12. schôdza

Začneme o 9.03 hod., dobre? Aby sme nehovorili k stoličkám.
Tak ako hovorí pán Vašečka, opozícia vyrovnala skóre, tak môžeme začať.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram šiesty rokovací deň 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci, panie poslankyne: Eva Antošová, Katarína Cséfalvayová, Augustín Hambálek, Juraj Kolesár, Veronika Remišová, Martina Šimkovičová a Oto Žarnay.
Pokračovať budeme v prerušenom rokovaní o prvom čítaní o návrhu poslanca Matoviča na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa Zákonník práce pod tlačou 376. Včera pán poslanec nedokončil svoje úvodné slovo.
Nech sa páči, pán poslanec Matovič, máte priestor.

(Pokračovanie v rokovaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, tlač 376.)

Dobré ráno, kolegovia, kolegyne. Dovoľte, aby som sa ospravedlnil a možno aj vysvetlil, prečo som prišiel trošku neskôr. Ono sa hovorí, že niekedy najväčšia bolesť je zrážka s hlúposťou a ja som dnes pochopil, že tá zrážka s hlúposťou kapitána Danka sa môže prejavovať aj v reálnom živote. Dnes som na vlastnom, na vlastnom sebe pochopil, že aké má úskalia rokovací poriadok, kde kapitán Danko, v podstate je známe, že sa bojí aj svojho vlastného tieňa a kvôli tomu do nového rokovacieho poriadku dal ustanovenie, že za predkladateľa môže vystúpiť len jeden z predkladateľov.
A ja za seba hovorím, áno, keď som začínal včera predkladať tento návrh zákona, všetci na klube, už asi ôsmi, deviati, chytili chrípku, postupne padali ako hrušky, a ja som si hovoril, že dobrý som, jednoducho nechytilo ma to. Dnes mám zimnicu, mám teplotu, hrdlo ma škriabe, najradšej by som tu nebol, ale kapitán Danko sa bojí vlastného tieňa. Dá, aby za predkladateľa mohol vystúpiť iba jeden človek, tak potom nakoniec som si povedal, že sem dôjdem. S prepáčením, idiot môže dať takéto niečo do rokovacieho poriadku. Komu by tým ublížil, ak by dnes niekto iný z mojich kolegov, ktorý predkladá tento návrh zákona, tu mohol dnes vystúpiť? Komu by tým ublížil? Bojí sa vlastného tieňa a spôsobuje toto. Vyštve vlaky, lebo sa mu nepáči žltá farba, potom rieši niečo s tým, urobíme, tak vymaľujeme tie žlté vlaky na červeno-bielo-modré a už sa budú ľudia mať lepšie.
K samotnému návrhu zákona. Návrh, ktorý predkladáme, je tak, ako som včera povedal, alternatíva alebo alternatívne riešenie alebo alternatívny návrh k tomu, čo ste schválili v prvom čítaní, a to je zákaz práce počas sviatkov. Keď schválite to, že bude, aj my sme to podporili v prvom kole, lebo chceme byť ústretoví a dupľom, ako keď prišli s tým návrhom nedele a sviatky, prišla Erika Jurinová, Erika, Anka Verešová, Erika, myslím Riško Vašečka, tak dobre, privlastnili ste si to, ako obyčajne, fajn, majte to, máte tú moc, ale vybrali ste si z toho to najhoršie možné riešenie. Zákaz práce počas sviatkov spôsobí, že budú roky podľa toho, ako vyjde kalendár, šesť až osem sviatkov ročne vyjde v strede týždňa takých, kedy okolité krajiny budú mať otvorené obchody a my ich budeme mať zatvorené. Nič iné sa nestane, že tých šesť až osem dní v roku ľudia, ktorí bývajú blízko hraníc, urobia hromadný exodus, lebo za ten jeden deň si neurobia predĺžený víkend, nepôjdu do Tatier na výlet. Jednoducho pôjdu za nákupmi do okolitých krajín. Takým spôsobom poškodíme ekonomike.
