12. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja len v krátkosti.
Neni moc k čomu reagovať, pán poslanec, len možno v krátkosti k tomu druhému kolu. Celkovo sa druhé kolo konalo 24-krát a len 5-krát bol zvolený kandidát, ktorý v prvom kole získal menší počet hlasov. Tak môžeme sa baviť o tom teda, že či je to významné, nevýznamné a tak ďalej.
Ďakujem.

Je to významné, túto argumentáciu ste použil už niekoľkokrát a myslím si, že náš dvojkolový systém napriek histórii, ako bol prijímaný, je predsa len jedným významným momentom, ktorý vy máte aj zapísaný v programovom vyhlásení vlády. Keď vaša vláda vznikala, chceli ste byť hradbou alebo hrádzou proti extrémizmu. Hrádzou proti extrémizmu vo volebnom akte je všade v Európe a všade na svete dvojkolový systém. To znamená, že aby sme sa vo voľbách neprekvapovali a aby možno voliči, ktorí podcenia prvé kolo, mohli sa vyjadriť aj v kole druhom. Tak ako je to nastavené teraz, že druhé kolo sa koná iba v tom prípade, že kandidát nezíska viac ako 50 %, nemôžme hovoriť o tom, že míňame peniaze daňových poplatníkov bezúčelne, ale ak neexistuje reálna podpora viac ako 50-percentná, tak máme opravné druhé kolo. Toto keď chcete vylúčiť, tak váš argument o tom, že v druhých kolách sa zúčastňovalo menej ľudí, je jednoducho falošný a to som sa snažil aj povedať.
A dúfam, že si veľkými písmenami zapíšete to, že meniť dvojkolový systém na jednokolový ukazuje jednoznačne iba to, že chcete pomôcť vašim kandidátom, aby zostali v pozíciách. A to, že nás môžu voľby čím ďalej viacej prekvapovať, je jednoznačne aj číselne preukázaný fakt. Tak rozumiem, čo chcete robiť, ale my toto jednoducho nepodporujeme a k tomu smerovalo aj moje vystúpenie.

Ďakujem pekne. Dovoľte iba pripomenúť kolegom z európskeho výboru, že o 12.00 máme rokovanie v miestnosti č. 149. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja len tiež chcem pripomenúť členom výboru pre zdravotníctvo, že 12.20 začíname výbor pre zdravotníctvo. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi odôvodniť návrhy skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, budem čítať bez krstných mien, Faič, Glváč, Glenda, Gál, Hrnčiar, Jarjabek, Nemky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov, a návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi uviesť dôvodové správy. Tak ako som pri uvádzaní návrhu zmeny ústavy o predĺžení volebného obdobia pre voľby do orgánov samosprávnych krajov, ktoré sa majú konať v novembri 2017, o jeden rok, uviedol, predkladáme vám návrh, ktorým sa ustanovuje pravidlo, že voľby do orgánov samosprávnych krajov a do orgánov samosprávy obcí sa vykonajú v rovnaký deň a v rovnakom čase. Očakávame, že zmena prinesie lepšie podmienky pre kandidátov aj politické strany pri vytváraní volebných programov, pri vyberaní kandidátov, a je predpoklad, že aj zvýši záujem voliča o voľby do orgánov územnej samosprávy, čím sa posilní mandát zvolených funkcionárov, najmä pokiaľ ide o volené orgány samosprávnych krajov. Na rozdiel od volieb do orgánov samosprávnych krajov majú voliči o voľby do orgánov samosprávy obcí vyšší záujem. Tento sa pohybuje na úrovni okolo 50 percent.
Posledný z troch zákonov, ktorého hlavným cieľom je zaviesť pravidlo jednokolovej voľby vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov, tento návrh reaguje na poznatky z aplikácie pravidiel pre voľby do orgánov samosprávnych krajov a na základe vykonanej analýzy sa navrhuje upraviť voľbu predsedu samosprávneho kraja tak, aby vo voľbách bol zvolený za predsedu samosprávneho kandidát, ktorý vo voľbách získa najviac platných hlasov. Praktické skúsenosti ukázali, že voliči sú skôr motivovaní zúčastniť sa prvého kola volieb, v ktorom volia aj poslancov do zastupiteľstva samosprávneho kraja. Účasť na druhom kole volieb býva veľmi nízka, nedosahuje spravidla ani 20 %, a preto ani voľby v tomto prípade nie sú úplným odrazom vôle voličov.
