11. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Uhrík, ja si vôbec nemyslím, že vstupom do Európskej únie sa Slovensko stalo akousi kolóniou. A musím síce priznať, že vstupom do Európskej únie sme sa vzdali časti suverenity, ale to nielen Slovensko, ale všetky krajiny, ktoré do Európskej únie predsa vstúpili. Vôbec si nemyslím, že jediným lákadlom Slovenska alebo ľudí žijúcich na Slovensku je benefit nejakého možnosti..., a možnosti čerpania európskych financií, eurofondov, ale je to napríklad voľný pohyb osôb, tovarov. Dúfam, že vás nemusím presviedčať o výhodnosti schengenského priestoru. Dokonca si dovolím tvrdiť, že nič lepšie sa Slovensku nemohlo stať ako to, že sme pred časom prijali spoločnú európsku menu euro.
S čím môžem súhlasiť, je to, že ste kritizovali privatizáciu strategických podnikov, a to hlavne z obdobia druhej Dzurindovej vlády, ale predsa vy viete, že SMER - sociálna demokracia aký má dlhodobo názor na privatizáciu a ako, ako sme ju kritizovali, ako sa jej bránime, aký máme záujem posilňovať vplyv štátu v strategických podnikoch Slovenska.
Potom ste sa dotkli otázky zahraničných investorov. Prosím vás, ktorý slovenský podnikateľ by dokázal vytvoriť také množstvo pracovných pozícií a dlhodobo ich udržať ako trebárs Volkswagen, Kia či nebodaj prichádzajúci Jaguar Land Rover. Myslím si, že moderný politik 21. storočia by sa nemal riadiť heslom "Cudzie nechceme a svoje si nedáme". Ďakujem.

Pán kolega, ja som povedal, že nemáme nič proti slušným, poctivým zahraničným investorom, ktorí sem prišli s úprimným záujmom podnikať, dosahovať zisk a dobre platiť slovenských občanov. Proti tomu sa logicky nedá nijakým spôsobom argumentovať a nedá sa proti tomu ani nič mať. Rozdiel je, že tu máme zahraničných kvázi investorov, ktorí sem prišli Slovensko a Slovákov drancovať, ktorí sprivatizovali našej strategické podniky práve pod rúškom a záštitou Európskej únie a ktorí vlastne ovládli naše monopolné trhy a drancujú práve Slovákov skrz tieto strategické firmy. Hovoríte, že ste proti privatizácii podnikov v strategickom odvetví, že dlhodobo to kritizujete. Ale opäť, mali ste jednofarebnú vládu, mali ste jedinečnú možnosť niečo s tým spraviť, neurobili ste s tým nič.
A čo sa týka toho, že Slovensko má nejakú kompetenciu alebo nejakú právomoc nebodaj v Európskej únii rozhodovať, a že tejto právomoci sa vzdali aj iné krajiny, to nie je pravda. Viete veľmi dobre, že Slovensko má naozaj veľmi zanedbateľný, malilinký vplyv na rozhodnutia Európskej únie, no napriek tomu ich musíme všetky akceptovať. Kolega Schlosár hovoril, že z 97 % rozhodujú o nás cudzie štáty, Slováci majú zhruba len 3,5 % hlasov v tých kľúčových rozhodujúcich orgánoch Európskej únie. Pritom tie najväčšie krajiny, ktoré sú tam, majú oveľa väčší percentuálny podiel a povedzme si rovno, Európska únia nespraví nič, čo nechce Nemecko alebo čo nechce Francúzsko, alebo čo donedávna nechcelo Anglicko. Ale urobí všetko, čo nechce Slovensko.
Ďakujem.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, ktorí ste tu ešte vydržali, novelou ústavy, ktorú predkladáme, nechceme nič iné, len odstrániť tú spomínanú vetu v čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá hovorí úplne jasne, bez servítky hovorí, že právne záväzné akty európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Ja si myslím, že každý jeden človek, ktorý je spôsobilý na právne úkony, ktorý vie čítať a vnímať čítaný text, musí chápať, že touto vetou sme sa úplne absolútne ako republika podriadili cudzej moci. A z histórie vieme, že všetky krajiny, ktoré sú podriadené akejkoľvek cudzej moci, sa od pradávnej histórie podnes nazývajú kolóniami, kolóniami.
Náš cieľ preto nie je nič iné, len pokúsiť sa naštartovať proces zmeny Slovenskej republiky ako kolónie cudzej moci na opäť suverénny samostatný štát. Nechceme nič iné. Vieme, že to nebude ľahké, a asi dopredu tušíme, ako hlasovanie o našom návrhu dopadne, pretože zloženie, súčasné zloženie slovenského parlamentu je naozaj pestré. Máme indiferentné OĽANO, protislovenskú SaS, protislovenský MOST - HÍD, ale máme tu aj strany, o ktorých si ľudia hovoria, že v nich ešte, že v nich ešte drieme ten národný duch, SMER a Slovenskú národnú stranu.
Naschvál som povedal, že si ľudia hovoria, že v nich drieme národný duch, pretože ako pred chvíľkou povedal aj kolega Uhrík, reči sú jedna vec, skutky sú vec druhá. Som veľmi rád, že tu s nami dnes zostal aj predseda SNS a zároveň predseda Národnej rady pán Danko, pretože, musím to zopakovať z tohto miesta a povedať, teda zdôrazniť, Slovenská národná strana je naozaj, ako to pán predseda Národnej rady pri každej príležitosti zdôrazňuje, naozaj najstaršou slovenskou politickou stranou, resp. politickou stranou Slovákov. Stranou, ktorá sa aktívne zapojila do boja o slovenskú autonómiu, o slovenskú sebestačnosť a samostatnosť.
