12. schôdza

Pán Dostál, bolo by veľmi naivné očakávať akúkoľvek formu konzistentného vystupovania alebo činov z vašej strany. Ako človeka, ktorý je na jednej strane obhajca liberálnej demokracie, na strane druhej je to obhajca radikálneho islamu, na strane ďalšej je to zahraničný agent, ktorý sa k tomu veselo verejne priznal. Viete, hovorili ste tu o tom, že veľkosť spoločnosti alebo jej charakter sa pozná podľa toho, ako sa táto spoločnosť správa k najslabším jedincom, ako sa správa k svojim menšinám, jednoducho ako sa správa k ľudom, ktorí potrebujú pomoc.
Pozrite sa, prosím vás, na ľudí, ktorých tu pred všetkými obhajujete, pozrite sa na islamský svet, ako sa tam správajú k menšinám, homosexuálov zhadzujú z výškových budov, neveriacim odsekávajú hlavy, ruky. Toto chcete aj na Slovensku? Tí istí ľudia, z tých istých oblastí, tzv. utečenci a emigranti, ktorých sa vy tak zastávate, by to isté zaviedli aj tu u nás na Slovensku. Ja nechápem, ako môžete vy ako zástanca liberálnej demokracie zastávať islam, ktorý je absolútne v rozpore so všetkým, čo ste tu predtým rozprávali.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Dostál, ja som nečakal, samozrejme, od vás, že by ste nejak v novom roku zmenili svoj postoj k veciam, ktoré sú pre všetkých normálnych ľudí na Slovensku úplne jasné, ale, ale zaráža ma jedna vec. Vy hľadáte, vytiahli ste maďarskú kartu, vytiahli ste teda nejakú protimoslimskú alebo moslimskú kartu a hľadáte nejaké protimoslimské ťaženie v návrhu zákona, o ktorom ste sám povedali, že v dôvodovej správe o tom nie je ani slovo. Jednoducho štát sa chce chrániť tým, že zvýši nejaké kvórum, na to, aby si tu mohli nejak skupiny ľudí zakladať vlastnú cirkev, a myslím si, že tam o tých ľuďoch viacej nie je ani slovo. Či to budú moslimovia, ufóni alebo ktokoľvek iní, len vy už za tým vidíte zase rasizmus a neviem čo všetko, pán poslanec. Ono možno keby vás to tak veľmi vnútorne nestrašilo, tak by ste z toho takú traumu nemali a jednoducho tento zákon je dobrý zákon. My ho znova podporíme, lebo keď vidíme, čo sa deje v Európe, tak je najvyšší čas, aby sme sa aspoň čiastočne v tejto veci spamätali, a to by ste sa mohli aj vy, pán poslanec. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. V tejto vážnej dobe by sme sa každý jeden z nás mali zamyslieť nad tým, ako chceme, aby vyzeralo Slovensko. Píšeme dejiny. Pýtam sa preto predkladateľa tohto zákona, čo je jeho podstatou, o čo mu ide. Spoločnosť sa zmieta v problémoch, ľudia strácajú istoty, prácu, vieru vo vymožiteľnosť práva. Mali by sme sa všetci zodpovedne zamyslieť, či chceme budovať demokratickú, otvorenú spoločnosť pre slobodných ľudí alebo nacionalistickú diktatúru, ktorá vo svojej podstate šíri nenávisť, neznášanlivosť a strach. Preto ďakujem Ondrovi Dostálovi a som proti, aby sa takýto zákon podával.
Ďakujem.

Ďakujem za niektoré reakcie. Pán poslanec Farkašovský, Ústavný súd posudzoval, či je alebo nie je v súlade so zákonom zmena toho cenzu z 10- na 20-tisíc, neposudzoval, či by bolo, bola zmena na 50-tisíc v súlade, som presvedčený, že niekde tá hranica určite je. Keby sme schválili zákon, že na založenie novej cirkvi alebo registrácie novej cirkvi, alebo náboženskej spoločnosti je potrebných 3 mil. členov, tak som presvedčený, že by Ústavný súd konštatoval, že takáto úprava zasahuje do náboženskej slobody a je v rozpore s ústavou. Ja neviem, kde je tá hranica, to môže povedať, to môže povedať iba Ústavný súd, ale tá hranica niekde nepochybne je.
