12. schôdza

Pán poslanec Mazurek.

Pán Dostál, bolo by veľmi naivné očakávať akúkoľvek formu konzistentného vystupovania alebo činov z vašej strany. Ako človeka, ktorý je na jednej strane obhajca liberálnej demokracie, na strane druhej je to obhajca radikálneho islamu, na strane ďalšej je to zahraničný agent, ktorý sa k tomu veselo verejne priznal. Viete, hovorili ste tu o tom, že veľkosť spoločnosti alebo jej charakter sa pozná podľa toho, ako sa táto spoločnosť správa k najslabším jedincom, ako sa správa k svojim menšinám, jednoducho ako sa správa k ľudom, ktorí potrebujú pomoc.
Pozrite sa, prosím vás, na ľudí, ktorých tu pred všetkými obhajujete, pozrite sa na islamský svet, ako sa tam správajú k menšinám, homosexuálov zhadzujú z výškových budov, neveriacim odsekávajú hlavy, ruky. Toto chcete aj na Slovensku? Tí istí ľudia, z tých istých oblastí, tzv. utečenci a emigranti, ktorých sa vy tak zastávate, by to isté zaviedli aj tu u nás na Slovensku. Ja nechápem, ako môžete vy ako zástanca liberálnej demokracie zastávať islam, ktorý je absolútne v rozpore so všetkým, čo ste tu predtým rozprávali.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Marian Kotleba.

Pán poslanec Dostál, ja som nečakal, samozrejme, od vás, že by ste nejak v novom roku zmenili svoj postoj k veciam, ktoré sú pre všetkých normálnych ľudí na Slovensku úplne jasné, ale, ale zaráža ma jedna vec. Vy hľadáte, vytiahli ste maďarskú kartu, vytiahli ste teda nejakú protimoslimskú alebo moslimskú kartu a hľadáte nejaké protimoslimské ťaženie v návrhu zákona, o ktorom ste sám povedali, že v dôvodovej správe o tom nie je ani slovo. Jednoducho štát sa chce chrániť tým, že zvýši nejaké kvórum, na to, aby si tu mohli nejak skupiny ľudí zakladať vlastnú cirkev, a myslím si, že tam o tých ľuďoch viacej nie je ani slovo. Či to budú moslimovia, ufóni alebo ktokoľvek iní, len vy už za tým vidíte zase rasizmus a neviem čo všetko, pán poslanec. Ono možno keby vás to tak veľmi vnútorne nestrašilo, tak by ste z toho takú traumu nemali a jednoducho tento zákon je dobrý zákon. My ho znova podporíme, lebo keď vidíme, čo sa deje v Európe, tak je najvyšší čas, aby sme sa aspoň čiastočne v tejto veci spamätali, a to by ste sa mohli aj vy, pán poslanec. Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Dubačová.

Ďakujem veľmi pekne. V tejto vážnej dobe by sme sa každý jeden z nás mali zamyslieť nad tým, ako chceme, aby vyzeralo Slovensko. Píšeme dejiny. Pýtam sa preto predkladateľa tohto zákona, čo je jeho podstatou, o čo mu ide. Spoločnosť sa zmieta v problémoch, ľudia strácajú istoty, prácu, vieru vo vymožiteľnosť práva. Mali by sme sa všetci zodpovedne zamyslieť, či chceme budovať demokratickú, otvorenú spoločnosť pre slobodných ľudí alebo nacionalistickú diktatúru, ktorá vo svojej podstate šíri nenávisť, neznášanlivosť a strach. Preto ďakujem Ondrovi Dostálovi a som proti, aby sa takýto zákon podával.
Ďakujem.

Pán poslanec Dostál, nech sa páči môžte reagovať na faktické poznámky.

Ďakujem za niektoré reakcie. Pán poslanec Farkašovský, Ústavný súd posudzoval, či je alebo nie je v súlade so zákonom zmena toho cenzu z 10- na 20-tisíc, neposudzoval, či by bolo, bola zmena na 50-tisíc v súlade, som presvedčený, že niekde tá hranica určite je. Keby sme schválili zákon, že na založenie novej cirkvi alebo registrácie novej cirkvi, alebo náboženskej spoločnosti je potrebných 3 mil. členov, tak som presvedčený, že by Ústavný súd konštatoval, že takáto úprava zasahuje do náboženskej slobody a je v rozpore s ústavou. Ja neviem, kde je tá hranica, to môže povedať, to môže povedať iba Ústavný súd, ale tá hranica niekde nepochybne je.
Pán poslanec Kotleba povedal, že hľadám tam nejaké protimoslimské ťaženie, ktoré tam nie je, pretože v dôvodovej správe o tom nič nie je. A je to smiešne v kontexte s tým, čo len chvíľu pred ním rozplával jeho kolega poslanec Mazurek, ktorý celú svoju faktickú poznámku využil na vyznanie svojho vzťahu k moslimom, na základe princípu kolektívnej viny posudzuje vyznávačov celého náboženstva, posudzuje 1,5 mld. ľudí a nakoniec aj sám pán poslanec Kotleba ma najprv obvinil, že hľadám tam niečo, čo tam nie je, a potom aj on sám skončil pri tom, že ide o moslimov. Tak sa tu nehrajme na to, že nie.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Budaj.

