11. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán predsedajúci, vážená pani ombudsmanka, dovoľte mi konštatovať, že Slovenská republika postráda akýkoľvek vzťah k rešpektovaniu ľudských práv. Presviedčajú nás o tom mnohé prípady, pri ktorých vidíme, ako k ľudským právam pristupujú orgány výkonnej moci, exekutíva, ale i samotní zákonodarcovia. V tejto spoločenskej klíme sa obetiam dá pomôcť len veľmi ťažko, pretože pomoc vyžaduje súčinnosť štátnych orgánov. Ale skutočne absurdnou sa situácia stáva vtedy, keď sú za porušovanie základných ľudských práv zodpovedné priamo štátne orgány, ako napríklad v tomto prípade, na ktorý poukazuje verejná ochrankyňa práv.
Práve prerokovávame mimoriadnu správu pani ombudsmanky o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd konaním policajných orgánov. Ide o to, že polícia na obmedzenie osobnej slobody nepoužíva cely policajného zaistenia, ale zamrežované kobky bez náležitej zákonom stanovenej výbavy, bez toalety a bez možnosti privolať pomoc. Za to sú tieto priestory vybavené hákom v stene, o ktorý je človek v stoji alebo v sede pripútaný. Tieto priestory nie sú vybavené kamerami a podľa výpovedí poškodených sú využívané aj na to, že sú v nich ľudia bití.
Kobky nazývajú vyhradenými priestormi, ich existencia nemá žiadnu oporu v zákone, na zaistenie majú policajné zložky využívať iba riadne vybavené cely. Tento stav je však dlhodobo akceptovaný a to aj napriek tomu, že pani ombudsmanka opakovane na problém upozorňovala ministra Kaliňáka a aj prezidenta Policajného zboru. Bohužiaľ, ani po týchto intervenciách neprišlo k žiadnej náprave, preto verejná ochrankyňa práv oslovila dnes nás, Národnú radu Slovenskej republiky so žiadosťou o prerokovanie tohto materiálu. Z neho je zrejmé, že takýmto konaním polície je porušovaný čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého obsahom je zákaz mučiť alebo podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
Vlažný vzťah k ľudským právam prejavil aj samotný parlamentný výbor pre ľudské práva. Na prvom zasadaní k tejto veci sa provládni poslanci dožadovali správy od ministra Kaliňáka. Ministerstvo vypracovalo stanovisko, v ktorom samozrejme zistenia pani ombudsmanky bagatelizuje. Uvádza v ňom aj správu európskeho výboru, je to Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania. Obsahom tejto správy je nasledovná citácia: "Vzhľadom na malé rozmery a nedostatočné vybavenie väčšina vyhradených priestorov je jednoznačne nevhodná na zadržiavanie osôb na dlhší čas ako na niekoľko hodín. CPT (teda tento výbor) preto odporúča, aby sa vyhradené priestory nepoužívali na zadržiavanie osôb na dlhší čas ako niekoľko hodín a nikdy nie cez noc." Výbor však neodporúča čo robiť v takých prípadoch, ak evidentne nevieme ustrážiť a regulovať používanie týchto vyhradených priestorov, s tým komisia ani len nepočíta.
Ministerstvo vnútra tiež argumentovalo nedostatkom financií. No to je vo svetle porušovania ľudských práv veľmi, veľmi chabá výhovorka a najmä neprijateľná. Vyzývali sme preto prezidenta Policajného zboru, aby nariadil policajtom okamžitý zákaz obmedzovať osobnú slobodu fyzickej osoby jej umiestnením do vyhradených priestorov v policajnej budove, ktoré nie sú celou policajného zaistenia, a tiež nariadiť okamžité fyzické zrušenie vyhradených priestorov.
Chceme teraz opäť vyzvať vládu, aby konečne reflektovala na odporúčania pani ombudsmanky a aby zmenou zákona o Policajnom zbore uviedla veci do prijateľného stavu. Vláda rovnako doteraz neustanovila taký nezávislý orgán, ktorý by nestranne mohol vyšetrovať a preskúmavať policajné postupy a postupy iných štátnych orgánov. Aj preto je možné, že ľudské práva sa dostávajú na perifériu záujmov.
My, poslanci SaS, urobíme všetko pre to, aby vznikol zákon, ktorý dôsledne chráni ľudské práva. Budeme iniciovať poslanecký prieskum a ak sa k tomu vláda nebude mať, pripravíme aj návrh spomínanej novely zákona o Policajnom zbore. V civilizovanej krajine uprostred Európy nesmieme takéto prehrešky voči ľudským právam akceptovať.
A vám, pani ombudsmanka, srdečne ďakujeme za to, že neúnavne poukazujete, informujete a navrhujete zmeny. Je nám veľmi ľúto, že ste sa pritom stretali s neúctou k tejto vašej vzácnej práci. No dovoľte mi vyjadriť vám v mene svojom i v mene mojich kolegov úprimnú vďaku za váš neochvejný boj, ktorý ste každodenne zvádzali, a v mene občanov, všetkých občanov našej krajiny. Srdečná vďaka. (Potlesk.)

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Päť faktických poznámok na vystúpenie pani poslankyne.
Nech sa páči, pán poslanec Kotleba.