Preto predkladáme alternatívne riešenie, ktoré výrazne viacej pomôže ľuďom, ktorí pacujú v týchto obchodoch, výrazne viac pomôže cestovnému ruchu na Slovensku, výrazne viac pomôže tomu, aby rodiny mohli byť spolu. Náš návrh spočíva v tom, a chceme ho predkladať ako alternatívne, ho predkladáme k tomu vášmu, je ten, aby boli obchody zatvorené v nedeľu do poobedia. Navrhujeme do 16.00 hodiny. Samozrejme, ak by ste sa vedeli s tým stotožniť, s týmto riešením, aby sme tú nedeľu tak ako keby rozdelili medzi ľudí, ktorí chcú nakupovať a medzi ľuďmi, ktorí chcú byť s rodinou a chcú si trošku užiť ten rodinný život, tak keď by ste to posunuli na 14.00 hodinu, ako by ste uznali za vhodné, ale je to omnoho rozumnejšie riešenie v tom, za to, že budú obchody v nedeľu do poobedia zatvorené, nikto nebude utekať, hurá, lámať si nohy a utekať niekam do Poľska, do Rakúska alebo na Ukrajinu za nákupmi. Jednoducho tá rodina naozaj zostane spolu a využije si každý ten čas, ako uzná za vhodné, tí nákupovchtiví a trasúci sa za nákupmi o štvrtej hodine môžu stáť pred každým jedným nákupným centrom, otvorí sa brána, môžu si uspokojiť svoje nákupné potreby.
Jednoduchý návrh, veľmi stručnej, stručný návrh zákona, zmena Zákonníka práce. Myslíme si, že takýmto spôsobom práve by sme sa mohli približovať k tým vyspelým demokratickým krajinám na západe. Lebo keď si pozrieme fakty, tak tie tri kilometre ďalej do Rakúska, nikto sa s tým nepára. V nedeľu jednoducho obchody sú zavreté. My navrhujeme kompromis. Dobre, nech sa na tej nedeli, nech sú spokojní aj tí, ktorí to berú konzervatívnejšie, aj tí, ktorí to cítia trošku voľnomyšlienkarsky alebo liberálnejšie. Jedni aj druhí by boli spokojní, bola by to de facto taká noha vo dverách pri tej nedeli, aby sme videli, keď sa to osvedčí, vieme posunúť o dve hodiny neskôr alebo o dve hodiny skôr tak, aby sme našli tú rozumnú cestu. Každopádne z pohľadu zamestnancov v predajniach, ktorých sa to vlastne týka, tak je pri maloobchodnom predaji, tak je to pre nich určite lepšie z pohľadu počtu hodín, ktoré by sme im zabezpečili, aby mohli byť s rodinou. Takto im ideme zabezpečiť, aby boli podľa toho návrhu sviatkového 13 dní s rodinou a takto im vieme zabezpečiť, aby boli 50 nedieľ s rodinou, či už 6 hodín, 8 hodín, koľko by sa mu skrátila tá pracovná doba počas nedele. Každopádne je to pravidelne, čo je veľmi dôležité a je to cez víkend, ktorý je prioritne určený na oddych. Nie je to napríklad v strede týždňa.
Vážne, skúste sa zamyslieť nad iba jedným príkladom: 17. november, ktorý nebudú oslavovať žiadne okolité krajiny, nebudú mať štátny sviatok a 17. november alebo náš, ja neviem, 1. september, dobre, poviem príklad, 1. september, žiadna z okolitých krajín nebude mať 1. septembra štátny sviatok. Prvý september pripadne na stredu. Čo sa stane? V stredu. Ideme na výlet? No nejdeme na výlet, však to je jeden deň. Tak buď budeme leňošiť alebo ideme za nákupmi, ale keďže im zavreme slovenské obchody, ľudia pôjdu do zahraničia. Je to hlúposť, poškodíme obchody.
Preto navrhujeme zatvoriť nedeľu do skorého poobedia tak, aby, alebo v čase zároveň, kedy tí obchodníci majú najnižšie tržby. Vtedy, kedy im to najmenej uškodí a ľudia sa neuspokoja alebo nenahradia tú svoju nákupnú potrebu tým, že odídu do zahraničia. O ničom inom náš návrh zákona nie je. Bol by som veľmi rád, ak by ste ho dokázali podporiť a ak by ste sa naozaj k nemu správali z pohľadu ľudí alebo racionálne a nie politikárčili.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujeme aj my za uvedenie predmetného návrhu zákona.
Teraz dávam slovo pani Soni Gaborčákovej, ktorú navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci vybral ako spravodajkyňu. Nech sa páči.

