12. schôdza

Mám záverečné slovo k téme gastrolístkov alebo teda nahradenie gastrolístkov za peniaze. Tak prepáčte mi to prerušenie. Len trošku, aby som teda oprášil, navrhujeme, aby sme zastavili nemorálny biznis, nemorálne zdieranie zamestnancov, ktorí dnes dostávajú gastrolístky, kde z každého gastrolístka v podstate platia gastrolístkovej firme alebo mohli by mať o to väčší obed alebo o to viac by im zostalo, im platia 6-percentnú maržu. To znamená, pri 4 eurách priemerného gastrolístka je to približne 24, 25 centov z jedného gastrolístka, končí vo vreckách pijavíc, ktoré sa priživujú na vydávaní papierikov, ktoré nahradzujú menu vo vrecku.
V rozprave teda zaznelo, bola rozprava nad moje očakávania celkom bohatá. Zo strany publika na pravej strane alebo zúčastnených zazneli argumenty, na ľavej strane zazneli také mantry, bohužiaľ, znova tie mantry typu, že keď ľudia nebudú mať stravenky v peňaženke, tak sa zabudnú stravovať. Inak povedané, jednoducho ľudia cítia hlad iba vtedy, keď majú gastráč, keď tam majú v peňaženke peniaze alebo majú peniaze na účte, tak vtedy by za chvíľočku pomreli a necítili by hlad. Je to rovnako teda bláznivý argument, ako keby sme tvrdili, že ľudia budú dýchať vzduch iba vtedy, kedy im to dovolíme a keď im dáme nejaký lístok do peňaženky.
Je čas, aby sme tento nemorálny biznis na úkor zamestnancov, zamestnávateľov a reštaurácií ukončili. Nie je pravdivý ani argument, čo tu pán Bublavý zo SMER-u použil, že tie reštaurácie, oni si prajú, aby tie gastrolístky naďalej boli, lebo potom určite ľudia prestanú chodiť do reštaurácii. To je len obdoba toho prvého kľúčového akože argumentu, že ľudia vlastne potom sa nebudú stravovať, ak nebudú mať gastrolístky. Nie, práveže reštaurácie sú vo veľkom za, nie je cítiť žiaden hlas zo strany reštaurácií, že by bojovali za zachovanie gastrolístkov.
Keď tu niečo bolo vidieť, áno, boli tu aj protesty a keď ste sa opýtali tých ľudí s transparentami jak z jednej tlačiarne všetky vytlačené, bolo tu možno 200 ľudí naposledy, pred pol rokom, trištvrte rokom, keď sme to predkladali. Aj pred dvomi rokmi, aj pred piatimi rokmi, vždy to boli iba zamestnanci zo stravovacích spoločností. Samozrejme, jednoducho keď majú na ružiach ustlaté, majú chránený biznis, popri tom si uzatvárajú kartely, kde sa dohodnú čo, kde, ako, voči ktorým tým obchodom postupovať, od koho koľko si zoberú percentá, aby si nepreberali zákazníkov a podobne, čiže čistý kartel. Čistý usvedčený kartel, ktorý, bohužiaľ, MOST – HÍD následne zabezpečil, aby nebol potrestaný na Protimonopolnom úrade. Niečo, čo by tu existovať nemalo. Pijavica na úkor každého jedného poctivého zamestnanca, zamestnávateľa aj reštaurácie.
Boli by sme veľmi radi, aby ste konečne začali hľadať a hľadieť záujem ľudí a nie záujem svoj, záujem vašich sponzorov, vašich majiteľov a predsedov vašich politických strán. Veľmi by sme boli radi, aby pri stláčaní tlačítka práve o tomto návrhu ste rozmýšľali, že či pomôžete ľuďom, alebo pomôžete kapitánovi Dankovi, plukovníkovi Ficovi alebo Bélovi Bugárovi, ktorý nám ešte svoju vojenskú hodnosť neprezradil.