A pomôžem si aj ďalšími tvrdeniami ďalších poslancov, ktorí sa tu tešia nielen v parlamente, ale celkovo v spoločnosti veľkej úcte, a to konkrétne pána poslanca Budaja, ktorý pred chvíľkou rozprával o demokracii, totalite, nezlomnosti, odpore a podobných veciach. Ak tí, ktorých menoval kolega Schlosár a ktorí svojím hlasovaním sa ako zradcovia podieľali na tom, že táto veta, predmetná veta o nadradenosti právnych aktov Európskej únie pred slovenskými zákonmi bola do Ústavy Slovenskej republiky prijatá, ak týchto piatich poslancov, ktorí aj dnes, nie teraz, ale dnes sedia, teda sedia v slovenskom parlamente, môžme označiť za zradcov z tohto pohľadu, tak potom všetci tí, ktorí túto slovenskú samostatnosť absolútne pochovávajúcu a ničiacu vetu v ústave nechcú odstrániť, musia byť označení za kolaborantov.
Poslanec Budaj to pred chvíľkou povedal jasne. Tí, ktorí sa aktívne podieľali na zavedení toho prosovietskeho režimu v ’68. roku, sú zradcovia. A tí, ktorí s nimi len spolupracovali a nekládli odpor, sú kolaboranti. Dnes je to absolútne, absolútne o tom istom, o tom istom. Či sa vám to páči, alebo nie. Rozdiel je len ten, že kosák a kladivo nahradili hviezdičky na modrej handre. Ja si však dovolím povedať, že v tej totalite, v tej totalite sme dnes ponorení ďaleko hlbšie, ďaleko hlbšie, ako to bolo za čias Sovietskeho zväzu. Dokonca si dovolím povedať, že v tej eurototalite sme dnes ponorení oveľa hlbšie, ako to bolo za čias mnohými, mnohými nazývaného alebo prezývaného Slovenského štátu ako hitlerovského nejakého satelitu. Omnoho hlbšie. Ani vtedy, ani za Sovietskeho zväzu nám zďaleka neboli kladené ako samostatnej republike toľké podmienky vlastnej existencie. Ani zďaleka nám nebolo zasahované do bežného života ľudí tak, ako je to dnes za čias alebo teda počas členstva Slovenskej republiky, Slovenskej republiky v Európskej únii. A čo je najhoršie, my si sami, resp. tí zradcovia vtedy si sami to otroctvo prehĺbili nad rámec toho, čo požadovala Európska únia. Kolega Schlosár to povedal jasne, nikto od nás nežiadal, aby sme takúto vetu ukotvili priamo v základnom zákone štátu v ústave. Zradcovia to spravili a my všetci dnes nesieme následky. Nesieme následky.
Pozrite sa všetci vôkol seba. V akom štáte, v akej kolónii žijeme? Hovoril som o Slovenskom štáte za čias Hitlera, o Slovenskej socialistickej republike za čias Sovietskeho zväzu a o porovnaní tých rôznych režimov s tým, čo máme dnes, s tým, čo máme dnes. Ani za čias prvej Slovenskej republiky neviali na všetkých úradných budovách vlajky tretej ríše. Neviali, neviali, viali na nemeckom veľvyslanectve. Neviali na slovenských úradných budovách. Pozrite sa dnes okolo seba, pozrite sa do Národnej rady. Jediné miesto, kde vidíme slovenskú vlajku bez tej modrej okupačnej handry, je vestibul, vestibul Národnej rady, kde je čestná stráž. Všade inde nájdete slovenskú vlajku len v páre s modrou okupačnou handrou. Ani za čias sovietskej totality neviali vlajky, červené vlajky Sovietskeho zväzu na každej jednej úradnej budove. Počas osláv áno, počas sviatkov áno, počas posilňovania súdružskej spolupráce áno, ale v bežný deň nie. Ani za čias totality Sovietskeho zväzu nám nikto nenútil, aby sme vo vnútroštátnom, vo vnútroštátnom finančnom styku alebo peňažnom obehu používali rubeľ. Nikto neprišiel a nenútil nám rubeľ. Ani Hitler vám nenútil marky. Dnes, dnes nemáme už ani vlastné peniaze a niektorí poslanci nemajú vôbec hanbu to označiť za pokrok, za pokrok. Nemáme hranice, nemáme peniaze, nemáme vlastnú suverénnu vládu, nemáme naozajstnú slobodnú ústavu. O akom suverénnom štáte chceme rozprávať? O akom suverénnom štáte chceme rozprávať?
Ja som si veľmi pozorne vypočul pred chvíľkou poslanca Budaja, ktorý hovoril o názoroch, o tom, ako je ovplyvňované vedomie a historická pamäť, ja neviem čo všetko. Ale veď sa pozrime, čo sa robí dnes, akým spôsobom Európska únia, orgány Európskej únie zasahujú do absolútne všetkých oblastí nášho života, spoločenského, politického, ekonomického, proste do všetkých. Zahraničnú politiku, to ani nebudem rozprávať, pretože o nejakej samostatnej zahraničnej politike Slovenskej republiky dnes je sa škoda vôbec baviť. To, čo bolo, to, čo bolo niekedy normálne, to, čo bolo niekedy normálne, klasická rodina, žena, chlap, otec, mama, deti, to je, dnes pomaličky všetky tieto veci sú pokladané za extrémizmus. To, čo bolo desaťročia, desaťročia úplne verejne označované za úchylky, za niečo, čo nemá miesto v slušnej spoločnosti, to sa dnes označuje pod tlakom politiky Bruselu a rôznych mimovládok pochybných za niečo, čo nás obohatí, čo je nové, buďme otvorení, buďme demokratickí, prijmime to, nechajme sa, nechajme sa, nechajme sa skultúrniť a my ako také ovce proste skloníme hlavy a na čele s tými politikmi, ktorých národ volí preto, aby ho viedli a aj podržali a pomohli, to všetko prijímame. To všetko prijímame.
