12. schôdza

Ďakujem, pán predseda. Aj ja budem stručný.
Vážený pán predseda, dámy a páni, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám teda informáciu, ktorá sa ho týka.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedené, uvedený návrh prerokovali do 17. marca 2017 a gestorský výbor do 20. marca 2017. Nenavrhnem odporučiť rozpravu, lebo bude zlúčená rozprava.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Tak, ako prisľúbil som, veľmi krátko. Keďže zrušíme VÚC, je potrebné ich vypustiť aj z ústavného zákona o konflikte záujmov, kde sú obsiahnuté. Ako som vysvetlil v predchádzajúcej rozprave, bohužiaľ, VÚC si z tohto zákona aj tak veľa na rozdiel od centrálneho štátu nerobia, ale to by nebol dôvod tento zákon rušiť, ak by VÚC mali prežiť, ale ak prežiť nemajú, tak, samozrejme, nemá, neni ho ako uplatniť. Takže opäť ide o technickú implementáciu tejto veľkej zmeny.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 17. marca 2017 a gestorský výbor do 20. marca 2017.
Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, môžte otvoriť rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Tento ústavný zákon sa VÚC týka naozaj len veľmi okrajovo, keďže otázka bezpečnosti štátu je primárne otázkou štátnych kompetencií, ale, samozrejme, v prípade takejto situácie má každý existujúci orgán verejnej správy svoju úlohu, a preto zákon, ústavný zákon obsahuje aj VÚC. Ak by sme ich zrušili, treba ich z tohto ústavného zákona odstrániť. Samozrejme, potom je to nutné riešiť nadväzne aj v tzv. obyčajných zákonoch, ale to už riešime v iných novelizáciách.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre obranu a bezpečnosť za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. marca a v gestorskom výbore do 20. marca 2017.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, vážený pán predseda Národnej rady, dovoľujem si vás opraviť, nie som prihlásený za politickú stranu Sloboda a Solidarita, ale za poslanecký klub strany Sloboda a Solidarita, keďže som členom Občianskej konzervatívnej strany a aj v tejto debate reprezentujem predovšetkým názory a postoje Občianskej konzervatívnej strany, keďže túto tému vnímame ako dôležitú.
A keďže na programe teraz máme aj ústavný zákon o ochrane verejného záujmu, tak by som sa vrátil k tomu, čo povedal pán poslanec Beblavý v tej predchádzajúcej rozprave, keď pripomenul, ako, myslím, v roku 2013, keď bol predsedom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, tak upozornil VÚC-ky, že si neplnia povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zákona, a nezverejňujú alebo zverejňujú iba veľmi v neúplnej forme oznámenia verejných funkcionárov, čo im zákon ukladá.
Bola to chvályhodná aktivita a myslím, že aj v dôsledku tejto jeho iniciatívy prišlo aj na úrovni VÚC-iek k zverejňovaniu, k zlepšeniu toho, čo sa zverejňuje u verejných funkcionárov. Len by som v tejto súvislosti si nijako nedovolil idealizovať úroveň štátu, ktorú má na starosti výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, a už vôbec nie úroveň obcí. Myslím, že si povedal niečo také, že ako by to bolo, že keby si to výbor pre nezlučiteľnosť funkcií alebo mesto Bratislava nedovolili takto nerešpektovať zákon.
No, k tomu ja nielen v teoretickej vedomosti a štúdia toho, ale aj z praktickej skúsenosti môžem povedať, že keďže som poslancom aj na župnej, aj na komunálnej, aj na parlamentnej úrovni, že podľa mojej skúsenosti k tomu práve župa pristupuje najzodpovednejšie z hľadiska rozsahu zverejňovaných údajov, pretože napríklad bratislavská župa teraz zverejňuje úplne kópie tých oznámení. Národná rada o verejných funkcionároch zverejňuje iba niektoré údaje, čiže nezverejňuje kompletné oznámenia, a tak to to vždy bolo, aj v časoch, keď bol pán Beblavý predsedom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. Samozrejme, že má na starosti toho oveľa viac. Ale napríklad z môjho oznámenia verejného funkcionára, ktoré je zverejnené na webstránke Bratislavského samosprávneho kraja, sa môže každý dozvedieť, aká je napríklad nesplatená časť môjho hypotekárneho úveru k tomu termínu, keď podávam to oznámenie, vyčíslená až do úrovne centov, a z oznámenia verejného funkcionára ministra vnútra Kaliňáka sa dozvieme, že vlastní nejaké akcie a podiely, bodka, nič viac, nič viac nemusí uvádzať a nič viac tam nie je zverejnené.