To, čo ste vyviedli ľuďom pri energiách, bolo nemorálne, asociálne, protirodinné. A hanba vám! Dnes sme zverejňovali, že pri priemernej rodine ste chceli potajme v podstate zvýšiť si cez nejaký fixný poplatok cenu za vodu o 6, 7 percent. Pri najchudobnejších rodinách o 92 až 98 percent. A tým najbohatším ste chceli zlacniť vodu o mínus 6 percent. Obdobné zverstvá ste páchali pri elektrine, plyne aj kúrení. Dnes si hlasovaním pri tomto zákone môžete čiastočne vylepšiť kredit u ľudí, ktorí od vás očakávajú, že budete hájiť ich záujmy a že budete hlasovať za ľudí. Týmto hlasovaním môžete každému zamestnancovi, ktorý dnes dostáva stravné lístky, dať do jeho rodinného rozpočtu 60 eur ročne. Pre vás to je možno malý peniaz, možno na kávu, možno na zasmiatie, pre mnohé rodiny, ktoré buď nemajú prácu, alebo teda gastrolístky keď majú, tak asi prácu majú, keď jeden človek robí za minimálnu mzdu, možno dvaja ľudia robia za minimálnu mzdu, pri takýchto ľuďoch, ktorí prežívajú z ruky do úst, aj tých 60 eur ročne je obrovský peniaz. Dnes sa ukáže, že či hájite záujem ľudí, alebo záujem svoj, svojich sponzorov a svojich predsedov vašich politických strán.

Kolegovia, kolegyne dovoľte, aby som stručne predstavil a bližšie v rozprave, do ktorej sa hlásim, predstavil návrh zákona, ktorým by sme chceli uviesť problematiku takého honu za voľné nedele na pevnú pôdu. Plus-mínus začiatkom novembra moja kolegyňa Anka Verešová aj s Rišom Vašečkom, neviem, či vtedy bol aj niekto iný s nimi na tej tlačovke, upozornili na to, že slovenskí zamestnanci pracujú najviac zo všetkých zamestnancov v rámci Európskej únie v nedeľu. A myslím si, že na špičke sme aj pri sobotnej práci. Každopádne z 28 členských krajín slovenskí zamestnanci pracujú v nedeľu najviac a je to 21 % de facto pravidelne, 21 % slovenských zamestnancov pracuje v nedeľu. Na základe toho povedali, že by boli veľmi radi, ak by sa otvorila nejaká diskusia na túto tému a aby sme sa vydali cestou vyspelých krajín, keďže iba tu, myslím, sa nachádzame, koľko, možno 3 kilometre vzdušnou čiarou od Rakúska, kde keď prídete v nedeľu, tak si jednoducho nepípnete. Nemáte tam otvorené žiadne nákupné centrum a rodiny zrejme v tom čase sú trošku viacej spolu. Vyzývali k diskusii, dávali priestor alebo teda pozývali ostatných k diskusii. No len stalo sa to, čo sa stáva zvyčajne, že ľudia z vládnej strany, niektorej, si myšlienku osvoja a potom ju prezentujú ako svoju. A tak pán Podmanický a, neviem, s kým ďalším, sa tam podpísali viacerí, prišli s návrhom zákona, že tak dajme, lebo hovorili vlastne kolegovia o nedeli a sviatkoch, tak dajme tie sviatky.
A chceli by sme týmto návrhom zákona upozorniť na to, že keď sa vydáme cestou zákazu práce počas sviatkov a necháme voľné nedele, tak paradoxne tým ľuďom aj Slovensku viacej ublížime, ako pomôžeme. Ten základný argument je v tom, že keď si zoberiete, že keď schválime vlastne, čo ste schválili v prvom čítaní, alebo však aj my sme vás podporili v tomto, je to prvé čítanie a áno, sme za to, aby ľudia boli viacej doma, ale ak nastane ten stav, že napríklad 17. novembra bude streda, bude štvrtok, utorok a žiadna z okolitých krajín 17. novembra nebude mať sviatok, tak ľudia v strede týždňa si neurobia predĺžený víkend. Nepôjdu na výlet niekam do Tatier, jednoducho sa napríklad tu v Bratislave budú nudiť a vzhľadom na to, že všetky obchody budú zatvorené, tak 17. novembra nastane exodus Bratislavčanov v strede týždňa do Rakúska, do Maďarska, do Parndorfu za nákupmi. A zrejme toto sme nechceli dosiahnuť. A keď sme chceli naozaj pomôcť rodinám, aby mohli byť spolu, tak preto chceme predložiť alternatívne riešenia, naozaj v dobrom, nechceme teraz tu, sme opoziční poslanci a nemáme možnosť si ten návrh zákona prijať, ale chceme upozorniť naozaj na to, chceme ho ponúknuť ako alternatívne riešenie voči tomu, čo predkladáte vy, a ešte raz hovorím, v čom sme vás podporili, a to je zákaz práce počas sviatkov.
