11. schôdza

Takže iba veľmi krátko a veľmi všeobecne. Ja dúfam, že toho 1. 7. to už bude naozaj o tom, nieže 1. 7. štartujeme, aleže 1. 7. už ten vlak bude dávno rozbehnutý. Budú na to pripravení aj podnikatelia, budú na to pripravené aj orgány verejnej moci a toho 1. 7. všetko prebehne úplne hladko, bez problémov, lebo už všetci na ten systém budú zvyknutí a bude fungovať.
No a čo som ale chcel hlavne tým svojím príspevkom povedať, bolo, že pokiaľ my dneska obviňujeme podnikateľov, že zanedbali naše povinnosti, možno by bolo fajn povedať alebo priznať si proste, bolo by to také ľudské, že to zlyhanie nebolo iba na strane tých podnikateľov. Ja byť na vašom mieste, čo by som, úprimne povedané, nechcel byť, ale ste tam, kde ste, zastávate úlohu, ktorú zastávate. Možno by som sa im aj, nepoužijem, ospravedlnil, ale priznal si aspoň ten svoj podiel viny, ktorý možnože na tú vládu alebo na tie orgány verejnej moci pripadá. Ďakujem.

Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

Ďakujem pekne. Naozaj len veľmi krátko. Predtým, ako medzi prvým a druhým čítaním by sme diskutovali, či 1. 7. je dostatočný termín alebo nie, dovoľte mi ešte pár aktuálnych čísiel k 5. 12. Tých schránok je síce 270-tisíc, ale tých jednotlivo, jednotlivých štatutárov, ktorí sa môžu do nich prihlasovať, je 211-tisíc, pretože niektorí sú štatutármi v piatich, šiestich, ôsmich firmách, takže 211-tisíc jedinečných štatutárov musíme vedieť vybaviť občianskym preukazom s čipom a s bezpečnostným osobným kódom. Dnes už disponuje eID kartou a s aktivovaným bezpečnostným osobným kódom z týchto podnikateľov 66 122, čo už sa blížime k 31 % a dosahujeme oproti predchádzajúcemu týždňu nárast o ďalších 9 590. Týždeň predtým bol prírastok 8 330, týždeň predtým bol trochu slabší 4-tisíc. Čiže vidno ten trend, tú kulmináciu. Je asi zjavné, že dnes už o tejto svojej povinnosti vie asi každý, kto o tom má vedieť, ale už fyzicky dnes to spraviť nemôžme.
Chcem povedať, pán Krajniak, že ďakujem pekne za tip, ale verte mi, že to bolo jedno z prvých, ktoré som povedal nášmu tímu, že musíme najprv využiť všetky kanály, ktoré máme k dispozícii zdarma, až potom sa vrhnúť na kampaň. A využili sme asi 250 rôznych združení a aliancií, ktoré sme oslovili, aby oslovili svojich členov a požiadali sme finančnú správu, aby každého, kto s ňou komunikuje elektronicky, čo sú všetci platitelia DPH, aby ich informovala o tejto povinnosti takisto. Samozrejme ten list, o ktorom hovoríte, zasielalo ministerstvo vnútra formou direct emailingu. Takže naozaj sme využili všetky tie možné kanály, ale pevne verím, že finančná správa nám helfne aj v tom marci, lebo to je veľmi účelné a tam tá interakcia, dopad môže byť dobrý.
Takže ešte raz opakujem, z tých 211-tisíc dnes 66-tisíc má už technické vybavenie na to, aby sa do schránky dostalo. Samozrejme, ešte až tak veľmi dôležitý pre nás termín nie je, koľko si ju už aktivovalo, pretože dôležité bude, aby po 1. 1. si ju začali otvárať. Dnes ešte, keď nechcú, nemusia, lebo už dnes, keď si ju aktivujú, tak sa automaticky stávajú partnerom na elektronickú komunikáciu.