Pani poslankyňa Blahová, ja vidím riešenie tohto problému, ktorý ste načrtli vo svojom príspevku, a síce, že minister vnútra Kaliňák ignoruje nález alebo správu ochrankyne práv, policajný prezident Gašpar ignoruje nejakú snahu alebo žiadosti o nápravu tejto situácie. Vidím to veľmi jednoducho. Vaša strana SaS ešte pred pár mesiacmi považovala ministerku svojvôle Žitňanskú za vzor demokracie, ochrany ľudských práv, neviem čoho všetkého, nech sa táto pani vzdá svojej funkcie, čím dôjde k rekonštrukcii vlády a môžete si na čelo ministerstva vnútra a Policajného zboru dať svojich ľudí prípadne a spraviť zmenu, ktorú teda táto správa požaduje. Len asi je vám ťažko si priznať to, že ministerka svojvôle, ktorú ste ešte nedávno úplne zbožňovali, sa zachovala tak, ako sa zachovala a neviete tento argument použiť. Keby ste na to mali odvahu, tak to aspoň skúsite.
Ďakujem.

Pán poslanec Zelník.

Ďakujem pekne za slovo. Iste súhlasím s tým, že ak sa robí nejaká neprávosť, ak sa robí niečo nad rámec zákona, to už je jedno, či je niekto obvinený alebo teda zatiaľ je teda iba v štádiu obvinenia, že mal by mať zachované nejaké aj ľudské práva, aj nejaký priestor a to všetko. Ale je mi ľúto, ak, pani poslankyňa, z vašich úst a vôbec na pôde parlamentu zaznievajú také obvinenia, ako keby to bolo, všeobecný jav, že dochádza dokonca k mučeniu. Ako potom vyzeráme pred celým svetom, ak z úst poslankyne alebo poslancov zaznieva, že na Slovensku sa mučia ľudia? Ak k takému došlo, k jednému prípadu, dvom, alebo iks, treba tých ľudí pranierovať, ale nehovorme to, o tom, že toto je štát, kde sa mučia ľudia.
Po ďalšie, tá správa by mala byť, pani poslankyňa, trocha vyváženejšia. Ja som nepočul nikdy od pani obhajkyne ľudských práv, aby sa zaoberala takými prípadmi, ako napríklad bol Oskar Dobrovodský, ktorý musel opustiť svoj rodinný dom a ujsť pred tým, preto ho tam šikanovala skupina neprispôsobivých obyvateľov. Mne sa zdá, že táto správa je iba o ľuďoch, ktorí páchajú trestnú činnosť. Máme záujem iba o tých ľudí, aké majú oni ľudské práva. Prepáčte, ale je to úplne, poviem, zvrátenosť. A ak nejaký Breivik vyhrá súd, lebo jemu boli porušované ľudské práva a pritom on chladnokrvne úmyselne zabije deväťdesiatich ľudí, prepáčte, ak toto chceme aplikovať na našu spoločnosť, tak je to niekde asi zlé. Čiže tá správa by mala byť aj o tom, čo s tými ľuďmi, ktorí sú obeťami trestnej činnosti. Ako sa o nich postaral štát, alebo tí ľudia. Veď my stále obhajujeme a stále len počujeme o tom, čo sa deje s kriminálnikmi! Veď treba si povedať, že tých ľudí, ktorí sú v predbežnom zadržaní alebo v cele predbežného zadržania, že tí ľudia spáchali nejakú trestnú činnosť. Veď to je vážna vec, keď niekoho zavrú do basy. Ja nechcem povedať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Hrnko.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Zelník už hodne, respektíve veľa z toho, čo som chcel ja povedať, povedal. Pani poslankyňa, ja si úprimne vážim váš zápal pre ľudské práva aj, samozrejme, vašu prácu, ktorú robíte na tomto poli, ale musím pokračovať v tom, čo povedal pán poslanec Zelník. Absolútne nemôžem akceptovať vašu generalizáciu. Vy hovoríte, že Slovensko je krajina, kde sa všeobecne nedodržiavajú ľudské práva, kde ľudské práva sú niekde na chvoste, kde sa o to nikto nezaujíma, kde vláda nemá o to záujem, poslanci o to nemajú záujem a hovoríte o jednom konkrétnom prípade a vy z toho generalizujete, robíte všetko možné. Ale váš zápal, vaše zanietenie, vaša práca by bola hodnovernejšia, keby ste robili aj to, čo hovorí pán poslanec Zelník, postarali sa aj o tých, ktorí sú obeťami trestných činov.
Viete, koľko policajtov prišlo o život v službe preto, že mali príliš ľudský prístup k tým zadržaným kriminálnikom? Viete o tých prípadoch?
Takže treba to vidieť skutočne v dvoch rovinách a bez toho, že by sme sa starali o tie znásilnené ženy, rodiny zavraždených ľudí, o rodiny pozostalých policajtov, ktorí prišli o pomerne slušne zarábajúceho živiteľa, bez toho toto je všetko plácanie po vode, bez, je tu vlna, sa tu niečo zvlní, ale nič sa nevyrieši.
Ďakujem.

Pán poslanec Mazurek.

Pani poslankyňa Blahová, ja sa chcem opýtať, ako môžete poslancov z výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, ktorí hlasovali za to, aby výbor požadoval od ministerstva vnútra vyjadrenie k tejto správe, nazvať provládnymi poslancami? Ja vás môžem uistiť, že ja mám ďaleko väčší odpor k tejto vláde, ako si vy len môžete predstaviť.
No a čo sa týka pani verejnej ochrankyne práv, to, že má v slovenskej verejnosti taký zlý obraz, je možno spôsobené tým, že celá jej práca spočíva v zastávaní sa asociálov, rôznych menšín, úchylákov, kriminálnikov, násilníkov, no nikdy nie slušných pracujúcich ľudí. Možno tam je problém.
Ďakujem.

Pán poslanec Galko.