Na úvod toľko. Ďakujem pekne, pán predseda.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákonov č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov (tlač 304), podávam Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
I. Národná rada uznesením číslo 372 zo 6. decembra 2016 pridelila návrh skupiny poslancov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
II. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
III. Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 142 zo 17. januára 2017 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 63 z 31. januára 2017 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
IV. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré nebudem čítať, nakoľko máte spoločnú správu rozdanú.
V. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: hlasovať spoločne o bodoch 1 až 8 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
VI. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 74 z 31. januára 2017. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu Dušana Bublavého, čiže mňa, aby na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Pán predseda, skončil som.

Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, priznám sa, ešte som s takou malou dušičkou dúfal, že keď sa sem pán predkladateľ alebo navrhovateľ postaví, tak povie, uvedomili sme si, čo činíme, a sťahujeme tento návrh zákona z rokovania Národnej rady Slovenskej republiky. Bohužiaľ, nestalo sa tak, no napriek tomu verím, že racio a argumenty zvíťazia. Takže dovoľte mi, aby som vám pár týchto argumentov proti tomuto nešťastnému návrhu zákona povedal.
To, že sa pri voľbe jednotlivca má uplatniť väčšinová voľba, tak ako to navrhujeme aj v našom programe, je tradícia inšpirovaná Vatikánom. Mnohí z vás sa tu aktívne hlásite ku vierovyznaniu katolíckemu, takže akiste viete, o čo sa jedná, keď zomrie pápež alebo pápež odstúpi, ako sme tomu boli svedkami v poslednom období, dochádza k voľbe nového pápeža. Táto vždy prebieha viackolovo, nikdy nie jednokolovo. Nevieme si to dosť dobre vo vatikánskych reáliách ani predstaviť. Prakticky to vyzerá tak, že prvých sedem kôl prebieha tak, že musia prípadní víťazi získať viac ako dve tretiny kardinálov, po siedmom kole už stačí nadpolovičná väčšina kardinálov. Táto tradícia inšpirovala aj politické systémy rôznych krajín sveta, kde sa dlhodobo druhé kolo chápe ako spôsob získania vyššej miery legitimity voleného kandidáta.
Prečo je dvojkolová voľba dôležitá, sme mali možnosť sa presvedčiť aj v rôznych prezidentských voľbách na Slovensku, kde ju máme zavedenú a kde pevne verím, že aj zostane. Hoci aj k tomu sa ešte za chvíľku dostanem.
Ešte počas prvého čítania som mal možnosť vám tu ukázať grafy, pretože sa hovorí, že je lepšie raz vidieť, ako desaťkrát počuť. Bohužiaľ, toto už dnes nemôžem, takže vám prečítam, ako to dopadlo. Napríklad v roku 2004 sme mali troch relevantných kandidátov: Vladimíra Mečiara, Ivana Gašparoviča, Eduarda Kukana. V prvom kole Vladimír Mečiar vyhral v 39. obvodoch, získal 32,74 % hlasov, 650-tisíc hlasov voličov, druhý bol Ivan Gašparovič, tretí Eduard Kukan. Všetci vieme, ako dopadlo druhé kolo. Ivan Gašparovič v princípe takzvaného menšieho zla sa stal prezidentom Slovenskej republiky. A stalo sa to na dve funkčné obdobia.
Zoberme si voľby prezidenta Slovenskej republiky v roku 2014. Tak isto máme ich všetci ešte v blahej pamäti. Robert Fico, aktuálny premiér, vtedajší kandidát na prezidenta, získal 531-tisíc hlasov, čo bolo 28 % oprávnených voličov. Andrej Kiska získal 455-tisíc hlasov, 24 % voličov, a Radoslav Procházka 403-tisíc hlasov, 21,2 % voličov. Vieme všetci, ako to dopadlo. V druhom kole Robert Fico získal 893-tisíc hlasov, Andrej Kiska, a to prízvukujem, milión 307-tisíc hlasov. Tu na tomto príklade je úplne jasne vidieť, prečo je dvojkolová voľba dôležitá a prečo zvyšuje mieru legitimity zvoleného.