Pán poslanec Kotleba povedal, že hľadám tam nejaké protimoslimské ťaženie, ktoré tam nie je, pretože v dôvodovej správe o tom nič nie je. A je to smiešne v kontexte s tým, čo len chvíľu pred ním rozplával jeho kolega poslanec Mazurek, ktorý celú svoju faktickú poznámku využil na vyznanie svojho vzťahu k moslimom, na základe princípu kolektívnej viny posudzuje vyznávačov celého náboženstva, posudzuje 1,5 mld. ľudí a nakoniec aj sám pán poslanec Kotleba ma najprv obvinil, že hľadám tam niečo, čo tam nie je, a potom aj on sám skončil pri tom, že ide o moslimov. Tak sa tu nehrajme na to, že nie.

Ďakujem, pán predsedajúci. Dámy a páni, niet pochýb, že máme pred sebou pokus regulovať, obmedziť, dať, vytvoriť nejaké bariéry v oblasti spolčovania občanov, ktorých spája spoločná viera. Ja by som chcem pripomenúť úplne iný kontext, ktorý obchádzame, pretože sme už tak dávno od toho, sme už tak ďaleko od toho konštitučného okamihu, kedy sme si kládli svoje vízie, ako chceme v slobodnej republike žiť, že sme na ne zabudli.
Áno, chcem pripomenúť, že v dobe, keď sme cítili odvahu, sebavedomie, mali sme otvorené mysle, tak sme nerozmýšľali nad tým, ako koho zakážeme. Naopak, v 12-bodovom programe revolučných hnutí, ktoré, ktoré demonštrovali na námestiach, bol aj bod o zrušení spojenia štátu a cirkvi. Po novembri sa podarilo odstrániť iba politický dohľad, ekonomicky zostali cirkvi takpovediac závislé na štátnom rozpočte. Nerád som sa ako veriaci človek na to díval, pretože celé roky bolo celkom očividné, že istým politickým zoskupeniam vyhovovalo, že cirkev jedna, druhá, tretia stojí s otrčenou dlaňou rok čo rok, či dostane tie peniažky. A tak sa nám viera prepletala do rodiaceho sa straníckeho systému, zmotávali sa vzťahy, z ktorých nebolo, ktoré neprospievali ani slobode, ale neprospievali ani cirkvám. Žiadnej cirkvi na svete nesvedčí, keď stojí alebo kolenačky prosí o peniaze štátnu moc alebo politikov. Áno, potom sa stáva, že sa z kancľu prikazuje, koho voliť, a očakáva sa od tých zvolených, že nasypú zrná do korýtok, z ktorých sa žije. Takto ja som si slobodnú cirkev nikdy nepredstavoval.
