11. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a vážení kolegovia, tak ako bolo povedané, pre ženu, ktorá chce mať deti, ale súčasne nechce stratiť kontakt so zamestnaním, sa javí ako ideálne riešenie porodiť viac detí v kratšom čase. Keď teda žena porodí druhé, eventuálne ďalšie dieťa skôr, ako staršie dieťa dovŕši tri roky, resp. šesť rokov v špecifických prípadoch, zostáva jej podľa súčasnej právnej úpravy nárok len na jeden rodičovský príspevok.
Preto navrhujeme, aby sa rodičovský príspevok v týchto prípadoch zvyšoval rovnako, ako sa už v súčasnosti zvyšuje u súčasne narodených detí, teda dvojičiek, trojičiek a podobne. Z našej strany ide o jeden z celého komplexu návrhov zákonov rodinnej politiky. Rodinnej politiky. Rodinná politika je podpora tých občanov, ktorí sú schopní, zdraví postarať sa o seba, ale v období starostlivosti o deti sú naozaj zrazu ohrození chudobou, je to možné. Mať deti je rozhodnutie, ktoré zahŕňa viditeľné priame a nepriame náklady, a nárast týchto nákladov sa považuje za jeden z faktorov pôrodnosti. Priame náklady si vieme všetci predstaviť, je to jedlo, doprava, oblečenie, vzdelanie, zariadenie domácnosti. Náklady na prvé dieťa sú často väčšie ako na ďalšie deti.
Nepriame náklady zahŕňajú čas, ktorý zväčša matky venujú starostlivosti o deti. Tento faktor - a to by som rada opakovala aj na tejto pôde - je v našej spoločnosti a zo strany štátu nedocenený. Ženy naozaj šetria náklady. Ženy, ktoré vychovávajú deti, šetria náklady, ktoré by na výchovu musel vynakladať štát. Rodinná politika teda má ochrániť rodiny pred rozkladom a chudobou. Štát funkčné rodiny potrebuje. Štát potrebuje funkčné rodiny. Každý štát potrebuje mladých ľudí, ktorí sa odvážia mať deti. Už do volieb hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti sme šli s volebným programom rodinnej politiky. Takmer všetky vyspelé krajiny čelia problému klesajúcej pôrodnosti. Budem to neustále opakovať, Slovensko má jednu z najnižších pôrodností v Európskej únii a naša vláda nemá vo vládnom programe koncept rodinnej politiky. Slovensko má dokonca najnižšiu pôrodnosť aj medzi štátmi Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ktorá združuje 34 ekonomicky najrozvinutejších štátov sveta. Pôrodnosť u nás dlhodobo klesá a v súčasnosti je okolo 1,34 dieťaťa na ženu.
Aj keď pôrodnosť a formovanie rodiny sú záležitosťou súkromnej sféry každého človeka, mnohé krajiny už začali vyvíjať politiky, ktoré by uľahčili mladým ľuďom založenie rodiny. Krivka pôrodnosti sa začala zvyšovať v tých krajinách, v ktorých prijímajú konkrétne opatrenia, napríklad Francúzsko. Tam sa zvyšuje pôrodnosť preto, že prijali množstvo nástrojov. Jedná sa o služby, zvýšené miesta v škôlke, nástroje na zosúladenie rodiny a práce, ale aj zvyšovanie finančných príspevkov a nové finančné príspevky. Takto to začali robiť aj v susedných krajinách, v Poľsku a v Maďarsku. Napríklad je veľmi zaujímavé, že v Maďarsku zvyšujú príspevky veľmi významne práve pri druhom a veľmi významne pri treťom dieťati. Napríklad rodinné prídavky sú na prvé dieťa okolo 40 eur, ale na tretie dieťa sú už 209 eur. Daňové úľavy pre rodiny sú, pri prvom dieťati daňová úľava vo výške 33 eur, ale pri treťom dieťati 322 eur. Samozrejme, že sú tam aj ďalšie a ďalšie nástroje, zosúladenie rodiny a práce, rozvoj jaslí a podobne.