Údajné dôvody na zavedenie druhého kola vo voľbách do regionálnej samosprávy, keď sa táto v 2001. roku zakladala na Slovensku, boli, aby v žiadnom kraji nezískal väčšinu takzvaný maďarský kandidát. Preto sa aj tak nešťastne rozdelilo Slovensko do ôsmich vyšších územných celkov. V praxi to teda znamenalo, že napríklad taký Trnavský kraj je to, čo v politológii voláme gerrymander. V zásade tí, ktorí sú zo Skalice a z Dunajskej Stredy, majú spoločné len to, že sa môžu stretnúť na zasadnutiach zastupiteľstva vyššieho územného celku. Inak sú to celkom rozdielne regióny. Napriek tomu táto Národná rada v roku 2001 sa rozhodla, že vytvorí takýto experiment a vytvorí ho práve preto, aby maďarská menšina nemala v žiadnom kraji väčšinu. A aby sa zazichrovala táto záležitosť, údajne sa vytvorila aj dvojkolová voľba. Preto rozumiem motívu kolegov zo strany MOST – HÍD, prečo dvojkolovú voľbu v láske nemajú. To bolo ale v roku 2001. Dnes máme rok 2017 a hrozby, ktoré vyplývajú z možnosti zvoliť nejakého kandidáta, sú úplne iné.
Povedzme si ešte pár slov k tomu, aké sú vlastne výhody dvojkolového systému. Niektoré som už pomenoval. Okrem iného, ako naznačil aj kolega Jofo Viskupič vo svojom príspevku k predchádzajúcemu bodu programu, druhé kolo umožňuje veľmi efektívne korigovať prekvapenia z prvého kola. Výnimkou je snáď iba dvojkolová voľba predsedov Banskobystrického samosprávneho kraja z roku 2013, kedy tá korekcia bola akiste veľkým prekvapením pre nás všetkých. Niet sa ale čo čudovať, keď pán premiér príde a povie, že tu tohto kandidáta by porazilo aj vrece zemiakov, a kandidát na župana sa dva týždne neukáže v Banskej Bystrici a totálne odignoruje volebnú kampaň. Niet sa čo čudovať, že potom tu máme protestný hlas, ktorého výsledkom je dnes aj 14 kolegov tu po mojej pravej ruke v Národnej rade Slovenskej republiky. Džin je z fľaše von, ale stále sa dá ešte problémom zabrániť, pokiaľ nepôjdeme cestou likvidácie dvojkolovej voľby tam, kde táto dvojkolová voľba patrí, to znamená do väčšinového princípu hlasovania. To znamená, že dvojkolový systém voľby je zaujímavou a dôležitou poistkou proti antisystémovým a extrémnym silám.
V prvom čítaní som vám tu ukazoval, ako dopadli voľby vo Francúzsku, keď sa do druhého kola dostal kandidát krajnej pravice pán Le Pen. Vtedy Jacques Chirac na hlavu porazil tohto kandidáta v druhom kole, pretože sa zvyšok Francúzska, hoc mnohí so štipcami na nose a v pršiplášťoch, rozhodol, že radšej podporí neželaného republikána ako ultraradikála Le Pena. Podobne to funguje aj v princípe dvojkolovej voľby pri komunistickej strane v Českej republike.
Iste, asi si všetci poviete, prečo by sme mali schvaľovať legislatívu, ktorá je namierená za niekoho alebo proti niekomu. V tomto konkrétnom prípade, ako som už naznačil, je džin z fľaše von. A my si tu hádam všetci dokážeme uvedomiť, že ak tu hovoríme o boji proti niečomu, tak je to boj proti tomu, aby sa táto Národná rada vôbec ešte mohla v budúcnosti schádzať. Pretože strana, ktorá má dnes župana Banskobystrického samosprávneho kraja, ešte nedávno hovorila o tom, že chce prejsť na stavovský systém zriadenia. V takom prípade už táto Národná rada nemá čo robiť.