Ďakujem, pán predsedajúci. Dámy a páni, niet pochýb, že máme pred sebou pokus regulovať, obmedziť, dať, vytvoriť nejaké bariéry v oblasti spolčovania občanov, ktorých spája spoločná viera. Ja by som chcem pripomenúť úplne iný kontext, ktorý obchádzame, pretože sme už tak dávno od toho, sme už tak ďaleko od toho konštitučného okamihu, kedy sme si kládli svoje vízie, ako chceme v slobodnej republike žiť, že sme na ne zabudli.
Áno, chcem pripomenúť, že v dobe, keď sme cítili odvahu, sebavedomie, mali sme otvorené mysle, tak sme nerozmýšľali nad tým, ako koho zakážeme. Naopak, v 12-bodovom programe revolučných hnutí, ktoré, ktoré demonštrovali na námestiach, bol aj bod o zrušení spojenia štátu a cirkvi. Po novembri sa podarilo odstrániť iba politický dohľad, ekonomicky zostali cirkvi takpovediac závislé na štátnom rozpočte. Nerád som sa ako veriaci človek na to díval, pretože celé roky bolo celkom očividné, že istým politickým zoskupeniam vyhovovalo, že cirkev jedna, druhá, tretia stojí s otrčenou dlaňou rok čo rok, či dostane tie peniažky. A tak sa nám viera prepletala do rodiaceho sa straníckeho systému, zmotávali sa vzťahy, z ktorých nebolo, ktoré neprospievali ani slobode, ale neprospievali ani cirkvám. Žiadnej cirkvi na svete nesvedčí, keď stojí alebo kolenačky prosí o peniaze štátnu moc alebo politikov. Áno, potom sa stáva, že sa z kancľu prikazuje, koho voliť, a očakáva sa od tých zvolených, že nasypú zrná do korýtok, z ktorých sa žije. Takto ja som si slobodnú cirkev nikdy nepredstavoval.
Preto aj dnes, keď sa poslanci tak zaujímajú o to, ktorej cirkvi sa ako prispeje, máme celkom jednoduché, poctivé a čestné riešenie. Navrhnime konečne po toľkých rokoch oddelenie štátu od cirkvi aj v ekonomickej oblasti. Uvoľnime možnosť financovania cirkví tak, ako je prevažne v iných civilizovaných kútoch sveta, hoci rovno v Taliansku, kde je, ako vieme, aj štát Vatikán a pápež u nás najsilnejšej katolíckej cirkvi. Nikdy a nikde to nebolo považované za nič zlé, ak by bola, ak by bola, ak by bolo možné upisovať daň a dávať, dávať svoje peniaze priamo veriacimi priamo cirkvi. Tento model som potom neskôr ako poslanec presadzoval a musím povedať, že skôr narážal na nepochopenie u menších cirkví, ktoré si takpovediac neverili, než u tej u nás najväčšej. Ale nechcem sa k tomu vracať, ani nepredkladám žiaden návrh v tejto chvíli, chcem len upozorniť, že táto, táto cesta bariér a možno aj nerovnovážneho, pokusu o nerovnovážny prístup nie je tá najšťastnejšia cesta, nie je to prejavom ani sebavedomia veriacich, ani sebavedomia národného. Je to len prejav strachu alebo, alebo obyčajné žmýkanie zase trošku popularity z antiislamských alebo islamofóbnych nálad, ktoré tu niektorí poslanci tak radi šíria. Ja sa rád prihlasujem k tomu, že v novembri ’89 sme takéto komplexy nemali, verili sme na to, že kto je veriaci, tak sa svojej viery drží a dokáže sa postarať, ak mu štát dá tú možnosť, aby, aby prispieval na cirkev aj priamo, dokáže sa o to sám rozhodnúť a postarať.
Apelujem preto znovu na to, či sa v tejto parlamentnej sále nájdu ľudia, ktorí okrem toho, že nenávidia tú či onú cirkev, okrem toho, že chcú ťažiť z tej nenávisti a strašenia ľudí, či sa tu nájde dosť dobrých veriacich, sebavedomých veriacich, ktorí sa zasadia za to, aby sa konečne cirkev stala autonómnou, nezávislou a aby sa medzi ňu a veriacich nestaval štát.