Ja by som bol nerád, aby sme použili výraz, že obviňujeme podnikateľov. Ja mám od toho najďalej. Ja som len skôr skonštatoval, že dnes máme tieto počty a ten problém tu nastal. Ja samozrejme kedykoľvek priznám a natoľko ma vy už poznáte, že keď je niekde chyba, tak ja ju poviem, aj keď je na našej strane. A je pravda, že je treba upozorňovať a treba vynucovať plnenie zákona v prvom rade od orgánov štátnej správy a tam, kde sa takéto konanie nedeje, tam musíme zasiahnuť. A je pravda, že tie úrady, ak si svoje povinnosti vyplývajúce z tohto zákona neplnia, tam musíme zakročiť.
Ja chcem povedať ešte jednu vec. Ja ďakujem, že ste ocenili náš prístup, keď sme robili novelu predtým. Ja som vám dal aj další sľub, že sa vrátime naspäť aj k jednej podateľni elektronickej. A môžem vám už oznámiť, že už sa píše paragrafové znenie a v januári prídeme do parlamentu s novelou zákona o e-Governmente, kde budeme sa snažiť umožniť platbu kartou na portáli tak, ako je to bežne pri iných službách vo svete, aby bola zavedená opäť povinnosť jednotnej elektronickej podateľne, aby občan nemusel hľadať možnosti kde všade.
Pán kolega, ste tak obranne zareagovali, inak veľmi korektne a správne, ale ste tak povedali, že a tí naši učitelia to už zvládnu. No čo už im iné zostáva? Ako vždy. A kolegyňa pri vás sa tak usmiala, že ako trefne ste to povedali. Ja chcem povedať jednu vec a možno to tak laicky musíme o tej elektronizácii hovoriť. Dnes rozhodnutie o tom, že je dieťa prijaté do školy, sa musí vystaviť. To znamená, ho napíšu, vypíšu hlavičku, údaje, všetko. No a teraz to, čo ste vy povedali, že učitelia to pravdepodobne zvládnu ako vždy, je to, že tak ako to tam napísali, tak by to nejakým jedným úkonom samozrejme v elektronickej podobe podpísali a hneď zaslali vám do vašej elektronickej schránky. To je to, čo teda budú musieť zvládnuť. Dneska musia zvládnuť to, že toto všetko musia spraviť, vypísať a teraz vytlačiť, ísť si kúpiť obálku s doručenkou, zalepiť, obliznúť, všetko spraviť a teraz čakať, či príde doručenka, nepríde doručenka a tak ďalej. Čiže práveže budú musieť toho zvládnuť menej, ako toho musia zvládať teraz.
V čom ale súhlasím, je, že musia zistiť, či má alebo nemá občan aktívnu elektronickú schránku. Aj to bude predmetom našej novely, ktorú by som chcel priniesť a bez ohľadu na to, ako ten termín nakoniec vy, páni poslanci, rozhodnete, aby sme mali pre úrady vždy iba jeden systém fungovania, a to znamená vydávanie rozhodnutí elektronicky. Bez ohľadu na to, či vy máte alebo nemáte, ja vám vaše rozhodnutie pošlem elektronicky do NASES-u a tam sa to rozdvojí. Lebo NASES vie, či máte alebo nemáte elektronickú schránku. Keď nemáte, dôjde k materializácii toho rozhodnutia do fyzickej podoby, príde vám poštou. A potom sa zase tá doručenka elektronicky nahrá do systému a úradník znovu dostane informáciu elektronicky, že vám to bolo doručené. A on sa netrápi, či to prišlo tak alebo onak. A to je to, čo musíme tým občanom vlastne dať k dispozícii, že pokiaľ majú záujem, chuť a takú istotu chodiť na poštu, tak si nezaktivizujú dobrovoľne schránku a bude im to chodiť takto po starom, nazvime to. Ten, kto si zaktivizuje, ale chceme, aby ani škola, ani žiadny úrad, ani sudca nemusel zisťovať, ako má vydať rozhodnutie, ale aby ho vydával vždy elektronicky. A tam už potom štát na jednom mieste si to rozdelí do fyzického sveta a do digitálneho. To by potom ušetrilo to, v čom ja zase s vami súhlasím, že sledovať, či ten rodič má alebo nemá aktívnu schránku. Ale v tom prvom znovu chcem opakovať, nemusí nič tlačiť, len to entrom odťukne na príslušnú schránku. Takže možnože to bude ľahšie.
