12. schôdza

31.1.2017 - 14.2.2017
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

1.2.2017 o 14:26 hod.

Mgr. art.

Andrej Hrnčiar

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Uvádzajúci uvádza bod 14:09

Ján Richter
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ak dovolíte, veľmi stručne. Skôr len k tým konkrétnym veciam, aj z úcty k tomu, že sme sa tu opäť stretli. Takže ja som vás v tom mojom predchádzajúcom vystúpení informoval, čo všetko má priamy alebo nepriamy vplyv na politiku zamestnanosti, že to nie je len novela tohto zákona, ale že je to ďalší kopec legislatívnych a nelegislatívnych nástrojov, ktoré sčasti už fungujú a priniesli svoj efekt, a sčasti pripravujeme nejaké zmeny.
Aktívne opatrenia trhu práce, zákon päťka je tu dlhé roky. To, čo sa z pohľadu vývoja na trhu práce mení, je prispôsobovanie jednotlivých nástrojov konkrétnym potrebám trhu práce. Tri alebo štyri roky dozadu sme tu menili napríklad jedno opatrenie, ktoré sa týka absolventskej praxe. Pri tom veľkom počte nezamestnaných jednoducho tento atribút bol zo strany zamestnávateľov veľakrát zneužívaný. Využili a dali absolventskú prax mladým ľuďom a v skutočnosti vymetali sklady. To znamená, vôbec im nedali šancu, aby v odbore, ktorý vyštudovali, mali šancu zabsolvovať nejakú tú prax v tej firme. Nechcem povedať, že všade, ale veľakrát.
Z toho titulu sme zaviedli veľmi konkrétne operatívne opatrenie, že absolventská prax sa môže využívať len vo firmách, kde vedia aplikovať tú prax k štúdiu, ktorý predtým ukončili. Dnes je tá situácia diametrálne iná. Viacerí absolventi, či už stredných alebo vysokých škôl možno aj humanitného zamerania, pochopili, že ten trh práce má svoje pravidlá a napríklad chcejú sa v tom ďalšom období venovať problematike práce s IT. Ona je aktuálna pre mladých ľudí. Vychádzajúc z tohto, sme celkom prirodzene mali záujem zmeniť to, aby sme tým mladým ľuďom dali šancu. To znamená, že zmenila sa situácia na trhu, a my na to adekvátne reagujeme a dávame ten priestor jednoducho úplne iný.
Toto sú tie nástroje, ktoré v značnej miere, to nie je dogma, ony musia reflektovať reálne potreby trhu práce a priamo na ne, priamo na ne reagovať.
Záruky pre mladých, my ich dva roky realizujeme. Ak dobre viete, veľká diskusia na úrovni Európskej komisie a snaha predĺžiť záruky pre mladých, lebo platia len do konca roku ´18, aj na roky ´19 a ´20. Za tým účelom dve miliardy eur. A samozrejmá vec, že nielen Slovensko, pretože náš, ten náš vývoj je tak, že sme sa dostali už do tej vrchnej polovice krajín a predbehli sme aj také krajiny, ako sú škandinávske, Francúzsko, Belgicko a tak ďalej. Ale my máme vzhľadom na dobré výsledky tohto projektu jednoducho záujem pokračovať. To znamená, dať mladým ľuďom šancu – rekvalifikácia, vzdelávanie alebo prácu. O tom to je, pokiaľ štyri mesiace je minimálne evidovaný na úrade práce.
To znamená, že, a tu sú konkrétne výsledky, ktoré som predtým pomenoval, a to celkove platí. Tie nástroje, ktoré sme zaviedli v roku 2013, diametrálne zmenili aj Zákonník práce, priniesli svoj osoh. A to je 186-tisíc nových pracovných miest. Úmyselne nehovorím o znížení nezamestnanosti, ale hovorím o zvýšení zamestnanosti, lebo to je vlastne konečný cieľ, nielen znižovať počet ľudí v evidencii, ale dať im prácu, to znamená, nové pracovné miesta. Takže absolútne ako, ako sa dištancujem od akýchkoľvek otázok, čo sme robili doteraz. Za nás hovoria výsledky a veľmi konkrétne.
Čo sa týka minimálnej mzdy, viacerí páni poslanci aj pani poslankyne, znova chcem zopakovať jednu základnú vec. Pán poslanec Jurzyca, ak sa pravidelne dvíha minimálna mzda, má to prirodzený vplyv aj na priemernú mzdu. Ten zamestnávateľ reaguje, on je nútený reagovať na ten vývoj a celkom prirodzene minimálna mzda dvíha aj priemernú mzdu. To znamená, nie nejaké zákonné opatrenie, ale samotný vývoj na trhu práce má na ňu vplyv.
Prečo som odmietol regionálnu mzdu, som povedal. Prečo diskutujeme o odvetvovej? Je to úplne logické a prirodzené, pretože ja si osobne myslím, že minimálna mzda pracovníka v IT v Košiciach a v Bratislave by mala byť rovnaká. Robia v rovnakom prostredí, v rovnakom odvetví. Hovorím o minimálnej. To znamená, z toho titulu diskutujeme, diskutujeme o tejto problematike.
