14. schôdza

No, bohužiaľ, opäť sa vyjadruje k ľudským právam neonacista, čo je dosť zúfalé. Ale napriek tomu ja vám, pán Mazurek, odpoviem. Mám syna vo vašom veku, ale napriek tomu, že viem, čo sa zhruba nachádza v hlave 23-ročného človeka, tak budem sa vami zaoberať, hej?
V prvom rade, buďte taký láskavý, ak máte pochybnosti o tom, či je vzdelávací systém na Slovensku dobrý, pozrite sa naňho zvnútra. Nie na povrchu. Vašou poznámkou sa šmýkate po absolútnom povrchu problematiky, pretože tie deti, ktoré sú v tých osadách, majú byť od troch rokov v škôlkach. Potom by prichádzali do školy plne socializované. Čo ste pre to urobili? Nevšimli sme si. Akurát máte neprístojné reči, za ktoré vám už niekoľkokrát hrozil mandátový a imunitný výbor.
Prosím vás, ak chcete vy nejakú zmenu dosiahnuť, tak rozmýšľajte nad systematickou zmenou, lebo vašimi hlúpymi rečami a okydávaním sa nijaká zmena nestane. Tým sa šíri len nenávisť. A toto je naozaj bezprecedentné, na čo ste vy sem prišli. Vy ste sem prišli nadávať a hrešiť ľuďom, potierať ľudské práva a nemáte vôbec úctu ani voči tomu, koľko práce už ľudia na tomto poli urobili, ktorí sa snažia a nevedia sa dobrať nejakých skutočných riešení, lebo problémy sú inde. Problémy sú úplne inde, než vy to hovoríte. To, že je v triede 26 detí a z toho je 13 neprispôsobivých, nie je problémom ani tých neprispôsobivých, ani tých rodičov, ani tých ostatných detí. To je problém systémový. A ja som si nevšimla, že vy by ste sa zaoberali systémom. Ja som si len všimla vaše hlúpe a rasistické poznámky. Vy to tu na koho hráte, že máte o túto tému záujem? Keď máte záujem, spojte sa s vašimi kolegami, ktorí sa témou hlboko... (Ukončenie vystúpenia časomerom, potlesk.)

Ďakujem, pani poslankyňa. Pani poslankyňa Shahzad Silvia.
Skôr než dôjde k technickému zapojeniu, ja ešte raz dôrazne poprosím v sále poslancov, aby nepoužívali vulgárne slová a neurážali sa vzájomne, pretože to nevedie k ničomu inému, len k prejavu emócií. A naozaj opakovane najmä vás, pán poslanec. A môžte sa smiať, usmievať, ale toto nie je cirkus.
Nech sa páči, pani poslankyňa Shahzad.