Takže ešte raz, 31 % z 211-tisíc, 66-tisíc to už má. Počítam, že do Vianoc ešte pod vplyvom kampane mnohí si to dovybavujú. Takže zvážme, či je dôležité alebo potrebné ešte to posúvať na neskôr, ako je 1. 7., ale ešte raz, ak rozhodnete medzi prvým a druhým čítaním, že súhlasíte, aby sa to posunulo na 1. septembra, budem, samozrejme, musieť rešpektovať zákonodarný zbor. Ale myslím si, že tie čísla teraz dávajú optimizmus, že by sme to mohli k 1. 7. zvládnuť. V opačnom prípade sa bojím, že vytvoríme zase, ako vypustíme tlak z tlakového hrnca a zasa si tak všetci vydýchnu a september je pre všetkých ešte veľmi, veľmi ďaleko.
Takže veľmi pekne ďakujem za vaše komentáre a pevne verím, že budete ochotní podporiť novelu zákona aj v druhom čítaní.
Ďakujem veľmi pekne ešte raz.

Ďakujem, pán podpredseda vlády. Chce zaujať stanovisko spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
V rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o návrhu poslancov Gála, Antala, Vörösa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj, tlač 271. Poprosím pána poslanca Gála, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľa a tak isto pána poslanca Bublavého, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
Do rozpravy sú ešte písomne prihlásení poslanci: Antal, Petrák, Baštrnák a pán poslanec Budaj.
Nech sa páči, pán poslanec Antal.

(Pokračovanie v rokovaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Petra Antala a Pétra Vörösa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 271.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, trošku sme vyšli z tempa, takže dúfam, že sa veľmi rýchlo vrátime do tých myšlienok, ktoré sme mali. Myslím si, že celkom sme boli dobre nastavení.
Na začiatku sa ospravedlňujem, pán kolega Ivan, mali ste pravdu. Vy ste boli na tom webe skôr, ale nejak som si to ja nevšimol. Korektnosť mi káže vám to teda takto aj povedať. Ale musím zase povedať aj bé, že ten váš pozmeňovací návrh nie je v poriadku. Nie sú to totožné tie pozmeňujúce návrhy práve preto, že vy ste robili pozmeňujúci návrh akoby vo vzťahu k zákonu pôvodnému, ale máte robiť pozmeňujúci návrh k nášmu zákonu, k nášmu návrhu zákona. Čiže vy ste nezobrali do úvahy, že sa vsúva tam jeden, jedno písmeno. To znamená, vy vypúšťate céčko, my vypúšťame déčko. Vy by ste vypustili úplne niečo iné ako rodinné domy, keby to bolo v tomto znení prijaté. Takže v tomto minimálne máme rozdiel a v tomto je tento náš návrh lepší, hoc rieši akoby to isté.
Ale vrátim sa k samotnému návrhu zákona. Ja na začiatok chcem povedať, že mnohí si pletú už len názov tohto zákona a je to dosť dôležité. Ak ho nazývame zákon o poplatku na rozvoj a zákon o poplatku za rozvoj. Za a na sú úplne iné terminus technikus. Na rozvoj znamená, ako keby sme chceli budovať niečo nové a preto vyberáme peniaze od developerov a ideme stavať niečo nové, aby sa nám rozvíjali naše mestá a obce. A za rozvoj znamená, že práve naopak, nám vzniká niečo, čo nás zaťažuje a čo potrebujeme v súvislosti s tým riešiť, vyberať nejaký poplatok a stavať infraštruktúru a tak ďalej. To, čo je v tom zákone povedané.