To, čo sa deje na našich školách, veď to je katastrofa! Veď to je katastrofa! Namiesto lásky k vlasti, hrdosti k kresťanským hodnotám sa do tých detí vlieva proste nejaká otvorenosť voči cudzincom, voči neeurópskym, neeurópskym hodnotám a tradíciám, voči úchylákom, ktorí si svoje sexuálne úchylky pomýlili s rodinou, a ešte je tá drzosť proste tie deti z tohto, z týchto názorov aj skúšať. Zosilnejú alebo silnejú hlasy, ktoré kritizujú kresťanstvo ako také, skritizujú cirkev, pretože je módne dnes pokladať vieru v Ježiša Krista za nejaký prežitok, extrém, niečo, čo nemá miesto predsa v modernej spoločnosti. A my všetci alebo vy všetci, ktorí nechcete s týmto nič urobiť, tak potom áno, potom použijem znova termíny a slovník poslanca Budaja a musím povedať kolaboranti. Kolaboranti, ktorí sa len potichu pozerajú na to, ako sa Slovensko spolu s tou potápajúcou loďou, titanicom Európskej únie dostáva každým rokom do väčšieho a väčšieho bahna. To som ešte použil ten slušný termín.
A najhoršie na tom všetkom je, vážené poslankyne a vážení poslanci, že mnohí z vás to cítia úplne rovnako. Hovoria o tom poslanci v SMER-e, hovoria o tom poslanci v SNS, ale koaličná dohoda je viac ako hodnoty, naše hodnoty, na ktoré sa nás budú pýtať naše deti a naši vnuci.
Kolega Uhrík zhodnotil, zosumarizoval nejaké ekonomické dopady členstva Slovenskej republiky v EÚ, ale ja sa pýtam, je nám to jedno, sme ľahostajní voči tým ostatným sociálnym, spoločenským dopadom? Fakt je nám to jedno? Fakt, fakt chceme, aby Slovenská republika, fakt chceme, aby Slovenská republika dopadla ako Nemecko, Francúzsko, Anglicko? Multikultúrne, rozvrátené krajiny bez identity. Krajiny, z ktorých už aj oficiálne autority priznávajú, že sa pôvodní obyvatelia sťahujú preč z veľkých miest, lebo sa už necítia doma vo svojich vlastných štátoch. Naozaj toto chceme?
A veľmi dobre vieme, že Únia dosiahla polčas svojho rozpadu. Veľmi dobre to asi všetci vieme. A napriek tomu jednoducho ešte stále z nejakej zotrvačnosti, akoby si mnohí odmietali priznať, že je čas vyskočiť z toho titanicu. Pretože ak pôjdeme ako poslední, tak nás to stiahne zo sebou pod hladinu. Áno, do roku 2020, chápem. Do roku 2020 môžeme čerpať fondy, je na to mnoho firiem nadstavených, mnohí si na tom postavili svoj životný biznisplán a nechcú sa toho vzdať. Dobre. Využime, potiahnime si tie zdroje a pá, pá. Ale zostávať v Únii po roku 2020, to už je, to už je číry, absolútny nezmysel. To už je pre Slovensko číry, absolútny nezmysel, ktorý v prípade politikov hraničí s nejakou pochybnosťou, či tí, ktorí chcú naozaj v tej Únii zostať aj po roku 2020, sú úplne príčetní. Veľmi dobre, kolegovia, aj z výborov viete, čo sa deje. Liberalizácia vízového styku, ešte väčšie otvorenie sa pohybu všetkých tých más neeurópskych, ktorých úlohou je zaplaviť Európu. Veľmi dobre aj pán kolega z výboru vie, najväčší emigračný tábor na Ukrajine 70-tisíc Severoafričanov, ktorí iba čakajú na dokončenie procesu liberalizácie, otvorenie hraníc s Ukrajinou a už sa to začne valiť. A už sa to začne valiť, a potom, potom čo spravíme? Potom si povieme, áno, Únia to od nás žiadala, tak to tu budeme trpeť? Oni sa nás nebudú pýtať, oni sa nás nebudú pýtať a to nie je nejaké strašenie, to nie je nejaké strašenie. Pozrite sa, pozrite si denné správy z Francúzska, z Nemecka, ako tí ľudia horko plačú nad tým, čo sa tam deje. Akoby vymenili, akoby veľmi radi vymenili tú základnú istotu, ktorú my dnes ešte máme za tie svoje ekonomické, za tie svoje ekonomické výsledky, ktoré možno dosiahli. Za ten rozdiel v úrovni, v životnej úrovni, akoby to veľmi radi vymenili. Žiaľ, už sa nedá. Ak nechcú opustiť to všetko, čo majú, už sa nedá, už sa nedá.
My ešte stále máme obrovskú príležitosť a zhodou okolností v tomto parlamente by sa možno našlo ešte aj dosť hlasov na to, keď rátam SNS a SMER, že ešte by mali toho národného ducha. Dosť hlasov na to, aby proste sme sa, aby sme spravili prvý krok, prvý krok k oslobodeniu Slovenskej republiky spod diktátu Európskej únie, spod diktátu Bruselu. Teraz, kým je ešte čas, lebo potom, potom, keď všetky tie negatívne, všetky tie negatívne javy, ktoré doslova drancujú a likvidujú západoeurópske štáty, keď potom tie javy prídu sem, potom to už bude jedno. Potom to už bude úplne jedno. Potom už nebude záležať na tom, čo je v ústave, alebo v ústave nie je. Potom už nebude záležať na tom, že čím si pôjdete do obchodu zaplatiť ten chlieb, či to bude koruna, euro alebo čokoľvek iné. Potom už bude záležať na úplne iných veciach, či sa vám dcéra vráti v pohode domov. Či váš dom bude ešte aj večer z práce vaším domom. To budú hodnoty, o ktorých si dnes my dnes nevieme predstaviť, ako to tam musí byť. A možno mnohí, keď sledujete tie správy, tak mnohí si poviete, že, alebo sa cítite, že to je ako len nejaký film, že je to ako keby nejaký film a že nás sa to netýka, že nás sa to netýka.