A to, že dodáva víťazovi dvojkolová voľba silnejšiu legitimitu, som vám už tiež naznačil na tých číslach. Dnes napríklad prezident Slovenskej republiky má úplne inú legitimitu tým, že bol zvolený v druhom kole 1 307 065 občanmi, ako by to bolo, keby sa prezidentom Slovenskej republiky už v prvom kole stal Robert Fico s 531 919 hlasmi. Myslím, že ten rozdiel je pochopiteľný pre každého z nás.
Aké budú teda dôsledky, ak tento nešťastný návrh zákona prejde dnes druhým a tretím čítaním? Roztrieštia sa hlasy a posilní sa extrém, respektíve šance takzvaného menšinového kandidáta. O čom vlastne hovorím? Veľmi dobre to vyjadril vo svojom blogu pán Michal Páleník, ktorý nazval O mandáte starostov a primátorov. Dovolím si vám z neho trošičku zacitovať. Tento blog hovorí o tom, že tu máme na Slovensku dnes sedem starostov, respektíve primátorov, ktorí majú jednociferný mandát. Menej ako 10 % oprávnených voličov hlasovalo za tohto kandidáta. Konkrétne: rekordmanom je pán Cyril Beňuš zo sídliska Ťahanovce, za ktorého hlasovalo len 6 % oprávnených voličov. Šesť percent ľudí sa vyjadrilo, že toto je človek, ktorý má spravovať práve sídlisko Ťahanovce. Poďme ďalej: Vladimír Bajan 6,3 %. Pod 10 % sú ešte Marcel Šaňa z Luníku IX 7,1 %, Alfonz Halenár, Sídlisko KVP, 7,7% a tak ďalej a tak ďalej.
Celkovo štatistika: sedem starostov má jednociferný mandát, 122 starostov získalo menej ako 20 % hlasov voličov, 484 starostov od 20 do 30 %, 839 od 30 % do 40 % a 391 od 40 do 50 percent. Vlastne je problém pohľadať starostu, za ktorého sa hlasovalo v prípade viac ako 18 % oprávnených voličov. Toto je to, čo chceme dosiahnuť vo vyšších územných celkoch?
Čo sa ďalej deje v prípade jednokolovej voľby? V Banskej Bystrici máme už dnes viac alebo menej ohlásených šesť kandidátov. Na ďalších dvoch sa čaká, konkrétne dosť dôležitých dvoch. To znamená, koho podporí strana SMER – sociálna demokracia a Slovenská národná strana, ktorá sa už vyjadrila, že vo všetkých krajoch chce postupovať samostatne. Osem kandidátov, z toho jeden je súčasným županom? Myslím si, že pán Kotleba v prípade, že to takto zostane a zrušíme dvojkolovú voľbu, môže dať chladiť šampanské. Predstava, že sa všetci títo kandidáti dohodnú, je nereálna. Napriek tomu, že viacerí o to snahu mať budeme. A prečo je to tak? Pretože aj dnes v prípade starostov a primátorov je úplne bežnou praxou, že sa nasadí niekto proti vám, aby rozdrobil hlasy. Preto tu máme 6-percentných primátorov a starostov. Preto viac ako 18 % získa len máloktorý. Toto je riziko jednokolovej voľby. A ja vás, dámy a páni, prosím, aby sme si ho uvedomili predtým, ako dnes zmačkneme hlasovací nástroj, ktorý máme k dispozícii.
Prečo to teda robíme, prečo tu vôbec tento návrh zákona dnes je? A opakujem, je tu tento návrh zákona jedenásť mesiacov pred voľbami, desať, keď chceme, ak budú vyhlásené 4. novembra, ako sa predpokladá v prípade zachovania dvojkolovej voľby. Niektoré motívy opäť raz už naznačil kolega Viskupič. Samozrejme, že jednokolová voľba môže prospieť súčasným úradujúcim predsedom vyšších územných celkov a prípadne tým, ktorí budú navrhnutí širšou koalíciou, respektíve aspoň najväčšou politickou stranou. Alebo tým, ktorí budú predstavovať protestné hlasovanie, tak ako sme tomu boli svedkami v roku 2013 v Banskej Bystrici.