Dobrý deň. Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, kolegovia, kolegyne, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 376. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku, aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady čísla 393 zo 16. januára 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. marca a v gestorskom výbore do 20. marca.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončila som. Otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem aj ja, pani spravodajkyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Pýtam sa preto, či chce sa niekto prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásili dvaja páni poslanci. Pani poslankyňa Jurinová a pán poslanec Vašečka.
Pán poslanec Vašečka, nech sa páči, máte slovo.

Dobré ránko, požehnaný pekný deň prajem. Už aj vzhľadom na to, že mám desať minút, tak budem stručný. Čo sa týka tohto návrhu, tak chcem povedať, že ho teda podporujeme, samozrejme, a je to náš spoločný návrh, ktorý teda predložil Igor Matovič.
K tomuto návrhu by som povedal dva také výrazy. Zlá situácia, dobrá skúsenosť. Zlá situácia na Slovensku, dobrá skúsenosť v najbližšom zahraničí. Už bolo spomenuté napríklad Rakúsko. Zlá situácia u nás s nedeľnou prácou. Naozaj sme na špici, na úplnom špici práce v nedeľu, vo sviatky, takisto aj v nočnej práci a treba teda niečo s tým robiť. Nie je to len otázka nejaká náboženská, ideologická alebo otázka nejakého názoru rôznych skupín, ale je to otázka aj sociálna a ekonomická. Jednak, že je to tak nastavené, jednak, že ľudia cítia potrebu pracovať potom aj v tieto dni, respektíve nemajú veľmi na výber. Takže tá situácia je zlá, treba s ňou niečo robiť.
Tak, ako povedal Igor Matovič, náš problém nie sú štátne sviatky. Áno, podporili sme to, pretože je to krok určitým smerom. Samozrejme, nebudeme sa brániť tomu, ak na Vianoce alebo na Veľkú noc sa rozšíri možnosť ľudí mať voľno a nemusieť ísť do obchodu v prípade predavačov alebo predavačiek, ale týchto sviatkov je niekoľko počas roka, niektoré z nich pripadajú na pracovný týždeň, Igor spomínal šesť až sedem počas roka to môže vyjsť a má to svoje úskalia ekonomické, ktoré predkladateľ dobre vysvetlil. Naproti tomu nedeľa je samozrejme cyklická, opakujúca sa, pravidelná každých sedem dní, aspoň teda u nás na Slovensku a v našom gregoriánskom kalendári a je to 52, poťažmo 53 nedieľ v kalendárnom roku.
Takže tá situácia je zlá. Keď sa pozrieme smerom na západ do krajín, ako je Rakúsko, napríklad Nemecko, ktoré je naším najväčším obchodným partnerom, tak tam vidíme, že tá regulácia toho obchodného predaja tam je dlhodobá, vyskúšaná. Teraz otázka je, dobre, či je to potrebné, pretože ctení kolegovia liberáli argumentujú tým, že nech si ľudia vyberú a nech sa rozhodnú, či chcú nakupovať alebo nechcú nakupovať. S tým, samozrejme, súhlasím, len chcem povedať, že to možno platí vtedy, ak hovoríme o dospelých ľuďoch, ak na človeka pozrieme ako na individualitu. Špeciálne rodina je skupina ľudí, ktorá je veľmi špecifická, ktorá je potrebné, aby bola chránená aj nejakým spôsobom spoločensky. Prečo? No pretože v rodine sa stretáva muž a žena, rodičia a deti, ak je tá rodina viacgeneračná, tak aj niekoľko generácií, aj ľudia ako starí rodičia alebo potom aj malé deti spolu s dospelými a je naozaj veľmi náročné, špeciálne v dnešnom životnom štýle, v dnešnej dobe nájsť taký čas, keď aj deti majú voľno v škole, aj dospelí nie sú v práci a myslím si, že je veľmi dobré, ak spoločnosť podá pomocnú ruku.
Navyše tento návrh tak, ako je podaný, je naozaj kompromisný. Nie je absolutistický, aj keď ja si viem predstaviť aj taký úplný, úplné obmedzenie, úplnú reguláciu nedeľného predaja, ale určite tento návrh je kompromisný v tom, že ak niekto má - ako to Igor nazval - nakupovacie potreby a nevie ich zrealizovať cez týždeň, tak podľa tohto návrhu, keď by bol schválený, tak má možnosť tieto problémy si vyriešiť. Na druhej strane dáva dostatočný priestor rodine na to, aby skutočne mohla byť spolu veľkú časť dňa.