A ten náš alternatívny návrh spočíva v tom, že skúsme dať nohu do dverí, ale v nedeľu. Nechajme sviatky sviatkami, nech ten 17. november, keď bude v stredu, nech nám ľudia neutekajú do Rakúska, ale keď majú voľno, nech idú do slovenských obchodov. Predsa nechceme poškodiť obchodníkov ani ekonomiku. Ale skúsme zatvoriť obchody počas nedele, ale kompromisným spôsobom, aby aj tí ľudia, ktorí považujú pomaly možnosť nakupovať v nedeľu za nejaké základné ľudské právo, lebo si za tých 27 rokov po revolúcii na to zvykli, aby aj tí boli spokojní, ale aby boli spokojní aj tí, ktorí chcú byť spolu s rodinou. A preto v tomto a preto v tomto návrhu navrhujeme, aby sme v podstate zavreli obchody vtedy, kedy majú obchodníci najmenšie tržby, a to je v nedeľu do 16.00 hodiny. Inak povedané, zatvorené obchody boli pravidelne každú nedeľu do 16.00 hodiny. A to znamená, že rodiny, ktoré chcú byť spolu, môžu byť spolu, či to niekto chce využiť na spoločný obed, či niekto na to, že chce ísť do kostola, na to, že je v kostole. Keď niekto na leňošenie ako rodina, okej, nech leňošia. Keď niekto chce ísť možno na nejaký krátky výlet niekam do hôr, môžu ísť a po 16.00 hodine otvorené obchody normálne tak, ako sú ľudia zvyknutí. Tí, ktorí už sa budú triasť za päť minút štyri, že si musia ísť v nedeľu nakúpiť. Ponúkame jednoducho kompromisné riešenie pre aj konzervatívcov, aj liberálov, ale zároveň také, ktoré nepoškodí ekonomiku.
Lebo ešte raz vás chcem naozaj v dobrom upozorniť na to, že ak zavreme obchody počas sviatkov, vychádza to podľa toho, aký je to rok, ale vychádza to šesť až osem sviatkov, ktoré budú na Slovensku, zavreté obchody v čase, kedy všetky okolité krajiny budú mať otvorené obchody. Zároveň ten sviatok bude v strede týždňa, nič iné sa nestane, len ľudia na Kysuciach, na Orave, v Bardejove, v Starej Ľubovni, Svidník, Stropkov, všetko pôjde do Poľska, Snina, Humenné, Michalovce, Kráľovský Chlmec, Čierna nad Tisou pôjdu na Ukrajinu, celý juh pôjde do Maďarska, západ do Čiech a tuná niekde v okolí Bratislavy ľudia pôjdu do Rakúska za nákupmi. Ak schválime obchody zavreté v stredu počas sviatkov, aj teda hovorím, definitívne aj v druhom čítaní, tak stane sa táto vec, že šesť až osem dní v roku ľudia húfne pôjdu, tí, čo bývajú blízko pri hraniciach, sa budú v strede týždňa nudiť, budú utekať za nákupmi do okolitých krajín. Poškodíme obchodníkov, poškodíte si štátny rozpočet alebo si ho poškodíme, nikomu to jednoducho nepomôže.