Ale ja sa vás spýtam, vážené poslankyne, vážení poslanci, väčšina z vás, teda nie z našej strany, ale ostatní ste starší odo mňa, viete to posúdiť. Keby vám za socializmu povedali, keby vám za socializmu povedali, že chlieb bude stáť 50 korún, čo by ste si povedali? By ste si poklepali po hlave, prosím ťa, čo to tu vymýšľaš, akých 50 korún za chlieb. Keby vám povedali, že mlieko, liter mlieka bude stáť 35 korún, čo by ste si povedali? A keby ste, keby vám niekto povedal, že byt budete splácať celý život nejakej súkromnej banke, ktorá vám pri dvoch nezaplatených splátkach ten byt môže zobrať, no čo by ste si vtedy boli povedali? Povedali by ste si, že niekto iba maľuje čerta na stenu a vytvára nejakú paniku, a neviem, chce vzbudiť nejaké verejné pohoršenie alebo čo, ale určite by ste tomu neverili a pozrite sa, pozrite, kde sme sa dnes dostali. Keby vám niekto vtedy povedal, že štátne podniky, strategické štátne podniky budú, bude vlastniť pár súkromníkov z nejakých finančných skupín a že všetky tie zisky pôjdu do ich súkromných vreciek, no čo by ste si vtedy povedali? Že to nie je možné, že ako štátny podnik môže vlastniť nejaký jeden-dvaja milionári, boháči a tie peniaze posielať za hranice a nedávať to ľuďom, štátu, no zdalo by sa vám to neuveriteľné, taký scenár.
Možno sa vám zdá neuveriteľné to, čo rozprávam ja tu dnes, ale ak neodídeme z Európskej únie teraz, kým je čas, spomeňte si na moje slová, nech to dopadne akokoľvek, za 6 rokov, za 8 rokov. Ja nikomu z vás neprajem nič zlé, nikomu, ale je veľmi, veľmi smutné zistiť, že možno práve váš dom, vaša rodina sa dostane do konfliktu, a nieže do konfliktu do kontaktu, do kontaktu s tou novou realitou, ktorú nám Európska únia chystá. Ak si myslíte, že je to spontánne a nikto nám to nechystá, tak prosím vás, využite tú otvorenosť, využite tie prostriedky, ktoré súčasná doba ponúka, a choďte trošku sa pozrieť na internet, kde sú medializované vyhlásenia predstaviteľov rôznych európskych orgánov o tom, aké, ako treba zvýšiť ten, zvýšiť ten dovoz ten cudzincov, pretože Európska únia sa musí obohatiť a máme málo pracovnej sily a ja neviem čo všetko. A tie argumenty sú absolútne uletené a odtrhnuté od reality.
Veď ako nám môže niekto rozprávať, kolegyne, kolegovia, ako nám môže niekto rozprávať o tom, že potrebujeme sem napríklad tých cudzincov z dôvodu nedostatku pracovnej sily, keď momentálne je na Slovensku 400-tisíc nezamestnaných ľudí? Máme 400-tisíc nezamestnaných ľudí a oni nám normálne nahlas hovoria, potrebujeme tu nejakých Afričanov, Ázijčanov, neviem koho, lebo u nás nemá kto robiť na dôchodky.
To čo je toto? To z nás nerobia len kolóniu, z nás robia úplných pakov, úplných pakov, o ktorých, o ktorých si myslia, že my proste len skloníme hlavy a budeme sa na to pozerať a povieme, áno, áno, je to tak, nemá tu kto robiť na dôchodky, a preto vás tu vítame, lebo vás potrebujeme. Nechcem sa púšťať do tejto otázky, lebo sa to netýka priamo našej novely, ale je to jeden z argumentov, je to jeden z argumentov, ktorý nám hovorí, že asi niečo nie je v poriadku s tou politikou Európskej únie.
A ako to kolegovia Uhrík aj Schlosár už spomenuli, nebuďme naivní, nabuďme naivní a nebuďme nejakí detinskí a nemyslime si, že Slovensko má nejaké zastúpenie v orgánoch Európskej únie. Veľmi dobre vieme, že to tak nie je. Pretože aj keby tí všetci europoslanci boli takí národniari, ako bol Štúr, Francisci, Hodža, Rázus, predseda SNS, aj tak by ich v tej, aj tak by ich v tej Európskej únii nič nedokázali a nič nezmenili, nič nezmenili. Keby tam za všetkých europoslancov za Slovenskú republiku sedel Ľudovít Štúr, aj tak by, chudák, nič nezmenil. A keby všetci títo naši dejatelia, ktorí mnohokrát obetovali svoje životy, svoje životy za to, aby sme mali právo na sebaurčenie ako národ, aby sme mali právo na vlastný štát Slovákov, v ktorom sa budeme môcť rozprávať po slovensky, keby videli, že slovenskí politici, ako boli oni v tej dobe, dobrovoľne sa podriaďujú cudzej moci, z ktorej sa oni chceli vymaniť, tak by podľa mňa veľmi horko zaplakali, veľmi horko by zaplakali. By ste povedali, že či sa to vlastne pre ten národ oplatilo všetko robiť, či sa oplatilo pre ten národ, ktorý si to neváži, dávať všetky tie obete. Veľmi horko by zaplakali a veľmi smutní by podľa môjho názoru z toho, k akému stavu sa dnes vďaka politikom Slovenská republika dostala, veľmi smutní by z toho boli.