Nechcem sa určite opakovať v, to, čo tu už odznelo, či už od navrhovateľa od kolegu poslanca Gála, ale aj od mnohých z vás, ktorí ste predo mnou vystúpili. Ja chcem len oceniť, že bola korektná debata a myslím si, že to nebolo pri jednom sedení, minimálne s pôvodnými predkladateľmi návrhu, avšak musím povedať, že sme komunikovali so ZMOS-om, komunikovali sme s Úniou miest a obidva, obidvaja podporili to, čo chceme navrhovať. Ja si myslím, že tie návrhy, ktoré tu padnú v pléne alebo padli, či už to predkladal pán kolega Choma, alebo teda to, čo máme pripravené my, tento zákon zásadným spôsobom vylepšuje a práve reaguje aj na to, že ten zákon vzniká v prostredí, kedy právne vzťahy sú rozbehnuté a je veľmi ťažké vsúvať takýto zákon do právneho poriadku Slovenskej republiky. Avšak som o tom presvedčený, že dá sa to urobiť a tieto pozmeňujúce návrhy k tomu práve pomáhajú.
Ja chcem na začiatku povedať a teda aj upozorniť verejnosť alebo teda zopakovať to, že prijatím tohto zákona, uvedením do života nevzniká poplatok zo zákona a teda nezaťažuje každého jedného, ktorý zajtra požiada o stavebné povolenie a teraz sa musí báť o to, že jednoducho bude platiť akýsi poplatok. Je to na rozhodnutí obecných zastupiteľstiev, mestských zastupiteľstiev, ktoré tak, ako tu iks-krát odznelo - a budem si stáť za tým preto, lebo ja som tiež primátor jedného mesta - veľmi dôkladne zvažujú, či prijmú takýto, takéto VZN-ko, alebo ho neprijmú. A dnes môžem s určitosťou povedať, že bude veľmi málo miest a obcí, ktoré vôbec príjmu toto VZN-ko, avšak tých veľmi málo miest a obcí jednoducho na takýto zákon aj čakali, čakajú a vítajú ho práve preto, že tá akási nekontrolovaná výstavba začína zaťažovať obce a mestá a obce a mestá nedokážu reagovať svojimi rozpočtami, nedokážu zabezpečovať infraštruktúru na takej úrovni, ako by mala byť.
Žiaľ, táto debata, aj ktorá tu doteraz prebehla, sa točila len okolo ciest. Avšak "infraštruktúra" neznamenajú len cesty a chodníky. Infraštruktúra sú aj školy, škôlky, športoviská, proste to, kde má normálny človek žiť, deti vyrastať a tak ďalej. A práve toto má zabezpečovať takýto poplatok. Obce a mestá dnes napríklad nemajú z čoho budovať nové školy, nové škôlky. Práve preto sú tu výzvy zamerané na budovanie tejto infraštruktúry. Obce a mestá nemajú z čoho budovať nové športové haly. My sme malé dvadsaťtisícové mestečko a máme jednu športovú halu a cítime, že nám je málo. Ja si neviem predstaviť, koľko by v takej Bratislave malo byť športových hál tak, aby sme sa dostali na úroveň normálnej Európy, kde dokáže každé dieťa športovať, ktoré chce športovať a nie je obmedzené tým, že nemá kde športovať. Čiže toto má byť presne aj o tom, žem lebo stále sa tu opakujú križovatky, cesty, ale toto má byť z môjho pohľadu hlavne o tej infraštruktúre ostatnej.