Mňa vôbec nebude prekvapovať, ak prejde jednokolová voľba, že to nebude len Banská Bystrica, ale aj niektoré ďalšie kraje, kde aj kolegovia zo súčasnej vládnej koalície budú prekvapení, kto sa im stane županom. Tomuto riziku sa dá predísť práve tým, že budeme mať dvojkolovú voľbu, práve tým, že v tej dvojtýždňovej fáze počas, teda medzi prvým a druhým kolom sa ostatní kandidáti budú môcť dohodnúť na vzájomnej podpore. Je to legitímne, je to demokratické. Toto zničíme a zrušíme. A pri účasti, ktorá nás sprevádza pri voľbách do vyšších územných celkov, naozaj bude možno stačiť menej ako 8 %, aby sa niekto stal predsedom vyššieho územného celku a najbližších päť rokov rozhodoval o stovkách miliónoch, ktoré má k dispozícii ako správca exekutívy vyššieho územného celku.
Preto vás ešte raz všetkých prosím, premyslite si svoju voľbu a zvážte, či toto je práve cesta, ktorú od nás očakávajú aj naši voliči. Ak už chceme meniť volebné pravidlá, my sme predstavili ešte na jeseň 18 rôznych spôsobov ako na ne. A som veľmi rád, že mnohí kolegovia z vládnej koalície mi povedali, že sa s mnohými z nich stotožňujú. Veľmi rád si s vami k nim sadnem, nájdime spoločnú reč, predstavme ich. Určite budú tie, ktoré môžu pomôcť zvýšeniu legitimity demokracie na Slovensku.
Spomeniem len v súvislosti s vyššími územnými celkami niektoré. Zaviesť dvojkolové voľby aj pri voľbe primátorov a starostov, keď teda chceme rušiť druhé kolo volieb do vyšších územných celkov, my dávame kontra návrh. Zaveďme ich aj pre primátorov a starostov. Budú mať podstatne vyššiu legitimitu. Nebude sa im stávať to, čo sa deje dnes, že tu máme 6, 8, 10, 12-percentných. V Banskej Bystrici 14,87 % v posledných primátorských voľbách. Stačí vám menej ako 15 % a ste primátorom krajského mesta. Zaveďme teda túto voľbu a o tom bude aj môj pozmeňujúci návrh, za chvíľku ho predstavím.
Alebo reforma voľby zastupiteľstva. Na tom sa asi zhodneme tu všetci. Prečo nemáme politickú vôľu s tým prísť a prečo sme to neurobili teraz, keď máme otvorený volebný zákon? Aká je spravodlivosť, že sa niekto volá A, Ábel, alebo Z, Zemanová? Je dokázateľné, existujú na to mnohé štúdie, že práve títo ľudia sú omnoho ľahšie zvoliteľní, keďže sú na začiatku alebo na konci kandidátky. Prečo tam nejdeme náhodným výberom? Prečo nejdeme výberom prostredníctvom počtu petičných hlasov, ktoré si vyzbierajú, pokiaľ sú to nezávislí kandidáti. To všetko sú možnosti, ktoré máme k dispozícii. Nerobíme ich.
A keď už chceme teda zvyšovať účasť voličov, áno, povedal som tu pred pár minútami, my sa stotožňujeme s tým, že treba zlučovať voľby. Je to dobrý nápad, ale, samozrejme, nielen voľby do vyšších územných celkov a samosprávy miest a obcí, ale aj voľby prezidentské a prípadne voľby do Európskeho parlamentu. Treba to ale robiť s rozumom a netreba hneď za tým predložiť návrh zákona, ktorý, ako som povedal pred pár minútami, kompletne prepíše politickú mapu Slovenskej republiky.
Ďalšia veľmi dôležitá vec je edukácia. Čo myslíte, prečo máme asi takú nízku účasť vo voľbách do vyššieho územného celku? Opýtajte sa občanov. Ja sa s nimi stretávam pomerne pravidelne, či rozumejú, čo sú to vlastne vyššie územné celky, aké majú kompetencie, s akými financiami hospodária. Čo myslíte, aké dostanete odpovede?