No a čo sa týka tých tabuliek, ktoré tu boli spomínané. Áno, verejná služba má svoje tabuľky a s tým vlastne konkrétne zaradenie. Bohužiaľ, dnes sme už v takej situácii, že posledné tri triedy verejnej služby sú už pod hranicou terajšej výšky minimálnej mzdy, čo je zlé. A je tu, dnes je gestorom Úrad vlády a je tu zriadená pracovná komisia, ktorá robí na novom usporiadaní, pretože áno, stráca sa zmysel aj kvalifikácie, vzdelania, praxe a ďalších vecí, i keď každá firma musí zo zákona dorovnať do výšky minimálnej mzdy, ale tie konkrétne zatriedenia majú svoju logiku a tu strácajú zmysel. Tu hovorím áno a predpokladám, že by sme sa tohto roku mohli dočkať aj výstupu a výsledku. Majú eminentný záujem na tom prirodzene, že aj odborári, pretože ten problém je tu a je jednoducho veľmi veľký.
Sociálne podniky. Sociálne podniky majú svoj zákon. Majú svoju legislatívnu normu, podľa čoho sa zriaďujú, len inak, ako chceme my. My chceme posilniť túto pozíciu aj na základe, jedna z hlavných tém, najväčšia konferencia počas slovenského predsedníctva na Slovensku bola konferencia zameraná na sociálnu ekonomiku. Poriadali sme ju my za účasti veľkého množstva ministrov a ďalších hostí. To znamená, je to téma, ktorá dominuje aj na tej európskej úrovni. My sme to potrebovali, mnohé veci aj z hľadiska aplikácie v konkrétnej praxi v ostatných krajinách v značnej miere si preveriť, zanalyzovať a teraz sme v plnej miere pripravení a ideme, ideme s novým zákonom, ktorý, opakujem ešte raz, zvýhodňuje sociálne podniky. To znamená, že reálne predpokladám, že všade, kde sa tie sociálne podniky majú vytvoriť aj na základe tých akčných plánov, pôjdu už podľa nového legislatívneho znenia. Ale to vôbec nie je problém, aby aj doteraz, tak ako reagovali v niektorých regiónoch a dobre reagovali, napĺňa sa tá predstava, aby túto možnosť legislatívnu, ktorá tu je, nevyužili. Ale som presvedčený, že to bude ďaleko väčšia motivácia, keď ten zákon bude napríklad zvýhodňovať pri verejnom obstarávaní v prospech toho regiónu v konkrétnych odboroch, čo je jeden z tých argumentov.
No a zahraničie. Ja som povedal, že pri vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie hneď v podstate využilo túto možnosť 200-tisíc ľudí zo Slovenska, ktorí vycestovali a mali záujem pracovať. Odvtedy sa navýšil ten počet približne o tých 100-tisíc. Áno, môžeme sa baviť, že v ktorom roku koľko, ako a čo, ale každopádne vidieť jednu vec, a to aj teraz. Ak sa nám začali ďaleko viacej vracať v čase krízy 2009, ´10, ´11, keď toho zamestnania ani vonku toľko nebolo, pribúdalo to u nás, teraz je opačný trend, lebo ten vývoj ekonomiky nielen na Slovensku, ale v podstate v celej Európe je priaznivý, pozitívny, firmy naberajú nových ľudí, no a prirodzene aj Slovák, ktorý je pripravený, vybavený možno aj jazykovo, odborne celkom iste, má záujem vycestovať a robiť za lepšie peniaze. Tie prostriedky mzdové sú niekoľkonásobne v zahraničí väčšie.
Čo sa týka tej evidencie a ako áno, do istej miery spolupracujeme so Sociálnou poisťovňou, i keď dnes nikomu nemôžte prikázať, aby nahlásil, kde ide pracovať, je voľný pohyb a má právo, ale podľa Sociálnej poisťovne sa tie veci jednoducho dajú zistiť. Ale myslím si, že je ďaleko viacej na školách, aby analyzovali, prečo majú väčší záujem slovenskí študenti študovať niekde v zahraničí ako doma. Asi to súvisí s kvalitou, podmienkami, možnosťami, ale to je problematika, do ktorej by som nerád ja v tomto prípade viacej vstúpil, pretože sa týka bezprostredne niekoho iného.
Samozrejme to, čo mňa trápi a trápi ma to veľmi, že stále nie je v plnej miere zosúladené vzdelávanie s podmienkami trhu práce. A to aj napriek tomu, že sa tu vytvorili podmienky z hľadiska duálneho vzdelávania a že sa pravidelne dávajú aj VÚC-kam, ktoré sú zriaďovateľmi stredných škôl a hlavne stredných odborných škôl, presné podmienky o potrebách trhu práce a ony by mali adekvátne podľa toho prispôsobovať jednotlivé študijné odbory, aby zodpovedali reálnym potrebám trhu práce.
Ďakujem.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