Čo sa týka nášho pozmeňujúceho návrhu, veľmi dôkladne sme si ho prešli a veľmi sme zvažovali, ktoré ustanovenia do toho dávame a nevzniklo to za päť minút. A priznám sa, jednu jedinú vec sme, hoci úmysel bol, sme nedokázali presne definovať a dostať do tohto zákona a preto budeme očakávať, ako sa s tým obce a mestá vysporiadajú, a to sú práve tie nešťastné vyvolané investície, o ktorých sa tu vedie debata, o ktorých vedú aj developeri debatu. A teraz po prijatí už tohto zákona budú musieť aj starostovia, zastupiteľstvá, primátori veľmi zvažovať, čo budú písať do tých stavebných povolení, čo budú žiadať od developerov, aby budovali, keď budú vyberať takýto poplatok za rozvoj. Lebo ja to iks-krát opakujem a som opakoval, že nemôže byť svojvôľou starostu alebo primátora, čo napíše do záväzného stanoviska obce alebo do stavebného povolenia, pokiaľ mu niečo nevyplýva priamo zo zákona, že to tam môže dať.
Čiže nie celkom sa stotožňujem s tým, že čokoľvek si tam obce a mestá dávajú. Možno si to dávajú, avšak nekonajú v súlade so zákonom. A budem veľmi pozorovať a počúvať, čo po prijatí tohto zákona budú vyžadovať ďalej od tých developerov. A tak, ako som aj s kolegyňou Kaščákovou v našej debate spomenul, a potom bude možno na mieste si sadnúť a povedať, čo sú to vlastne tie vyvolané investície, pokiaľ obce a mestá budú veľmi, budú ďalej nekorektne pristupovať k tomuto. Avšak tu už hovorím o tom, že nemôžme to zvrhnúť akoby len na tie cesty a cestný zákon, ale aj na ostatné veci.
Ak dovolíte, predložil by som teda náš pozmeňujúci návrh a to pozmeňovací návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Petra Antala, Edity Pfundtner k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Petra Antala a Pétra Vörösa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 271.
Bod 1. V článku 1 v bode 1 poznámka pod čiarou k odkazu 3a) znie: "Poznámka pod čiarou k odkazu 3a) znie: ^3a) § 2 ods. 2 a 9 až 12 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov."
Odôvodnenie: úprava vyplynula zo stanoviska Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky k návrhu zákona.
Bod 2 pozmeňovacieho návrhu. Článok I sa dopĺňa o nové novelizačné body 4 až 10, ktoré znejú :
„4. V § 3 ods. 2 doterajšie písmeno d) sa vypúšťa. Doterajšie písmeno e) sa primerane preznačí.“
Toto je to, čo som hovoril , čiže odôvodnenie: v súvislosti so zmenou navrhovanou v § 7 novým odsekom 5 z predmetu oslobodenia navrhujeme vypustiť doterajšie oslobodenie od poplatku za rozvoj stavbu rodinného domu s výmerou podlahovej plochy do 150 m² . Predmetné oslobodenie rodinných domov je diskriminačné a nedôvodné, najmä vo vzťahu k stavebníkom bytov a zároveň sa týmto naďalej podporuje neželaný stav suburbanizácie v niektorých obciach, ktorá má nepriaznivý vplyv na životné prostredie a zakladá rozsiahle a neprimerane vysoké požiadavky na rozvoj územia (napríklad potreba nových škôl, škôlok, ihrísk, parkov a podobne, ktoré nie je možné realizovať ako tzv. vynútené alebo vyvolané investície).
5. V § 3 ods. 2 písmeno c) sa dopĺňa bodmi 9 a 10, ktoré znejú: „9. slúžiaca na športové účely,
10. významnej investície podľa osobitného predpisu odkaz 8a)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 8a znie: "^8a) zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“
Odôvodnenie: navrhuje sa rozšírenie taxatívneho vymedzenia stavieb nepodliehajúcich poplatku za rozvoj. Predmetom poplatku za rozvoj nemajú byť stavby slúžiace na športové účely, športové pozemné stavby, medzi ktoré patria najmä športové haly, zimné štadióny, futbalové štadióny, tribúny, telocvične a podobne, nakoľko vo väčšine prípadov tieto stavby obce nedokážu financovať zo svojich zdrojov a ich spoplatnenie by mohlo sťažiť alebo znemožniť rozvoj v oblasti športu.