A keď už som spomínal to nešťastné rozloženie krajov z roku 2001, spýtajte sa Spišiakov, čo si myslia o tom, že sú rozdelení medzi Prešovský a Košický samosprávny kraj. A už som spomínal napríklad aj Trnavu alebo aj Nitru. Tam práve toto rozloženie do ôsmich krajov chápu ako zradu na prirodzených regiónoch. Aj preto sa nestotožnili s tým, čo tu dnes máme.
Otvorme túto diskusiu na politickej, ale aj odbornej úrovni. A ja verím tomu, že dokážeme spoločne nájsť niečo, s čím sa občania stotožnia omnoho ľahšie ako s ôsmimi krajmi, do ktorých navolíme predsedov pri minimálnej účasti s osem- a menejpercentným mandátom. Prípadne zmeňme volebný deň. Aj toto sme tu mali v predchádzajúcom funkčnom období. Máme to vo svojom programe. Chceme zvyšovať účasť, nech sa páči. Voľme v piatok a tým, ktorí sa na voľbách zúčastnia, dajme voľno. Zrušme potom, samozrejme, jeden zo štátnych sviatkov. Aj tak ich máme skoro najviac v Európe. Ale verte mi, že práve pre pracujúceho človeka by toto mohla byť pomerne silná motivácia, aby sa na voľbách zúčastnil. Poďme pozitívnou diskrimináciou, nie tou negatívnou, akou by bolo prípadné zavedenie povinných volieb, o ktorých sa tiež uvažuje. Ubezpečujem vás, že potom by vyhral ten, koho by videli posledného na bilborde.
Takýchto príkladov je množstvo. Ako som povedal, my sme ich zatiaľ zhrnuli do 18 príkladov a budem veľmi rád, keď o nich budeme odborne diskutovať aj ďalej. Predtým ale nemôžme robiť kotrmelce v takom duchu, ako tu máme dnes. To znamená, predstaviť zrušenie druhého kola volieb do vyšších územných celkov desať mesiacov pred voľbami s jednoznačným zámerom: Zabetónovať tých, ktorí tam už dnes sú, a poťažme umožniť ešte aj niektorým ďalším, aby sa omnoho jednoduchšie dostali k mandátu v čase, keď, ako som povedal, je džin z fľaše von.
Takže ešte raz moja prosba. Premyslite si to, ak máte chuť, môžme sa o týchto argumentoch porozprávať aj osobne. A verím, že o piatej hodine buď navrhovatelia prídu s tým, že tento návrh zákona sťahujú, alebo jednoducho neprejde, pretože by to bolo nebezpečné a veľkou škodou pre celú Slovenskú republiku a regionálnu samosprávu v tejto krajine.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.
A teraz mi dovoľte predniesť ešte dva pozmeňujúce návrhy, ktoré máme k tomuto návrhu zákona. Už som ich naznačil. My si myslíme, že každá väčšinová voľba by mala byť dvojkolová, a preto môj prvý pozmeňujúci a doplňujúci návrh bude vyzerať nasledovne:
V čl. I sa vypúšťajú body 6, 8 a 9. a čl. II.
Za bod 9 sa vkladajú nové body 10 až 12, ktoré znejú:
"10. § 181 ods. 3 písm. c) znie:
„c) pre druhé kolo volieb starostu obce nie sú dvaja kandidáti, alebo kandidáti na starostu obce získali v druhom kole volieb rovnaký počet poslancov (pozn. red.: správne má byť "hlasov"),''.
11. V § 189 ods. 4 sa slovo „najviac" nahrádza slovom „nadpolovičnú väčšinu".
12. Za § 195 ods. d) sa vkladá § 195 ods. e), ktorý vrátane nadpisu znie:
Čiže § 195e, druhé kolo volieb starostu obce bude vyzerať nasledovne:
(1) Ak v prvom kole volieb nezískal ani jeden z kandidátov na starostu obce nadpolovičnú väčšinu platných hlasov, koná sa do 14 dní druhé kolo volieb. Druhé kolo volieb a deň ich konania vyhlasuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky bezodkladne po uverejnení výsledkov volieb štátnou komisiou.