Chcem pripomenúť, aby sa niekto... (zvonenie telefónu a ruch v sále), aby sa niekto nebál, že, že chceme zvýhodňovať nejako rodiny, ktoré sú možno nie príliš zodpovedné práve, práve pri prijímaní detí alebo pri rozhodnutiach, koľko detí budú mať. Všetky tieto finančné výhody v Maďarsku aj v iných krajinách viažu na zamestnanie rodičov. Naozaj ide o podporu funkčných rodín.
Kedy konečne začneme teda prijímať aj v Slovenskej republike takéto opatrenia? Mala by to robiť vláda, takéto návrhy v prospech rodiny by mala prinášať vláda, bohužiaľ, ako som povedala, programové vyhlásenie neobsahuje koncept rodinnej politiky, a preto tieto návrhy prinášame my z opozície. Nie sú to populistické návrhy a nie sú, lebo sú to, nie sú to vymyslené návrhy totiž. Sú to podnety od žien, ktoré, a rodín, ktoré zažívajú takúto situáciu. V tomto prípade, pri tomto návrhu sú to podnety od žien, ktoré presne toto zažívajú alebo zažili. Z rôznych dôvodov majú dieťa už po, ďalšie dieťa už po dvoch rokoch dosiahnutia veku toho prvého dieťaťa, pretože chcú mať aj možno nižší vekový rozdiel medzi súrodencami, ale mnohé mi hovoria aj o tom, že práve preto, aby nastúpili do práce, aby sa postarali o tieto deti súčasne, naraz v jednom období, a môžu potom nastúpiť do práce. Preto ich treba podporiť, nie znevýhodňovať a diskriminovať.
Áno, návrh nášho zákona, návrh predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Vieme však, že projekt Hodnota za peniaze odkrýva obrovské možnosti obrovských úspor, ak sa bude konečne nakladať s verejnými financiami hospodárne, efektívne, účelne a účinne. Nehovoriac o tom, že pán minister financií tiež všetkým nám tvrdí, že Slovensko je v dobrej ekonomickej kondícii. Teda kedy, ak nie teraz, pozerať na rodiny, pozerať na matky, pozerať na deti.
Chcem vám povedať, že ženy, s ktorými som o tomto našom návrhu rozprávala, a verím, že aj, aj vôbec rodiny na Slovensku sa budú pozerať aj pri hlasovaní, ako budeme hlasovať a ako na nich myslíme.
Ďakujem vám.

Ďakujem za slovo. Tak dnes už bolo pomerne dosť povedané. Trend vývoja na Slovensku zrejme z veľkej časti záleží na nás všetkých. Či sme praví, či sme ľaví, je potrebné sa zamyslieť nad tým, že na 100 detí dnes pripadá 88 dôchodcov. A to je už číslo, ktoré stojí za zamyslenie.