1.2.2017 o 14:09 hod.

JUDr.

Ján Richter

 
Poslať e-mailom

14:09

Andrej Hrnčiar
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Na záverečnú reč nie sú prípustné faktické poznámky podľa rokovacieho poriadku. Takže chcem sa opýtať, či sa chce vyjadriť k rozprave spravodajca. Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom programu je

návrh na voľbu zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov, zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov a zástupcu navrhnutého záujmovými združeniami občanov reprezentujúcich poberateľov dôchodkových dávok do Dozornej rady Sociálnej poisťovne.

Návrh na voľbu má tlač 358.
Dávam slovo predsedovi, teda poslancovi Jánovi Podmanickému, členovi Výboru Národnej rady pre sociálne veci. Nech sa páči.
Skryt prepis

1.2.2017 o 14:09 hod.

Mgr. art.

Andrej Hrnčiar

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Uvádzajúci uvádza bod 14:20

Ján Podmanický
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predniesť správu výboru pre sociálne veci o výsledku prerokovania návrhu na voľbu zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov, zástupcov zamestnávateľov a zástupcu občanov reprezentujúcich poberateľov dôchodkových dávok do Dozornej rady Sociálnej poisťovne, tlač 358.
Návrh na voľbu zástupcov do Dozornej rady Sociálnej poisťovne predkladá Národnej rade výbor pre sociálne veci, do ktorého pôsobnosti Sociálna poisťovňa patrí. Dôvodom na voľbu je zánik členstva uplynutím päťročného funkčného obdobia podľa § 123 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Výbor pre sociálne veci vzal na vedomie zánik členstva Mariána Lacka, Magdalény Melenovej a Márie Svoreňovej, Pavla Brnku a Ľudovíta Pausa, Jána Lipianskeho v Dozornej rade Sociálnej poisťovne z dôvodu uplynutia päťročného funkčného obdobia.
Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky navrhla za členov Dozornej rady Sociálnej poisťovne: Magdalénu Melenovú, Martina Mikluša, Máriu Svoreňovú.
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky navrhla za člena dozornej rady Pavla Brnku.
A Republiková únia zamestnávateľov navrhla za člena dozornej rady Ľudovíta Pausa.
Jednota dôchodcov na Slovensku navrhla za člena dozornej rady Jána Lipianskeho.
Súčasne výbor konštatoval, že návrhy na voľbu za členov Dozornej rady Sociálnej poisťovne Magdalénu Melenovú, Martina Mikluša, Máriu Svoreňovú, Pavla Brnku, Ľudovíta Pausa a Jána Lipianskeho boli predložené v súlade so zákonom o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Bezúhonnosť navrhnutých kandidátov podľa § 123 zákona je preukázaná výpisom z registra trestov.
Uznesením č. 36 z 31. januára 2017 výbor súhlasí s predloženými návrhmi a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zvoliť od 10. januára 2017 za členov Dozornej rady Sociálnej poisťovne troch zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združenia odborových zväzov, a to: Magdalénu Melenovú, Martina Mikluša, Máriu Svoreňovú. Dvoch zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov, a to: Pavla Brnku a Ľudovíta Pausa. A zástupcu navrhnutého záujmovými združeniami občanov reprezentujúcich poberateľov dôchodkových dávok, Jána Lipianskeho.
Výbor ďalej odporúča voľbu vykonať verejným hlasovaním použitím technického zariadenia osobitne o každom kandidátovi. Zvolený je ten kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov Národnej rady. Výbor ma poveril informovať Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore a predložiť Národnej rade návrh na voľbu členov Dozornej rady Sociálnej poisťovne.
Ďakujem. Pán podpredseda, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