A my sa tvárime, že je to v poriadku a že v podstate netreba žiadnu zmenu a nejako to už vydržíme. Dobre, my to možno naozaj nejako vydržíme, my to vydržíme aj na výbore to spolu vydržíme. Ale čo naše deti a čo naši vnuci? Ako sa budú oni na to pozerať, ako sa, ako sa my budeme pozerať alebo ako sa budeme cítiť, keď sa spýtajú: "Oco, mama, oco, boli ste poslancami Národnej rady, mohli ste spraviť všetko preto, aby Slovensko ostalo slovenské, aby Slovensko ostalo kresťanské, také, v akom ste vyrastali aj vy sami, oco, bol si predseda Národnej rady Slovenskej republiky, druhý, druhý najvýznamnejší ústavný činiteľ, a čo ste preto spravili, aby sme nedopadli tak ako, ako pár rokov predtým, len pár rokov predtým dopadli ostatné tzv. vyspelé západné štáty?"
Pozrite sa, čo tá, pozrite sa, čo tá liberalizácia priniesla na Ukrajinu, totálny rozvrat, totálny rozvrat usporiadanej krajiny. Ľudia tam možno neboli bohatí, ale boli spokojní a dnes, dnes sa mnohí nemajú kde vrátiť. Dnes sa mnohí nemajú kde vrátiť, dnes mnohí majú o sedem hrivien viacej vo vrecku, ale nemajú svojich synov, svoje dcéry. Akú cenu zaplatili za liberalizáciu spoločnosti, akú cenu? A my v tej cene a v tej servilnosti ideme ešte ďalej. A jednoducho sme si s kolegami v klube povedali, že aj napriek tomu, že vieme, aké je rozloženie politických síl v tomto parlamente... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec, chcem sa opýtať, či ešte dokončíte myšlienku, alebo budete pokračovať ráno.

Kotleba, Marian, poslanec NR SR
Asi ráno, pán predseda. Ďakujem pekne.

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Takže končím dnešný rokovací deň, prajem pekný večer. (Reakcie z pléna.) Doobedu, predpokladám, že po správach, ktoré, sme odsúhlasili, že budeme o 9.00 hod. rokovať.

(Prerušenie rokovania o 19.02 hodine.)

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi v krátkosti informovať vás o dosiahnutých výsledkoch hospodárenia verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2015 v zmysle toho, ako sme sa pred niekoľkými rokmi rozhodli vypracovávať, Ministerstvo financií Slovenskej republiky sa rozhodlo vypracovať súhrnnú výročnú správu o hospodárení Slovenskej republiky v metodike ESA 2010.
Plnenie maastrichtských kritérií v rámci jesennej notifikácie Eurostat dňa 21. októbra tohto roku potvrdil údaje o schodku a dlhu verejnej správy v metodike ESA 2010, podľa ktorých hospodárenie verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2015 skončilo s deficitom na úrovni 2,7 % hrubého domáceho produktu. Dlh verejnej správy k ultimu roka 2015 dosiahol hodnotu 52,5 % HDP.
V porovnaní s výsledkami uvádzanými na jar tohto roku v štátnom záverečnom účte je deficit verejných financií za rok 2015 nižší o 0,3 % HDP a dlh verejnej správy nižší o 0,4 % HDP. Na aktualizáciu výsledkov oproti jarnej notifikácii mali vplyv presnejšie údaje z účtovných závierok niektorých subjektov verejnej správy, aktualizované údaje o výške akruálnych daňových a odvodových príjmov, zahrnutie niektorých nových subjektov do verejnej správy, ako aj revízia samotného HDP, pri ktorom sa pôvodná hodnota vykázaná na jar tohto roka revidovala o vyše 614 miliónov eur smerom nahor. Rast HDP za rok 2015 dosiahol hodnotu 3,6 % HDP, pričom ide o najrýchlejší rast za posledných päť rokov.
Pri porovnaní výsledkov za predchádzajúcim rokom je nutné povedať, že Eurostat pristúpil k revízii výsledkov za rok 2014 aj za rok 2013. V trojročnom horizonte je deficit verejnej správy vykazovaný na úrovni 2,7 % HDP, dlh verejnej správy oproti roku 2014 klesol o 1,1 % HDP, oproti roku 2013 o 2,2 % HDP.
V porovnaní výsledkov v rámci Európskej únie 28 krajín vykazuje 7 krajín vyšší schodok a 17 krajín vyšší dlh, ako dosiahla Slovenská republika. Priemerný schodok verejnej správy v Európskej únii bol 2,4 % HDP a priemerný dlh verejnej správy v Európskej únii alebo európskej dvadsaťosmičky bol až 85 % HDP.
V súlade s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti obsahuje súhrnná výročná správa aj informácie o čistom bohatstve, kde hodnota tohto čistého bohatstva za rok 2015 dosiahla podľa výpočtu ministerstva financií hodnotu mínus 170,9 % HDP a táto záporná hodnota sa medziročne znížila o 15 % HDP oproti predchádzajúcim mínus 185,9 percenta. Hlavným pozitívnym vplyvom bolo zníženie implicitných záväzkov o 17,7 % HDP.