Čo sa týka nášho hnutia, tak si uvedomujeme, že je potrebné vytvoriť súbor zákonov. A prečo ich predkladáme a budeme predkladať, je, aby sa na jednej strane zlepšila kvalita života tých ľudí, na druhej strane aby sa naozaj zvrátil ten demografický, tá demografická krivka, ktorá v súčasnosti Slovensko vedie až možno k takej krajnosti, že raz bude ten náš aj tak slovenský národ, ktorý je malý, veľmi maličký, a bude problém s celkovom, celkovo finančným udržať, udržať túto krajinu pohromade. Samozrejme nehovorím o desiat..., o desať rokov, o dvadsať rokov, hovorím o niekoľko desiatok rokov, kedy sa môže stať, že slovenský národ bude mať problém. Okrem ekonomických dôsledkov, keďže sa venujem dlhodobej starostlivosti, a kde naozaj hrozia, už teraz vlastne je problém v I. dôchodkovom pilieri, okrem týchto ekonomických dôsledkoch, a to dlhodobej starostlivosti o starých ľudí a odkázaných, narastá ďalší problém. Stáva sa nám, že ľudia sa nám presídľujú z určitej časti Slovenska, už dnes existujú miesta na Slovensku, spravidla je to severovýchod Slovenska, kde žijú už len starí ľudia, o ktorých sa tam nemá kto postarať. To znamená, mladí odchádzajú za prácou buď do iných regiónov Slovenska, alebo teda mimo krajinu ako takú. Z toho dôvodu vzniká nový fenomén, ktorý už neráta s nejakou solidaritou medzi generácie, ale, naopak, tlačí na štát, aby sa o týchto starých ľudí postaral. Dnes je prírastok obyvateľstva už len v 36 okresoch Slovenska zo 79 okresoch. V roku 2035 by mali pribudnúť obyvatelia už iba v desiatich okresoch. To znamená, že naozaj ten trend je nastavený zle, a preto musíme pripraviť súbor zákonov, ktoré nebudú prioritou jedného ministerstva, ako hovorila kolegyňa, ministerstva práce, sociálnych vecí, rodiny, ale budú súčasťou oblasti rôzne, rôznych ministerstiev, aby sme zabezpečili také podmienky, aby sa rodina sama rozhodla, že to dieťa chce prijať, aj tretie dieťa, aj štvrté, nie 1,2, ako je to teraz.
Od začiatku volebného obdobia naše hnutie ponúkalo zákony práve cez prierez ministerstiev. Ja poviem príklad. Išlo o vlastne predĺženie materskej dovolenky z 34 na 52 týždne, a taktiež aby sa zvýšila výška vymeriavacieho základu pre výpočet.
Čo sme chceli tým dosiahnuť? Aby sa mamka rozhodla prijať prvé dieťatko, keď má ešte nižší, keď má ešte nižší vek, lebo čím rodí tá rodička neskôr, tak jednak má zdravotné komplikácie, jednak je s tým problém, že sa rozhodne pre tretie dieťa, a to už vlastne nerieši tú demografickú krivku. Ak hovorím o tej prierezovosti, chcem povedať, že zároveň sme navrhli zákon, tzv. laznícky, ktorý by mohol pomôcť práve mladým ľuďom, ktorí sa opätovne dostanú do možno časti, kde je vysídľovanie, a dokáže tá mladá generácia zapustiť svoje korene a začne medzigeneračná vlastne výmena starostlivosti o týchto seniorov.
Preto si myslím, že tento návrh zákona, ktorý teraz predkladáme, je súčasťou takých, takého kľúčového obdobia pre naše hnutie a to je obdobie rodiny do troch, do troch rokov veku života, ale následne budeme predkladať aj ďalšie zákony, kde budeme zohľadňovať vývoj rodiny ako takej.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne kolegyni Gaborčákovej, že spomenula aj chudobu a ekonomickú zraniteľnosť rodín, a ako vieme podľa správy o sociálnej situácii, tak riziko chudoby rodín s deťmi je neproporcionálne vysoké. A nejedná sa len o Slovensko, ale je to rovnaké pre všetky, všetky členské krajiny OECD.
Najväčšie riziko chudoby je v prípade, ak jeden rodič nepracuje. Vtedy je 18 %, no a ak obaja rodičia nepracujú, tak je to 66 %, čo je vysoko nad priemerom ostatných rodín. A výskumy takisto ukázali, že hneď po narodení, prípadne do tretieho roku života dieťaťa je riziko chudoby najväčšie, keďže jeden rodič prestáva pracovať. Podiel osôb ohrozených chudobou vo viacdetných domácnostiach sa ešte aj zvyšuje, a preto si myslím, že tento návrh mojich kolegýň je veľmi dobrý, pretože sa zameriava najmä na ohrozenú skupinu obyvateľstva, a budem veľmi rada, keď nájde podporu.
