12. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Ak ste dobre počúvali to, čo sme v rozprave povedali s kolegom Karolom Galekom, tak spoločným menovateľom bolo, tohto nešťastia a prevádzky, doterajšej prevádzky Hornonitrianskych baní Prievidza, je nedodržiavanie pracovných postupov, nedodržiavanie banských postupov, obchádzanie zákonov, nedostatočné protipožiarne predpisy, nedostatočné zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ľudí, ktorí tam pracujú. Dôvodom, deklarovaným dôvodom je nedostatok peňazí.
Ďalším, čo je spoločné s tými dvoma nešťastiami v bani Nováky v roku 2006 a v bani Handlová 2009, je to, že plán otvárky a banské mapy pri nešťastí nesedia. Ťažilo sa tam, kde sa ťažiť nemalo. To znamená, kto kontroluje skutočne, čo sa v podzemí v bani deje? Ako mohlo dôjsť k závalu v Novákoch? Aká je garancia toho, že v Hornonitrianskej bani plánujú otvoriť 12. ťažobné pole, ktoré bude veľmi v tesnej blízkosti geologického zvodneného termálneho prostredia pre kúpele Bojnice? Kde je garancia toho, čo sa píše v správe o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, že áno, že ak budú dodržané všetky postupy, tak nemôže dôjsť k prievalu termálnych vôd do bane a kúpele Bojnice nie sú ohrozené?
Aká je garancia takejto spoločnosti, ktorá nemá elementárne zásady vo vzťahu k svojim ľuďom, k pracovníkom, k svojim zamestnancom? Kašle na nich. Ja pochybujem o tom, že do dnešného dňa tie protipožiarne predpisy, protipožiarne opatrenia, že sú realizované tak, ako by mali byť.
Myslím si, že riešením je ukončiť túto činnosť, tejto nehospodárnej organizácie. Ukončiť a zastaviť a zmeniť, zrušiť rozhodnutia o všeobecnom hospodárskom záujme do roku 2030. Do roku 2030 sa má povoliť takáto činnosť tejto mafiánskej organizácie, zločineckej skupiny, ktorá ohrozuje nielen ľudí, ktorí pracujú v bani, ale celého okolia.
To, že sme predložili návrh zákona, je len malý krôčik toho, čo malo byť dávno vykonané zo strany vlády. Malý krôčik toho, aby sme dali podnet ministerstvu hospodárstva, že nech urobia niečo s tými vyhláškami, aby aspoň papiere boli v poriadku, keď už realitu nedokážu poriadne skontrolovať.
My sa tejto téme budeme určite ďalej venovať. Budeme sa pýtať pána ministra hospodárstva, budeme sa pýtať pána ministra životného prostredia, ako je to s tou EIA. Budeme sa pýtať aj pána ministra zdravotníctva, ako chce garantovať istotu kúpeľom v Bojniciach, že neprídu o termálnu vodu. Ale verím, že minimálne nájdeme zhodu v tom, že tento zákon by sa posunul do druhého čítania.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení poslanci, vážené poslankyne, dovoľte mi, aby som predložila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov. Tento zákon predkladáme na rokovanie Národnej rady ako skupina poslancov v zložení Renáta Kaščáková, Miroslav Ivan a Milan Laurenčík.
Dôvodom pre predkladanie takéhoto návrhu je reakcia na podnety z praxe, ktorá odhalila niektoré problémy a nedostatky tohto zákona, ako aj to, že pôvodne zamýšľané ciele, ktoré boli s týmto zákonom, sa nenapĺňajú. Ja len v stručnosti poviem, že ide o dva okruhy problémov, a bližšie by som sa vyjadrila vo svojom príspevku do rozpravy, do ktorej sa týmto aj hlásim, pán predsedajúci.