Znova ak sa vrátim k takej tej liberálno-konzervatívnej argumentácii, tak štát, spoločnosť už dnes reguluje mnohé veci, pri ktorých by sme teoreticky mohli nechať tie veci na trh alebo na to, že teda ľudia sú predsa dospelí, zrelí, rozhodnú sa. Napriek tomu to štát nerobí a ide tým smerom dosť prísne. Spomeniem napríklad oblasť zdravotnej prevencie, kde v zásade ak, ak nechodíte napríklad na preventívne prehliadky u zubára, tak znášate potom nejaké následky. Takisto sa uvažuje o tom, že viac sa budú postihovať následky nejakého dobrovoľne škodlivého zdravotného správania, ako fajčenie alebo zlé stravovanie, nadváha a tak ďalej.
Oblasť, kde táto štátna regulácia je úplne jasná a rozširuje sa a pokladám, ja osobne ju pokladám za správnu, je oblasť ekológie. Napríklad triedenie odpadu. Skutočne u nás na Slovensku treba, aby sme v tom vážne pokročili, zaostávame za vyspelým svetom a aj pod hrozbou pokuty, respektíve zvýšených cien za netriedený odpad, je to správne. Alebo prípad emisie áut, kde sa stále zvyšujú nejaké normy, aj keď niekedy, keď to sa preháňa do určitého extrému, tak to môže spôsobiť skôr nejaké podvodné konanie, ako sme videli v niektorých kauzách. Ale vo všeobecnosti princíp, že nenecháme len na ľudí to, že teda keď majú na veľkú spotrebu, tak nech to žere 20, 30 litrov a nech to dymí jak traktor alebo ako tank, takže obmedzujeme to.
Preto si myslím, že aj v oblasti prorodinného správania, spoločenského správania je dobré mať určitú reguláciu, zvlášť v prípade, že nejde o nejaké potreby, ktoré sa nedajú obísť. Aby bolo jasné, nehovoríme o tom, že nebude prevádzka v nemocniciach alebo v nejakých vybraných, v nejakých vybraných prevádzkach, kde to ľudia naozaj potrebujú a kde to nie je vo veľkej miere.
Takže dobrá skúsenosť, ktorú vidíme vo svete, ktorá by mohla pomôcť rodine, ktorá by mohla pomôcť zladiť tie rozbehané kalendáre otcov, mám, detí, možno aj starých rodičov, je vlastne aj to ponúknutie tej nedele ako takého dňa oddychu a dňa rodiny a v tomto kompromisnom návrhu zároveň to necháva aj otvorené dvere na dohodu o tom, v akej miere by to malo byť, ale dôležité je, že neriešime len sviatky, ktoré sa vyskytujú veľmi nepravidelne a v oveľa menšej miere, ale pravidelný rytmus siedmich dní, teda aj nedele, ktoré sú pre rodinu oveľa dôležitejšie a sú teda dôležitejšie aj pre štát.
Ďakujem.

Ďakujeme pekne, pán poslanec. Registrujem tri faktické poznámky na vaše vystúpenie. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Nech sa páči, pán poslanec Sopko.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Chcem sa poďakovať pánu poslancovi Vašečkovi, že tu správne uviedol, že ide o kompromisný návrh, lebo vieme, azda tí všetci z nás, ktorí sledujú trošku aj diskusiu ohľadom nedele, vedia, že sú tu skupiny, ktoré naozaj aj aktívne sa vyjadrujú k tomu, aby naozaj bola tá nedeľa uvoľnená celá pre rodinu. Možnože by sme si mali všetci uvedomiť, ak chceme naozaj brať rodinu ako to najdôležitejšie pre našu spoločnosť, mali by sme sa na to pozerať aj z tohto pohľadu, že ideme dať rodine čas. Tento čas je veľmi dôležitou investíciou, ktorá nám môže všetkým pomôcť. Ak vnímame tento čas ako určitú kultúrnu hodnotu, ktorú môžeme rodine dať, tak by sme sa mali všetci pozrieť na tento návrh zákona ako na hodnotovú tému, ktorou môžeme všetkým v tejto krajine pomôcť. Ďakujem.