(2) Do druhého kola postupujú tí dvaja kandidáti, ktorí získali v poradí najviac platných hlasov v prvom kole volieb. Ak jeden z kandidátov, ktorý postúpil do druhého kola volieb, prestane byť voliteľný za starostu obce, alebo ak sa práva kandidovať vzdá, postupuje do druhého kola volieb ten z kandidátov, ktorý v prvom kole volieb získal ako ďalší najviac platných hlasov. Ak pre druhé kolo volieb nie sú dvaja kandidáti, postupuje sa podľa čl. 181 ods. 3 písm. c).
(3) V druhom kole volieb sa postupuje podľa § 179 a 180. Ustanovenia § 182 až 188, § 190 a 191 a § 193 až 195 sa vzťahujú primerane.
(4) V druhom kole volieb je za starostu obce zvolený ten kandidát, ktorý získal najviac platných hlasov."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Bod 2 pozmeňujúceho návrhu (novelizačné body 10 až 12) nadobúdajú účinnosť – a to chcem zdôrazniť – 15. júna 2022, čo sa premietne do čl. III upravujúceho účinnosť.
O čo vlastne ide? Keď už máme mať zlúčené voľby, o čom sme rozhodli pred pár minútami, tak potom ich robme spoločne dvojkolovým systémom aj pre vyššie územné celky, aj pre primátorov a starostov. Bude to legitímnejšie a odbúra to všetky tie neduhy jednokolovej voľby, o ktorých som tu rozprával.
Pokiaľ sa nám tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh nepodarí presadiť, tak v dobrej viere prichádzame aspoň s iným, omnoho kompromisnejším, ale verím, že prijateľným pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom. Veľmi jednoduchým. Dovoľujem si ho prečítať.
V čl. III sa na konci pripájajú tieto slová: „okrem čl. I bodov 6, 8 a 9 a čl. II, ktoré nadobúdajú účinnosť – zdôrazňujem – 15. júna 2022".
Ak už teda máme rušiť dvojkolový spôsob voľby, nerobme to desať mesiacov pred voľbami. Dámy a páni, toto by bola hanba pre nás všetkých. Takéto zásadné veci sa nemenia desať mesiacov pred voľbami. Zmeňme teda účinnosť na rok 2022 a budeme mať päť rokov na to, aby sme seriózne prediskutovali všetky výhrady k dvojkolovému systému a jednokolovému systému, tak ako som vám ich prečítal, resp. predniesol v rámci môjho príspevku.
Toto sú teda moje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy podpísané 15 poslancami Národnej rady Slovenskej republiky, odovzdané podľa rokovacieho poriadku. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť a verím, že o piatej hodine budeme môcť byť všetci trošičku spokojnejší.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec, priznám sa, že z prihlásených poslancov som chcel venovať najväčšiu pozornosť práve vášmu vystúpeniu, samozrejme, na to rešpektované odborné expertné pozadie. Ale bojím sa trošičku, že prejav bol predovšetkým politický. Skúsim teda niekoľko poznámok aj politických, že niektoré tie prirovnania krívajú. Tá dvojkolová voľba pápeža má pravdepodobne trošku iné konotácie. Ale čo je zaujímavé, že ste si napríklad nevšimli, vy, ktorý máte mať tendenciu trošku adorovať ten americký politický systém a americký spôsob volieb, že práve máme za sebou voľby v krajine, v ktorej mnohí vnímajú teraz zvoleného prezidenta za prezidenta sveta, kde teda pravdepodobne nepochopili tento typ úvah, ktoré máte.
Ale aby som bol korektný, to je, samozrejme, skôr uštipačná poznámka, ale aby som bol korektný, nepochybne dvojkolová voľba má svoje výhody, svoj zmysel aj svoje demokratické pozadie. Problém je, že máme špecifickú situáciu sui generis práve u VÚC. Nemôžte si ani vy nevšimnúť, a som zvedavý, ako budete hlasovať za návrhy pána Beblavého, ktorý chce VÚC zrušiť, čiže o ich význame za týchto okolností, a to, že jednoducho nízka účasť volieb, že navrhovatelia rozmýšľajú, že ten dvojkolový systém sui generis, rešpektujúc význam dvojitých, že teda posunujú na jednokolový.
