12. schôdza

Vážená pani verejná ochrankyňa práv, vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia a kolegyne, nečudujem sa všetkým tým emóciám, ktoré, ktorým sme boli svedkami. Doobeda. Rozprava o deťoch, na ktorých sa pácha neprávosť, musí vyvolávať emócie. Aj keď sme boli často upozorňovaní, že emócie nabok. Nuž pri deťoch to nie je dosť možné a práve si dokonca myslím, že sú namieste. Však sa k tomu nemôžeme správať, ako keby sme hovorili teraz o diaľniciach.
Prekvapujú ma, prekvapuje ma to, že taký pragmatizmus silný, nuž sú tu závažné podozrenia z ohrozenia detí a pani ombudsmanka prišla sem, aby nám povedala, že vidí veľké pochybenie zo strany tých, ktorí majú tieto deti chrániť. Ak sa niečo také, ako je sexuálne zneužitie maloletej v chránenom prostredí, stane, muselo sa niečo zanedbať. A buď to v danej inštitúcii bagatelizujú, alebo nevedia, ako sa to robí. A že im pri tom drží ochrannú ruku ministerstvo a ústredie, to je naozaj už iná šálka kávy. Emócie už len vyvolalo napríklad názov mimoriadnej správy. Predstavte si, že na výbore, keď som trikrát zopakovala názov mimoriadnej správy, celý názov, tak som bola upozornená, že stačí, keď poviem len mimoriadna správa. Nuž zopakujem vám znova, ako sa celá mimoriadna správa nazýva: "mimoriadna správa verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušovaniu základných práv a slobôd detí postupom orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately". Ani rozprávať o tom nemôžeme?
Pamätám si odpoveď pani ombudsmanky hneď po prepuknutí kauzy maloletej Natálie, teda v septembri, hneď vtedy novinárom povedala... Či v auguste to bolo? Vtedy novinárom odpovedala, pre mňa to nie je prekvapením, že niečo takéto vyplávalo na verejnosť. Je tu opakované zlyhávanie v oblasti ochrany práv detí. Štátne inštitúcie sú totiž podľa nej nastavené dosť formalisticky a dieťa ako keby bolo len prostriedkom na získavanie pracovných miest alebo zdrojov od štátu. V mimoriadnej správe je vlastne potvrdené to, čo sme aj my zistili počas poslaneckého prieskumu. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny malo minimálne od októbra 2014 vedomosť o závažných skutočnostiach týkajúcich sa porušovania práv detí v resocializačnom zariadení Čistý deň odôvodňujúcich začatie konania podľa zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele.
Správne konanie sa však začalo až v roku 2016, v septembri 2016! Aj to až po medializácii. Potvrdilo sa to, že iba medializácia postaví na nohy tých, ktorí majú konať. Správne konanie začalo v septembri 2016. Po odporúčaní akreditačnej komisie zriadenej ministerstvom, aby bola licencia, teda akreditácia na vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately odobratá Čistému dňu. Počas tohto obdobia sme vykonávali poslanecký prieskum, počas ktorého sme boli sústavne napádané, že vytĺkame politický kapitál, že sa hráme na vyšetrovateľov, že súdime bez dostatočných informácií od všetkých zúčastnených. Nakoniec naša záverečná správa bola schválená na zasadnutí výboru a zaslaná ministrovi. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny však 3 dni pred Vianocami oznámil, že správne konanie prerušuje, pretože nemá dostatok informácií a argumentov. Prepáčte, ale to je vrchol arogantnosti. Takéto naťahovanie správneho konania vyvoláva pochybnosti. Minister nevie, čo má robiť v prípade maloletých detí? Alebo nechce, či nemôže konať? Od začiatku prepuknutia kauzy bolo pre nás zrejmé, že ministerstvo hrá hru v prospech inštitúcií, jednak resocializačného zariadenia, ale aj ústredia a samotného ministerstva. Minister kašľal na odporúčanie svojej vlastnej odbornej komisie. Jej členovia, odborníci, predsa už v septembri a opakovane v novembri odporučili odobrať resocializačnému zariadeniu akreditáciu. Čo urobil odvtedy minister, ktorý nám stále hovoril od prepuknutia kauzy, že koná? Ale ako koná a v prospech koho koná? Prebiehajúce a potom prerušené správne konanie bolo tak akurát skvelou zámienkou neodpovedať nám na poslaneckom prieskume na žiadnu otázku, pretože na ministerstve sa koná. Napríklad ani po vykonaní poslaneckého prieskumu doteraz nevieme, či ten, ktorý mal sex na rozlúčku s Natáliou, bol