Ale ešte viac ma zaujalo to porovnanie s Bratislavou, pretože Bratislava ako mesto nemá povinnosť zverejňovať oznámenia verejných funkcionárov, hoci primátor aj poslanci podávajú oznámenia verejných funkcionárov, ale zákon neukladá Bratislave povinnosť zverejňovať tieto oznámenia. A nieže by Bratislava išla napred z hľadiska nejakej transparentnosti, že by si poslanci povedali, že dobrovoľne zverejnia tie oznámenia, v Bratislave sa na komisii na ochranu verejného záujmu kontroluje akurát tak to, či došla obálka. Tie obálky sa ani neotvárajú. V komisii na ochranu verejného záujmu v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislava sme nedokázali presadiť, ja som za to hlasoval, ani takú elementárnu a samozrejmú vec, aby sa skontrolovalo, či poslanci zastupiteľstva naozaj podali tie oznámenia alebo tam dali nejaké prázdne obálky. Čiže ak porovnám svoju skúsenosť z Bratislavského samosprávneho kraja a z mesta Bratislava v tomto konkrétnom bode, tak tá skúsenosť z Bratislavy je úplne tristná a hovorí v prospech Bratislavského samosprávneho kraja. To len aby sme si neidealizovali. A tá miera kontroly na úrovni Bratislavy a záujmu verejnosti je, samozrejme, väčšia ako vo vzťahu k župe. A keď si toto dovolí hlavné mesto, tak už ani nechcem vidieť, že akým spôsobom k tomuto pristupujú v menších mestách.
Systémovo by som sa ešte, teda keď hovoríme o Bratislave, vrátil k tomu, čo sme riešili, teda či program SIET-e už na toto upozorňoval. Opakujem, že návrh zrušiť, zlúčiť mesto Bratislava s Bratislavským samosprávnym krajom nie je ani prvým krokom k rušeniu VÚC-iek, pretože môže to byť tak, že Bratislava sa vyčlení a bude samosprávny kraj, a to by Bratislava, keď sa o polnoci zobudí, tak okamžite by sa mohla stať samosprávnym krajom a má na to kapacitu a zvládla by to. Ale tých 2 900 obcí, ktorých tu máme, vyše 2 900 obcí, z ktorých mnohé sú pár sto alebo pár desiatok obyvateľov veľké, tak porovnávať to, že ak by to išlo v Bratislave, tak by to zároveň išlo aj inde, tak to sa mi nezdá úplne primerané a je to, samozrejme, že nereálne. Čiže dôsledkom tej zmeny, ktorá bola v programe SIET-e by mohlo byť, že by jeden kraj pribudol, alebo že by sme Pezinok, Senec a Malacky pričlenili teda buď k Trnavskému kraju, kde by oni asi nechceli ísť, alebo by sme ich spravili súčasťou mesta Bratislavy, čo by asi tiež nechceli.
Veľmi správne tu pán poslanec Faič poukázal na to, že tu doteraz nemáme audit verejnej správy. Opakovane som o tom hovoril, parlament v decembri 2011 zaviazal vládu Slovenskej republiky, aby spravila kompletný audit verejnej správy, teda aj štátnej správy, aj samosprávy. V decembri 2011, tri mesiace pred parlamentnými voľbami, keď končila Radičovej vláda. Zvyšok toho obdobia, päť rokov, nedávno sme mali výročie päť rokov, tu nepretržite vládne vláda vedená Robertom Ficom, ktorej ste vy, ktorého ste vy poradcom. Toto je jednoznačne maslo na vašej hlave, s týmto Iveta Radičová nemá nič spoločné. Vy ste si ten audit vypýtali, to je na tom to paradoxné, že parlament v čase, keď ste boli opozičná strana, tak v podstate z iniciatívy smerákov to tam bolo dodané, že áno, treba urobiť audit, a potom sa Ficova vláda na to vykašlala. A keď som jej to pripomínal, keď som kládol otázku, tak nedostal som odpoveď, prečo dosiaľ – po piatich rokoch – vláda Roberta Fica ignoruje uznesenie parlamentu, ktoré odhlasovali a dokonca iniciovali jej poslanci.