Ak chceme pomôcť tým predavačkám v obchodoch, zavrime obchody v nedeľu čiastočne tak, aby v tú nedeľu tým pádom pravidelne, tie rodiny si mohli naplánovať to voľno, zavrime ich do tej šestnástej hodiny, keď poviete do štrnástej do štrnástej, keď do dvanástej, do dvanástej, vy to máte v rukách, ale je to bezbolestné riešenie, kedy ľudia kvôli tomu, že v nedeľu doobeda, alebo, povedzme, si do druhej do šestnástej hodiny, keď budú zavreté obchody, nebudú kvôli tomu utekať do Poľska rýchlo na nákupy, lebo sa im to neoplatí. Zobudí sa niekto o desiatej, niekto o ôsmej, niekto možno o dvanástej, dajú si nedeľný obed a čoskoro po nedeľnom obede, keď majú tú potrebu, alebo naozaj sú závisláci nejakí nákupní, idú do otvorených obchodov v nedeľu poobede. Je to lepšie riešenie pre ekonomiku, výrazne lepšie pre tých zamestnancov v obchodoch, lebo takýmto spôsobom, keď si vypočítame, či by to bolo osem hodín zavretý obchod, alebo šesť hodín, záleží od toho, kedy by sa ten obchod otváral v nedeľu alebo bežne otvára. Tak keď ušetríme tomu človeku alebo dáme mu k dispozícií voľno, tomu zamestnancovi v obchode, osem hodín krát päťdesiat nedieľ má 400 alebo má v podstate 50 dní ušetrených, voľných. Keby to bolo šesť hodín, že otvárajú neskôr alebo že by ste to skrátili, že by ľudia išli, že môcť si nakupovať už v nedeľu o druhej poobede, nie o šestnástej, tak možno by to bolo 35 dní ušetrených.
Tým, čo navrhujete, je síce, že získajú trinásť sviatkov, ale zároveň ten obchod, v ktorom ten zamestnanec bude robiť, stratí tržby, čiže nakoniec možno ten zamestnanec na to doplatí, možno nižšou výplatou, lebo jednoducho ten obchodník počas šiestich až ôsmich dní počas roka bude vystavený tomu, že jeho zákazníci budú kupovať v zahraničí a nie nie u neho.
Čiže ponúkame v tomto návrhu alternatívne riešenie, ktoré by malo zabezpečiť to, aby sme, aby jak sa hovorí, že zostala aj ovca celá, aj vlk bol sýty. Aby aj liberáli boli spokojní, aj konzervatívci. A aby sme hlavne nepoškodili ekonomike, nepoškodili príjmu štátneho rozpočtu, kedy nám ľudia budú odchádzať do zahraničia za nákupmi iba preto, lebo sme im dali sviatok do stredu týždňa, zatvorené obchody, nemajú čo robiť, tak utekajú do Rakúska, do Poľska, na Ukrajinu, do Čiech alebo do Rakúska. Viac asi po hlasovaní.

Mám procedurálny návrh, aby sme odložili hlasovanie o návrhu poslancov Dostála, Osuského a Kiššovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 82/2005 o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, tlač 409, až na nasledujúcu schôdzu. Odôvodňujem tento návrh tým, že som dostal po rozprave, ktorá prebehla doobeda, zo strany koaličných poslancov informácie, že si vedia predstaviť podporu takéhoto návrhu, ale musia to ešte prerokovať v kluboch a aj s rezortom. Takže nie je to reálne stihnúť na tejto schôdzi, tak ak by bola vôľa to odložiť, tak by sme mohli sa rozhodnúť zodpovednejšie na budúcej schôdzi. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, panie poslankyne, páni poslanci. Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenskej republiky za oblasť televízneho vysielania, ktoré sa konalo 7. februára 2017, išlo o opakovanú voľbu.
Na tajné hlasovanie o návrhu na opakovanú voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenskej republiky za oblasť televízneho vysielania bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 138 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 138 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na opakovanú voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenskej republiky za oblasť televízneho vysielania všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky.
Zo 138 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo neplatných 25 a 113 lístkov bolo platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že
– pán Martin Kákoš, za hlasovalo 83 poslancov, proti hlasovalo 16 poslancov a zdržalo sa 14 poslancov,
– pán Ľubomír Krno, za hlasovalo 15 poslancov, proti 55 a zdržalo sa 43.
Na voľbu členov Rady rozhlasu a televízie Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenskej republiky za oblasť televízneho vysielania zvolený Martin Kákoš.