Súhrnná účtovná závierka prezentuje údaje za viac ako 7 800 subjektov štátnej správy a územnej samosprávy. Tieto údaje sú sčasti konsolidované, napríklad návratné finančné výpomoci zo štátneho rozpočtu mestám a obciam, majetkové podiely štátu v obchodných spoločnostiach a podobne. Celkový majetok verejnej správy k ultimu roka 2015 dosiahol sumu 63 miliárd eur, čo je oproti roku 2014 viac ako 2,2 miliardy eur. Z aktív vzrástli najmä dlhodobý hmotný majetok v podobe cestnej a diaľničnej infraštruktúry, pozemkov, dopravných prostriedkov a pohľadávky. Z pasív sa medziročne zvýšili bankové úvery, rezervy a krátkodobé záväzky, naopak, vlastné imanie súhrnného celku medziročne pokleslo.
Ďalšie a podrobnejšie informácie a iné informácie o hospodárení verejnej správy za uplynulý rok nájdete, samozrejme, v samotnej výročnej správe a v jej prílohách.
Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, toľko k výsledkom hospodárenia uplynulého roka. Zároveň vás chcem požiadať o schválenie uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky predložený materiál berie na vedomie.
Chcem vás ešte informovať, že súhrnná správa o hospodárení Slovenskej republiky v takej forme, v akej ju prezentujeme dnes, je vysoko hodnotená aj na medzinárodnej úrovni a odborníci z ministerstva financií, respektíve jej tvorcovia chodia ju prezentovať na medzinárodné fóra a je naozaj vysoko cenená, pretože po prvýkrát za posledné roky ukazuje komplexný pohľad na hospodárenie krajiny, nie – tak ako sme štandardne zvyknutí – len vyhodnotenie samotného rozpočtu, ale obsahuje súhrnnú správu, ktorá sa podobá akoby súhrnnej správe fungovania hociktorej veľkej firmy alebo veľkého holdingu alebo korporácie.
Ďakujem veľmi pekne.

Dobré ráno. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne poslankyne, páni poslanci, ako určený spravodajca prednesiem spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu Súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2015.
Návrh súhrnnej výročnej správy pridelil na prerokovanie predseda Národnej rady rozhodnutím č. 336 zo dňa 11. novembra 2016 výboru pre financie a rozpočet a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj do 21. novembra 2016. Ako gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prerokovali návrh súhrnnej výročnej správy výbor pre financie a rozpočet a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Predloženú správu uvedené výbory prerokovali a svojimi uzneseniami ju zobrali na vedomie. Zároveň odporučili Národnej rade návrh súhrnnej výročnej správy vziať na vedomie. Zo strany výborov Národnej rady ani poslancov neboli predložené iné stanoviská, pripomienky či pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor schválil spoločnú správu uznesením č. 118 zo dňa 21. novembra 2016. Taktiež ma určil za spravodajcu výboru a výbor ma taktiež poveril predniesť spoločnú správu výboru na schôdzi Národnej rady a taktiež navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní. Návrh uznesenia Národnej rady je prílohou tejto správy.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Dobré ráno prajem všetkým. Dovolím si hneď na úvod súhlasiť s pánom Pellegrinim v tom bode, že tá správa je naozaj veľmi komplexná a poskytuje dostatok informácií. Tu sa však moja chvála končí a budem sa venovať predovšetkým samotnému obsahu. Súčasne tým, že tá správa je taká komplexná, tak je asi pochopiteľné, že aj je za čo viacej ju kritizovať.
Zo samotnej správy sa v mnohom naozaj zdá, že štátu sa darí lepšie. Ale tá samotná realita tomu, bohužiaľ, nenasvedčuje. Ľudia sa nechvália, že by sa im darilo lepšie, práve naopak. A ako sa hovorí, zo samotných čísel sa nikdy nenajeme. Dôvodom je najmä to, že viacero tých čísel a príjmov je umelých a predstavujú nepriame dane pre občanov.
Dostal som poverenie vystúpiť za klub a sústrediť sa najmä veciam, ktorým sa venujem a rozumiem, ostatné určite plnohodnotne doplnia moji kolegovia, či už v rozprave ústnej alebo potom; teda písomne prihlásení alebo v ústnej rozprave.
Mnohým veciam, keďže sa venujem energetike, tak práve tým veciam z energetiky som sa venoval aj pri rozprave k štátnemu rozpočtu. Mnohé tie veci by sa dali teraz zopakovať, ale keďže už tu boli raz povedané, tak prejdem ich iba veľmi v skratke.
Z môjho pohľadu za mnohé tieto, nazvem to, príjmami pomerne neštandardným, neštandardné je zodpovedné ÚRSO, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý veľmi nesprávne nastavuje reguláciu. Táto kritika zaznieva z úst Európskej komisie, ktorá na takéto nesystémové a netransparentné konanie upozorňuje, no a doma v číslach v samotnej správe sa to prejavilo hneď na niekoľkých miestach.
Prvým je stopercentne štátna spoločnosť SEPS, Slovenská elektrizačná prenosová sústava. Tento je, ako som už aj predtým hovoril, stopercentne štátom regulovaný. V roku 2015 boli dividendy z tejto spoločnosti naplánované vo výške 15 miliónov eur, nakoniec si štát odtiaľ vybral až 66 miliónov eur. Regulácia v tejto firme funguje tým spôsobom, že regulátor povie, ako majú byť nastavené príjmy z prenosových poplatkov, a táto spoločnosť ich vyberie a následne tým, že je to stopercentne štátna firma, si ich štát zase vo forme dividendy odtiaľto aj vytiahne.