Vážený pán predseda, vážená pani ombudsmanka, vážení kolegovia, ja som veľmi rada, že sa mi podarilo dnes dobehnúť, aby som sa vyjadrila práve k správe pani ombudsmanky, ktorá bola aj na tému bezbariérovosti. Stihla som sem dobehnúť preto, že som bola u lekára, a preto viem, úplne aktuálne vám viem povedať moje skúsenosti so zdravotníckymi zariadeniami. A viem práve, aký problém som mala vôbec nejaké zdravotnícke zariadenie nájsť, kde by ma vedeli ošetriť. A pamätám si na časy, keď som pred pár rokmi skončila na recepcii súkromného zariadenia a keď mi povedali cenu, ktorú tam musím zaplatiť, lebo to bolo jediné zdravotnícke zariadenie, ktoré ma dokázalo ošetriť a ktoré mi dokázalo poskytnúť nejakú zdravotnú starostlivosť, lebo mali technické vybavenie a personál, tak som sa tam rozplakala.
Žiaľ, nie každý v tejto krajine má šancu dostať sa k zdravotnej starostlivosti takej, akú si zaslúži a akú potrebuje. A presne o tomto hovorili aj tie správy pani ombudsmanky, o prístupnosti, o bezbariérovosti zdravotníckych zariadení, a teda nielen zdravotníckych zariadení, ale aj školských zariadení. Dve kľúčové témy, teda okrem toho, že sa venovala aj iným témam. Toto sú možno dve z najkľúčovejších oblastí, kde naozaj máme ešte obrovské medzery a ja doteraz nerozumiem prečo.
Už v roku 2010 sme ratifikovali dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím a odvtedy je u nás stále len na papieri. Máme síce národný program rozvoja životných podmienok pre ľudí so zdravotným postihnutím, kde sú konkrétne body, ktoré sa majú napĺňať, ale tieto nemajú žiadne časové horizonty a ich napĺňanie sa neustále len odkladá a jednotlivé zodpovedné rezorty vôbec nekonajú.
Chcela by som pripomenúť, ja teda nebudem hovoriť úplne len o bezbariérovosti, ale o prístupnosti ako takej, pretože prístupnosť sa týka nielen fyzického prostredia, ale aj informačných a komunikačných možností. To znamená, týka sa oveľa širšieho počtu zdravotne postihnutých a netýka sa len telesného postihnutia, ale aj problémov ľudí so zrakovým postihnutím alebo problémov ľudí nepočujúcich. A takisto, čo sa týka škôl, tak sú tam rôzne formy špecifických potrieb žiakov. A teda keď hovoríme o prístupnosti, prístupnosť by sa mala týkať skupín, zatiaľ čo primerané úpravy sa väčšinou vzťahujú na jednotlivcov.
Budem citovať niekoľko vecí, ktoré sa uvádzajú v komentári k dohovoru a kde je výklad prístupnosti, pretože mám pocit, že na toto sa neustále zabúda. Zabezpečiť prístupnosť znamená, že je to povinnosť bezpodmienečná. To znamená, subjekt, ktorý je povinný zabezpečiť prístupnosť, nemôže ospravedlniť svoje opomenutie v tejto veci odvolaním sa na to, že zabezpečenie prístupu osobám so zdravotným postihnutím pre neho predstavuje nákladnú záťaž. Prístupnosť sa týka tak verejnej správy ako súkromného sektora.
Keď hovoríme o tých správach, ktoré sme tu z kancelárie ombudsmanky dostali, tak musím poznamenať, že toto bola jedna z najlepších prác v tejto oblasti za posledné roky, a ja by som pani ombudsmanke za to chcela naozaj poďakovať, pretože napriek tomu, že my tých odborníkov v tejto oblasti máme strašne málo, oni sa naozaj naučili vnímať tieto problémy očami ľudí s týmito zdravotnými problémami a naozaj bolo cítiť, že tejto téme rozumejú.
Nebudem úplne konkrétne hovoriť všetky tie veci, ktoré v tej správe boli uvedené, ale nedá mi nespomenúť niektoré možno aj osobné skúsenosti, ktoré proste, ktoré jednak zažívam, či už v tejto pozícii, ale ktoré zažívajú aj teda ľudia v bežnom prostredí. Pretože nie je možné, aby sme dokázali fungovať v takto vysoko bariérovom prostredí, ktoré tu máme. Spomeniem možno len príklady z tohoto týždňa. Ja som si niekedy možno od novembra aj začala písať každý deň, s akými bariérami sa pri mojej práci stretávam, a naozaj v tom denníku som mala záznamy úplne každý deň. Proste každý deň riešim nejakú maličkosť, nejaký prístup niekde, nejaký problém.
Všetky stretnutia, ktoré si dohadujem, tak v prvom rade padá otázka, či sa máme kde stretnúť, či viem prísť alebo niekto musí prísť za mnou. Nie je úplne samozrejmé, teraz sa možno stáva, že mňa už ako osobu poznajú a, samozrejme, vtedy sa tie podmienky prispôsobujú, ale to nie je len o mne. Teraz napríklad v pondelok mali seminár, ktorý robil Parlamentný inštitút, naši asistenti a nikto nerátal s tým, že aj môj asistent je na vozíku. A znovu, proste my musíme sa dopredu ohlasovať na to, že potrebujeme bezbariérové priestory, a musí sa to organizovať len podľa jednotlivcov, ktorí dopredu dajú o sebe vedieť. Tomuto sa prístupnosť nehovorí.
Ak by som ešte spomenula len pár vecí, čo sa týka škôl ani zdravotníckych zariadení, ako som povedala, nedá sa tu hovoriť o slobodnom výbere. Nikto z nás sa nedostane ani na školu, ani do zdravotníckeho zariadenia, ktoré potrebuje a ktoré si vyberie, ale musí tam ísť, musí ísť podľa, naozaj podľa prístupnosti a musí... Navyše, navyše ešte mi chýba možnosť vôbec, aby vás niekto, aby vám niekto dal tú informáciu, že kde vlastne ktorá škola, ktoré zdravotnícke zariadenie je bezbariérové napríklad alebo vedia s vami komunikovať. Napríklad ma zarazilo aj v správe, že prístup s nepočujúcimi. (Rozhovor rečníčky so spravodajkyňou.)
Pán predseda, mohla by som vás poprosiť, v rámci všeobecného súhlasu poprosiť o zrušenie časového limitu? Ešte pár minút.

Danko, Andrej, predseda NR SR
Už pokračujete v rozprave a nie je súhlas všeobecný. Nech sa páči.

Shahzad, Silvia, poslankyňa NR SR
Dobre, ďakujem.
Tak ja poviem na záver už len toľko, že budem, aj na základe týchto odporúčaní pani ombudsmanky sme pripravili návrh zákona, aby práve zdravotnícke zariadenia a školské zariadenia spadali do kompetencie ministerstva zdravotníctva a ministerstva školstva.
Ďakujem.

Ďakujem, pani poslankyňa.
Poprosím, páni poslanci, všimol som si, že ste do sály vniesli kvety, keby ste ich vyniesli von zo sály. Ďakujem.
Na vystúpenie pani poslankyne štyri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými poznámkami.
Procedurálny návrh, pán poslanec Simon? Pán poslanec Simon, ste sa prihlásili? Pán poslanec Simon – skúsite ho zapnúť? – procedurálny návrh.