Pár poznámok by som si dovolil k tým ekonomickým aspektom. Keď sa bavíme o rozpočtovej zodpovednosti, a opäť sa tu vrátim k tomu predchádzajúcemu vystúpeniu kolegu Beblavého, ktorý na moju kritiku, ktorá zaznela včera, že porovnával som, ako rástli výdavky štátu, ako rástli výdavky VÚC, povedal, že to nemožno porovnávať, pretože výdavky štátu alebo štátny rozpočet má aj inú funkciu, konkrétne proticyklickú, čiže má reagovať na nejaké krízy. Teraz sa odosobním od toho, že sa nepovažujem za keynesiána a nemyslím si, že je dobrý nápad štartovať ekonomiku tým, že štát bude rozhadzovať viacej peňazí, ale aj keby sme prebrali túto logiku, však je to uznávaná teória, tak to znamená, že štát v čase krízy má zväčšiť svoje výdavky, aby naštartoval ekonomiku, ale v čase, keď nie je kríza, v čase, keď hospodárstvo rastie, keď sa ekonomike a krajine darí, tak štát má šetriť, nemá hospodáriť deficitne, má mať vyrovnaný rozpočet alebo – ešte lepšie – prebytkový rozpočet. Takto to bolo zadefinované v teórii, bohužiaľ, politici vrátane tých slovenských, si z toho zobrali iba tú prvú polovicu, že keď je kríza, tak máme viacej míňať. Ale to, že keď sa ekonomike darí, tak máme viacej šetriť a máme hospodáriť s prebytkom, na to si nikto ani nespomenie. A u nás na Slovensku sa nezvyšovali výdavky alebo nehospodárili sme deficitne iba v tých časoch krízových rokov, keď bol pokles hrubého domáceho produktu alebo keď to rástlo mierne. Deficitne hospodári táto krajina stále, či sa jej darí, či sa jej nedarí. Čiže zvaľovať to iba na to, že plní si štátny rozpočet nejakú proticyklickú funkciu, je podľa môjho názoru nie celkom dobrý a vec vysvetľujúci spôsob argumentácie.
Potom sme debatovali, a tiež to súvisí s financiami a s hospodárením, zvýšenie počtu úradníkov, a teda porovnali sme to s nejakým obdobím, keď VÚC-ky už mali ustálené kompetencie, a teda zvýšil sa o pár stoviek, čo v relatívnom vyjadrení znamená, že skoro zdvojnásobil, myslím, ten počet pracovníkov... Koľko? (Reakcia navrhovateľa.) O 57 % sa zvýšil počet pracovníkov teda úradov samosprávnych krajov za ten čas, čo prešli kompetencie. Ale v absolútnom vyjadrení je to pár stoviek, v absolútnom vyjadrení nárast počtu zamestnancov ústrednej štátnej správy bol o 26 %, čiže menej, ale 42-tisíc ľudí z hľadiska dopadov na daňovníka, na rozpočet je to ďaleko, ďaleko väčšie číslo. Samozrejme, že treba to porovnať s tým, čo reálne robí štát a čo robia VÚC-ky, ale štát sa nijako zodpovednejšie nespráva ako VÚC-ky.
K tomu vyrovnaniu regionálnych rozdielov. Je pravda, že toto bolo použité ako jeden z argumentov, že keď tu budeme mať regionálnu samosprávu, tak sa budú zmenšovať regionálne rozdiely, a toto sa nenaplnilo. To je pravda, ale nie je to celá pravda, lebo včera som opäť na to upozornil, VÚC-ky nemajú žiadne reálne kompetencie na to, aby robili regionálny rozvoj alebo aby zmenšovali tie regionálne rozdiely, okrem takých smiešnych vecí, ako je schvaľovanie programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja, čo sú v podstate iba koncepčné materiály.
Ale tu si dovolím opraviť, čo dnes pán poslanec Beblavý hovoril. Ja som netvrdil, že nefunguje to, tak dajme VÚC-kam viacej kompetencií a kompetencie a potom ony budú vyrovnávať regionálne rozdiely. Takto som to nepovedal. Ja som, jednak si nemyslím, že tá mantra vyrovnávania regionálnych rozdielov je postavená na realite. Medzi regiónmi existujú rozdiely a či sa budeme snažiť cez eurofondy, regionálnu samosprávu alebo akčné plány tejto vlády, tak tie regionálne rozdiely budú existovať aj naďalej, či zrušíme VÚC-ky, alebo nezrušíme. Ja som reagoval iba na ten argument, že dôvodom na zrušenie VÚC-iek je, že sa nepodarilo naplniť očakávania, že sa zmenšia regionálne rozdiely. VÚC-ky nemajú reálne kompetencie na to, aby nejakým spôsobom tie regionálne rozdiely znižovali, nehovoriac už o tom, že by ich vyrovnávali.
Ďalšia vec sa týka toho, že aké kompetencie sa budú decentralizovať na obce, to je jedna otázka, a aké sa budú recentralizovať späť na štát a na štátnu správu. Keby sme vychádzali z toho, že základné pravidlo je, že všetko sa decentralizuje a recentralizujú sa iba cesty a dopravcovia a nejaké drobnosti, tak vyzerá to ako decentralizácia. Ale v realite je tam nastavené pravidlo – a bez toho by to asi nešlo, že obce a mestá samé môžu zvážiť, že či majú na to, aby tú kompetenciu prijali, alebo nie.
A okrem toho argumentu, ktorý som povedal už včera, že mnohé z obcí by to zrejme odmietli, lebo objektívne na to nemajú napríklad svojou veľkosťou, keď je v obci Malinovo stredná škola, ktorá má nadobecný význam a pokrýva potreby regiónu, nejakých pár okresov, tak asi tá obec, nie som si istý, že by mala záujem byť zriaďovateľom takejto školy, ale môže sa stať.
Ale druhý dôležitý dôvod nie sú len objektívne možnosti najmä malých obcí. Nepochybujem, že Bratislava by kedykoľvek mohla prevziať všetky stredné školy na jej území a zrejme aj väčšina krajských miest a zrejme aj okresné mestá by s tým nemuseli mať problém, ale tá ochota samospráv, miestnych samospráv, prebrať na seba ďalšie kompetencie môže byť výrazne zmenšená tým, ako sa štát správa k obciam a mestám. Že štát hádže na obce a mestá nové a nové kompetencie, ale nedá im náležité finančné krytie a samosprávy sa tomu už začínajú brániť. Čerstvá správa zo včera hovorí na túto tému napríklad, že šéf školských odborov Pavel Ondek vyzval mestá a obce, aby upravili svoje rozpočty tak, aby v nich našli navýšenie na platy pre pracovníkov v školstve a že nech škrtajú v iných položkách rozpočtu a nájdu peniaze. Čiže dali sme obciam školstvo, ja si myslím, že celkom správne, ale nemajú na to dostatočné zdroje. Hovoríme, zvyšujme platy učiteľov, zvyšujme platy ďalších školských pracovníkov, tiež správne, ale štát povie, že tak sa to má urobiť a nevyfinancuje to. Takže ak by sa v takejto situácii obce rozhodli, že nemajú záujem prebrať tie kompetencie, tak mňa by to teda rozhodne neprekvapilo.
A snáď už poslednú vec, ktorá súvisí asi aj s tou ochranou verejného záujmu, je, že kde je aká kontrola. A tam plne súhlasím s pánom poslancom Beblavým, že na úrovni štátu máme médiá, mimovládky, opozíciu, čiže vládu kontrolujeme, ona si z toho veľa nerobí, ale aspoň sa o tom vie. Na úrovni obcí je zase, funguje to tak bezprostrednejšie a aj tam fungujú nejaké miestne aktivity, občianske iniciatívy, aktivisti, komunálni poslanci. Médiá by som veľmi nebral, lebo väčšina tých médií sú buď hlasné trúby radníc, ktoré si vydávajú samotné samosprávy, alebo a keď sú to komerčné plátky, tak tie zase majú záujem o reklamu, tak tie z iných dôvodov si to nechcú rozhádzať. Čiže neexistuje úloha tlače na miestnej úrovni porovnateľná s tou, ktorá je povedzme na celoštátnej úrovni, ale, samozrejme, že ten kontakt je intenzívnejší. Na úrovni vyšších územných celkov nie je ani toto, ale zase by som si to neidealizoval.
Hovoriť, že v obciach si povedzme starostovia nemôžu dovoliť to čo župani, lebo sú pod väčším drobnohľadom svojich spoluobčanov, je, teoreticky to tak funguje, ale opäť, prakticky, ja by som doprial Mirovi Beblavému, že, nejaký rozhovor s Vladimírom Špánikom, predsedom Združenia občanov miest a obcí Slovenska, s ktorým občas chodíme po Slovensku a práve po tých menších obciach, kde síce sú tí starostovia pod drobnohľadom a všetci ich obyvatelia ich malých obcí vedia o tom, ako tam kradnú a porušujú zákony, a napriek tomu to tam robia úplne na drzovku. Čiže obyvatelia týchto obcí, ktorí sa zaujímajú o veci verejné, sú často so stavom, ktorý je v nich, nespokojnejší alebo viac sa chytajú za hlavu ako pri čomkoľvek, o čom sme sa doteraz bavili na úrovni žúp.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne.
No, pán Dostál tu vlastne naznačil, ako náročná a zložitá je celá táto problematika a to, že zrušiť VÚC nejakým šmahom ruky nebude asi až také jednoduché. Naznačil tu otázku auditu, otázku financovania, nejakej fiškálnej politiky voči samosprávam s tým, že ak by tieto kompetencie teda prechádzali nižšie, tak toto všetko by vyvolalo sériu vecí, ktoré by bolo treba, samozrejme, technicky v teréne prakticky vyriešiť.
Ja možno len nadviažem na základe jeho vystúpenia na tú myšlienku, ktorú pán Beblavý hovoril, a to, že sme aj ako strana SaS boli vlastne proti vyšším územným celkom, respektíve že sme mali ich zrušenie v programe. No áno. Je to; veľa vecí, ktoré hovoríte, dá sa s nimi súhlasiť a pri mnohých veciach vo vašom vystúpení ako by mi, ste mi zo srdca hovorili. Ale ja sa len chcem spýtať, že či po tom, čo pán Dostál tuto vlastne veľmi fundovane naznačil tie kroky, ktoré by mali nasledovať, že či si myslíme, že pri tom súčasnom nastavení systému verejnej správy, pri tom systéme rozloženia úradníkov naprieč štátnou správou, krajskou samosprávou, kde sú poväčšine zabetónované štruktúry SMER – SD, vrátane všetkých podriadených inštitúcií, stredných škôl, inštitúcií, ktoré spadajú do zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC-ky, že či si s týmto aparátom trúfame na tento krok zrušenia VÚC, ktorý by mal nastať teda potom v praxi. Obávam sa, že nie.
A preto, ako som sa už aj inde vyjadrila, tak zrušenie VÚC ja nevnímam ako nejaký revolučný skok, ktorý by mal okamžite nastať, pretože táto spoločnosť má oveľa pálčivejšie problémy, a to je nefungujúca spravodlivosť, súdnictvo. Na to sa treba zamerať a tieto technické kroky si ja... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predseda.
Pán poslanec Dostál naznačil, že zmena, takáto zmena vo fungovaní štátu asi by mala byť prekonzultovaná, povedal by som, aj rozsiahlejšie zvážená. Pretože naozaj, ak sú nejaké problémy a sú, priznáme, všetci priznáme pri správe verejnej správy aj v časti vyšších územných celkov, tak si len treba uvedomiť, že ten mechanizmus odovzdávania a prenášania kompetencií prinesie vážne štrukturálne problémy, a treba sa na to dobre pripraviť a prerokovať tieto zmeny aj na politickej úrovni.
Čo je však podstatné, myslím si, že keď chceme robiť nejaké zmeny, treba sa pokúsiť robiť to evolučne. Nerobiť takéto zásadné zmeny bez toho, aby sme teda si neskúsili, ak tam sú problémy vo fungovaní vyšších územných celkov, najskôr tie mechanizmy upraviť, zmeniť tak, aby vyššie územné celky začali fungovať efektívnejšie a pod kontrolou, ak sa teda žiada vyššia kontrola. Takže skúsiť najskôr urobiť isté mechanizmy, nové zaviesť mechanizmy, ktoré by umožnili lepšie fungovanie týchto štruktúr, prípadne zmeniť veľkosti vyšších územných celkov, zvážiť, či proste je potrebné mať osem vyšších územných celkov, či by nestačili tri, štyri, a ak by to nefungovalo, ak by sme naozaj nenašli, povedal by som, vhodné mechanizmy fungovania vyšších územných celkov a ak by sa nezžili, ak by sa nezžil tento systém správy s názormi ľudí, tak potom môžme sa pokúsiť aj teda meniť štruktúru správy tak, aby bola o jeden stupeň nižšia. Ale tá procedúra by mala ísť najskôr s tou zmenou vyšších územných celkov, prípadne nejakou reformou tejto štruktúry a potom možno, ak by to nevyšlo, tak môžme ísť aj k nejakým iným zmenám. Ale v zásade platí v Európskej únii a nielen v Európskej únii, ale pri spravovaní štátov, že si štát vytvára viacstupňové riadenie verejnej správy a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem obom kolegom za reakcie.
K pani poslankyni Kaščákovej a teda k tej zmienke, že SaS v minulosti podporovala alebo navrhovala zrušenie vyšších územných celkov. Tak ja za Občiansku konzervatívnu stranu môžem povedať, že my sme zrušenie vyšších územných celkov nikdy nenavrhovali. V tom prvom období sa nám zdalo, že riešením by bolo zrušenie umelých mečiarovských krajov a vytvorenie šestnástich prirodzených žúp, niečo, o čom teraz uvažuje primátor Trenčína Richard Rybníček v súvislosti s uvažovaním štartov svojej celoštátnej politickej kariéry, teda nejaké prirodzené regióny, župy, že s tými by sa ľudia dokázali viacej zžiť, ako povedzme v Maďarsku, kde mali tiež podobný vývoj a kde tie regióny pôsobia iným spôsobom ako na Slovensku tie župy alebo tie umelo vytvorené kraje. Ale teraz si už nemyslíme ani to, že riešením problému je iba zmena územného členenia. Tá zmena územného členenia by v tejto chvíli asi nič nevyriešila, a teda už vôbec nie zmena, o ktorej pán Paška hovoril, že miesto ôsmich by sme mali menej, povedzme, že tri alebo štyri. To by bolo zbytočné mať vôbec samosprávu na úrovni krajov, ktoré sme tu mali za socializmu, pretože to nebola samospráva, to bola predĺžená ruka komunistickej strany, samospráva v takých veľkých celkoch by ťažko mohla reálne fungovať.
Ale cesta je v municipalizácii, spomenul to aj pán poslanec Beblavý vo svojom vystúpení, keď hovoril o príklade Dánska. No, keď sa krajina dokáže, dokáže pozlučovať obce do takého štádia, že ich má 100 našej veľkosti, no tak potom sa už môžeme možno začať baviť aj o tom, že či potrebujeme nejaké VÚC-ky alebo nie.

Ďakujem za slovo, vážený pán predseda.
Kolegyne, kolegovia, opäť sa priznám, že som nechcel vystúpiť v rozprave, ale vyprovokovalo ma k tomu vystúpenie pána kolegu Dostála. No, každý z nás pozná volebné zákony Slovenskej republiky a ja som teda tu bol zvolený za stranu SMER a tým strana SMER získala právo oznamovať verejnosti na pôde parlamentu svoje stanoviská a svoje vystupovanie.
Samozrejme, naše volebné zákony a do istej miery aj ústava dokonca pracuje aj s tým, že teda môžu sa dve strany dohodnúť, že chcú ísť do parlamentu, len vtedy je taký drobný problém, že päťpercentný prah vstupu do parlamentu sa zvyšuje na sedem. A dokonca aj tri strany môžu, a vtedy sa ten prah zvyšuje na 10 percent. Samozrejme, pred voľbami vždycky tie prieskumy kolíšu, neistota je veľká. No, takže teraz pán poslanec Dostál expressis verbis, že on tu ani nevystupuje za nikoho iného, on tu prezentuje stanoviská strany OKS.
Takže, pán kolega, mne to indikuje zásadný volebný podvod a nechcem sa s tým ja tu zaoberať, ani sme sa s tým nikdy nezaoberali, lebo sa nám to bridí, tento spôsob politiky, ktorý tu vediete. Ale predsa len, ak to už chcete takto robiť, jak to robíte, že vy tu prezentujete nie stanoviská tej a onej strany, ale OKS, v ktorej ste zhodou okolností predsedom, teda z môjho pohľadu ste sa dostali do parlamentu na základe volebného podvodu, niečo tu nie je v poriadku. Takže len apel, máme predsa príslušné orgány, aby zareagovali, ak je to v poriadku, je to v poriadku a keď nie, aby konali.
A potom druhá vec. Teda nechcel som vystúpiť, pán kolega, lebo po tom včerajšom divadle pre mňa, ktoré sa tu dialo, a tom cirkuse velikom nechcem tu chodiť sa rozčuľovať a niečo vyprávať, len predsa len jednu zásadnú vetu. Toto, čo ste urobili, je bezprecedentné. To sa tu nestalo 26 rokov a je to bezpríkladné zneužitie poslaneckého práva na podanie, práva na legislatívnu iniciatívu. Ja len prosím, aby kolegovia z ľudovej strany ich teraz nenapadlo, že oni sú proti Európskej únii, tak teraz nám sem dajú 50 zákonov o vystúpení z Európskej únie, potom možno tu budú nejakí pacifisti a tí sa zase rozhodnú, že treba zrušiť armádu, a tiež nám dajú 50 zákonov, že ich treba zrušiť.
Mal som tú česť od roku ´90 byť tajomníkom výboru pre verejnú správu, ešte chvíľu aj pre národné výbory a štyri roky podpredsedom tohto výboru. Sledoval som všetky reformné procesy v oblasti verejnej správy zblízka, poznal som dosť osobne aktérov. Nikdy v živote som nezaregistroval pána kolegu v prostredí verejnej správy, ani v expertných, ani v iných vystupovaniach, a keď tak v okrajových povedzme si, ktoré sa týkali odvetví možno školstva, možno niečoho iného.
Problém je ten, že vyššie územné celky sa u nás zaviedli a schválil sa zákon o vyšších územných celkoch za vlády Mikuláša Dzurindu. Za splnomocnenca vlády, v ktorom bol na takýto zásadný vstup do vertikálnej štruktúry štátu určený, pána poslanca, teda pána Nižňanského, ktorý teda bol veľmi dlho potom aj poradcom a tak ďalej aj vlády pani Radičovej.
Čiže je to absolútny tlak strany, v ktorej teda pán predseda veľmi úspešne, teda pán navrhovateľ veľmi úspešne v tomto parlamente pôsobil.
Samozrejme ale, že nikto nespochybňoval samotnú iniciatívu, pretože decentralizácia bola jeden zo zásadných aktov alebo zásadných inštitútov, alebo zásadných nástrojov, o ktorých hovorila Európska únia celý čas. Pri integračných procesoch Európskej únie decentralizačné procesy boli najdôležitejšie, desať až pätnásť rokov sme nič iné nepočúvali: decentralizovať, decentralizovať, decentralizovať. Takže sme vytvorili, samozrejme, aj regionálny stupeň samosprávy, čo má absolútne zásadnú logiku, pretože ten fenomén takzvaného bratislavocentrizmu a toho, že ak niekto zruší vyššie územné celky, to znamená, ľuďom v regiónoch nedáte absolútne žiadnu možnosť, aby svojimi volebnými zástupcami tak a onak regulovali procesy v danom území. Absolútne nie. Za takýchto okolností zostanú orgány štátnej správy, ktoré sú klasicky v režime priamej nadriadenosti a podriadenosti, bez akéhokoľvek vstupu regionálneho prvku do výkonných právomocí. To je zrúdne, obludné a naznačuje ale hlbokú neznalosť, neznalosť problematiky a s takýmto návrhom sa podľa mňa ako výrazne niekto kompromituje, pán poslanec.
Okrem toho Slovensko nežije vo vákuu, Slovensko je signatárom viacerých medzinárodných zmlúv, možno viete, možno nie, existuje zmluva, medzinárodná zmluva, ktorá sa volá európska charta miest a obcí, potom existuje ďalšia charta, ktorá je európska charta, poviem to možno trošku nepresne, regionálnej samosprávy a Slovensko je jeden zo štvrtých signátorov tejto zmluvy. Jeden zo základných atribútov týchto zmlúv je, že nesmiete vstupovať do regionálnej samosprávy ani do miestnej samosprávy, iba s ich súhlasom. Preto máme také veľké problémy, aby sme mohli akokoľvek zrušiť napríklad hranice obce a zmeniť jej veľkosť a podobne, pretože dá sa to urobiť iba so súhlasom obce, a vznikajú nám, samozrejme, potom problémy, pokiaľ dve obce si majú, nejakým spôsobom majú voči sebe nároky, lebo ten súhlas sa získava veľmi ťažko. Nezaregistroval som pri tom, s kým ste rokoval z vyšších územných celkov ako reprezentantov územnej samosprávy, ako ste ďaleko v tomto smere, pán poslanec.
No takže naozaj túžba predvádzať sa a zneužívať parlament na takéto veci sa nepatrí a nerobme to. Máme schválené programové vyhlásenie vlády, ktoré je programovým dokumentom našej krajiny. V normálnom parlamente, kto rešpektuje elementárne znaky parlamentnej demokracie, vie, že teda získala tá väčšina a to programové vyhlásenie právo, aby sa v tejto krajine realizovalo. Môžte ho kritizovať, môžte ho sa snažiť dopĺňať, môžte urobiť čokoľvek, ale toto je záväzný dokument.
Čítal ste ho, pán poslanec, predpokladám, neni tam ani slovo o rušení žiadnych vyšších územných celkov a už vôbec nie týmto spôsobom. Viem si predstaviť, že máte pocit, že treba začať diskusiu na túto tému a rozumiem tomu, nech sa páči. Každá diskusia má zmysel, ale urobiť toto, že zaviazať parlament na neviem, koľko dní tu budeme, deň, dva?, s dvadsiatimi či neviem koľkými zákonmi v absolútne nepripravenom prostredí so zásadnými rozpormi, s záväzkami medzinárodnými Slovenskej republiky, to svedčí len o tom, že odhliadnuc od toho, že ste nám nepredstavili čo len jednu trošku reprezentovanú verejnú osobnosť, ktorá by mala aj nejaký odborný kredit a že by niečo takéto navrhovala a dokonca týmto spôsobom. Takže aj vecne, aj spôsobom, aj inštitucionálne je to hlboký nezmysel. Preto nikto z nás k tomu vystupovať zásadne nebude, pán poslanec. A či by nebolo dobré, aby sme začali rešpektovať, že máme parlamentnú demokraciu, že máme schválene programové vyhlásenie vlády, že vláda funguje, že je relatívne stabilná, a týmto nezmyselným spôsobom ste nevydierali vlastne, no, nech dobrú väčšinu poslancov tejto sály.
Ďakujem vám za pozornosť.