Z tohto pohľadu, keďže je to stopercentne štátna spoločnosť, by asi každý očakával, že tá regulácia bude smerovať k tomu, aby tie príjmy tejto spoločnosti boli rovné alebo blízke nule, aby to až tak nezaťažovalo cenu energie, v tomto prípade elektriny, do ktorej sa všetky tieto poplatky priamo prenášajú. Žiaľ, v prípade aj práve tejto spoločnosti platí presne to, že je to pre ňu, pre štátny rozpočet takou stabilnou barličkou a keď treba látať, tak práve dividendy z tejto spoločnosti si veľmi ľahko vyplatíme.
Potom tu máme SPP, Slovenský plynárenský priemysel. Všetci si pamätáte, ako pred voľbami bolo vyplatených 48 miliónov eur formou vratiek za plyn pre spotrebiteľov. V samotnej správe sa následne uvádza aj to, ako sa tomu SPP darilo a koľko na dividendách prispel do štátneho rozpočtu. Napriek tomu, že SPP údajne v roku 2015 dobre hospodáril, v roku 2016 boli vratky vyplatené. Do budúcnosti sa toto už opakovať nebude a o tom hovorí štátny rozpočet, teda návrh štátneho rozpočtu, ktorý bol schválený, nie táto správa. No ale čo to znamená? Znamená to nedajbože, že tomu SPP sa prestalo dariť?
Vôbec nie. Slovenský plynárenský priemysel, tejto spoločnosti sa nikdy nedarilo. Keď si pozriete výročnú správu za rok 2015, zistíte, že zisky tejto spoločnosti dosiahli 1,36 miliardy, toto bolo z predaja plynu a elektriny, ale výdavky boli 1,44 miliardy. Dostávame sa do straty 85 miliónov eur. V rámci hospodárenia však nám vyskočí jeden oficiálny zisk, a to sú zisky z finančných investícií, to sú vlastne dividendy vyplatené zo všetkých dcérskych spoločností. Všetci si asi pamätáte na tú veľkú zmenu, ktorá tu nastala v 2014., kedy sme pustili práve všetky tie zlaté vajcia spoločnosti EPH alebo dali sme im tam 49 %, to bol Eustream, SPP – distribúcia, Nafta, a tú stratovú časť, kde aj vtedy bola generovaná strata, tak je aj dodnes, ako som pred chvíľkou povedal, tak toto bolo prifarené čisto-čiste štátu. To znamená, súkromný investor neznáša žiadnu stratu, všetko znáša štát.
No je to zvláštna situácia, kedy ani predaj podnikateľom, ktorý dovtedy slúžil ako taká barlička a mal vykrývať tú stratu, kedy sa predával plyn a elektrina domácnostiam, tak už ani tí podnikatelia nedokážu tieto straty vykrývať. Je to opäť jedným z dôkazov, ako zvláštne a stratovo hospodári štát vo svojich firmách, kde má 100-percentné vlastníctvo. Jediné, čo teda môže v tomto roku nejakým spôsobom sa pozitívne prejaviť na tých cenách, ktoré bude SPP poskytovať, sú nižšie ceny komodít.
Potom máme tu aj iné energetiky, kde má štát svoj podiel. Je to západoslovenská, stredoslovenská a východoslovenská. Tieto hospodárili zhruba podľa výročnej správy na úrovni asi 60 miliónov eur, ale opäť sú regulované rovnako ako SEPS. Je tu však jeden veľký rozdiel. Stále tam máme aj toho súkromného akcionára, ktorý tam má 49 percent. Ak je zisk primeraný a štát tam má svojich zástupcov, tak ja by som sa chcel opýtať, načo v tomto roku vykonal Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v týchto spoločnostiach kontroly za 1,6 milióna eur. Výsledkom týchto kontrol mali byť nižšie ceny za distribúciu, distribúciu plynu, distribúciu elektriny. Ako sa však ukazuje na posledných vyhláškach alebo cenových rozhodnutiach, ktoré ÚRSO vydalo, opak je pravdou. Niekomu naozaj tie distribučné poplatky poklesnú, ale väčšine stúpnu a to v mnohých ohľadoch aj dramaticky.
Ako som už spomenul, aj v tomto prípade jedinou tou barličkou, jedinou tou záchranou, kedy Robert Fico bude môcť tvrdiť, že sa zasadil za stabilné ceny energie, je to, že samotná komodita na trhu poklesávala a stále poklesáva. Takže znížili sme alebo zvýšili sme distribučné poplatky, trh zariadil to, že sa nám znížili ceny komodít, no a vďaka tomu tu máme kvázi stabilné ceny energií. Musím povedať, na ten trh, kde sa tieto energie obchodujú, štát nemá žiaden dosah a v tomto prípade platí, že chvalabohu.
No a potom tu máme ešte jednu energetickú firmu, to sú Slovenské elektrárne, kde má štát 34 percent. V roku 2015 bol podľa správy výsledok hospodárenia 24 miliónov eur. Samozrejme, tie časy, keď Slovenské elektrárne vykazovali výsledok hospodárenia 450 miliónov eur, sú dávno za nami. Nie je to tak dávno, bol to rok 2012. Situácia sa však pomerne dramaticky zmenila, jednak na tom trhu a jednak kvôli Mochovciam. Asi viete, že Mochovce sa opäť idú predražovať, opäť sa ide odďaľovať ich výstavba. Dneska sa bavíme o 4,6 miliardách, na stole už je navýšenie na 5,4. Vďaka tomuto máme jednu jedinú istotu, že štát z týchto dividend, tak ako je to uvedené aj v tejto správe, tak ako je to uvedené vo všetkých správach v minulosti a tak ako je to uvedené a bude uvedené aj v správach budúcich, štát z týchto dividend zo Slovenských elektrární zrejme nikdy nič mať nebude. Ja sa obávam, že minimálne my sa toho nikdy nič, nikdy nedožijeme.