Pán kolega, rovnako ma zaujímalo, hovorili ste tu o tých rôznych súvislostiach v Nitre a v Trnave a neviem kde a tak ďalej. Možno by ma zaujímalo, že keby ste mali vy politickú zodpovednosť za fungovanie tejto krajiny, že ako teda vnímate vôbec životné alebo, ak chcete, národné záujmy krajiny, alebo teda či vôbec nejaké existujú a podobne a že čo by ste asi robili. Je tu celý rad otázok. Je to riešenie sui generis, ktorý navrhujú navrhovatelia, nebolo kedy, vznikol, po voľbách vznikla nová vláda, viete, v akom období, a viete aj, že priniesla aj nejaké dôsledky... (Prerušenie vystúpenia časomerom).

Pán kolega Klus, ja si myslím, že jednokolové voľby prinútia politické strany, aby dali kandidáta, ktorý je zdatný, ktorý je silný. Možno prinúti politické strany aj vytvoriť koalície preto, aby dobre voľby dopadli. Ak chceme byť zodpovední, tak musíme mať na zreteli, alebo musíme mať na zreteli, že do druhého kola ľudia, voliči do druhého kola nejdú alebo ich ide o 50 % ešte menej. Ak vy idete zavádzať dvojkolové voľby a ešte do toho chcete zatiahnuť aj voľby do samosprávy obcí a miest, je to hazardovanie s finančnými zdrojmi, je to hazardovanie s časom voličov, ktorí by opäť do druhého kola neprišli. A ešte je tu väčšie riziko, že budú zvolení aj za starostov a za primátorov ľudia, ktorí budú mať menšiu, myslím si, dôveru u ľudí. A riskujeme to, že tam budú ľudia, ktorí si to nezaslúžia, byť richtármi alebo primátormi. Takto chcete hazardovať a ešte aj míňať finančné zdroje?
Ja si myslím, že od zodpovedného politika by som to nečakal a naozaj a u vás, ktorý beriem, že ste aj politológ a naozaj si myslím, že to nie je kóšer z vašej strany. Míňanie tých finančných zdrojov aj s tým, to treba brať na zreteľ a zbytočne by sme ľudí traumovali. A dávate príklad voľby za prezidentov. No vždy sa niekto, väčšina proti jednému, potom sa k tomu tak pristupovalo. To nie je dobre. Tiež keď voľby všetci proti niekomu. Alebo proti... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pripájam sa k tej výzve, ktorú si adresoval plénu, že neviem, či si to označil ako za sen alebo očakávanie, že tento návrh zákona jednoducho do druhého čítania ani nepredložia a stiahnu ho. Zároveň ako vnímam tú diskusiu, zdá sa mi, že nech použiješ koľkokoľvek rokov, koľkokoľvek čísel, akékoľvek analýzy, ktoré už, bohužiaľ, nemôžeš ukazovať tak ako pri prvom čítaní, tak je to ako hrach na stenu. Preto sa pripájam k obom pozmeňujúcim návrhom, pretože hovoria v zásade o jednej veci, a to je, že keďže sme mali troje voľby, kde sa volilo takpovediac väčšinovo alebo na osobu kandidáta a obe mali alebo dve z nich mali dvojkolový princíp, tak sme mali jeden neštandard. A ten neštandard bol, že samosprávy boli volené jednokolovo. Mohli sme prikročiť k zmene a aj starostov a primátorov možno v obciach, kde žije viac obyvateľov a podobne, voliť dvojkolovo a vytvorili by sme dobrý predpoklad na to, aby mohol byť vybratý ten najlepší kandidát z možných, ktorí budú ponúkaní. Nie, nestalo sa tak, a dokonca si predkladatelia snažia odargumentovať to, že z dobrého štandardu vytvárajú neštandard, a menia župné voľby na to, aby sa rozhodovalo v jednom kole. Situáciu, ktorú dlhodobo vytvárajú takzvaní proxi vojaci alebo falošní kandidáti, ktorí sú používaní iba na rozdrobenie hlasov tých najlepších a autentických, budem opisovať následne v rozprave. Totižto proxi vojaci síce za drahé peniaze sa objavili aj v parlamentných voľbách, už na miestnej, komunálnej a vúckarskej úrovni ich je jak maku.