Ďakujem.

Ďakujem všetkým, ktorí sa zúčastnili na rozprave, ďakujem kolegyniam za príspevky.
Áno, tak ako teraz v závere pani kolegyňa Remišová spomenula, že rodiny, mladé rodiny a viacdetné rodiny sú najviac ohrozenou skupinou spoločnosti, ak sa bavíme o chudobe. Najviac ohrozenou skupinou alebo ohrozenými skupinami chudobou. Aj toto je možno dôvod, prečo by si návrh, ktorý predkladáme, zaslúžil podporu. Nejde nám o nič iné, iba rozšíriť možnosť poberania zvýšeného, nie násobného, ale zvýšeného poberania rodičovského príspevku pre matky, ktoré sa súčasne starajú o nielen o jedno, ale o dve-tri deti v podobnom mechanizme, ako je už dnes v zákone nastavený, a to pri dvojičkách o 25 %, pri trojičkách o 50 %. Takže našou snahou je iba rozšíriť množstvo poberania príspevku, zvýšeného príspevku aj tým rodičom, ktorí sa naraz starajú o viac ako jedno dieťa v priebehu troch rokov. Samozrejme, ak dieťa dovŕši tretí rok veku, automaticky, a to znamená, zníži sa počet detí, ktoré sú v období do troch rokov, ktoré, o ktoré sa starajú, automaticky rodičovský príspevok padne opäť na základnú úroveň, dnes teda 203 eur.
Prosím teda kolegov, kolegyne, najmä vládnej koalície, aby veľmi zvažovali podporu tohto, tejto novely zákona o rodičovskom príspevku a hlasovali za, pretože si myslíme, že tento diskriminačný stav, ktorý hovorí o tom, že nie je jedno, či máte trojičky, alebo sa staráte o tri malé deti, je, považujeme za nesprávny a chceme to odstrániť.
Ďakujem pekne.

Vážení kolegovia, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi uviesť návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky. Tento návrh sa týka zmeny právomoci predsedu Národnej rady.
Prečo predkladáme tento návrh? Tento návrh predkladáme ako reakciu na schválenie rokovacieho poriadku. Rokovací poriadkom, ktorý, už sme o ňom dlho diskutovali a aj prezident označil rokovací poriadok ako zlý zákon, ktorý porušuje práva opozície, a my by sme sa chceli zamerať aj na to, čo by malo byť súčasťou, ak teda chceme meniť rokovací poriadok, súčasťou takého zákona, a síce nestrannosť, nestrannosť predsedu Národnej rady.
S cieľom zvýšiť dôveryhodnosť Národnej rady v očiach verejnosti a politickú kultúru v najvyššom ústavodarnom a zákonodarnom orgáne Slovenskej republiky navrhujeme, aby po vzore Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, teda krajiny, ktoré majú dlhú parlamentnú tradíciu, sa predseda Národnej rady vzdal členstva v politickej strane alebo v politickom hnutí bezprostredne po zvolení do tejto funkcie a aby nepôsobil v ich mene a ani nepôsobil v ich prospech. Tieto obmedzenia sa vzťahujú na predsedu Národnej rady aj počas jedného roka od skončenia výkonu jeho funkcie, to znamená počas jedného roka odo dňa zvolenia nového predsedu Národnej rady.
V novom rokovacom poriadku si predseda Národnej rady prisvojuje mnohé nové právomoci, môže napríklad rozhodnúť o tom, čo je slušné a čo nie je slušné, čo je vhodné alebo nevhodné. Môže začínať disciplinárne konania voči poslancom, jedno z nich, disciplinárne konanie, už začal a môže, na jeho podnet môže byť poslancom udelená pokuta až do výšky 4-tisíc eur, čo je viac ako poslanecký plat. Ak teda dávame predsedovi takéto obrovské právomoci, mali by sme zabezpečiť, že predseda parlamentu bude rozhodovať nestranne a objektívne. Pán Danko pri návrhu o rokovacom poriadku hovoril, že sa inšpiruje rokovacími poriadkami v mnohých krajinách Európskej únie, spomínal aj Veľkú Britániu, Francúzsko a iné krajiny, na čo však zabudol, je to, v akej politickej kultúre tieto rokovacie poriadky vznikli a v akej rokovacej kultúre poslanci, Národná rada a ich predseda funguje.