No a teraz sa povenujem ešte jednej konkrétnej veci, ktorú som vo vystúpení k štátnemu rozpočtu neuvádzal, a to je Vodohospodárska výstavba. Tej je tiež venovaná určitá časť tejto záverečnej správy a Vodohospodárska výstavba je100-percentne štátnym podnikom. Ja si dovolím citovať z jednej správy, ktorá bola publikovaná. Musím ale ešte podotknúť, že výročná správa Vodohospodárskej výstavby za rok 2015 do dnešného dňa nebola zverejnená. Ale z dostupných údajov vieme, že podnik hospodáril v roku 2015 so ziskom vo výške 923-tisíc eur. O tom hovorí koniec koncov aj výročná správa. V porovnaní s rokom 2014 podnik dosiahol hospodársky výsledok nižší o 1,2 milióna eur. Z dostupných údajov, ako je napríklad Finstat, vieme aj to, že koncoročný hospodársky výsledok bol vyrobený z čiastočného rozpustenia rezerv do výnosov a zníženia a odloženia dane.
Dramatická situácia bola v oblasti koncoročného výsledku z hospodárskych činností. V roku 2014 bol v objeme 18,2 milióna eur a v roku 2015 5,9, necelých 6 miliónov eur. Takže je to zníženie o 12,21 milióna eur. Štátny podnik zároveň znížil platby pre Slovenský vodohospodársky podnik, a to v sume 5,8 milióna eur, a tým ho dostal do straty. A toto sa dialo s tichým posvätením zakladateľa Slovenského vodohospodárskeho podniku, a to ministerstva životného prostredia.
No a keď si teraz porovnáme to samotné hospodárenie na tom Gabčíkove, ako to bolo v minulosti a ako to bolo práve v tom roku 2015, tržby podľa zmluvy o prenájme Vodného diela Gabčíkovo Slovenským elektrárňam hovoria o tom, že vrátane poplatku za prevádzkovanie vodného diela, platby pre SPP, poistenie majetku, poistenie výpadku produkcie, tieto do 9. 3., kým to spravovali v roku 2015 ešte Slovenské elektrárne, dosiahli 13 miliónov eur. Vlastná prevádzka a obchod, keď už to mal v rukách štát, teda od toho dátumu 10. 3. do konca roka, dosiahol necelých 51 miliónov eur.
Keď si to teraz prepočítame na jeden deň, zistíme, že za prvých 68 dní, keď vodné dielo spravovali Slovenské elektrárne, to bolo denne 194-tisíc, 195-tisíc eur. Keď sa k vodnému dielu dostala Slovenská republika, Vodohospodárska výstavba, tak tieto boli vo výške 171-tisíc eur. Celkový denný rozdiel, v tomto prípade môžme hovoriť o strate, tak dosiahol 23 400 eur. Keď si to prepočítame tým počtom dní 297, kedy na tomto vodnom diele hospodárila Slovenská republika, resp. Vodohospodárska výstavba, dostaneme sa k takmer 7 miliónov eur mínus oproti tomu, ako keby na tomto vodnom diele hospodárili Slovenské elektrárne. Pochopiteľne, tých faktorov tam mohlo byť v priebehu toho roka viacej, ako napríklad aj to, že ten rok bol pomerne suchý, ale nič to nemení na ďalších poplatkoch, ktoré by boli odvádzané tak či tak, ako je napríklad poplatok za prístup sústavy, kde to bolo 2,5 milióna eur, prevádzkové náklady na hydrocentrum tak isto 2,5 milióna eur, náklady na obchod 2 milióny eur, investície do vodného diela, ktoré mali byť 2,5 milióna eur, časové rozlíšenie nákladov na generálne opravy tak isto 2 milióny eur. To sú pomerne zaokrúhlené čísla, ale nič to nemení na tom, že sa dostávame v celkovej sume k strate alebo rozdielu medzi tým, keď tam hospodárili Slovenské elektrárne a keď tam hospodári Vodohospodárska výstavba. Táto strata je asi 19 miliónov eur.
Ja som na tieto skutočnosti upozorňoval. Robert Fico vtedy tvrdil, že Gabčíkovo je zlaté vajce, ktoré nám prinesie viacej peňazí do rozpočtu. Nestalo sa tak. Z tohto zlatého vajca sa stal pomerne páchnuci záprdok. Keď som ja upozorňoval, že tu máme hrozbu napríklad arbitráží a súdnych sporov zo strany Slovenských elektrární, čo sa dneska aj naozaj stalo, dneska máme arbitráž vo výške 588 miliónov eur, ktorý si nárokujú Slovenské elektrárne za prebratie vodného diela, tak som si vyslúžil od Vodohospodárskej výstavby, vtedajšieho riaditeľa pána Lazara žalobu, ktorú na mňa podal, alebo bol to návrh žalobky, ktorý nakoniec súčasné vedenie aj stiahlo.
Súčasne tu máme dneska neuzavretú privatizáciu. Táto privatizácia hovorí o tom, že nám vo vzduchu niekde lieta asi 200 miliónov eur. Nárokuje si to ako jedna, tak aj druhá strana. No a teda kým v prípade Vodohospodárskej výstavby je pre mňa takým tým potvrdením aj SPP, že ten štát je, žiaľ, ako sa ukazuje, naozaj najhorším vlastníkom, máme tu aj iné čísla, ktoré hovoria o tom, že čím viacej ten štát zasahuje do podnikania a viacej reguluje, tak tým lepšie to síce vyzerá v číslach, tým lepšie to vyzerá v tej výročnej správe, ale, bohužiaľ, na druhej strane o to horšie sa darí bežným ľuďom, pretože títo každý jeden takýto zásah pocítia na vlastnej peňaženke.
Ďakujem pekne.