Pardon, disciplinárneho? Nemám, to ďalšie, tú televíziu áno.

O výsledku, zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu, ktoré sa konalo 7. februára 2017. Bola to opakovaná voľba.
Na tajné hlasovanie o návrhu na opakovanú voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 138 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 138 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na opakovanú voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky.
Zo 138 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 27 neplatných a 111 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že
– za pána Petra Alakšu hlasovalo 19, proti 53 a zdržalo sa 39 poslancov,
– pán Štefan Fejko, za hlasovalo 13 poslancov, proti hlasovalo 51 a zdržalo sa 47.

Keďže na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol za člena Rady pre vysielanie a retransmisiu zvolený ani jeden z menovaných kandidátov. Vykoná sa nová voľba.

Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidátov na člena disciplinárneho senátu, ktoré sa konalo 7. februára 2017. Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na člena disciplinárneho senátu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 138 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 138 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na člena disciplinárneho senátu všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky.
Zo 138 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 20 neplatných a 118 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že
– pani Ayše Pružinec Erenová, za hlasovalo 53 poslancov, proti 49 a zdržalo sa 16 poslancov,
– pán Peter Paluda, za hlasovalo 83 poslancov, proti 25 poslancov a zdržalo sa 10 poslancov.
Na voľbu kandidátov na člena disciplinárneho senátu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli, teda resp. bol za kandidáta za člena disciplinárneho senátu zvolený pán Peter Paluda. Keďže nebol zvolený potrebný počet kandidátov, vykoná sa opakovaná voľba, do ktorej postupuje navrhnutá kandidátka, ktorá nebola zvolená.
Ďakujem.

Dobré ráno, kolegovia, kolegyne. Dovoľte, aby som sa ospravedlnil a možno aj vysvetlil, prečo som prišiel trošku neskôr. Ono sa hovorí, že niekedy najväčšia bolesť je zrážka s hlúposťou a ja som dnes pochopil, že tá zrážka s hlúposťou kapitána Danka sa môže prejavovať aj v reálnom živote. Dnes som na vlastnom, na vlastnom sebe pochopil, že aké má úskalia rokovací poriadok, kde kapitán Danko, v podstate je známe, že sa bojí aj svojho vlastného tieňa a kvôli tomu do nového rokovacieho poriadku dal ustanovenie, že za predkladateľa môže vystúpiť len jeden z predkladateľov.
A ja za seba hovorím, áno, keď som začínal včera predkladať tento návrh zákona, všetci na klube, už asi ôsmi, deviati, chytili chrípku, postupne padali ako hrušky, a ja som si hovoril, že dobrý som, jednoducho nechytilo ma to. Dnes mám zimnicu, mám teplotu, hrdlo ma škriabe, najradšej by som tu nebol, ale kapitán Danko sa bojí vlastného tieňa. Dá, aby za predkladateľa mohol vystúpiť iba jeden človek, tak potom nakoniec som si povedal, že sem dôjdem. S prepáčením, idiot môže dať takéto niečo do rokovacieho poriadku. Komu by tým ublížil, ak by dnes niekto iný z mojich kolegov, ktorý predkladá tento návrh zákona, tu mohol dnes vystúpiť? Komu by tým ublížil? Bojí sa vlastného tieňa a spôsobuje toto. Vyštve vlaky, lebo sa mu nepáči žltá farba, potom rieši niečo s tým, urobíme, tak vymaľujeme tie žlté vlaky na červeno-bielo-modré a už sa budú ľudia mať lepšie.