klientom, kuchárom či ergoterapeutom, nedokážeme to zistiť. Pritom je to také jednoduché pre ministerstvo. Treba pozrieť pracovné zmluvy, pozrieť Sociálnu poisťovňu a vyplatenie mzdy na účet. Tu je jasné zlyhanie kontroly. Minister nekoná, ba dokonca si stále necháva čas. Ak samotný minister nekoná v prospech maloletých detí už pri prvotnej informácii pri podozrení o ohrození zdravia alebo života, ako mu to prikazuje zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, tak je to trestuhodné. To, že táto vláda nechce vyšetriť kauzu Gorila, kauzu Bašternák a všetky tie ostatné kauzy, to je pre Slovensko katastrofou, ale stále ide, v úvodzovkách, len o peniaze. Ale tu hovoríme o deťoch a to je trestuhodné.
Výstup z nášho poslaneckého prieskumu poukazuje na závažné systémové nedostatky a na nedostatky v kontrole, a to najmä s ohľadom na nezávislosť kontroly a nekompetentnosť kontroly. A to sa týka aj detského domova PETO, v ktorom, predstavte si, kontrola z ústredia nenašla žiadne pochybenie. A pritom na strane 26, ak ju máte, mimoriadnu správu pani ombudsmanky, vidíte jasne, koľko detí, koľko počet, koľko, aký bol počet detí na jedného profesionálneho rodiča v iných detských domovoch a aký bol počet detí v detskom domove PETO. Prečo je tam viac detí? Alebo odbornosť?
Chcem podotknúť, že, a upozorňujú ma na to mnohí riaditelia zariadení, kde sa vykonávajú opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí, že oni majú skúsenosť úplne odlišnú, ako je to v prípade detského domova PETO a v prípade resocializačného zariadenia Čistý deň. Ich skúsenosť s kontrolami je diametrálne odlišná. Kontrola sa vykonáva veľmi často a veľmi podrobne. A tak je to dobre. Problém je, že sa nevykonáva všade.
V detskom domove PETO je to o to hroznejšie a o to alarmujúcejšie, že tam už rozprávame o bábätkách, a tieto už naozaj nemajú žiaden hlas ani silu, ani moc, je to strašné aj pri maloletých, ale predsa 14-ročné dievča, 14-ročný chlapec predsa len možno nájdu, možno ten hlas majú a možno to niekde povedia. Ale v prípade detských domovov hovoríme o bábätkách! Kto ich má chrániť?! Stratégie ani dokumenty a ani komisie zriadené v každom okrese v roku 2013 po smrti maloletej Lucky, o ktorej tento dokonalý systém nevedel 3 roky, neochránia každé jedno dieťa na Slovensku, sú to dobré, ale stále iba pomôcky, nástroje, prostriedky.
Problém je v ľuďoch, ktorí riadia štát, ktorí riadia najvyššie inštitúcie. Ak sú tam dosadení ako politickí nominanti, potom sa nečudujme, že zlyháva kontrolný mechanizmus a že sa nahliada na rôzne inštitúcie rôznym okom. Tí, čo majú dostatočné politické krytie, a tí, čo nemajú dostatočné politické krytie. Tento systém nedokáže ochrániť deti, ktoré sú mu zverené. Na pohrebe utýranej maloletej Lucky v roku 2013, tí, ktorí neviete, 3 roky sme o nej nevedeli, že je zomretá, že je po smrti. Arcibiskup Bezák, ktorý ju pochovával, povedal, že tento pohreb je znakom ľudskej, nie ekonomickej krízy a to prvé, čo potrebujeme, zdôraznil, je ľudská spoločnosť.
To, čo som dnes počula od niektorých poslancov vládnej koalície, je veľmi ďaleko od ľudskosti. Už pol roka tu nevid..., od niektorých, aby som bola objektívna, poslancov vládnej koalície nevidím žiadnu empatiu voči tejto maloletej, alebo voči dievčine Natálie v tejto kauze.
A chcem povedať aj a chcem sa obrátiť aj k rodičom na balkóne. Vážení rodičia, buďte šťastní, že sa to netýka vášho dieťaťa! A že vy ste spokojní so službami, ktoré ste dostali, ale nezabúdajte na to jedno dieťa, na to jedno jediné dieťa, ktorému nebolo dobre, ktorému bolo ublížené. A aj keby sa to týkalo iba jedného dieťaťa, jedného chlapca a jedného dievčaťa, vtedy musíme zabudnúť na svoje deti a urobiť všetko pre pomoc tomu jednému, parafrázujúc to biblické a zanecháme tých 99, ktorí sa majú dobre a sú ochránení, a pôjdeme hľadať tú jednu, tú jednu jedinú, pretože sa môže stať, že tá jedna jediná bude práve moja, vaša. Veľmi vás prosím, nedajte sa manipulovať a otočte, skúste otočiť pohľad týmto smerom.
Ďakujem pani ombudsmanke, že našla ešte odvahu prísť s mimoriadnou správou. Ďakujem všetkým tým, ktorí dokážu ísť aj proti múru, aj proti mocným, keď sa to jedná o deti.
Ďakujem. (Potlesk.)

Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť.
Pani poslankyňa Jurinová.

Ďakujem veľmi pekne. Pani kolegyňa Anka Verešová, poukázali ste jasne na konflikt záujmov medzi najlepším záujmom dieťaťa umiestneného do starostlivosti profesionálnej matky a záujmami profesionálnej matky samotnej. Okrem toho ste pekne poukázali - a toto všetko sa nachádza práve aj v správe pani verejnej ochrankyne práv - ste pekne poukázali na to, akým spôsobom je nebezpečná kumulácia funkcií. A funkcií práve profesionálna matka, riaditeľka detského domova, dokonca aj samotná zriaďovateľka v jednej osobe. A nad tým všetkým by mala dozerať tá osoba, ktorá ochraňuje naše deti, to je pani komisárka pre deti. Je mi smutno z toho, že štát prehliada takéto podľa mňa no, no donebavolajúce možno nehoráznosti práve v podobe toho, že iba dáva možnosť ľuďom vedieť, že štát si chráni iba tých, ktorí sú mu blízki. Háji a chráni si nie deti, o ktoré, nad ktorými má dozerať, ale chráni si ľudí, ktorí cez rôzne organizácie a neviem čo proste prepierajú peniaze daňových poplatníkov. Je mi strašne ľúto, že sa zabúda na to, že nielen to, že dodržiavanie zákonov alebo že ministerská kontrola povie, že sa nestala žiadna legislatívna chyba, ale morálne zvrátenosti by mali zároveň títo ministerskí ľudia aj kontrolovať. A podľa mňa nie je v poriadku, ak jedna žena, trojjediná, v troch osobách robí, sa tvári, že teda vlastne a že my ani vlastne nevieme, že čo je, či je naozaj profesionálna mama, alebo je riaditeľka, a sama sebe môže, dokáže povoľovať ešte aj zvýšený počet malých bábätiek v starostlivosti. Úplne choré a nechápem, ako niekto môže ešte váhať nad tým, že či táto správa má nejaký, nejakú skutočnú podstatu, alebo nie.
Pani ombudsmanka, ďakujem vám veľmi pekne, že ste sa odhodlali urobiť takéto zistenia a podať to verejnosti.

Pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, dobre si povedala, že, áno, pani ombudsmanka sa nebojí ísť proti prúdu, ja hovorím, ešte aj proti vetru a možnože aj proti všem, keď vidí, že je krivda, a myslím si, že tak, ako ja som ju mal možnosť zažiť aj pri voľbe, jak nastupovala do svojho mandátu, resp. do výkonu funkcie, aj počas jeho výkonu, tak hovorím, že tam boli správy o pravde. Z jej úst a z jej kancelárie išli správy o pravde, o tom, čo je v reálnom živote, čo my tu, žiaľ, v tejto rokovacej sále niekedy vôbec sme odtrhnutí a nevidíme, nechceme. Možnože niektorí ani nemôžu, hoci ju vidia, ale nemôžu ju vidieť, tak preto ja by som tiež z tohto miesta chcel jej veľmi poďakovať, že sa nebála, že drží vlajku úradu, a ďakujem veľmi pekne aj na poli pozemkovom, lebo to, čo ste urobili v reštitučných konaniach, budem gestorovať ďalej, keď dovolíte, a ukončíme ich raz. To vám sľubujem, že raz ich ukončíme, aby národ slovenský mal zadosťučinenie aj v tejto oblasti.
Takže, pani ombudsmanka, veľmi pekne ďakujem a držím palce do ďalšieho života.

Nech sa páči, pani poslankyňa Verešová, môžte reagovať na faktické.

Ďakujem veľmi pekne kolegom. A naozaj chcem ešte vás tak vyzvať, máte v tlači mimoriadnu správu, máte to v programe, my nemôžeme už ukazovať grafy a ja to predsa ukážem.
Prosím vás pekne, na str. 25, 26, 27 nájdete takéto grafy (rečníčka zobrala do rúk listy s grafmi, ukazujúc ich plénu), v ktorých je podiel detí od nula do jedného roku v roku 2015, a tam uvidíte, aký vysoký podiel bol pri zverených detí v neziskovej organizácii PETO, lebo trošku sa tu, trošku sa tu práve táto kauza detského domova PETO vlastne tak nejak dostala do úzadia práve pre tú obrovskú kauzu Čistý deň, takže chcela by som, aby sa na kauzu dcéry pani Tomanovej takisto nezabudlo. Napríklad je tu napísané v správe, že za obdobie od 1. 1. do 30. 9. 2016 sa podiel detí do jedného roka umiestnených u profesionálnych rodičov detského domova PETO mierne znížil, avšak v porovnaní s ostatnými detskými domovmi, zostal napriek tomu neštandardne vysoký. Je to veľmi zaujímavé, hovorí sa tomu klientelizmus.
Ďakujem.

Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Konštatujem, že šiesti. Končím možnosť sa prihlásiť. (Reakcie z pléna.) Tie faktické a procedurálne dajte preč. Ešte raz. Môžem prečítať? Šiesti, ôsmi, pán poslanec Číž, Erik Tomáš, Zimenová, pani poslankyňa Zimenová, Gaborčáková, Dostál, Grausová, Shazhad a Dubačová. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Pán poslanec Číž, nech sa páči, máte slovo.