Pán predseda, predbehli ste ma, chcel som poprosiť procedurálne, aby ste vytvorili priestor, keďže pani Dubovcová je v tejto Národnej rade naposledy ako vo svojej funkcii, aby sme jej mohli poďakovať aj takýmto spôsobom, jednou kyticou. Ale chápem, že asi to nie je vhodné.
Takže, pani verejná ochrankyňa práv, počkáme vás pred podpismi, keď dovolíte.
Ďakujem.

Pani ombudsmanka, dovolím si poprosiť o odpustenie, takisto vám prajem všetko dobré a teším sa, že poslanci majú takú úctu k výkonu funkcie a tú kyticu dostanete určite vonku. Ja sa ospravedlňujem, ale taký je rokovací poriadok. Je taký rokovací poriadok.
Pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči, s faktickou poznámkou.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja budem s vami súhlasiť, že naozaj aj školské zariadenia, aj materské školy, aj jasličky, aj všetko by mali mať bezbariérové prístupy, ale ja si myslím, že niekedy treba aj takú trpezlivosť. Viete, nestačí niečo len napísať, nejaké odporúčania, že teraz všetky školy prebudujme na bezbariérové prístupy. Ja som primátorkou mesta, my máme 40-ročné budovy, ktoré postupne rekonštruujeme. Vy si ani neviete predstaviť, že ako je ťažké, a snažíme sa tam tie bezbariérové prístupy dávať, že aké je ťažké do takýchto budov.
Ja si spomínam, keď sme prišli aj do Národnej rady a ja som si ani nevedela predstaviť, ako sa urobia tie bezbariérové prístupy v Národnej rade, ale musím pánu predsedovi poďakovať. A pamätám, ako ste tu stále tlačili. Veď to sú staré budovy, veď tam treba projekt, vlastne treba tam všetko zvážiť! To je jedna vec. Čiže jedna vec je odporúčanie a druhá vec je naozaj, aká je prax, aké sú financie, aké budovy majú samosprávy, aké budovy majú nemocnice.
Ale viete, čo ma prekvapuje, pani kolegyňa? Že ste nevystúpili, keď tu bol jasličkový zákon, že uhol videnia máte len z pohľadu sedenia a keď pán minister Richter dal jasličkový zákon do vlastne do služieb, tak ste kričali, že prečo chceme bezbariérový prístup do jasličiek, ideme likvidovať jasličky, ideme ich ničiť a dal tam až prechodné ustanovenia až na rok 2018.
Tak, vážení, na jednej strane kričíte, že chcete bezbariérové prístupy, a keď minister Richter povie, že majú byť jasličky, ktoré sa budú novo budovať, tak vtedy kričíte, že je to likvidačné? No tak sa zamyslite nad svojím tvrdením a nerozprávajte o likvidácii, pretože tie jasličky sú naozaj v bytoch, v rodinných domoch, kde tie deti nemajú nejakú bezpečnosť. A ak sme dali to opatrenie, tak je na to čas ich vybudovať, pretože začíname niečo nové, pretože tie jasličky doteraz neboli ani právne podchytené. Tak treba mať rovnaký meter.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Soňa Gaborčáková.

Ďakujem, pani kolegyňa, za taký praktický pohľad človeka, ktorý teda žije v tých, v tom bariérovom prostredí, a možno pokiaľ sa nám niečo nestane, tak vždy budeme vnímať možno politicky, že niečo kritizuješ, ale pravda je taká, že naozaj tých bariér na Slovensku je dosť.
Ja by som sa možno trošku zdržala pri integrácii detí so zdravotným znevýhodnením do škôl. Ja tiež pochádzam z vedľajšieho okresu ako pán kolega a chcem povedať, že mám inú skúsenosť. V našej triede vždy bývali Rómovia a my ostatné deti sme sa striedali pri nich tak, že vždy niekto iný pri ňom sedel. Dnes, keď ich stretnem na ulici, tak sú to slušní Rómovia, ktorí sa so mnou aj porozprávajú. A naozaj hádzať všetkých do jedného vreca sa nepatrí a naozaj potom je to ten fašizmus. Pretože naozaj pochádzam z prostredia, odkiaľ pochádzate aj vy, a mám inú skúsenosť práve s tým, že predošlý systém, keď som teda chodila na základnú školu, tak ich integroval bežne do tried a nikto sa nad tým nepozastavoval, že je to nejaký problém. A každý sme si to podľa mňa normálne vyskúšali a jednoducho sme to prijali, že je to tak a hotovo. Teraz sa nad tým úplne rozčuľujeme, rozdeľujeme, rodičia píšu petície. Ja si myslím, že sa treba len vrátiť k tomu, čo bolo zaužívané aj v minulosti.
A čo sa mi ešte nepáči, že kolegyňa si poprosila slovo, aby jej teda zastavili čas, a všetci hovoríme o veľkej tolerancii ako... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Droba. Pripraví sa pán poslanec Ondrej Dostál.