K samotnému návrhu zákona. Návrh, ktorý predkladáme, je tak, ako som včera povedal, alternatíva alebo alternatívne riešenie alebo alternatívny návrh k tomu, čo ste schválili v prvom čítaní, a to je zákaz práce počas sviatkov. Keď schválite to, že bude, aj my sme to podporili v prvom kole, lebo chceme byť ústretoví a dupľom, ako keď prišli s tým návrhom nedele a sviatky, prišla Erika Jurinová, Erika, Anka Verešová, Erika, myslím Riško Vašečka, tak dobre, privlastnili ste si to, ako obyčajne, fajn, majte to, máte tú moc, ale vybrali ste si z toho to najhoršie možné riešenie. Zákaz práce počas sviatkov spôsobí, že budú roky podľa toho, ako vyjde kalendár, šesť až osem sviatkov ročne vyjde v strede týždňa takých, kedy okolité krajiny budú mať otvorené obchody a my ich budeme mať zatvorené. Nič iné sa nestane, že tých šesť až osem dní v roku ľudia, ktorí bývajú blízko hraníc, urobia hromadný exodus, lebo za ten jeden deň si neurobia predĺžený víkend, nepôjdu do Tatier na výlet. Jednoducho pôjdu za nákupmi do okolitých krajín. Takým spôsobom poškodíme ekonomike.
Preto predkladáme alternatívne riešenie, ktoré výrazne viacej pomôže ľuďom, ktorí pacujú v týchto obchodoch, výrazne viac pomôže cestovnému ruchu na Slovensku, výrazne viac pomôže tomu, aby rodiny mohli byť spolu. Náš návrh spočíva v tom, a chceme ho predkladať ako alternatívne, ho predkladáme k tomu vášmu, je ten, aby boli obchody zatvorené v nedeľu do poobedia. Navrhujeme do 16.00 hodiny. Samozrejme, ak by ste sa vedeli s tým stotožniť, s týmto riešením, aby sme tú nedeľu tak ako keby rozdelili medzi ľudí, ktorí chcú nakupovať a medzi ľuďmi, ktorí chcú byť s rodinou a chcú si trošku užiť ten rodinný život, tak keď by ste to posunuli na 14.00 hodinu, ako by ste uznali za vhodné, ale je to omnoho rozumnejšie riešenie v tom, za to, že budú obchody v nedeľu do poobedia zatvorené, nikto nebude utekať, hurá, lámať si nohy a utekať niekam do Poľska, do Rakúska alebo na Ukrajinu za nákupmi. Jednoducho tá rodina naozaj zostane spolu a využije si každý ten čas, ako uzná za vhodné, tí nákupovchtiví a trasúci sa za nákupmi o štvrtej hodine môžu stáť pred každým jedným nákupným centrom, otvorí sa brána, môžu si uspokojiť svoje nákupné potreby.
Jednoduchý návrh, veľmi stručnej, stručný návrh zákona, zmena Zákonníka práce. Myslíme si, že takýmto spôsobom práve by sme sa mohli približovať k tým vyspelým demokratickým krajinám na západe. Lebo keď si pozrieme fakty, tak tie tri kilometre ďalej do Rakúska, nikto sa s tým nepára. V nedeľu jednoducho obchody sú zavreté. My navrhujeme kompromis. Dobre, nech sa na tej nedeli, nech sú spokojní aj tí, ktorí to berú konzervatívnejšie, aj tí, ktorí to cítia trošku voľnomyšlienkarsky alebo liberálnejšie. Jedni aj druhí by boli spokojní, bola by to de facto taká noha vo dverách pri tej nedeli, aby sme videli, keď sa to osvedčí, vieme posunúť o dve hodiny neskôr alebo o dve hodiny skôr tak, aby sme našli tú rozumnú cestu. Každopádne z pohľadu zamestnancov v predajniach, ktorých sa to vlastne týka, tak je pri maloobchodnom predaji, tak je to pre nich určite lepšie z pohľadu počtu hodín, ktoré by sme im zabezpečili, aby mohli byť s rodinou. Takto im ideme zabezpečiť, aby boli podľa toho návrhu sviatkového 13 dní s rodinou a takto im vieme zabezpečiť, aby boli 50 nedieľ s rodinou, či už 6 hodín, 8 hodín, koľko by sa mu skrátila tá pracovná doba počas nedele. Každopádne je to pravidelne, čo je veľmi dôležité a je to cez víkend, ktorý je prioritne určený na oddych. Nie je to napríklad v strede týždňa.