Vo Veľkej Británii predseda Národnej rady nesmie byť členom politickej strany, musí sa vzdať členstva a takisto nemôže robiť ani kampaň, ak kandiduje v ďalších voľbách, nemôže robiť kampaň v mene politickej strany. On sa toho členstva musí od svojho zvolenia za spíkra, musí sa tohto členstva vzdať. A je to veľmi dôležité aj pre nezávislosť parlamentu, pretože predseda je predsedom všetkých poslancov, nielen koaličných, ale aj opozičných, a reprezentuje Národnú radu aj navonok. A ak má požívať Národná rada úctu a nejaký, nejaký rešpekt v očiach občanov, tak skutočne predseda by mal byť nestranný. Politická nestrannosť predsedu parlamentu je jedným z najdôležitejších znakov tejto funkcie. Nevyskytuje sa teda len v krajinách Veľkej Británie, ale aj v iných krajinách, kde má rôznu, rôznu formu, niekde je to nepísané pravidlo, napríklad v Belgicku, kde síce formálne nemusí rezignovať na členstvo vo svojej strane, ale v praxi sa to považuje za neadekvátne a je tam politiká kultúra, že ak by narušil nestrannosť, tak by to mohlo zdiskreditovať samotnú funkciu predsedu, čomu sa snažia teda vyhnúť. V Andorre sa napríklad predseda nemôže zúčastňovať rozpravy, v iných krajinách nemôže podávať legislatívne návrhy a tak ďalej a tak ďalej. Alebo napríklad nemá právo legislatívnej iniciatívy. Čiže vo veľkom množstve krajín, veľké množstvo krajín si dáva záležať na tom, aby funkcia predsedu bola skutočne reprezentatívnou, nestrannou a objektívnou funkciou a požívala aj dôveru.
To, čo sa stalo v Národnej rade s rokovacím poriadkom, teda že bez zapojenia opozície tu bol vnútený a dokonca aj napriek odporu prezidenta, ktorý vrátil zákon, tu bol vnútený nový rokovací poriadok, zavádzajú sa tu nové obmedzujúce pravidlá pre poslancov, pôvodný návrh rokovacieho poriadku bol ešte horší, s tým, že dával väčšie právomoci vláde ako samotným poslancom, hoci vláda sa zodpovedá poslaneckému zboru. Preto si myslíme, že je dôležité hovoriť aj o tom, ako by sa mal správať predseda Národnej rady, a tento, tento návrh ústavného zákona chce toto správanie posunúť povedzme že k štandardom európskej politickej kultúry, a keďže už je tu tento nový rokovací poriadok, ktorý začne platiť, nech teda sa upravia aj správanie a právomoci predsedu Národnej rady.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia, dovoľte, aby som uviedol v druhom čítaní návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente.
