzv. vynútené alebo vyvolané investície).
5. V § 3 ods. 2 písmeno c) sa dopĺňa bodmi 9 a 10, ktoré znejú: „9. slúžiaca na športové účely,
10. významnej investície podľa osobitného predpisu odkaz 8a)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 8a znie: "^8a) zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“
Odôvodnenie: navrhuje sa rozšírenie taxatívneho vymedzenia stavieb nepodliehajúcich poplatku za rozvoj. Predmetom poplatku za rozvoj nemajú byť stavby slúžiace na športové účely, športové pozemné stavby, medzi ktoré patria najmä športové haly, zimné štadióny, futbalové štadióny, tribúny, telocvične a podobne, nakoľko vo väčšine prípadov tieto stavby obce nedokážu financovať zo svojich zdrojov a ich spoplatnenie by mohlo sťažiť alebo znemožniť rozvoj v oblasti športu.
Zároveň doplnením bodu 10 sa reaguje na možné ohrozenie významných investícii stavieb, ktoré sú v osobitnom režime podliehajúcom zákonu č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov.
6. V § 7 sa dopĺňa ods. 5, ktorý znie: „(5) Obec nemusí ustanoviť sadzbu poplatku za rozvoj pre všetky stavby uvedené v odseku 2 písm. a) až e).“
Odôvodnenie: týmto bodom sa navrhuje posilnenie rozvojovej a taktiež regulačnej funkcie poplatku, aby sa obec mala možnosť rozhodnúť, ktoré stavby bude zaťažovať poplatkom (napr. tie, ktoré jej prinášajú možný problém s budovaním infraštruktúry) a ktoré nie. Obce vo všeobecne záväzných nariadeniach budú mať zákonnú možnosť neuplatniť sadzbu pri určitých stavbách, napríklad na rodinné domy, aj vzhľadom na priority obce, charakter a osobitosti územia a podobne.
7. V § 8 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie: „(3) V prípade, ak vznikne stavebníkovi poplatková povinnosť podľa tohto zákona v súvislosti s vydaným rozhodnutím o povolení zmeny stavby pred jej dokončením^3b), ktorým sa rozširuje rozsah stavebného povolenia, ktoré nepodliehalo poplatkovej povinnosti podľa tohto zákona, základom poplatku za rozvoj je kladný rozdiel výmery nadzemnej časti podlahovej plochy realizovanej stavby v metroch štvorcových, vyplývajúcich z vydaného rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením^3b) a stavebného povolenia.“
Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.
Odôvodnenie: doplnením nového ods. 3 v § 8 sa reaguje na situáciu, ktorá môže nastať a určite aj nastane, a to v prípade vydania rozhodnutia na tzv. zmenu stavby pred dokončením, ktoré bude vydané po prijatí všeobecne záväzného nariadenia, avšak ak pôvodné stavebné povolenie nepodliehalo poplatkovej povinnosti, napríklad bolo vydané pred účinnosťou tohto zákona alebo obec nemala vôbec všeobecne záväzné nariadenie. V takom prípade bude stavebník platiť poplatok za rozvoj len pri zväčšení stavby oproti pôvodnému stavebnému povoleniu, a to z kladného rozdielu výmery medzi rozhodnutím o povolení zmeny stavby pred dokončením a stavebným povolením. V prípade, ak zmena stavby bude spočívať v zmenšení výmery oproti pôvodnej výmere, takéto rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred dokončením nebude podliehať poplatkovej povinnosti podľa tohto zákona.
8. V § 11 odsek 1 znie: „(1) Výnos z poplatku za rozvoj je príjmom rozpočtu obce, v Bratislave a Košiciach prerozdelenie výnosu z poplatku za rozvoj medzi mesto a mestské časti určí štatút mesta.“
Odôvodnenie: v súvislosti s novou úpravou § 12 ods.1, podľa ktorého správu poplatku v Bratislave, príp. Košiciach budú vykonávať mestské časti, ktoré na základe toho aj poplatok vyberú, sa nanovo definuje, že mestské časti percentuálnu časť vybratého poplatku určenú v štatúte odvedú do rozpočtu mesta.
9. V § 11 sa dopĺňa ods. 3, ktorý znie: „(3) Výnos z poplatku za rozvoj použije obec v katastrálnom území alebo v jej jednotlivej časti^1a), v ktorej v súvislosti so stavbou, ktorá podlieha poplatkovej povinnosti, poplatok za rozvoj vybrala. Obec môže všeobecne záväzným nariadením²⁾, určiť, že výnos z poplatku alebo jeho presne určená percentuálna časť bude použitá v inom katastrálnom území alebo v inej jej jednotlivej časti¹⁾, obce.“
Odôvodnenie: precizuje sa doterajšie znenie zákona, nakoľko neexistovala úprava, kde má obec použiť vybratý poplatok za rozvoj. Navrhuje sa, aby obec použila poplatok zásadne v tom území, v ktorom ho zaviedla a vybrala, vzhľadom aj na zaťaženie tohto územia výstavbou, ako aj budovaním potrebnej infraštruktúry v danom území. Zároveň sa však dáva možnosť obci odchýlenia sa z uvedenej zásady, a to napríklad pri výstavbe priemyselného závodu budovaného väčšinou mimo obce a často v inom katastri, ktorá výstavba však zaťažuje obec nie priamo v mieste výstavby, ale v inej časti obce v súvislosti s potrebou budovania bytov, škôlky a podobne. Z toho dôvodu sa ponecháva na rozhodnutí obce všeobecne záväzným nariadením, kde poplatok použije.
10. V § 12 odsek 1 znie: „(1) Správu poplatku za rozvoj vykonáva obec, v Bratislave mestská časť, ktorá ho na svojom území uložila, pričom na účely tohto zákona má mestská časť postavenie obce. Správu poplatku za rozvoj vykonávajú v Košiciach mestské časti, ak tak ustanoví štatút mesta, pričom v takom prípade bude mať na účely tohto zákona mestská časť postavenie obce.“
V poznámke pod čiarou k odkazu 13 sa vypúšťajú slová, citujem: „§ 30 zákona Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov.“
Odôvodnenie: upravuje sa správa poplatku v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave, a to podľa dohody mestských časti a hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ako aj z toho dôvodu, že do účinnosti zákona to štatút hlavného mesta nevyriešil. Pre Košice sa ponecháva možnosť upraviť si to štatútom pre jednotlivé mestské časti. Zároveň sa upresňuje, že mestské časti majú pre účely tohto zákona, ak vykonávajú správu poplatku, postavenie obce.
Bod 3. K čl. II. V čl. II sa slová „1. januára 2017“ nahrádzajú slovami „31. decembra 2016“.
Odôvodnenie: jedná sa o posunutie účinnosti návrhu zákona, ktorá súvisí s potrebou zabezpečenia minimálnej legisvakačnej lehoty pre všetky povinné osoby, rovnako aj pre obce a mestá.
Na záver by som rád povedal, že myslím si, že tieto pozmeňujúce návrhy, ktoré tu boli predložené, či už od kolegov z poslaneckého klubu SMER alebo tento náš, zásadným spôsobom vylepšujú tento zákon a myslím si, že obce a mestá sa už nebudú báť zavádzať takýto poplatok a tie všeobecne záväzné nariadenia aj vzhľadom na pozmeňujúci návrh, ktorý predložil pán kolega Choma, budú prijímať ešte počas roka 2017, hoci podľa pôvodného návrhu zákona tak nemohli urobiť.
Ďakujem pekne za pozornosť.