Zároveň doplnením bodu 10 sa reaguje na možné ohrozenie významných investícii stavieb, ktoré sú v osobitnom režime podliehajúcom zákonu č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov.
6. V § 7 sa dopĺňa ods. 5, ktorý znie: „(5) Obec nemusí ustanoviť sadzbu poplatku za rozvoj pre všetky stavby uvedené v odseku 2 písm. a) až e).“
Odôvodnenie: týmto bodom sa navrhuje posilnenie rozvojovej a taktiež regulačnej funkcie poplatku, aby sa obec mala možnosť rozhodnúť, ktoré stavby bude zaťažovať poplatkom (napr. tie, ktoré jej prinášajú možný problém s budovaním infraštruktúry) a ktoré nie. Obce vo všeobecne záväzných nariadeniach budú mať zákonnú možnosť neuplatniť sadzbu pri určitých stavbách, napríklad na rodinné domy, aj vzhľadom na priority obce, charakter a osobitosti územia a podobne.
7. V § 8 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie: „(3) V prípade, ak vznikne stavebníkovi poplatková povinnosť podľa tohto zákona v súvislosti s vydaným rozhodnutím o povolení zmeny stavby pred jej dokončením^3b), ktorým sa rozširuje rozsah stavebného povolenia, ktoré nepodliehalo poplatkovej povinnosti podľa tohto zákona, základom poplatku za rozvoj je kladný rozdiel výmery nadzemnej časti podlahovej plochy realizovanej stavby v metroch štvorcových, vyplývajúcich z vydaného rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením^3b) a stavebného povolenia.“
Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.
Odôvodnenie: doplnením nového ods. 3 v § 8 sa reaguje na situáciu, ktorá môže nastať a určite aj nastane, a to v prípade vydania rozhodnutia na tzv. zmenu stavby pred dokončením, ktoré bude vydané po prijatí všeobecne záväzného nariadenia, avšak ak pôvodné stavebné povolenie nepodliehalo poplatkovej povinnosti, napríklad bolo vydané pred účinnosťou tohto zákona alebo obec nemala vôbec všeobecne záväzné nariadenie. V takom prípade bude stavebník platiť poplatok za rozvoj len pri zväčšení stavby oproti pôvodnému stavebnému povoleniu, a to z kladného rozdielu výmery medzi rozhodnutím o povolení zmeny stavby pred dokončením a stavebným povolením. V prípade, ak zmena stavby bude spočívať v zmenšení výmery oproti pôvodnej výmere, takéto rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred dokončením nebude podliehať poplatkovej povinnosti podľa tohto zákona.
8. V § 11 odsek 1 znie: „(1) Výnos z poplatku za rozvoj je príjmom rozpočtu obce, v Bratislave a Košiciach prerozdelenie výnosu z poplatku za rozvoj medzi mesto a mestské časti určí štatút mesta.“
Odôvodnenie: v súvislosti s novou úpravou § 12 ods.1, podľa ktorého správu poplatku v Bratislave, príp. Košiciach budú vykonávať mestské časti, ktoré na základe toho aj poplatok vyberú, sa nanovo definuje, že mestské časti percentuálnu časť vybratého poplatku určenú v štatúte odvedú do rozpočtu mesta.