Keďže sme o ňom včera a dnes hovorili už veľmi veľa, dovoľte len, aby som pripomenul, že ide o návrh zákona, ktorým sa navrhuje predlžiť lehotu povinnej aktivácie elektronických schránok pre právnické osoby zapísané v Obchodnom registri o pol roka, to znamená do 1. 7. 2017. Dovoľujem si požiadať ctené plénum o podporu a vyjadriť presvedčenie, že tak ako si ju získal počas rokovania aj ústavnoprávneho výboru, aj výboru pre verejnú správu, kde bol schválený jednomyseľne, že takú širokú podporu nájde naprieč politickým spektrom aj pri hlasovaní o jeho znení ako o celku dnes popoludní.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (tlač 339), podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 379 zo 7. decembra 2016 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 130 zo 7. decembra 2016 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 60 zo 7. decembra 2016 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkou.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedeným, uvedených pod bodom II tejto správy vyplynul jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Gestorský výbor odporúča o návrhu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je uvedený v spoločnej správe, hlasovať takto: hlasovať o tomto bode s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom II tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (tlač 339), schváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 61 zo 7. decembra 2016. Týmto uznesením ma výbor poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, súhlasím s pánom navrhovateľom, že v odôvodnení skráteného legislatívneho konania aj v prvom čítaní bolo k zámerom, ktoré má navrhovateľ, a to je oddialiť lehotu, dokedy musia podnikateľské subjekty na Slovensku začať používať, nazvime to štátny e-mail, a preto súhlasím s tým, že asi nie je potrebné vysvetľovať ďalšie dôvody, ktoré k tomu vedú.
Možno stručne. Tým, že história zavedenia tejto povinnosti sa tu v parlamente vyskytuje niekoľkokrát alebo opakovane, tak by som prikročil možno aj k vyhoveniu toho a chcel predložiť ctenému plénu dva pozmeňujúce návrhy, ktoré som zachytil aj pri odôvodňovaní skráteného legislatívneho konania, že by mohli mať podporu jednak exekutívy, jednak samotného navrhovateľa a možno aj pléna.
Dôvody, ktoré uvádzam v odôvodnení, súvisia aj s týmto, a poviem ešte jeden, ktorý som do dôvodovej správy nepísal, a to je, aby sme sa týmto návrhom nezaoberali aj v máji v skrátenom legislatívnom konaní. Preto som sa rozhodol prikročiť miesto slova k činom a vypracoval pozmeňujúci návrh jeden, ktorý predlžuje lehotu na koniec septembra, to znamená v čase, kedy už bude po dovolenkách, a podnikatelia by si mohli nejakým spôsobom túto povinnosť vybaviť. Alebo druhý alternatívny až na termín konca budúceho roka. Čiže predĺžiť túto povinnosť nie o polroka, ale takpovediac o trištvrte roka. Ten septembrový termín sa mi zdá vhodný alebo teda až o rok, kedy ja osobne a s tou argumentáciou, tu sa trošku rozchádzame s pánom navrhovateľom, chceme možno vyrobiť takú informačnú kampaň, aby povinnosti, ktorú si štát, ktorú štát určil podnikateľským subjektom, sa táto informácia dostala úplne všetkým.
Ja sa rozchádzam možno v tej argumentácii, ktorú hovoril pán navrhovateľ na začiatku, že štát nezlyhal, a vôbec si neviem predstaviť, akým spôsobom a prečo by mali či už médiá verejnej služby, alebo iné, iné kanály informovať podnikateľskú verejnosť, že existuje tu nejaká povinnosť. Ja si myslím, že o akejkoľvek povinnosti a zmene by mohol či už mediálny svet, alebo minimálne tie médiá, kde má majetkovú účasť - v úvodzovkách - alebo sú financované aj z verejných zdrojov, aby nielen túto povinnosť, ale akúkoľvek zmenu propagoval alebo vysvetľoval omnoho viacej, ako tomu je doteraz.
Takže skúsim, vy ste hovorili o príklade zmeny daňových sadzieb a podobne, my z hľadiska programového napríklad hovoríme o tom, aby všetky zmeny, ktoré sa týkajú podnikateľského sektora, sa diali k jednému pevne stanovenému termínu, napríklad k Novému roku a podobne. Len tu sa asi my budeme rozchádzať, pretože to množstvo povinností, ktoré štát ukladá podnikateľskému sektoru, niektorí už berú ako likvidačné. Takže dúfam, že nájdeme možno spoločnú reč v tom, že ešte by sme mohli dať v rámci zriadenia a používania štátnych mailov podnikateľskému sektoru časový horizont, ktorý by presiahol polrok, a teda alternatívne si budú môcť poslanci pri hlasovaní vybrať, či trištvrte rok, alebo rok. Prikročil by som teda k predloženiu dvoch pozmeňujúcich návrhov, ktoré podpísalo 17 poslancov pléna, a odovzdám ich pánovi spravodajcovi.