Preto aj dnes, keď sa poslanci tak zaujímajú o to, ktorej cirkvi sa ako prispeje, máme celkom jednoduché, poctivé a čestné riešenie. Navrhnime konečne po toľkých rokoch oddelenie štátu od cirkvi aj v ekonomickej oblasti. Uvoľnime možnosť financovania cirkví tak, ako je prevažne v iných civilizovaných kútoch sveta, hoci rovno v Taliansku, kde je, ako vieme, aj štát Vatikán a pápež u nás najsilnejšej katolíckej cirkvi. Nikdy a nikde to nebolo považované za nič zlé, ak by bola, ak by bola, ak by bolo možné upisovať daň a dávať, dávať svoje peniaze priamo veriacimi priamo cirkvi. Tento model som potom neskôr ako poslanec presadzoval a musím povedať, že skôr narážal na nepochopenie u menších cirkví, ktoré si takpovediac neverili, než u tej u nás najväčšej. Ale nechcem sa k tomu vracať, ani nepredkladám žiaden návrh v tejto chvíli, chcem len upozorniť, že táto, táto cesta bariér a možno aj nerovnovážneho, pokusu o nerovnovážny prístup nie je tá najšťastnejšia cesta, nie je to prejavom ani sebavedomia veriacich, ani sebavedomia národného. Je to len prejav strachu alebo, alebo obyčajné žmýkanie zase trošku popularity z antiislamských alebo islamofóbnych nálad, ktoré tu niektorí poslanci tak radi šíria. Ja sa rád prihlasujem k tomu, že v novembri ’89 sme takéto komplexy nemali, verili sme na to, že kto je veriaci, tak sa svojej viery drží a dokáže sa postarať, ak mu štát dá tú možnosť, aby, aby prispieval na cirkev aj priamo, dokáže sa o to sám rozhodnúť a postarať.
Apelujem preto znovu na to, či sa v tejto parlamentnej sále nájdu ľudia, ktorí okrem toho, že nenávidia tú či onú cirkev, okrem toho, že chcú ťažiť z tej nenávisti a strašenia ľudí, či sa tu nájde dosť dobrých veriacich, sebavedomých veriacich, ktorí sa zasadia za to, aby sa konečne cirkev stala autonómnou, nezávislou a aby sa medzi ňu a veriacich nestaval štát.

Pán Budaj, v novembri ’89 ešte nebolo verejne deklarované generálnym tajomníkom OSN, bývalým, teda Pan Ki-munom, asi pred tromi alebo štyrmi mesiacmi, že je, bolo to seriózne vyhlásenie, že je plánované presun 50 mil. moslimov z Ázie a z Afriky. To v ’89. nebolo.
Okrem toho stále zavádzate a podsúvate tu niečo o zákaze spolčovania a o obmedzovaní a znova opakujem, asi ste si to zle prečítali, tento zákon, návrh zákona, pretože tu nikto neobmedzuje žiadne spolčovanie, tu nikto neobmedzuje praktikovanie svojho náboženstva. Tu ide len o to, či sa to bude platiť zo štátneho rozpočtu. Čiže nikto nikoho neobmedzuje v praktizovaní svojho náboženstva. Môžu sa schádzať, môžu sa spoločne modliť, môžu spoločne vykonávať bežné všetky náboženské činnosti, ktoré patria k jednotlivým náboženstvám. Takže prosím ešte raz, nepodsúvajte falošné nejaké tvrdenia, nezavádzajte ani tento parlament a nezavádzajte ani občanov tejto republiky, Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Pán poslanec Budaj, ja osobne skromne si myslím, že výroky typu "ste islamofóbny, šírite islamofóbiu" vychádzajú len z jednej jedinej veci, z absolútnej, vašej absolútnej neznalosti ideológie, o ktorej tu chcete prednášať. Ja neviem, ako môžete ľudí, ktorí nechcú, aby ste mohli doma bičovať svoju ženu, ktorí nechcú, aby nemohla chodiť von bez toho, aby bola celá zahalená, nazvať ľuďmi, ktorí majú nejakú fóbiu. Viete, ľudia, ktorí sa stavajú proti islamizácii Európy, to nie sú ľudia, ktorí majú nejakú fóbiu, sú to ľudia so zdravým rozumom, sú to hrdí kresťania, vlastenci, ktorí nechcú, aby ich štát dopadol rovnako ako napríklad Líbya.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, nadviažem tam, kde skončil pán kolega Budaj, lebo si myslím, že tú myšlienku treba dotiahnuť do konca. Ono totižto tu nejde len o to, že sa zavádza diskriminácia do zákona, ona sa naďalej totižto prehlbuje.