1.2.2017 o 14:20 hod.

JUDr. PhDr. PhD.

Ján Podmanický

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

14:20

Andrej Hrnčiar
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 344. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 359.
Prosím ministra životného prostredia Slovenskej republiky Lászlóa Sólymosa, aby vládny návrh zákona uviedol.
Skryt prepis

1.2.2017 o 14:20 hod.

Mgr. art.

Andrej Hrnčiar

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Uvádzajúci uvádza bod 14:24

László Sólymos
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch. Týmto návrhom zabezpečujeme transpozíciu európskej smernice o znížení spotreby ľahkých plastových tašiek, ktoré sa spotrebiteľom poskytujú pri nákupoch. Ľahká plastová taška sa stala symbolom nezmyselnej záťaže životného prostredia. Veľmi rýchlo sa z nej stane odpad, zákazníkovi často slúži menej ako hodinu, kým prinesie nákup z obchodu domov. No životné prostredie sa s každou jednou vyrovnáva desiatky rokov. Zrátané a podčiarknuté, plastové tašky zdarma sú luxus, ktorý si už ďalej jednoducho nemôžeme dovoliť. Novela zákona má jediný cieľ, znížiť spotrebu a tým i produkciu ľahkých plastových tašiek jednoduchým spôsobom – spoplatnením. Predajcovia ich už nebudú môcť zákazníkovi dávať zdarma, zároveň obchody budú povinné ponúknuť alternatívu alebo tašky určené na opakované použitie.
Návrh zákona bol aj predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania, v rámci ktorého boli Európskej komisii vysvetlené pripomienky, ktoré si uplatnila.
Vládny návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami.
Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený vládny návrh zákona schválite. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

1.2.2017 o 14:24 hod.

Ing.

László Sólymos

 
Poslať e-mailom

14:24

Andrej Hrnčiar
Skontrolovaný text
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, predsedovi tohto výboru, poslancovi Petrovi Antalovi. Nech sa páči.
Skryt prepis

1.2.2017 o 14:24 hod.

Mgr. art.

Andrej Hrnčiar

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

14:26

Peter Antal
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 344. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. marca 2017 a v gestorskom výbore do 20. marca 2017.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis

1.2.2017 o 14:26 hod.

Mgr.

Peter Antal

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

14:26

Andrej Hrnčiar
Skontrolovaný text
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku od pána poslanca Gábora Grendela. Nech sa páči.
Skryt prepis

1.2.2017 o 14:26 hod.

Mgr. art.