Takže prvým okruhom problémov alebo teda prvým, prvou vecou, ktorú tento zákon rieši, je, že posúvame termíny na predkladanie projektov a ich následné schvaľovanie na skorší termín, nakoľko dnes majú tieto organizácie, o ktoré sa jedná, to znamená, oblastné organizácie a krajské organizácie cestovného ruchu, termíny stanovené na 28. február, čo sa týka podávania informácií o počte prenocovaní, potom 15. marec na prekladanie žiadostí a 31. máj na schvaľovanie tých žiadostí s tým, že ministerstvo po schválení žiadostí ministrom má ešte tridsať dní na to, aby tieto peniaze reálne vyplatilo. Čiže sme už na konci júna, avšak v praxi dochádza často k situáciám, že tento termín je ešte oveľa neskorší, a keďže prevahu projektov, ktoré tieto organizácie tvoria, tak sa odohrávajú v skorších mesiacoch, to znamená, niekedy na jar, v lete, tak by bolo žiaduce, aby peniaze, ktoré sú určené, prišli na účty oveľa skôr. Takže posúvame tieto termíny tak, aby posledným termínom, teda termínom na schvaľovanie projektov bol 31. marec, s tým, že termín na vyplatenie bude ďalších 30 dni, to znamená, do konca apríla. Táto zmena je v zásade len organizačného charakteru, vyžiada si iba zmenu manažmentu práce a pracovných zvyklostí, jednak v rámci organizácií, jednak na ministerstve.
Druhou navrhovanou zmenou je závažnejšia vec, nakoľko navrhujeme zrušenie krajských organizácií cestovného ruchu. Zákon dnes umožňuje konštitúciu oblastných organizácií cestovného ruchu aj krajských organizácií cestovného ruchu, pričom zakladateľmi krajských organizácií sú vyššie územné celky a oblastné organizácie, ktoré v tom danom území sú. Prax však ukazuje, že sa duplikujú aktivity týchto dvoch organizácií. Vo svojom príspevku poviem bližšie, o čo ide. Takže druhým teda okruhom navrhovaným je zrušenie krajských organizácií cestovného ruchu.
Takže v rámci prvého odôvodnenia, vlastne iba poviem, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. A predložený návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, nemá negatívny vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť, podnikateľské prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Predložený návrh bude mať pozitívny sociálny vplyv.
Ďakujem.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Renáty Kaščákovej, Miroslava Ivana a Milana Laurenčíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov, tlač 377. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali vo výbore do 17. marca 2017 a v gestorskom výbore do 20. marca 2017.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Áno, ďakujem. Takže ako som povedala pri uvedení tohto zákona, týmto návrhom reagujeme na situáciu v praxi. Ja by som len celkom na úvod k tejto problematike povedala, že tí, ktorí sa cestovným ruchom na Slovensku zaoberajú, tak dobre vedia, že zákon o cestovnom ruchu, ktorý existuje od roku 2010, sa rodil veľmi dlho a veľmi ťažko a vo veľmi širokej diskusii aktérov. Ja osobne pôsobím v samospráve od roku 2003, pričom v rokoch 2004 až ´9 som sa venovala propagácii a marketingu mesta, neskôr vedeniu kultúrno-informačného turistického centra, ktoré sme v tom čase zakladali ako mestskú neziskovú organizáciu, a ktorú som v rokoch 2009 až 2011 viedla ako riaditeľka, takže bol to presne ten čas, kedy sme boli na pulze niekoľkoročných diskusií a príprav na zákon, o ktorom je dnes reč. A preto si teda so znalosťou veci dovolím povedať, že napriek akýmkoľvek výhradám o jeho nedokonalosti, osobne považujem tento zákon za potrebný a užitočný a myslím si, že je dobré, že vznikol a vo svojej podstate v praxi aj zafungoval, aj keď vždy by sme si mohli povedať, že by to mohlo byť aj lepšie.
Teraz k samotnému návrhu. Zákon o cestovnom ruchu okrem iného rieši aj možnosť združovania subjektov verejného a súkromného sektora do tzv. organizácií cestovného ruchu, ktoré za určitých zákonom stanovených podmienok majú nárok na štátnu dotáciu. Horná hranica tej dotácie sa odvíja od výšky vybratej dane za ubytovanie, ktoré je členské. Obce a mestá na svojom území vyberú od ubytovacích zariadení, ktorému zase zaplatia turisti, návštevníci. To je známa vlastne bed tax, ktorú platíme všetci, keď sa ubytujeme kdekoľvek na svete. To je to 1 euro alebo 50 centov, ktoré zaplatíme k cene za ubytovanie. Toto je teda motivačný cieľ zákona, ktorý hovorí o tom, že čím viac v danej destinácii, čím viac turistov a návštevníkov v danej destinácii sa ubytuje a prenocuje, tak tým vyššiu dotáciu môže tá daná oblasť získať. Takže touto cestou je možné, okrem členských príspevkov, ktoré do organizácií platia jednotliví členovia, získať aj ďalšie prostriedky od štátu na zatraktívnenie ponuky produktov cestovného ruchu a teda prilákať do destinácie ešte väčší počet turistov a návštevníkov, resp. udržať ich tam o pár nocí dlhšie.