9. V § 11 sa dopĺňa ods. 3, ktorý znie: „(3) Výnos z poplatku za rozvoj použije obec v katastrálnom území alebo v jej jednotlivej časti^1a), v ktorej v súvislosti so stavbou, ktorá podlieha poplatkovej povinnosti, poplatok za rozvoj vybrala. Obec môže všeobecne záväzným nariadením²⁾, určiť, že výnos z poplatku alebo jeho presne určená percentuálna časť bude použitá v inom katastrálnom území alebo v inej jej jednotlivej časti¹⁾, obce.“
Odôvodnenie: precizuje sa doterajšie znenie zákona, nakoľko neexistovala úprava, kde má obec použiť vybratý poplatok za rozvoj. Navrhuje sa, aby obec použila poplatok zásadne v tom území, v ktorom ho zaviedla a vybrala, vzhľadom aj na zaťaženie tohto územia výstavbou, ako aj budovaním potrebnej infraštruktúry v danom území. Zároveň sa však dáva možnosť obci odchýlenia sa z uvedenej zásady, a to napríklad pri výstavbe priemyselného závodu budovaného väčšinou mimo obce a často v inom katastri, ktorá výstavba však zaťažuje obec nie priamo v mieste výstavby, ale v inej časti obce v súvislosti s potrebou budovania bytov, škôlky a podobne. Z toho dôvodu sa ponecháva na rozhodnutí obce všeobecne záväzným nariadením, kde poplatok použije.
10. V § 12 odsek 1 znie: „(1) Správu poplatku za rozvoj vykonáva obec, v Bratislave mestská časť, ktorá ho na svojom území uložila, pričom na účely tohto zákona má mestská časť postavenie obce. Správu poplatku za rozvoj vykonávajú v Košiciach mestské časti, ak tak ustanoví štatút mesta, pričom v takom prípade bude mať na účely tohto zákona mestská časť postavenie obce.“
V poznámke pod čiarou k odkazu 13 sa vypúšťajú slová, citujem: „§ 30 zákona Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov.“
Odôvodnenie: upravuje sa správa poplatku v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave, a to podľa dohody mestských časti a hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ako aj z toho dôvodu, že do účinnosti zákona to štatút hlavného mesta nevyriešil. Pre Košice sa ponecháva možnosť upraviť si to štatútom pre jednotlivé mestské časti. Zároveň sa upresňuje, že mestské časti majú pre účely tohto zákona, ak vykonávajú správu poplatku, postavenie obce.
Bod 3. K čl. II. V čl. II sa slová „1. januára 2017“ nahrádzajú slovami „31. decembra 2016“.
Odôvodnenie: jedná sa o posunutie účinnosti návrhu zákona, ktorá súvisí s potrebou zabezpečenia minimálnej legisvakačnej lehoty pre všetky povinné osoby, rovnako aj pre obce a mestá.
Na záver by som rád povedal, že myslím si, že tieto pozmeňujúce návrhy, ktoré tu boli predložené, či už od kolegov z poslaneckého klubu SMER alebo tento náš, zásadným spôsobom vylepšujú tento zákon a myslím si, že obce a mestá sa už nebudú báť zavádzať takýto poplatok a tie všeobecne záväzné nariadenia aj vzhľadom na pozmeňujúci návrh, ktorý predložil pán kolega Choma, budú prijímať ešte počas roka 2017, hoci podľa pôvodného návrhu zákona tak nemohli urobiť.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca - štyri faktické poznámky.
Nech sa páči, pani poslankyňa Vaľová.

Ďakujem veľmi pekne. Určite je dobré, keď budeme presnejšie zákon precizovať, ale aj všeobecne záväzné nariadenia. Ale musím jednu vec ešte povedať, že nikto nemôže ani z opozície rozprávať o tom, že by starosta alebo primátor si napísal do stavebného alebo územného rozhodnutia svoju vôľu. To neexistuje, ani to neexistovalo, pretože vždycky je, nadriadený orgán je krajský stavebný úrad, potom je to ministerstvo, vždycky sa môžete odvolať a vždycky sa presne posudzuje to stavebné konanie alebo územné rozhodnutie.