Prvý. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tzv. zákon o e-Governmente, v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení zákona č. 214/2014 Z. z., zákona č. 29/2015 Z. z., zákona č. 130/2015 Z. z., zákona č. 273/2015 Z. z. a zákona č. 272/2016 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
V bode č. 1... V čl. I bode 5 v navrhovanom § 60e veta znie:
"Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 31. decembra 2016
Ustanovenia § 13 ods. 1 písm. a) a ods. 2 sa vzťahujú na aktiváciu elektronickej schránky, ktorá nebola aktivovaná do 31. decembra 2016. Ak ide o právnické osoby zapísané v obchodnom registri a o zapísané organizačné zložky, ktoré k 31. decembru 2016 nemajú aktivovanú elektronickú schránku, alebo ktorým je zriadená elektronická schránka v období od 31. decembra 2016 do 21. mája 2017, lehota na skončenie aktivácie ich elektronickej schránky podľa § 13 ods. 1 písm. a) uplynie 31. decembra 2017; skončenie aktivácie prvým prístupom do elektronickej schránky podľa § 13 ods. 1 písm. a) tým nie je dotknuté."
Odôvodnenie som hovoril v úvode a odovzdávam tento pozmeňujúci návrh, ktorý predlžuje lehotu do konca roka, pánovi spravodajcovi.
Podobný pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente v znení neskorších predpisov, znie (k tlači 339):
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tzv. zákon o e-Governmente, v znení zákona č. 214/2014 Z. z., zákona č. 29/2015 Z. z., zákona č. 130/2015 Z. z., zákona č. 273/2015 Z. z., zákona č. 272/2016 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I bode 5 v navrhovanom § 60e veta znie:
"Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 31. decembra 2016
Ustanovenia § 13 ods. 1 písm. a) a ods. 2 sa vzťahujú aj na aktiváciu elektronickej schránky, ktorá nebola aktivovaná do 31. decembra 2016. Ak ide o právnické osoby zapísané v obchodnom registri a o zapísané organizačné zložky, ktoré k 31. decembru 2016 nemajú aktivovanú elektronickú schránku, alebo ktorým je zriadená elektronická schránka v období od 31. decembra 2016 do 21. mája 2017, lehota na skončenie aktivácie ich elektronickej schránky podľa § 13 ods. 1 písm. a) uplynie 30. septembra 2017; skončenie aktivácie prvým prístupom do elektronickej schránky podľa § 13 ods. 1 písm. a) tým nie je dotknuté."
Takže toto je druhý pozmeňovací návrh, ktorý predlžuje lehotu na aktiváciu dátovej schránky alebo štátneho mailu o trištvrte roka. Dôvody, ktoré ma vedú k tomuto, som objasnil už pri prejednávaní prvého čítania. Prosím vás týmto o podporu jedného alebo druhého. Tá trištvrteročná lehota súvisí možno aj s letným termínom, tá ročná lehota súvisí s tým, že môžeme dlhší čas vysvetľovať podnikateľským subjektom, že táto povinnosť by mala byť naplnená.
Úplne záverom by som chcel iba spomenúť ten môj základný argument, viem si predstaviť, že by sme sa boli, tak ako som opakovane pri zavádzaní týchto povinných mailov dohodli, boli dohodli na tom, že by tá báza bola dobrovoľná. Možno aj tu vznikajú problémy, ale keďže vieme vylepšiť zámer pri zákone o e-Governmente iba čiastočne, tak prosím o podporu aspoň na predĺženie lehoty, či už na trištvrte rok, alebo na rok.
Ďakujem za pozornosť.