Ďalším motivačným faktorom tohto zákona mal byť aj princíp vyváženého partnerstva verejných a súkromných subjektov, ktoré takéto organizácie zakladajú. To znamená, že spolu so samosprávami, obce, mestá, sú spoluzakladateľmi aj subjekty cestovného ruchu, to znamená, hotely, reštaurácie, cestovné kancelárie, sprievodcovia, prevádzkovatelia zariadení ako lanovky, vleky, aquaparky a pod., a títo prevádzkovatelia alebo tieto subjekty sú všade na svete vlastne odkázané na spoluprácu v rámci trhu, lebo často ide o množstvo malých subjektov, ktoré si svoju pozíciu voči turistovi nedokážu obhájiť samotné, ale vždy len v nadväznosti na nejaké ostatné služby v danej destinácii. To znamená, keď niekam prídem do hotela, tak sa chcem niekde aj najesť, chcem niečo zažiť a celá destinácia má fungovať ako celok. Musí byť aj rozumne riadená ako celok.
Oblastné organizácie cestovného ruchu s nárokom na štátnu podporu podľa tohto zákona takúto šancu viac-menej aj ponúkajú. Samozrejme všetko je vždy v ľuďoch a sú aj funkčnejšie a menej funkčné príklady oblastných organizácií cestovného ruchu. V princípe však tento systém je nastavený dobre, ale čo vnímame ako problematické po tých niekoľkých rokoch praxe, ktorú máme za sebou, sú práve tie krajské organizácie cestovného ruchu, ktoré navrhujeme zrušiť, a dotácie na ne určené presunúť nižšie, teda na tie oblastné organizácie. Kým totiž oblastné organizácie cestovného ruchu, ako som povedala, sú budované zospodu samotnými obcami a podnikateľmi a sú tvorcami a nositeľmi produktov cestovného ruchu, tak krajské organizácie cestovného ruchu sú, voľnými slovami povedané, do prostredia natlačené akoby zhora. Zakladať ich môžu vyššie územné celky, pričom členmi sa okrem vyššieho územného celku môže stať iba oblastná organizácia cestovného ruchu, spadajúca do jej územia.
Zákon nám síce hovorí o dobrovoľnosti takéhoto zväzku alebo takéhoto spojenia, ale druhým dychom vlastne tieto oblastné organizácie k takémuto zväzku tlačí, v úvodzovkách, cez de facto sankciu, alebo trest, ktorý nastane, ak tam nevstúpia. Lebo zákon totiž hovorí, že ak nevstúpite do krajskej organizácie cestovného ruchu, kde teda musíte zaplatiť okrem iného členský príspevok minimálne 10 % z vašich členských, tak vaša dotácia, na ktorú máte nárok alebo ktorú by sme vám poskytli, bude znížená o 10 percent. Takže keď si to tie oblastné organizácie cestovného ruchu spočítajú, tak o tých 10 % by prišli tak či tak, no tak radšej ich dajú do tej krajskej organizácie cestovného ruchu, kde teda dobrovoľne, nedobrovoľne vstúpia v nádeji, že veď aspoň nejaká takáto spoločná organizácia im predsa len nejako pomôže a tie peniaze sa im predsa len nejakým spôsobom vrátia. No a navyše si povedia, že veď takto pomôžu tej krajskej organizácii získať aj nejaké ďalšie zdroje od štátu, pretože ten systém je taký, že nárok na štátnu dotáciu má aj oblastná organizácia, ale aj krajská organizácia, ak vznikne.
Ako som povedala, tá dotácia sa odvíja od celkovej vybratej dane za ubytovanie, pričom pre oblastné organizácie cestovného ruchu je to 90 % a pre krajské organizácie 10 % z dane vybratej v území členských obcí v týchto organizáciách, ako horná hranica dotácie, na ktorú môžu dosiahnuť. Takže na jednej strane tu máme vybratú daň za ubytovanie, ktorá je príjmom do štátnej pokladnice, a na druhej, štátnu dotáciu, ktorú z týchto peňazí štát rozdeľuje naspäť do územia medzi oblastnú a krajskú úroveň. A my v tomto systéme navrhujeme zrušiť krajskú úroveň, to znamená, krajskú organizáciu cestovného ruchu najmä z dôvodu, že tie peniaze, ktoré sa takýmto spôsobom prelejú, iba pretečú cez krajskú organizáciu, sú podľa nás len zbytočne dlho a zložito na ceste naspäť do destinácie, kde majú byť primárne použité.
Takže cieľom nášho návrhu je, aby sa peniaze určené na krajské organizácie cestovného ruchu dostali priamo a rýchlejšie k oblastným organizáciám cestovného ruchu, ktoré majú byť hlavnými tvorcami a nositeľmi produktov cestovného ruchu, nech nemusia platiť žiadne členské do žiadnych krajských organizácií a nech majú priamy dosah na tú časť dotácie, ktorá dnes preteká cez krajské organizácie.
Inštitút krajskej organizácie cestovného ruchu považujeme za nadbytočný nielen z administratívneho dôvodu, to znamená, že sú v ňom ďalší ľudia, vybavenie, kancelária, náklady, ale aj z toho dôvodu, že sa v nich zbytočne často duplikuje obsah činností, napríklad pri výstavách cestovného ruchu. Sú nezriedka vedľa seba stánky krajskej organizácie cestovného ruchu a oblastnej organizácie, jej členskej oblastnej organizácie cestovného ruchu, čo je, čo je absurdné. Aktivity sa duplikujú pri tvorbe webových stránok, pri tvorbe propagačných materiálov, marketingových posolstiev a tak ďalej. Každá oblastná organizácia, alebo teda zväčša majú svoju vlastnú webovú stránku, ďalšiu stránku má krajská organizácia a tak ďalej.
A čo je ešte dôležitejšie podľa nás, tak o činnostiach a o peniazoch v krajských organizáciách cestovného ruchu rozhodujú váhou väčšinového hlasu tí, ktorí do organizácie dali najviac peňazí. Ako to funguje v praxi? V praxi to funguje tak, že vyšší územný celok naleje do krajskej organizácie toľko peňazí, veď to je neúmerne vysoký vklad oproti tým ostatným členom, ktoré oni v živote nedajú dokopy, aby prebili tento členský príspevok, a potom si tam nastavia pomer hlasovania, že každých tisíc eur je jeden hlas. To znamená, ak dá vyšší územný celok 200-tisíc, nejaké dve, tri členské organizácie oblastné dajú každá po pár tisíc, tak jednoducho vyšší územný celok má plné rozhodovacie kompetencie a práva nad tým, čo sa s týmito peniazmi udeje. To považujeme za nesprávne a takýmto spôsobom by destinačný manažment rozhodne nemal fungovať.
Tým druhým bodom nášho návrhu je spomínaný posun termínov, ten som odôvodnila v dôvodovej správe. V podstate tam ide len o tom, aby sa vyplácanie štátnych dotácií organizáciám cestovného ruchu urýchlilo. A naozaj mnohé aktivity oblastné organizácie robia v lete, na jar a peniaze reálne, čo ukazuje reálna prax, im často prídu na účet až niekedy v septembri, možno v októbri a ony musia rôznymi finančnými mechanizmami teda to preklenovať, požičiavať si peniaze. Nie je to príjemné, takže je žiaduce skrátenie lehôt tak, aby im peniaze z ministerstva boli vyplatené najneskôr do leta.
Na záver by som chcela k tejto problematike povedať, že myslíme si, že napriek tomu, že sa jedná o poslanecký návrh zmeny zákona, tak tie zmeny, ktoré navrhujeme, je možné realizovať aj bez nutnosti nejakej zásadnej zmeny zákona. Uvedomujeme si ale, že problematika podpory cestovného ruchu je oveľa širšia, oveľa širšia, než je téma nejakých oblastných organizácií a krajských organizácií cestovného ruchu.
Dnes je nám zrejmé, že bude musieť prísť k rozsiahlejšej revízii zákona a bude k nemu musieť siahnuť predovšetkým vláda, pretože zrušila agentúru pre cestovný ruch a zatiaľ nie je jasné, akým spôsobom sa má po tomto kroku ďalej realizovať podpora cestovného ruchu na národnej úrovni. Aj agentúru rieši tento zákon. Sily sú roztrieštené. Na ministerstve dopravy zostalo torzo agentúry a sekcia cestovného ruchu, regionálny rozvoj sa presunul priamo pod Úrad vlády. Stále tu máme obchodné zastúpenia pod ministerstvom zahraničných vecí, zahraničné kultúrne inštitúty pod ministerstvom kultúry a chýba, chýba veľmi vlastne jednotná propagácia Slovenska v zahraničí. Trvalý stav bez národnej turistickej agentúry by bol krokom späť, lebo však snáď už ani neexistuje krajina, ktorá by nemala svoj národný tourist board.
Týmto návrhom chceme dať najavo, že táto problematika je veľmi, veľmi dôležitá (zaznievanie gongu). Je potrebné, aby sa cestovným ruchom urýchlene zaoberala aj vláda, ktorá na rozdiel od poslaneckých návrhov... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Prepáčte, pani poslankyňa.
Pán poslanec Simon, netelefonujte v rokovacej sále! Ďakujem pekne.
Nech sa páči.

Kaščáková, Renáta, poslankyňa NR SR
Takže chceme apelovať týmto návrhom na túto problematiku a na to, aby sa ňou zaoberala aj vláda, pretože tá na rozdiel od poslaneckých iniciatív má možnosť disponovať, teda zahájiť medzirezortné pripomienkové konanie, má potenciál iniciovať širokú diskusiu o tom, ako ďalej v cestovnom ruchu. A na to odborná verejnosť už čaká. Odborná verejnosť už čaká, akým spôsobom cestovný ruch bude organizovaný. A pripomíname, že dlhodobé vákuum po zrušení Slovenskej agentúry pre cestovný ruch nikomu v brandži neprospeje. Zrušenie krajských organizácií cestovného ruchu je však uskutočniteľné pomerne jednoducho. Presun peňazí určených na krajské organizácie priamo na oblastné organizácie by pomohol priamo tam, kde je to potrebné. To znamená, priamo v teréne pri produkte, pri tvorbe produktov cestovného ruchu v jednotlivých destináciách.
Preto si myslíme, že tento návrh má opodstatnenie a prosíme vás o jeho podporu pri prechode do druhého čítania.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, chcem podporiť tvoje vystúpenia a tiež potvrdiť ako človek, ktorý sa v danej oblasti pohyboval, tvoje slová. Ako starosta obce Terchová som zastupoval obec v oblastnej organizácii cestovného ruchu. Povinný odvod 10 % členských príspevkov sme brali viac-menej ako nutné zlo. Tú istú činnosť, akú vyvíjala krajská organizácia cestovného ruchu, sme si pre našu OCR-ku robili aj sami našimi zamestnancami. Dokonca som zaregistroval, že po zverejnení nášho návrhu zákona sa stretli riaditeľa KOC-er na Slovensku a namietali, že ten náš návrh nie je dobrý. Samozrejme, chápem ich postoj. Nezazneli tam však žiadne relevantné odborné argumenty. Skôr som mal pocit, že im ide iba o ich stoličky, ktoré by zanikli, keby sme KOC-erky zrušili. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Tak isto by som chcel podporiť tento návrh. My sa už v podstate s bratom hýbeme v cestovnom ruchu viac ako 25 rokov. Od 91. roku sa venujeme zimným lyžiarskym strediskám a vnímame túto problematiku veľmi priamo. To znamená, že zákon o cestovnom ruchu, ktorý by správne fungoval. Stretli sme sa s tým, jak fungoval on vlastne cestovný ruch na ministerstvách. Nikdy to nebola nejaká špeciálna podpora pre podnikateľov. To, čo vnímam za posledné roky, to znamená, za posledných desať rokov, bolo to, jak vznikali klastre Orava alebo Liptov, ktoré veľmi pomohli. To znamená, že mám za to, že je rozumnejšie riešiť rozvoj cestovného ruchu touto cestou a vlastne kde je užšia previazanosť na problematiku cestovného ruchu a kde vlastne tí podnikatelia, respektíve tí, čo spravujú ten, tú oblasť, sa tej problematiky priamo venujú a poznajú tie problémy.
A môžeme si to všimnúť aj z krajín, kde cestovný ruch je zdrojom príjmov, významným príjmom do štátneho rozpočtu. Napríklad Rakúsko, Švajčiarsko, tam je tá štruktúra tak cez klaster, to znamená, cez oblastné zastúpenia regiónov, a potom cez Austria werbung a takisto ministerstvo sa tomu venuje. A my by sme tiež mali byť, mali by sme venovať viac pozornosti tejto problematike, pretože cestovný ruch, respektíve aktívny cestovný ruch vie byť zdrojom väčších príjmov do štátneho rozpočtu a mali by sme na to brať ohľad.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, myslím, že hovoríte od srdca, a oblasť cestovného ruchu je jedna, ešte by som povedal, oblasť, kde je ešte veľa rezerv. Slovensko má neskutočné možnosti, ako aj na tomto poli štátnu kasu posilniť. A myslím si, že všetky kroky, ktoré by mali nejakým spôsobom sprehľadniť tieto toky, ale hlavne motivovať tých, ktorí sa v cestovnom ruchu pohybujú a sa mu venujú, tak všetky kroky by sme mali urobiť, aby takéto zákony boli prijímané, To je jedno, či sme z opozície alebo koalície.
Ja si spomínam zo svojej praxe, že keď sme boli s manželkou v Bulharsku asi pred ôsmimi rokmi a sme si vybrali, že kde pôjdeme na nejaký fakultatívny zájazd, a bolo tam nejaké safari. Tak som si povedal, tak som zvedavý, aké tu máte safari. A boli sme v takej čudnej, ja hovorím nudnej poľnohospodárskej púšti, kde ste videli iba samé pasienky, sem-tam nejaký kríček a nič. Keby ste videli, aký nám spravili program v tej fádnej krajine štyria ľudia na jednom džípe, a boli sme tam Ukrajinci, my, Holanďania a Maďari. Ja som pozeral jak blbec a po 3-hodinovej, tomto safari som si od nich kúpil 4 cédečká. A keď bude niekto chcieť, im to ukážem, našim cestovkám, čo znamená podnikať v cestovnom ruchu. Lebo niekedy sa mi zdá, ako keby sme išli vymýšľať teplú vodu, ktorá už vymyslená je.
A ešte chcem upriamiť jednu pozornosť, a síce napríklad bird watching, to znamená, vtáčie pozorovanie, z ktorého Madagaskar žije, viete ako, napríklad. A u nás na Slovensku ja som tuto ponúkol jednej cestovke, tak mi povedali, či náhodou mi takto akože trošku neharaší, pred 15-timi rokmi. Lebo jaké vtáčie pozorovanie, to kde ste toto počuli, hej?
Takže, vážení, spamätajme sa! Máme tu perfektnú krajinu a cestovný ruch je jedna nedozierna studnica možností čerpania financií bez toho, aby sme niečo ničili a udržateľne tu sa správali.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja zareagujem na faktické pripomienky, za ktoré ďakujem.
Pán Laurenčík, áno, tak postoj krajských organizácií cestovného ruchu je logický. Samozrejme, že im ide o nejaké živobytie a existenciu, takže nemôžu reagovať kladne na náš návrh, že ich ideme zrušiť. Pri tejto príležitosti ma napadlo, ste ma, si ma inšpiroval vlastne povedať ešte to, že krajské organizácie cestovného ruchu duplikujú nielen činnosti oblastnej organizácie cestovného ruchu, ale aj vlastných vyšších územných celkov. Pretože keď sa zamyslíme nad tým, že ideme zrušiť nejakú jednu úroveň krajskú, tak môže vyplávať otázka, že: a čo s tým ďalej? Lebo naozaj teda nejakým spôsobom klastrovanie, tým nadväzujem aj na vašu pripomienku, je užitočné, ako ukázali niektoré pozitívne príklady a ako ukazujú aj príklady zo zahraničia. Čiže taká tá nadobecná úroveň nejaká by existovať mala. Ale to je otázka, že ako by mala vyzerať. Ale v súčasnosti predsa máme vyšší územný celok, máme inštitúciu, ktorá by mala mať tiež svoje povinnosti, teraz poviem, že až, až psie povinnosti, ktoré vyplývajú zo zákona, z jej kompetencií, aby nejakým spôsobom tieto veci koordinovala. A nerobí to, nemusí to robiť prostredníctvom ďalšej organizácie, ktorú zriadi. Čiže dnes už tá koordinácia môže existovať na vyšších územných celkoch. A otázka ako ďalej je naozaj na veľmi širokú odbornú diskusiu.
No a čo sa týka, pán Fecko, toho nevyužitého potenciálu. Súhlasím, súhlasím s vami. Slovensko je doslova krajinou nevyužitých možností. A dostala som takú otázku, že čo by sa podľa mňa malo zmeniť, aby tu bolo lepšie na Slovensku, že využívame možno nejakým ani nie 30 % svojho potenciálu a svojich možností? No, ja si práve myslím, že je to o tom, aby na každom stupni riadenia cestovného ruchu boli odborníci, aby sa to dialo naozaj formou destinačného manažmentu. Sme v stave, kedy, kedy nám zúfalo chýbajú odborníci, ktorí by vedeli normálne zanalyzovať a vyhodnotiť ten potenciál, ale aj navrhnúť riešenia, ale také, ktoré sú udržateľné. My tu máme strašné množstvo rôznych koncepcií cestovného ruchu, či už jednotných oblastných organizácií alebo krajských organizácií. Česť výnimkám, niektoré sú možno myslené aj dobre, ale poväčšine sú to papiere do šuflíka, ktoré len popisujú stav, to, čo tu všetko máme, ale tá strategická časť, čo s tým, ako na to, ako to využiť, aké výsledky budeme merať, tak to tam žalostne chýba. A keď vidím v merateľných ukazovateľoch, že chceme odmerať, že koľko kilometrov cyklotrás sme urobili napríklad, hej, alebo koľko, ja neviem, vzniklo nejakých nových atrakcií, to je pekné, ale to treba merať v súvislosti s počtom turistov, ktorí ich aj využívajú, a s tým, že tá daná lokalita naozaj zaznamenáva nejaký rast a vzostup. A toto sa tu nedeje. Čiže tie koncepcie, ktoré tu máme, sú bezzubé. A možno je to v odborníkoch, ktorí by vedeli ten potenciál, ktorý tu máme, uchopiť.
A ďalšiu vec, ktorú by som chcela k tomu povedať, je to, že uspokojiť sa len s nejakým jednosektorovým pohľadom je podľa mňa nedostatočné, pretože v minulom bode sme hovorili napríklad o banskej činnosti. No, ako môžem jedným dychom podporovať a dotovať ťažbu uhlia v nejakom prostredí, kde hneď za rohom mám termálne pramene, mám tam historický zámok?! Tak chcem byť krajom baníkov alebo chcem byť krajom turistickým? Chýbajú tu tie ako medzisektorové nejaké prepojenia, nejaká komunikácia. Je to na veľmi širokú odbornú diskusiu. A náš návrh zákona nemá ambíciu postihnúť všetky tieto elementy, ale zrušiť krajskú organizáciu a túto jednu vrstvu si trúfame. Myslíme si, že by to bol dobrý krok, pretože tie peniaze sú využité podľa nás neefektívne. Dali by sa využiť oveľa lepšie priamo tam, kde majú byť určené, a to v tých oblastných organizáciách cestovného ruchu.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, kolegovia, kolegyne, predkladám vám návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V podstate ďalšie by som povedala v rozprave. Ďakujem, toľko na úvod.

Takže ospravedlňujem sa. Myslel som si, že sme ešte v predchádzajúcom bode. Hanka, ty si veľmi rýchla. Takže všetkým vám prajem príjemný dobrý deň a dovoľte mi teda predniesť spravodajskú správu k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Anny Zemanovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 424/2012 o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 379, v prvom čítaní.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 379. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. A vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. marca 2017 a v gestorskom výbore do 20. marca 2017.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.