Ďalej podporujem to, že samozrejme nielen infraštruktúra, ale aj športoviská, ihriská, aj keď sú finančne menej náročné a aj keď ten pozmeňovací návrh nemám celkom ako preštudovaný, je tam možnosť vyňať rodinné domy. Ja mám momentálne v meste také, také napríklad tlaky, že máme celé územia, kde sa majú stavať rodinné domy, kde developer tlačí na vydanie stavebného povolenia a potom, keď by sme aj do územného alebo do stavebného konania napísali, že potom si tú infraštruktúru urobia, nikdy ju neurobia, ani rodinné domy, všetci čakajú, kedy to urobí mesto a preto si myslím, že aj takáto možnosť, ak sa takéto územia začnú zastavovať, tak aj takáto možnosť existuje, že aj tie rodinné domy môžu prispieť na infraštruktúru, čo je veľmi dôležité, pretože povedzme si, že tie tlaky od developerov sú dosť veľké na zmenu územného plánu a naozaj potom tá infraštruktúra celkovo, ihriska, cesty, čo neni ľahká záležitosť urobiť cestu alebo chodník, potom chýbajú.
Takže myslím si, že ten zákon bude veľmi potrebný. Mestá, obce ho privítajú. Určite zvážia, aby nezaťažovali jednotlivcov, ale aby zaťažovali tie stavby, ktoré naozaj si môžu teda, alebo je potrebné pre nich robiť infraštruktúru a verím tomu, že určite žiadna svojvôľa nebude ani v územnom rozhodnutí, ani v stavebnom, pretože to posudzujú ešte ďalšie vyššie orgány, ktoré, kde sa môže každý odvolať a kde sa to posudzuje viacstupňovo.

Pán poslanec Sloboda.

Ďakujem, ja len chcem doplniť diskutujúceho kvôli tomu, čo spomínal o číslovaní a vsúvaní jednotlivých článkov v pozmeňovacích návrhoch, že naozaj na toto si treba dávať pozor. Rovnako je to aj pri tom bode 2, ktoré je v jeho pozmeňovacom návrhu, kde sú tam nové novelizačné body 4 až 10, pričom pôvodný návrh má body 1 a 2 v článku I, takže ten bod 3 tam nejak chýba, teda aspoň som ho tam nikde nevidel.
Ďalšia vec je samotný text tých, toho pozmeňovacieho návrhu, hlavne čo sa týka bodu 5, kde sa dopĺňajú body 9 a 10, ktoré znejú, slúžiace na športové účely a významná investícia podľa osobitného predpisu. A ak by sme to zobrali takto všeobecne, tak jak je to pri tých športových účeloch, v tom mohli to precizovať teda navrhovatelia lepšie aj pri kultúrnych účeloch, kde sú spomenuté iba konkrétne kultúrne budovy, kdežto mohli tam byť tak isto spomenuté kultúrne účely a bolo by to jednoduchšie, všeobecnejšie. Čo už, keď sa takto bavíme, tak okej, stavajú sa nové policajné budovy, archívy, súdy a podobne, to tam tak isto nie je spomenuté. Čo sa týka napríklad školstva, sú tam spomenuté materské školy, stredné školy, základné školy a bez ohľadu na to, či sú súkromné alebo štátne. Pri vysokých školách sú tam konkrétne spomenuté len verejné školy, hovorím, keď už precizujeme, tak precizujeme. Skôr naopak, problém s precizovaním je v bode 6, kde sú spomenuté všetky stavby uvedené teda v odseku 2 písm. a) až e), kde si to opäť to slovo "všetky" môže každý vysvetľovať po svojom. To v jednom, v jednom pozmeňovacom návrhu precizujeme a v druhom zase pre zmenu si to potom môže každý vyložiť inak. Takže ja len dovolím si na to upozorniť, že to môže byť tak isto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Ivan.