Zákon, ktorý máme na stole, sa vyrovnáva s možnosťami zakladať a registrovať cirkvi a náboženské spoločenstvá a zavádza teda počty 50-tisíc potrebných. Ale pozrime sa, že koľko je v súčasnosti registrovaných členov cirkví takých, ktorí už tento štatút majú, a zistíme, že väčšina z nich má menej ako 8-tisíc členov. Niektorá dokonca len niečo nad 1 500. A teraz akú logiku, teda ak sa štítime tým, že veď zavádzame rovnaké pravidlá pre všetkých, tak sa opýtam aj pánov navrhovateľov, pána spravodajcu, ktorý súhlasí s týmto návrhom, kde je logika, kde je spravodlivosť v tomto návrhu? Na začiatku bolo 10-, to bolo blízko tým číslam, ktoré tie registrované cirkvi mali. Potom bolo 20-, neviem, čoho sme sa zľakli, a teraz sa zavádza 50-. Ak by ste prišli s tým, že registrovanou cirkvou môže byť iba taká cirkev, ktoré má 50-tisíc členov. Nech sa páči. Štát sa rozhodne, že od tejto čiary ďalej je cirkev dostatočne veľká na to, aby mala výsadné postavenie. Ale nech sa to týka všetkých. Ak ste schopní povedať iba cirkvi väčšie ako 50-tisíc členov nám stoja za to, aby štát ich podporoval, aby platil ich duchovných, aby podporoval ich misijnú činnosť, aby podporoval ich sociálnu prácu, aby ich podporoval v regiónoch, aby ich podporoval medzi ľuďmi, potom prinesiete do systému poriadok. Čo ale robíte teraz, je, že odďaľujete reálne riešenie a prehlbujete nespravodlivosť a diskrimináciu. A teraz je jedno, že či je to voči moslimom alebo či je to voči nejakej menšej evanjelickej cirkvi, ktorá sa nestihla registrovať, alebo či je to voči bahájcom, alebo či je to voči budhistom. Ja viem, že možnože pán Mazurek si aj voči budhistovi nájde niečo, na základe čoho ho cez hranice nepustí, ale bavme sa o normálnom vnímaní reality.
Na Slovensku máme ľudí, ktorí si podľa princípov, na ktorých má byť postavený tento štát, môžu veriť, čomu chcú, vyznávať, čo chcú, za predpokladu, že rešpektujú občiansky princíp a že rešpektujú zákony tohto štátu. Do tohto boli nezmysluplne a nelogicky a nespravodlivo vrhnuté nesystémové kroky. Tým prvým je zákon, o ktorom sa rozprávame. Ďalším sú vatikánske zmluvy a ďalším sú zrkadlové zmluvy, ktoré sa pouzatvárali so všetkými ostatnými cirkvami, ktoré nemajú, ktoré nemajú štatút samostatného štátu, a teda nemôžu byť zmluvnou stranou medzinárodnej zmluvy. A namiesto toho, aby sme sa z tohto marazmu konečne začali dostávať von, či už to bude nemecký model, či už to bude taliansky model asignačnej dane, alebo akýkoľvek iný, namiesto toho, aby sme cirkvi zrovnoprávnili s inými veľkými inštitúciami alebo nadáciami tretieho sektoru a nechali občanom právo rozdeľovať asignačne podiely zo svojich daní, tak túto nespravodlivosť iba prehlbujeme. Túto nespravodlivosť iba naťahujeme ešte ďalej, než už je.
A pritom keď sa pozrieme na proces, akým sme sa vyrovnávali s financovaním cirkví, akým sa tento štát vyrovnával aj s reštitúciami voči cirkevného majetku, tak tam je nespravodlivostí kopec. Úplne lapidárne zrazu nakreslená čiara - odteraz reštitúcie končia. Pamiatky kultúrneho významu ponechané v rukách cirkvi, cintoríny, ktoré, na ktoré napríklad židovská cirkev vôbec nemá peniaze na to, aby ich udržiavala, ako jedna z mála má toto bremeno na svojich pleciach. Veľa, veľa praktických problémov, ktoré by sme voči cirkvám mali riešiť, sa neriešia, ale na základe kolektívnej viny, strašenia, rozširovania hoaxov a podobných hlúpostí, aké tu prezentoval pán Mazurek pred chvíľou, ideme dvíhať hranicu registrácie, lebo je to ľúbivé. Toto nie je poctivé a úprimné ani voči veriacim občanom Slovenskej republiky, nech už veria čomukoľvek, nie je to poctivé a úprimné ani voči cirkvám, nie je to poctivé a úprimné voči legislatíve a celkom určite to nie je poctivé a úprimné voči občianskemu princípu, na základe ktorého má byť táto spoločnosť stavaná.
Vítam preto, že pán prezident odmietol mať podpis pod takouto novelou. Vítam možnosť, že ju môžeme zmiasť zo stola, a mohli by sme ju uchopiť na to, aby sme začali riešiť reálne problémy cirkví, aby sme riešili dokončenie reštitúcií, aby sme riešili odluku cirkví od štátu po finančnej stránke, aby sme riešili systematickú odluku cirkví, čo sa týka vzdelávania, sociálnych služieb, aby sme riešili neprimerané postavenie medzinárodnej zmluvy s Vatikánom, na základe ktorej má, má hlavne teda katolícka cirkev absolútne neštandardné postavenie aj voči konkordátom s inými krajinami. Toto sú problémy, ktoré treba riešiť. Ale na to ani táto koalícia, ani strana, ktorá túto novelu navrhla, nemá ani kapacitu, ani gule. A preto prichádza s kravinami.
Ďakujem veľmi pekne.

Martin, ďakujem ti veľmi pekne za tvoje vystúpenie. Myslím si, že malo všetko, čo malo mať, a veľmi presne si pomenoval to, v čom je tento návrh zákona nespravodlivý a prečo bolo dôležité, že k nemu pán prezident zaujal taký postoj, aký zaujal. Verím, že to bol aj štart do budúcej diskusie k tým témam, ktoré si naznačil. To znamená predovšetkým odluku cirkvi od štátu. A ja verím tomu, že táto diskusia napriek tomu, že bude dlhá, nakoniec skončí tým, že bude omnoho spravodlivejšia ako stav, v ktorom sa momentálne nachádzame. Aj o tom je veto pána prezidenta. Aj preto verím, že viacerí kolegovia prehodnotia svoju voľbu a budú hlasovať v tomto najbližšom hlasovaní v súlade s tým, čo pán prezident vo svojom vete jasne pomenoval.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Poliačik, ja oceňujem, že ste sa snažili pristúpiť k tej téme vecne a na rozdiel od iného vášho predchodcu ste to chceli poňať bez emócií.
Ale hovorili ste v podstate, jadro toho vášho príspevku alebo vystúpenia bolo o nejakej diskriminácii. Niekoľkokrát ste to spomenuli, mnohokrát ste to spomenuli. Len nepovedali ste ten objekt tej diskriminácie, kto má byť objekt diskriminácie, pretože tým, že spoločnosť v rámci zmeny nejakých pravidiel, v tomto prípade pravidiel na registráciu cirkví, posunie nejakú hranicu. Tak to sa nedá vnímať ako diskriminácia, ale ako nejaká evolúcia. To vy asi k evolúcii máte pozitívny vzťah. Ako evolúcia, ktorá vyplýva z potrieb spoločnosti. Jednoducho v roku ix boli nastavené pravidlá, ktoré odrážali nejaký stav. Máme tu rok ix plus neviem koľko, 2017, a, a jednoducho spoločnosť reprezentovaná aj touto Národnou radou sa rozhodla, že bude asi dobré, ak sa ten prah na registráciu nových cirkví zdvihne. Takže asi len toľko.
Ďakujem pekne.