Vážne, skúste sa zamyslieť nad iba jedným príkladom: 17. november, ktorý nebudú oslavovať žiadne okolité krajiny, nebudú mať štátny sviatok a 17. november alebo náš, ja neviem, 1. september, dobre, poviem príklad, 1. september, žiadna z okolitých krajín nebude mať 1. septembra štátny sviatok. Prvý september pripadne na stredu. Čo sa stane? V stredu. Ideme na výlet? No nejdeme na výlet, však to je jeden deň. Tak buď budeme leňošiť alebo ideme za nákupmi, ale keďže im zavreme slovenské obchody, ľudia pôjdu do zahraničia. Je to hlúposť, poškodíme obchody.
Preto navrhujeme zatvoriť nedeľu do skorého poobedia tak, aby, alebo v čase zároveň, kedy tí obchodníci majú najnižšie tržby. Vtedy, kedy im to najmenej uškodí a ľudia sa neuspokoja alebo nenahradia tú svoju nákupnú potrebu tým, že odídu do zahraničia. O ničom inom náš návrh zákona nie je. Bol by som veľmi rád, ak by ste ho dokázali podporiť a ak by ste sa naozaj k nemu správali z pohľadu ľudí alebo racionálne a nie politikárčili.
Ďakujem veľmi pekne.

Dobrý deň. Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, kolegovia, kolegyne, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 376. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku, aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady čísla 393 zo 16. januára 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. marca a v gestorskom výbore do 20. marca.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončila som. Otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Dobré ránko, požehnaný pekný deň prajem. Už aj vzhľadom na to, že mám desať minút, tak budem stručný. Čo sa týka tohto návrhu, tak chcem povedať, že ho teda podporujeme, samozrejme, a je to náš spoločný návrh, ktorý teda predložil Igor Matovič.
K tomuto návrhu by som povedal dva také výrazy. Zlá situácia, dobrá skúsenosť. Zlá situácia na Slovensku, dobrá skúsenosť v najbližšom zahraničí. Už bolo spomenuté napríklad Rakúsko. Zlá situácia u nás s nedeľnou prácou. Naozaj sme na špici, na úplnom špici práce v nedeľu, vo sviatky, takisto aj v nočnej práci a treba teda niečo s tým robiť. Nie je to len otázka nejaká náboženská, ideologická alebo otázka nejakého názoru rôznych skupín, ale je to otázka aj sociálna a ekonomická. Jednak, že je to tak nastavené, jednak, že ľudia cítia potrebu pracovať potom aj v tieto dni, respektíve nemajú veľmi na výber. Takže tá situácia je zlá, treba s ňou niečo robiť.
Tak, ako povedal Igor Matovič, náš problém nie sú štátne sviatky. Áno, podporili sme to, pretože je to krok určitým smerom. Samozrejme, nebudeme sa brániť tomu, ak na Vianoce alebo na Veľkú noc sa rozšíri možnosť ľudí mať voľno a nemusieť ísť do obchodu v prípade predavačov alebo predavačiek, ale týchto sviatkov je niekoľko počas roka, niektoré z nich pripadajú na pracovný týždeň, Igor spomínal šesť až sedem počas roka to môže vyjsť a má to svoje úskalia ekonomické, ktoré predkladateľ dobre vysvetlil. Naproti tomu nedeľa je samozrejme cyklická, opakujúca sa, pravidelná každých sedem dní, aspoň teda u nás na Slovensku a v našom gregoriánskom kalendári a je to 52, poťažmo 53 nedieľ v kalendárnom roku.
Takže tá situácia je zlá. Keď sa pozrieme smerom na západ do krajín, ako je Rakúsko, napríklad Nemecko, ktoré je naším najväčším obchodným partnerom, tak tam vidíme, že tá regulácia toho obchodného predaja tam je dlhodobá, vyskúšaná. Teraz otázka je, dobre, či je to potrebné, pretože ctení kolegovia liberáli argumentujú tým, že nech si ľudia vyberú a nech sa rozhodnú, či chcú nakupovať alebo nechcú nakupovať. S tým, samozrejme, súhlasím, len chcem povedať, že to možno platí vtedy, ak hovoríme o dospelých ľuďoch, ak na človeka pozrieme ako na individualitu. Špeciálne rodina je skupina ľudí, ktorá je veľmi špecifická, ktorá je potrebné, aby bola chránená aj nejakým spôsobom spoločensky. Prečo? No pretože v rodine sa stretáva muž a žena, rodičia a deti, ak je tá rodina viacgeneračná, tak aj niekoľko generácií, aj ľudia ako starí rodičia alebo potom aj malé deti spolu s dospelými a je naozaj veľmi náročné, špeciálne v dnešnom životnom štýle, v dnešnej dobe nájsť taký čas, keď aj deti majú voľno v škole, aj dospelí nie sú v práci a myslím si, že je veľmi dobré, ak spoločnosť podá pomocnú ruku.