Andrej Hrnčiar

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie v rozprave 14:28

Gábor Grendel
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, ak dovolíte, začnem jednou otázkou na vás, a síce, či triedite doma odpad. Predpokladám, že áno. Predpokladám, že áno, pretože minister životného prostredia, ktorý by netriedil odpad, to by bol asi naozaj európsky unikát. Ale viac ma zaujíma to, či to robíte preto, že to musíte, alebo z toho máte aj dobrý pocit, že robíte niečo pre ochranu životného prostredia. Chcem veriť, že je to ten druhý dôvod. Aj ja, hoci nie som minister životného prostredia, zatiaľ, ale predpokladám, že aj pán poslanec Bublavý, aj pán poslanec Jurzyca, pán poslanec Dostál, pani poslankyňa Cigániková, mnohí ďalší, ktorí sme tu, triedime odpad, pretože máme z toho dobrý pocit, že robíme niečo pre životné prostredie. Nie je to vec ani ľavice, ani pravice, je to vec nejakého ľudského prístupu.
Návrh novely zákona o odpadoch, ktorého cieľom je zníženie spotreby plastových tašiek, ma preto veľmi potešil. Ale, žiaľ, len do chvíle, kým som si ho nezačal podrobnejšie študovať. Dnes som presvedčený, že tento návrh v súčasnom znení absolútne nič nezmení. Je bezzubý a životnému prostrediu neprinesie nič. Po schválení tejto novely sa nezníži počet predaných plastových tašiek ani o jeden kus. A s tým podľa mňa ani vy sám, pán minister, nemôžete byť spokojný. Vysvetlím podrobnejšie, čo ma k tomuto záveru vedie a čo by ste s tým mohli podľa môjho názoru urobiť pred definitívnym schválením zákona.
Na prvý pohľad znie tento návrh naozaj šľachetne, v predkladacej aj v dôvodovej správe sa konštatujú vznešené a zaujímavé ciele, napríklad, citujem: "Návrh zákona zabezpečuje transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ pokiaľ ide o zníženie spotreby ľahkých plastových tašiek." Podľa mňa to ale nezabezpečí.
Ďalší citát. "Návrh zákona má pozitívny vplyv na životné prostredie." Podľa mňa nemá žiaden vplyv na životné prostredie.
Ďalší citát. "Ľahké plastové tašky sa stávajú odpadom pomerne rýchlo," to ste hovorili aj vy sám pri úvodnej reči, "preto je potrebné zabrániť vplyvu takéhoto odpadu na životné prostredie. Znížením ich spotreby dochádza aj k nižšej tvorbe odpadu z obalov, čo je v plnom súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva, kde na prvom mieste je predchádzanie vzniku odpadu." Podľa mňa sa ani toto nestane. Po schválení tejto novely v navrhnutom znení sa nepodarí ani predísť vzniku odpadu, ani zníženiu spotreby plastových tašiek.
A posledný citát. "Zavádzajú sa opatrenia na trvalé zníženie spotreby ľahkých plastových tašiek." Nie, pán minister, takéto opatrenia na trvalé zníženie spotreby táto novela nezavádza, verte mi.
A teraz prejdem na konkrétnosti. Moje výhrady sa týkajú týchto dvoch okruhov.
Po prvé. Prvým okruhom je nová povinnosť výrobcov plastových tašiek, ktorú zavádzate v § 54, a to poskytovať plastové tašky za úhradu. Viete, v čom je slabá stránka tejto novej povinnosti? To, že výroba plastových tašiek je spoplatnená už dnes. Nikto predsa nič nevyrába zadarmo a spotrebitelia to veľmi dobre vedia, takmer vo všetkých obchodoch sú ľahké plastové tašky spoplatnené. Niekde stoja 5 centov, niekde 9 centov, niekde ešte viac, takže ľahké plastové tašky poskytujú za úhradu nielen výrobcovia, ale aj obchodníci. Zákazníci teda za tieto tašky platia skoro vo všetkých obchodoch, minimálne v najväčších reťazcoch, kde chodí teda najviac zákazníkov. Táto povinnosť, ktorú zavádzate, preto sama osebe podľa môjho názoru nič nerieši. Poplatky sú už dnes realitou. Ich zavedenie do zákona je len formalitou, aby sme Bruselu ukázali, že sme niečo v zákone zmenili, ale v skutočnosti len konzervujeme súčasný stav.
