12. schôdza

Pán poslanec Krajčí do rozpravy, nech sa páči.

Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, milí kolegovia. Zvádzame tu teraz urputnú diskusiu o gastrolístkoch, prečo ich vlastne máme, na čo je dobrý tento biznis. Možno pre nezainteresovaného človeka by sa to zdala nevinná vec. Avšak keď sa nad týmto biznisom dobre zamyslíme, zistíme, že on má naozaj značný dopad aj na bežných ľudí. Hovorili sme tu o tom, že deformuje podnikateľské prostredie. Ja by som chcel dokonca vám poukázať, že dokonca má dopad na ceny potravín v obchodoch. Má dopad na mzdy v reštauráciách, v niektorých potravinárskych podnikoch a obchodných reťazcoch a tento dopad je práve definovaný absolútne neopodstatnenou maržou, na ktorú na tomto biznise majú niektoré vyvolené firmy. Finstat udáva, že priemerná zisková marža je neuveriteľných 34,5 percenta V tomto tieto firmy prekonávajú aj telekomunikácie, alebo firmy v IT biznise.
Stravné lístky už dávno neslúžia na pôvodne deklarovaný cieľ zabezpečiť zamestnancom teplý obed. Stala sa z nich naozaj už len príťaž, ktorá komplikuje život všetkým, od zamestnancov, zamestnávateľov, reštaurácií, dodávateľov až po obchodné reťazce. Naozaj jediný, komu tento systém vyhovuje, sú práve tieto firmy, ktoré lístky vydávajú, a pravdepodobne tým, ktorí za nimi stoja.
Na podnikanie týchto firiem si už posvietil aj Protimonopolný úrad, ako spomenul kolega Viskupič, ktorým za kartelovú dohodu vyrubil pokutu takmer 3 mil. eur, proti ktorej sa firme odvolali. To, čo tu, častokrát tu bola spomenutá marža 2 až 6 percent. Ja by som chcel len pripomenúť, že to sú súčasné čísla, avšak v minulosti tie marže boli ďaleko vyššie. Protimonopolný úrad na základe údajov od jednotlivých firiem porovnával výšku provízie v rokoch 2011 až 2014. Kým v prípade obchodných reťazcov sa maximálna výška pohybovala tesne nad 5,5 %, v prípade reštaurácií to v niektorých prípadoch bolo aj v desiatkach percent. To konštatuje Protimonopolný úrad.
Takže položme si otázku: Oceňujú zamestnanci gastrolístky? Ja myslím, že každý zamestnanec by ocenil, keby dostal sumu gastrolístku v hotovosti. Hlavný argument ministra práce je, aby sme zabezpečili pracujúcim ľudom teplú stravu. Z môjho pohľadu je však bezpredmetný. Podľa prieskumu asociácie emitentov túto možnosť využíva iba tretina ľudí. Zároveň viac ako 70 % ľudí využívajúcich poukážky nechodí na obed každý deň. Väčšina pracujúcich za gastrolístky nakupuje potraviny v obchodoch.
Zamestnávatelia. Myslím, že každý zamestnávateľ by ocenil, keby mu ubudla administratíva, ale aj finančná záťaž pri spracovaní gastrolístkov a tak isto aj ich nákupe. Avšak samozrejme emitenti gastrolístkov sú veľmi radi, pokiaľ zamestnávatelia gastrolístky distribuujú do obehu, a preto sú ochotní ísť až na úplne minimálne percentá poplatkov práve pri ich predaji. Na druhej strane zákon žiadnym spôsobom nereguluje, koľko percent si spoločnosť, ktorá emituje gastrolístky, môže pri spätnom odkúpe týchto poukážok inkasovať od dodávateľov.
Takisto reštaurácie. Pre reštaurácie je prijímanie gastrolístkov veľmi nevýhodné. Mohol by niekto argumentovať, že vďaka gastrolístkom majú lepší obrat, lepší biznis? Ja si myslím, že je to veľmi ťažko predstaviteľné a najmä keď naozaj mnohé reštaurácie sa snažia vtesnať do ceny gastrolístku a potom to jedlo, musím povedať ako lekár, nestojí za veľa. Firmy totiž zarábajú najviac na výmene gastrolístkov za hotovosť a pri tejto transakcii sa práve v reštauráciách účtuje tento poplatok v nezanedbateľných percentách.
Čo teda robia majitelia reštaurácie a gastroslužieb? No síce v rozpore s dohodou, ale v rámci svojich možností svojimi poukážkami vybranými od svojich klientov platia práve v obchodných reťazcoch, či už od svojich dodávateľov, ktorí akceptujú gastrolístky. A tým pádom sa nám to vlastne dostáva na to samotné gro. Vlastne väčšina tých lístkov sa dostáva do obchodov, ktoré predávajú potraviny, a teda obchodníci, keďže naozaj nejde o zanedbateľnú časť trhu, sú na jednej strane nútení gastrolístky prijímať, pretože by stratili veľké percento ľudí, ktorí týmito gastrolístkami chce platiť, a na druhej strane musia zdvihnúť ceny v podstate potravín, nakoľko musia preplácať firmám, ktoré emitujú tieto gastrolístky, ich provízie. Zaplatíme to teda všetci na potravinách.
Obchodné reťazce deklarujú, poplatky a náklady spojené s gastrolístkami sú približne 5-násobne vyššie ako pri platobných kartách a 30-násobne vyššie ako pri spracovaní hotovosti. Týmto pádom tieto obchody musia modifikovať svoje ceny. A doplácame, ako som povedal pred chvíľkou, na to všetci a to horšou cenou potravín.
Zaujímavá bola nedávna analýza Eurostatu z 27. januára. Porovnával ceny potravín v roku 2015 a treba povedať, že s našimi susedmi Slovensko neobstálo najlepšie. Keď si predstavíme nákup potravín, za ktoré by sme priemerne zaplatili v Európskej únii 100 eur, tak v Poľsku za takýto košík spotrebitelia zaplatia 63 eur, v Česku a v Maďarsku ušetria v porovnaní so Slovenskom 9 eur. Na Slovensku košík takýchto potravín stojí 87 eur. Samozrejme, nie je to spôsobené len gastrolístkami, ale určite aj.
Ďalší fakt, čo som hovoril, že gastrolístky škodia dokonca samotným zamestnancom. Napríklad zamestnávateľ Ryba Košice vyčíslil mesačné náklady spojené s objemom stravovacích poukážok na 10-tisíc eur. On taktiež akceptuje gastropoukážky od svojich odberateľov. Ak by mu odpadli všetky náklady spojené s gastrolístkami, mohol by zvýšiť mzdy vo svojej firme v priemere o 30 eur na zamestnanca.
Od pádu vlády Ivety Radičovej narazil každý zámer na zrušenie alebo zdobrovolnenie gastrolístkov na odmietavé stanovisko strany SMER – SD. Nádejou by sa však mohlo zdať, že vo februárovej ankete Denníka N pred voľbami Béla Bugár aj Radoslav Procházka zhodne tvrdili, že gastrolístky buď zrušia, alebo dajú zamestnancom aspoň možnosť výberu. Tak verím, že teraz je tu priestor dodržať svoje slovo a ukázať svoj charakter. (Potlesk.)

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými dvaja páni poslanci, končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Pán poslanec Bublavý.

Takže, pán kolega, pripomeniem, keďže vaša strana bola vo vláde a nezrušila gastrolístky, tak ma napadla jedna taká vec, že vaši kolegovia vlastnia tlačiareň. Keby tie gastrolístky tlačili zadarmo, určite ušetríme. Ja navrhujem že by sme to mohli nejakým spôsobom takto zmanažovať. A bude to lacnejšie, stravníci aj podnikatelia to uvítajú. A určite viete, o kom hovorím.

Ďalej pán poslanec Matovič s faktickou poznámkou.

Ďakujem veľmi pekne za kultivované vystúpenie, odborné, plné argumentov, len, bohužiaľ, z druhej strany sa ozýva jak z dutého suda, takže žiadna nejaká konštruktívna replika k tomu. Takže každopádne ďakujem veľmi pekne.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Sopko, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, poslanci, hostia. Dovoľte mi, aj mne krátko vystúpiť k tomuto nášmu návrhu zákona a v úvode mi dovoľte konštatovať a možno aj upresniť, o čo vlastne sa tu snažíme v diskusii. Aké myšlienky rozvinúť, alebo čo mňa osobne trošku zaráža, je, veď tento návrh nejde konkrétne gastrolístky, stravné lístky rušiť. Tento návrh zákona, ako citujem z dôvodovej správy, "cieľom predkladaného návrhu zákona je poskytnúť zamestnávateľovi aj zamestnancovi možnosť rozhodnúť sa..." A tam ďalej dôvodová správa pokračuje "rozhodnúť sa". Nechcem zachádzať až k Immanuelovi Kantovi a jeho pojednaní o tom, čo je skutočná sloboda. Sloboda voľby, výberu. To je to, čo by v tejto spoločnosti, alebo nám všetkým by malo ísť, aby naozaj sme viedli ľudí k tomu, aby si vedeli vybrať.
A, bohužiaľ, boli tu spomenuté aj príklady zo života, aj ked to priamo nesúvisí možno konkrétne s naším návrhom. Uvediem jeden príklad, ktorý ukazuje na to, ako to dopadne, ked chceme ľudom nariaďovať, ako sa majú napríklad stravovať. Lebo nemožnosť dobrovoľne si vybrať medzi gastrolístkami a finančnou hotovosťou môže mať za následok aj také veci, že napríklad niektorí zamestnanci v školstve, v školskej jedálni, ktorí na základe svojich zdravotných problémov sa nemôžu v danej jedálni stravovať, museli absolvovať vyšetrenia na gastroenterológii a udržať od lekára potvrdenie o zdravotných problémoch. A to všetko len preto, aby sa mohli daným gastráčom vyhnúť a mohli sa stravovať aj v iných zariadeniach.
Ďalší príklad z praxe môže byť o tom, v prípade, že škola má nejaké detašované pracovisko a napriek tomu, že je a má vlastnú školskú jedáleň, jej zamestnanci pracujú na tom detašovanom pracovisku, nedá sa jednoducho. Po dohode mohlo by byť aj vedenie ústretové, ale pokiaľ spĺňa tú podmienku, že má tu jedáleň, tak je v tom problém.
Totiž najrozšírenejšou chybou uvažovania ľudí o týchto poukážkach spočíva v tom, že ľudia si fakt myslia, že stravenky alebo príspevok na stravu v jedálni je niečo, čo dostávame od našeho zamestnávateľa ako nejaký bonus. To však nie je pravda. Príspevok na stravu od zamestnávateľa je povinný a zvyšok sa strháva potom z výplaty, časť na sociálny fond a zvyšok priamo. Na internete je dnes už množstvo štúdií aj prepočtov od mnohých analytikov, ktorí poukazujú na to, ako to by vyzerali pri zachovaní súčasného stavu a ako by to bolo, ak by sme dokázali fungovať bez tohto systému. V každom z týchto modelov, ktorý som videl, to vychádzalo na to, že tých peňazí ľudia dostanú reálne viac. Budú mať prostriedky na to, aby si mohli sami vybrať. To, čo som povedal v úvode, v tom spočíva aj základ slobody, vedieť si vybrať, rozhodnúť sa medzi možnosťami, ktoré mám.
Veď napokon nikto na ničom nestratí, ak dostanú tú hotovosť. Jediný problém tu nastane, bohužiaľ, v tom, že sa to dotkne vydavateľov týchto stravných lístkov, emitentov, ako sa tu uviedlo. Hádam mi tu nechce nikto nahovoriť, že potom tento systém funguje tu iba hlavne kvôli nim. Pretože potom by to bolo veľmi zlé, ak by sme pripustili, že sme, alebo udržiavame pri živote systém, o ktorom, ako tu už bolo spomínané, bolo vydané rozhodnutie Protimonopolného úradu, kde sa, ináč to bolo 25. februára minulého roku, kedy sa uvádza, že "došlo k dokázateľnej dohode medzi dvoma kartelovým emitentmi" a dokonca sa v stanovisku píše, že "v tomto prípade zlyhávala ako hospodárska súťaž", čo je veľmi vážna vec, ak sa niečo takéto deje. A v nadväznosti na to, nebolo to ešte dnes spomenuté, Zväz hotelov a reštaurácií Slovenskej republiky 3. marca minulého roku vydal oficiálne stanovisko, ktorým žiadal ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, aby prijalo riešenie, a citujem priamo z ich stanoviska, o ktorom neviem, ako vôbec naňho ministerstvo zareagovalo, "aby boli prijaté nevyhnutné zákonné zmeny, ktoré povedú k dobrovoľnosti využívania stravných lístkov".
Myslím si, že ide tu hlavne o to, aby sme si všetci odpovedali na základnú otázku, ktoré riešenie je pre obyvateľov tejto krajiny najlepšie. A myslím si, že tu môžem vyhlásiť, že ak by sme toto riešenie prijali, zaručene nikto by nemal problém s hladom a nikto by nebol ohrozený na živote.
Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Droba.
Nech sa páči, máte slovo.

Ctená snemovňa, dámy a páni, ako už po niekoľkokrát, opäť som sa prihlásil do rozpravy k téme, ktorú dlhodobo sledujem a ktorá ma vytáča. Respektíve vytáča ma to, že niečo ako gastrolístky ešte stále existuje. A mrzí ma, že niečo tak z pohľadu riadenia štátu alebo stability vládnej koalície nepodstatné, je niečo, kde neviete naozaj hlasovať podľa svojho vedomia a svedomia a tak, aby ste si v koalícii dali zelenú kartu a každý hlasoval tak, ako to naozaj cíti.
Ja vítam krok kolegov z OĽANO smerom k zdobrovoľneniu. Považujem to za krok správnym smerom. Keby bolo na mne, tak gastrolístky zruším od zajtra. Podľa mňa nastal už naozaj najvyšší čas na to, aby sa tento špinavý kšeft zrušil. Je to kartel štyroch firiem, ktoré ryžujú na tom, že majú garantovaný biznis od štátu za to, že tlačia farebné papieriky a nútia ich zamestnávateľom prostredníctvom zákona. Firmám, normálnym, poctivým, slušným firmám komplikujú podnikanie a predražujú im ho. Vznikajú extra náklady spojené s administratívou s gastrolístkami a trápia týmto zamestnávateľov. A zároveň ale podľa mňa najväčšiu ujmu trpia poskytovatelia stravovacích služieb. Lebo tí sú nútení tie gastrolístky brať a sú nútení ich potom s nejakou percentuálnou stratou, ktorá sa nazýva maržou, pri spätnom výkupe gastrolístkov, sú nútení vlastne robiť biznis s tým, že majú vopred stanovených nejakých mínus iks percent. Tie percentá sa hýbu v súčasnosti medzi 2 - 6 % a sú to peniaze, ktoré oni sú nútení platiť týmto štyrom gastrolístkovým firmám, emitentom.
Ďalší problém je, že dochádza k problémom s cash flow, s tokom peňazí v rámci firiem, lebo gastrolístkoví emitenti, samozrejme, nevyplácajú okamžite peniaze späť. Peniaze si držia v priemere asi dva týždne. Takže podnikateľovi v gastronómii vzniká dvojtýždňový problém s cash flow. Samozrejme, väčšinu surovín, ako mäso a niektoré ďalšie základné potraviny na výrobu jedál v reštauráciách, oni musia platiť v hotovosti a okamžite nedostávajú žiadnu splatnosť. Takže v podstate úverujú tieto štyri tlačiarničky na papieriky na obdobie cca dvoch týždňov.
Ďalší problém, ktorý vidím, je v tom, že gastrolístky uberajú, uberajú slobodu myslenia našim ľuďom. Je to naozaj v línii takého toho socialistického, že štát najlepšie vie, čo je pre vás dobré, a štát rozhodne za vás. A ja som rozhodne skôr zástancom toho, že človek sám by si mal rozhodnúť o svojom šťastí a hlavne o svojich peniazoch, ktoré si zarobil. Gastrolístky nie sú darček od pána Boha a nie sú ani darček od pána predsedu vlády. Je to niečo, čo zamestnávateľ musí platiť a na čo si zamestnanec pripláca. Sú to v podstate jeho peniaze. Ja nevidím naozaj jediný dôvod, prečo by on tie peniaze nemal mať vo vlastnom vrecku a prečo by tam mal mať nejakú tučnú buksu s farebnými papierikmi.
Slováci, dúfam teda, že nie sme nesvojprávne ovce, a že ľudia fakt vedia, čo je pre nich najlepšie, a nech sa rozhodujú sami.
No a ten spätný výkup, to už som spomínal. Tam asi k tomu netreba dodať nič. Považujem to za čisté vypaľovanie, lebo obchodníci na trhu nemajú inú alternatívu a tak sa snažia obísť vlastne to, do čoho ich štát chcel natlačiť. Snažia sa to obísť tým, že potom tie gastrolístky používajú v predajniach typu Tesco alebo Metro. Tým pádom nestrácajú žiadne percento, avšak nejaké percentá potom, stráca potom Metro, Tesco a ďalší, ktorí síce majú dobrú dohodu alebo lepšiu dohodu so štyrmi emitentmi gastrolístkov, ale tiež platia 1, 2 až 3 % za to, že ich nakoniec, emitenti tie lístky od nich vykúpia.
Z gastrolístkov sa v podstate stalo zákonné platidlo vedľa eura, aj keď má obmedzený rozsah výmeny. Nechcem teraz mudrovať o životnom prostredí, ale tiež sa mi zdá zbytočné, že tento papier vôbec míňame na to, aby sme tlačili gastrolístky, keď máme peniaze, a z hľadiska celkovej spotreby papiera samozrejme je to zanedbateľný objem, ale podľa mňa kvapka ku kvapke a vieme ušetriť aj nejaké drevo, aj nejakú prírodu.
Nie som si istý, že ako dopadne jednanie Protimonopolného úradu a ako sa ukončí vyšetrovanie okolo gastrokartelu. No návrh zákona na zdobrovoľnenie gastrolístkov by tento problém vyriešil raz a navždy. A ja som vcelku veľkým priateľom a zástancom takéhoto riešenia, lebo kolegovia vlastne dávajú dobrovoľnú možnosť zamestnávateľom rozhodnúť sa, že či tie gastrolístky budú dávať svojim zamestnancom, alebo či je pre nich jednoduchšie dať im adekvátnu sumu v hotovosti, samozrejme, že ktorá by nebola zdaňovaná, a to sa veľmi ľahko dá upraviť zákonom. No a potom sa pozrime, že koľkatí zamestnávatelia by boli tlačení svojimi zamestnancami do toho, že by ešte ďalej chceli tie papieriky a, naopak, koľkatí zamestnávatelia by jednoducho boli podporení svojimi zamestnancami, lebo v rámci nejakého sociálneho zmieru, aj keď som zamestnávateľ, tak sa snažím počúvať svojich zamestnancov a v rámci možností im robiť tak dobre, ako sa dá, aby som napríklad o tých dobrých zamestnancov neprišiel. Je to také riešenie, ktoré upravuje jednak trh práce a tak isto Zákonník práce, si myslím, že dáva zamestnancom dosť dobré istoty, keď to porovnáme aj s okolitými krajinami. Gastrolístky do týchto istôt určite patriť by nemali.
Takže na záver možno poviem toľko, že ľudia, môj odhad je, že ľudia gastrolístky nepotrebujú ani si ich nepýtajú. Ľudia sú ľudské bytosti, ktoré zvyknú byť aj hladné. Ten, kto je hladný, tak si to jedlo zadováži. Nepotrebuje mať na to tieto smiešne farebné papieriky vo svojom vrecku. A myslím si, že je načase, aby sme ich zrušili. Ja som prekvapený tým, že v podstate, jediný, kto tu obhajuje gastrolístky, je kolega Dušan Bublavý, ktorý je starostom. Nie je ani odborníkom na financie, ani ekonómom, takže očakával som od najväčšej vládnej strany, že nám sem dodá nejakého človeka, ktorý nám plauzibilne vysvetlí, že načo tie gastrolístky vlastne sú a prečo ich z môjho pohľadu úplne nezmyselne SMER a celá vládna koalícia stále podporuje.
Za mňa toľko. Ešte raz chcem poďakovať kolegom, bolo to OĽANO a hlavne Igor Matovič s Jozefom Viskupičom, ktorí túto tému do parlamentu priniesli asi pred piatimi rokmi. Vehementne sa zastával rozumného riešenia kolega Mihál, ktorý sa práve objavil, Janka Kiššová. Bolo nás viac. Každý chvíľu tú štafetu ťahal. A to, že k tomu vystupujeme v rozprave, že nás prišlo toľko a hovoríme proti gastrolístkom, by malo byť náznakom, že možno to myslenie spoločnosti sa za tých 5, 6 rokov zmenilo, a ja verím, že raz nájdeme podporu aj na toto. Lebo vysvetlite mi, že ako vy si beriete na vlastné triko, že podporujete nejakých oligopol alebo kartel štyroch firiem. Tie firmy nerobia nič iné, naozaj tie firmy tlačia farebné papieriky a zákonom nútia zamestnávateľov, aby tieto papieriky distribuovali chudákom, ľuďom, z ktorých robíme nesvojprávne ovce. Kolegovia, zastavme to, prosím.
Ďakujem. (Potlesk.)