Navyše tento návrh tak, ako je podaný, je naozaj kompromisný. Nie je absolutistický, aj keď ja si viem predstaviť aj taký úplný, úplné obmedzenie, úplnú reguláciu nedeľného predaja, ale určite tento návrh je kompromisný v tom, že ak niekto má - ako to Igor nazval - nakupovacie potreby a nevie ich zrealizovať cez týždeň, tak podľa tohto návrhu, keď by bol schválený, tak má možnosť tieto problémy si vyriešiť. Na druhej strane dáva dostatočný priestor rodine na to, aby skutočne mohla byť spolu veľkú časť dňa.
Znova ak sa vrátim k takej tej liberálno-konzervatívnej argumentácii, tak štát, spoločnosť už dnes reguluje mnohé veci, pri ktorých by sme teoreticky mohli nechať tie veci na trh alebo na to, že teda ľudia sú predsa dospelí, zrelí, rozhodnú sa. Napriek tomu to štát nerobí a ide tým smerom dosť prísne. Spomeniem napríklad oblasť zdravotnej prevencie, kde v zásade ak, ak nechodíte napríklad na preventívne prehliadky u zubára, tak znášate potom nejaké následky. Takisto sa uvažuje o tom, že viac sa budú postihovať následky nejakého dobrovoľne škodlivého zdravotného správania, ako fajčenie alebo zlé stravovanie, nadváha a tak ďalej.
Oblasť, kde táto štátna regulácia je úplne jasná a rozširuje sa a pokladám, ja osobne ju pokladám za správnu, je oblasť ekológie. Napríklad triedenie odpadu. Skutočne u nás na Slovensku treba, aby sme v tom vážne pokročili, zaostávame za vyspelým svetom a aj pod hrozbou pokuty, respektíve zvýšených cien za netriedený odpad, je to správne. Alebo prípad emisie áut, kde sa stále zvyšujú nejaké normy, aj keď niekedy, keď to sa preháňa do určitého extrému, tak to môže spôsobiť skôr nejaké podvodné konanie, ako sme videli v niektorých kauzách. Ale vo všeobecnosti princíp, že nenecháme len na ľudí to, že teda keď majú na veľkú spotrebu, tak nech to žere 20, 30 litrov a nech to dymí jak traktor alebo ako tank, takže obmedzujeme to.
Preto si myslím, že aj v oblasti prorodinného správania, spoločenského správania je dobré mať určitú reguláciu, zvlášť v prípade, že nejde o nejaké potreby, ktoré sa nedajú obísť. Aby bolo jasné, nehovoríme o tom, že nebude prevádzka v nemocniciach alebo v nejakých vybraných, v nejakých vybraných prevádzkach, kde to ľudia naozaj potrebujú a kde to nie je vo veľkej miere.
Takže dobrá skúsenosť, ktorú vidíme vo svete, ktorá by mohla pomôcť rodine, ktorá by mohla pomôcť zladiť tie rozbehané kalendáre otcov, mám, detí, možno aj starých rodičov, je vlastne aj to ponúknutie tej nedele ako takého dňa oddychu a dňa rodiny a v tomto kompromisnom návrhu zároveň to necháva aj otvorené dvere na dohodu o tom, v akej miere by to malo byť, ale dôležité je, že neriešime len sviatky, ktoré sa vyskytujú veľmi nepravidelne a v oveľa menšej miere, ale pravidelný rytmus siedmich dní, teda aj nedele, ktoré sú pre rodinu oveľa dôležitejšie a sú teda dôležitejšie aj pre štát.
Ďakujem.