Viete kedy by to tak nebolo? Keby ste v tomto zákone zaviedli minimálny poplatok, ktorý by bol viditeľne vyšší ako cena, ktorú dnes v obchodoch za tieto tašky platíme, teda tých spomínaných 5 centov, 9 centov a tak ďalej. Keďže to váš návrh ale nemení, nedá sa očakávať, že ľudia budú tieto tašky menej kupovať. Keby ste túto cenu zdvihli, možno by to nebolo populárne, ale som si istý, že počet predaných kusov by sa naozaj znížil a potom by som súhlasil so všetkými tými cieľmi, ktoré deklarujete v návrhu, a síce, že návrh bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie, že prispeje k trvalému zníženiu spotreby plastových tašiek, alebo že sa vám podarí predísť vzniku zbytočného odpadu. Ale v súčasnom znení sa tak jednoducho nestane. Pri tomto znení sa nestane nič, počet neklesne a cieľ sa nesplní.
Druhý okruh mojich výhrad sa týka termínu zavedenia tejto akože novej povinnosti spoplatnenia tašiek. V zákone ste tento termín nastavili na 1. január 2019, pričom ostatné ustanovenia tejto novely začnú platiť už v marci tohto roka. Chápem, že marec by bol šibeničný termín pre výrobcov, povedzme, z administratívnych dôvodov, alebo z dôvodu, že by museli označovať tieto tašky čiarovým kódom, a to sa za mesiac zrejme nestíha, to je v poriadku. Ale prečo nie január 2018 napríklad? Prečo by sme sa nemohli pokúsiť urobiť niečo pre ochranu životného prostredia o rok skôr?
Keď som si pozeral závery pripomienkového konania k tomuto zákonu, tak aj republiková únia zamestnávateľov navrhovala 1. január 2018 a vo vyhodnotení medzirezortného pripomienkového konania sa píše, že tento návrh ministerstvo životného prostredia akceptuje. Tak prečo je potom v návrhu novely zákona január 2019?
Viem, asi čím budú vaši úradníci argumentovať. Viem. K obidvom výhradám. Pri termíne sa budú zrejme brániť, že to je predpis Bruselu znižovať počet predaných igelitových tašiek od roku 2019. Veď v poriadku. Ale znamená to, že musíme počkať do roku 2019, lebo Brusel? Nemôžeme niečo urobiť pre životné prostredie aj sami od seba? Skôr? Jasné, že môžme.
A k tomu, že novela nič nerieši, že je bezzubá a iba konzervuje súčasný stav, zrejme budú vaši kolegovia tvrdiť, že dnes vychádza spotreba na jednu osobu na 500 igelitiek ročne a po schválení nového zákona to bude menej. A ja si myslím, že v niečom majú aj pravdu, že bude to naozaj menej ako 500 igelitiek na osobu ročne. Ale nie preto, že by sa znížila spotreba, ale preto, lebo číslo 500 je nielenže nafúknuté, ale je, s prepáčením, úplne vycucané z prsta. Tvrdím, že toto číslo nie je pravdivé a myslím si, že to vedia aj vaši úradníci a ku cti im slúži, že nikde vo vašom návrhu sa toto hausnumero neuvádza. Ide o odhad Európskej únie, ktorý podľa mojich vedomostí nie je ničím podložený. Nevychádza zo žiadneho reálneho merania, zo žiadnych reálnych čísel. Ja teda nie som euroskeptik, ale aj keď pri ostatných smerniciach takouto metodikou postupuje Európska únia, tak sa tým euroskeptikom asi skôr či neskôr stanem. Takže keďže to číslo 500 nie je ničím podložené, preto sa vám zrejme stane, že keď po schválení tejto novely začnú výrobcovia vykazovať reálny počet predaných kusov igelitových tašiek, tak to bude naozaj menej ako 500. Bude. Ale nebude to menej ako počet predaných kusov dnes pred schválením tohto zákona, lebo ani dnes to podľa mňa nie je tých 500.
Vážený pán minister, verím, že vám nejde o takúto hru s číslami a slovíčkami, ale o reálnu pomoc životnému prostrediu. A myslím to úprimne, bez irónie. Bol by som veľmi rád, keby ste sa na tú novelu ešte pozreli, môžme o nej aj spolu rokovať a pokúsme sa ju vylepšiť, aby to neskončilo len formálnym odfajknutím nejakej bruselskej povinnosti, ale skutočnou pomocou pre životné prostredie. Tak ako pri tom separovaní, na ktoré som sa vás pýtal v úvode, aby ste aj vy, aj my mali z výsledku po schválení tejto novely dobrý pocit.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

1.2.2017 o 14:28 hod.

Mgr.

Gábor Grendel

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

14:38

Andrej Hrnčiar
Skontrolovaný text
Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Marosz.
Skryt prepis

1.2.2017 o 14:38 hod.

Mgr. art.

Andrej Hrnčiar

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom