12. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka.
A som veľmi rád, pán kolega Ivan, že ste prišli s niečím viac, než len prijatím alebo odmietnutím toho návrhu, že je jasné z vášho vystúpenia, že aj keď sa bavíme iba o tom, že by sme kompetencie z rúk vyšších územných celkov vzali, tak na to nadväzujú ďalšie problematické sféry a že aj keď ten balíček zákonov, ktorý tu teraz máme na stole, hovorí iba o tom, že VÚC-ky treba zrušiť, tak na mnohých úrovniach je potrebné ešte systémovo dopracovať a rozpracovať otázky, ako či tie kompetencie samotné vôbec je dôležité mať na strane štátu, či nie je možné ich nejakým spôsobom zredukovať, či obsluha týchto kompetencií nás nakoniec náhodou nestojí ešte viacej, než keby sme to proste nechali na uváženie niekomu inému.
Sám som zvedavý na odpovede zo strany predkladateľa, dúfam, že im venuje patričný čas a patričnú energiu, a nadviažem na to, čo bolo povedané na začiatku jeho ústami. Najprv sa dohodnime pri týchto balíkoch teda na tom, že či má zmysel, aby vyššie územné celky fungovali a existovali naďalej, a v prípade, že bude dohoda na úrovni celého pléna Národnej rady, že VÚC-ky treba zrušiť, tak ďalším nutným krokom bude pozrieť sa na tie samotné kompetencie, ktoré či už prejdú na stranu štátu, alebo na stranu nižších samospráv, tak ich treba prehodnotiť, možno pospájať, zefektivizovať, aby ten systém fungoval lepšie než doteraz.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec Dostál, nech sa páči.

Pán poslanec Ivan, pôvodne som nemal záujem vystúpiť k tomuto balíčku, keďže sa týka dopravy a nepovažujem sa za teda experta na dopravu, a myslel som, že nebudem mať k tomu čo povedať, napriek tomu, že zrejme tu po pánovi Beblavom, ktorý je predkladateľom, najčastejšie sa zapájam do rozpravy, ale prinútil si ma zmeniť rozhodnutie nezapojiť sa do rozpravy na túto tému, pretože si vniesol do tej diskusie nový moment, ktorý považujem za veľmi dôležitý. A ten moment spočíva v tom, že kým doteraz sme sa tu bavili o tom, ako to spraviť efektívnejšie, či sa to dá decentralizovať na obce, či bude alebo nebude prínosná prípadná recentralizácia tých kompetencií smerom na štát, na štátnu správu alebo dokonca na centrálnu úroveň, tak je tu ešte jeden dôležitý moment, na ktorý by sme nemali zabúdať, je, že či vôbec tú-ktorú kompetenciu má vykonávať štát – a teraz myslím štát v najširšom slova zmysle, verejná správa zahrňujúca ako štátnu správu, centrálne orgány, orgány miestnej štátnej správy aj samosprávu. Pretože určite sú kompetencie, ktoré verejná správa vykonávať má, na tom sa, pokiaľ nie sme úplní anarchisti alebo libertariáni, zhodneme. Ja som presvedčený, že je lepšie, keď sú tie kompetencie vykonávané čím nižšie, a teda v decentralizovanej forme, ale je veľké množstvo kompetencií, ktoré dnes štát, samospráva, štátna správa vykonávajú, a pritom by vôbec nemuseli. A je to debata, ktorej by sme sa tiež mali venovať, lebo toto je prinajmenšom rovnako dôležité, ako to, ako sú tie kompetencie rozdelené medzi jednotlivé úrovne verejnej správy. (Potlesk.)

Pán poslanec Baránik, nech sa páči.

Ďakujem pekne.
Podobne ako kolega Dostál som pôvodne nemal pôvodne úmysel v tejto rozprave vystupovať, pretože nie som celkom odborník na túto problematiku okrem toho, že som užívateľom ciest teda, to je pravda občas, ale zaujala ma tá myšlienka v tom, že ak by sme akceptovali tú základnú tézu týchto návrhov, tak potom znie otázka tak, že ako v systéme štátnom, ktorý my tu zažívame, kedy v podstate neexistuje právny štát a kedy v podstate sa nijako nereguluje to, ako sa rozkrádajú verejné prostriedky. Verejné prostriedky sa rozkrádajú v podstate, ako chcú, ako si to kto vybaví, že by ma zaujímalo, že do akej miery je premyslené v súvislosti s týmito návrhmi to, ako sa bude riešiť rozkrádanie verejných prostriedkov alebo ako by sa riešilo rozkrádanie verejných prostriedkov v situácii, kedy by sa tieto návrhy naplnili. Je podľa mňa toto na zváženie, hoci by sa zdalo, že je to podružné, pretože akokoľvek to vezmeme, tak my sa tu, niektorí z nás, snažíme všetci o dosiahnutie zvýšenia aspoň zdania právneho štátu za určitých podmienok. Ak sa tieto zmenia aj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Fecko, nech sa páči.

Ďakujem pekne.
Pán kolega, ďakujem za vaše vystúpenie, pretože aj ja som dostal nejaké inšpirácie, keď ste vystupovali. A ja, samozrejme, kvitujem, myslím, že som tu dobre postrehoval, že aby raz vlastníkom ciest bol štát, ste povedali, aby to bolo. Musím povedať, že áno, podľa mňa nezvládli sme ten prechod zo socializmu na demokraciu, aj čo sa týka majetkoprávnych vysporiadaní pod cestami. My máme kvantum ciest, ktoré vôbec nie sú vysporiadané. Aj keď chodím na mestské zastupiteľstvá, mnohí poslanci z týchto mestských zastupiteľstiev mi hovoria, pán Fecko, treba riešiť aj to vysporiadanie aj pod cestami, aby to nejakým spôsobom prešlo, to vlastníctvo. Lebo jedna vec je pôda, druhá vec je stavba, ktorá nie je. Takže bol by som veľmi rád, keby možnože sa zamysleli predkladatelia aj o to v nejakých následných dobách, keby náhodou tie VÚC-ky sa zrušili, akým spôsobom riešiť pôdu pod cestami.
Hovorili ste, pán kolega, že 40 % ciest prvej triedy sú v katastrofálnom stave. No ja to trošku odľahčím, dúfam, že tu neskončíme ako v Sovietskom zväze svojho času, kde som mal tú česť byť v roku 1982 niekoľko mesiacov a keď som im tam dal náš leták z nášho Československa, tak viete, čo sa ma pýtali ku jednej fotografii a stále sa ku nej vracali. Na tej fotografii boli Tatry, ako ide asfaltka do lesa. A oni povedali, že to neni možné, to neni možné, aby asfaltka išla do lesa, pretože oni v meste, kde sme boli, boli sme v Saratove, mesto, ktoré ma 1,3 milióna obyvateľov, mali jedinú asfaltku, ktorá viedla od múzea ku komitétu. Takže dúfam, že nedopadneme tak, že budeme tu mať iba poľné cesty a nebude na tie výtlky a na tú, by som povedal, sanáciu týchto ciest. Takže dúfam, že aj s týmto sa nejako popasujeme aj v tejto decentralizácii týchto kompetencií.
Ďakujem veľmi pekne.

Poslednou prihlásenou do rozpravy je pani poslankyňa Zemanová. Nech sa páči.

No, ďakujem pekne za slovo. Myslela som, že sa už neprihlásim do rozpravy k tejto téme, hoci musím povedať, že sa ma aj osobne veľmi týka, a to aj z toho dôvodu, že v roku 2009 som bola zvolená za poslankyňu, ako jediná a prvá poslankyňa za stranu Sloboda a Solidarita, za poslankyňu Bratislavského samosprávneho kraja. A som ňou aj teraz v súčasnosti, kde som zároveň aj predsedníčkou finančnej komisie zastupiteľstva BSK.
V roku 2015 navštívila kraj z DG regio zastúpenie, ktoré preverovalo sťažnosti zo strany zrejme Slovenska alebo niektorých samospráv na nedodržiavanie zásad tej Európskej charty miestnej samosprávy. Tak to mám aj nachystaný, som mala nachystaný ten príspevok, ktorý teraz v krátkosti aj využijem tým, že mám priestor na svoj, tých 10 minút, ale rada by som sa venovala aj tej téme samotnej, cestám a podobne, pretože som zároveň aj členkou dozornej rady Regionálnych ciest Bratislava, ktorá je vlastne ako organizácia, ktorá zabezpečuje správu ciest na území Bratislavského samosprávneho kraja. Som tam delegovaná ako poslanec kraja.
Chcela by som povedať k tej Európskej charte miestnej samosprávy, že to naozaj je vec, ktorá má už dlhodobú históriu, pretože Slovensko podpísalo zmluvu v roku 1999, následne ju parlament ratifikoval a vlastne prezident podpísal v roku 2002 tento náš záväzok, ktorý nie je jednoducho úplne si povedať, že zhasneme svetlo a nebudeme sa ním nejako zapodievať. Čiže je namieste, keď tuná hovoríme o nejakých v rámci miestnej samosprávy k záväzkom vo vzťahu k zahraničiu.
V čase, kedy sa konala reforma samosprávy, som už bola aktívne v politike na komunálnej úrovni, pretože bola som najprv poslankyňou miestneho zastupiteľstva a následne potom v rokoch 2002 až 2006, kedy prebiehala fiskálna reforma, som bola starostkou jednej z mestských častí Bratislavy. A to, čo vlastne sa dialo pri delegovaní majetku a kompetencií na samosprávy, samozrejme, nielen na obce, ale aj na samosprávne kraje, tak bolo zjavné, že sa deleguje majetok s obrovským modernizačným dlhom, s nedostatkom financií, pretože tie agendy, prenesený výkon štátnej správy, ktorý taktiež postupne prechádzal na jednotlivé samosprávy, prechádzal bez finančných prostriedkov. A v podstate to beží dodnes a dodnes nebola urobená žiadna analýza hospodárenia, resp. dlhu štátu voči samosprávam, ktoré vykonávajú za ňu niektoré kompetencie. Reforma teda pokračovala, resp. najväčšia časť reformy bola v roku 2004, to znamenalo, že dane z príjmov právnických osôb zostali štátu, pretože predtým boli príjmom obcí a miest, podľa toho kde teda, nie celé, ale samosprávy fungovali. Teda teraz sa samosprávam prerozdeľujú len dane z príjmov fyzických osôb na základe počtu obyvateľov bez ohľadu na miesto. Tento princíp výrazne pomohol regiónom Slovenska, ale výrazne poškodil Bratislavský kraj.
Obciam teda zostala vlastná daň, daň z nehnuteľnosti a samosprávam patrila daň z motorových vozidiel. Tú však v roku 2015 samosprávam odobral a samosprávy teda ako samosprávne kraje zostali bez možnosti nejakých takýchto vlastných samosprávnych príjmov, na ktoré by mali dopad na ich tvorbu ich výšky. Čiže v súčasnosti je to teraz tak, že dane z príjmu fyzických osôb sa prerozdeľujú pre samosprávy všetkého stupňa, to znamená obce, mestá aj vyššie územné celky. Zase je tam nejaký vzorec, o ktorom môžeme hovoriť, či je spravodlivý alebo nie je spravodlivý, ale rozhodne je, že tento vzorec ani tieto príjmy nemôžu nahradiť už spomínané modernizačné dlhy a rôzne ďalšie nesystémové rozhodnutia vlády bez ohľadu na samosprávy. Sú to napríklad vlaky zadarmo, zvyšovanie miest vo verejnej správe a podobne.
Takže chcela by som sa teraz vyjadriť k týmto cestám. Áno, uvítala by som, keby sa urobil poriadok v správe medzi cestami II. triedy. A ešte o to viacej, keby sa urobil tento poriadok aj na území hlavného mesta Bratislavy. Pretože na celom Slovensku platí pravidlo, že vlastne cesty II. a III. triedy, aj keď idú prieťahom cez obce alebo cez mestá, akéhokoľvek mestá, aj krajské, tak tieto stále sú v správe samosprávneho kraja. Samosprávny kraj v podstate na ne v tom vzorci aj dostáva prostriedky. Platí to všade okrem hlavného mesta, kde cesty samosprávneho kraja patria len po hranicu hlavného mesta. To znamená, ako keby, nie že ako keby, Bratislava je vyňatá ostrovným spôsobom a cesty II. a III. triedy, ktoré by inde patrili pod kraj, sú v správe hlavného mesta, tu však hlavné mesto na ne nedostáva žiadne finančné prostriedky. To platí aj pre cesty I. triedy, pretože cesty I. triedy, ako to bolo spomínané, sú financované zo Slovenskej správy ciest, avšak tiež len po hranicu katastra.
Od katastra do vnútra, do intravilánu hlavného mesta už aj cesty I. triedy spravuje, buduje, financuje zo svojho úbohého rozpočtu hlavné mesto Bratislava a štát na tieto rekonštrukcie, opravy, údržbu vlastné prostriedky nedáva a ak áno, tak to robí za veľkej slávy nejakej návratnej finančnej pomoci alebo možno aj z nejakého iného príspevku avšak na základe kolenačky prosiacich politikov, nie na základe nejakých systémových opatrení. Nie som presvedčená, že presunom kompetencií v správe ciest bez akejkoľvek politickej zmeny v našej spoločnosti nastane obrat zrazu z ničoho nič k lepšiemu.
Pozrime sa, ako funguje dnes ministerstvo dopravy a výstavby. Ich plánovanie cestnej infraštruktúry je jedna veľká divočina. Strategické dokumenty nie sú spracované do dnešného dňa. Koncepcie, ktoré by mali slúžiť na rozvoj cestnej infraštruktúry, sú neplatné. Budujú sa obrovské investície, konkrétne poviem cesta, diaľnica D4 do dnešného dňa, do dnešného dňa, páni a dámy, nie je zaradená do koncepcie rozvoja diaľničnej sieti. Pretože tzv. doplnok 3, v ktorom by mala byť táto diaľnica D4 zapracovaná, bol z rokovania vlády ešte v roku 2014 stiahnutý a do dnešného dňa vláda uznesením nič neschválila. Napriek tomu sa investuje 1,5 miliardy na PPP projekt na diaľnicu, pripravuje sa tunel Karpaty. Všetci mimobratislavčania dobre počúvajte, 1,5 miliardy tunel pre 20-tisíc vozidiel, pretože dopravné posúdenie tunela, ktorý by mal ísť medzi Vajnormi a Mariankou, nepripraveného tunela, tunela, ktorého geologická práca utajená v geofonde, je takýto obrovský pre tak malé počty vozidiel a pripravuje sa nie cesta do Košíc, ale tunel Karpaty. Takže v podstate; ešte som chcela povedať niečo o bratislavskej integrovanej doprave, možnože, keby ste mi položili takú faktickú otázku, budem rada, pretože ešte mám tri minútky, by boli tri minútky akurát do záveru.
Ďakujem pekne.

Ďakujeme aj my, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie zareagujú vo faktických poznámkach dvaja páni poslanci, pán poslanec Jurzyca a pán poslanec Poliačik. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Nech sa páči, pán poslanec Jurzyca.