14. schôdza

21.3.2017 - 7.4.2017
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

22.3.2017 o 16:29 hod.

JUDr.

Ján Richter

 
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vstup predsedajúceho 16:03

Andrej Hrnčiar
Skontrolovaný text
Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Mihál.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

22.3.2017 o 16:03 hod.

Mgr. art.

Andrej Hrnčiar

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie v rozprave 16:04

Jozef Mihál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, najskôr by som rád povedal vo všeobecnosti, že druhý dôchodkový pilier, ktorý bol zavedený alebo teda rozbehnutý od roku 2006, je veľmi dôležitou súčasťou nášho dôchodkového systému, 2005, pardon, ďakujem za opravu, je veľmi dôležitou súčasťou nášho dôchodkového systému. A je dôležitý najmä pre mladšiu a strednú generáciu, pre vekové ročníky, ktoré keď pôjdu do dôchodku, tak ten pomer pracujúcich k počtu dôchodcov bude zásadne iný, ako je dnes.
My v týchto rokoch ešte necítime to, čo tu bude o 20, 30 rokov a najmä v roku 2060, kedy to bude kulminovať. To všetko sú známe veci, to nie je žiadna politika. Všetci, ktorí robia s demografiou, Štatistický úrad a podobne, by toto vedeli obratom každému, kto sa o to zaujíma, potvrdiť. Jednoducho my vieme, aký máme počet detí povedzme vo veku päť rokov, desať rokov, pätnásť rokov. Vieme, aký máme počet ľudí v strednom veku, tridsiatnikov, štyridsiatnikov, čiže naozaj veľmi hravo si dokážeme namodelovať, ako to bude na Slovensku vyzerať o 10, o 20, o 30 rokov. Dnes to ešte nevyzerá až tak zle napriek tomu, že sa dôchodcovia sťažujú, aké sú tie dôchodky nízke. Ale čo budú robiť dnešní tridsiatnici, štyridsiatnici, ak potom, alebo tá generácia Husákových detí, to bude veľký problém, pretože, ako sa hovorí, nebude mať kto robiť na ich dôchodky. A preto je dôležité mať v dôchodkovom systéme II. pilier a je dôležité mať ho silný, čo najsilnejší a atraktívny. Najsilnejší.
No škoda komentovať to, čo sa stalo pred štyrmi, piatimi rokmi v lete, pamätná dvojtýždňová schôdza v parlamente v roku 2012, kedy sme sa tu bili o podobu dôchodkového systému, kedy vlastne strana SMER skresala výšku príspevkov z deviatich pôvodných percent na štyri percentá. Dnes je to štyri percentá a štvrtinka k tomu. Postupne sa to začína zdvíhať, ale jednoducho keď si to porovnáme s tým, čo tu bolo do roku 2012, tak II. pilier vlastne viac ako o polovicu sa vlastne oslabil. A to nie je dobré, pretože všetky tie argumenty, ktoré som sa tu v rýchlosti snažil vymenovať, ako k tomu prídu tí naši dvadsiatnici, tridsiatnici, štyridsiatnici, kto im vysvetlí, keď oni pôjdu do dôchodku, prečo majú tie dôchodky také nízke? My už budeme možno po smrti niektorí, ale oni budú chcieť mať slušný dôchodok. Takže mali by sme na nich pamätať a jednak postupne a čo najrazantnejšie, ako je to možné, zvyšovali výšku príspevku do II. piliera a ďalej robili II. pilier čo najatraktívnejším.
A tento návrh, o ktorom sa teraz práve bavíme, vlastne znamená to, aby bol II. pilier atraktívnejší. Jednou z mála výhod pri súčasnom nastavení II. piliera je napríklad to, že tie príspevky, tú našetrenú sumu v prípade, že sa sporiteľ dôchodku nedožije, dedičia zdedia v plnej výške, rovnako ako iný majetok, ktorý zomretý otec alebo matka majú. Čiže to je jedna z výhod II. piliera. Týmto zákonom prinesieme ďalšiu výhodu, ak to schválime, to znamená výhodu pre tých, ktorí majú relatívne nadpriemerné príjmy, lepšie, slobodnejšie naložiť so svojimi dôchodkovými úsporami v čase, kedy odchádzajú na dôchodok, respektíve už na dôchodku sú.
Zaznelo tu, myslím, vo faktickej poznámke, a treba to pripomenúť možno ešte presnejšie, zazneli tu nevýhody, ktoré dnes, bohužiaľ, v II. pilieri máme a treba si pripomenúť, že skrátka sú. Je mi to veľmi ľúto. Z pozície opozičného poslanca s tým asi ťažko niečo narobím, je to v rukách vládnej koalície, ale fakt je ten, že deklarovaný pomer odvodov z celkových 18 % na dôchodky, 14 Sociálna poisťovňa a štyri, no zjednodušujem, už je to štyri celá štvrť, tak 14 ku 4 v skutočnosti, ale na výplatu starobných dôchodkov nejde tých 18 či 14 %, pretože v skutočnosti na výplatu starobných dôchodkov do Sociálnej poisťovne ide kompletne celý rezervný fond solidarity – 4,75 %, a ďalej každoročne dochádza k presúvaniu zdrojov z tzv. prebytkových fondov do deficitného fondu dôchodkového poistenia. Najmä ide o fond poistenia v nezamestnanosti, sčasti fond nemocenského poistenia, úrazového poistenia a keď to celé spočítame, tak vlastne z tých odvodov, ktoré idú do Sociálnej poisťovne, v podstate 25 až 26 %, nie 18, ale 25 až 26 % je určených na výplatu dôchodkov a z toho teda tí sporitelia si berú 4,25 % dnes na dôchodkové účty.
Ale – a to je ten zlý vtip – pri výpočte starobného dôchodku sporiteľovi sa odpočíta v pomere vyššia suma, ako by sa z hľadiska toho pomeru odvodov odpočítať mala. Toto, mimochodom, a toto je teraz veľmi zaujímavé a trošku pikantné, toto, čo hovorím tu teraz ja, tu mnohokrát v minulom volebnom období opakoval súčasný štátny tajomník Ivan Švejna. Pikantné je teda to, že dnes ako poslanec, resp. ako štátny tajomník za stranu MOST – HÍD tieto svoje názory sa ako-tak snaží presadzovať v rámci súčasnej vládnej koalície a ďakujem mu veľmi pekne, že sa mu podarilo presadiť aspoň tú zmenu, o ktorej sa bavíme dnes.
Ale bolo by dobré vrátiť sa k širšej diskusii, pokiaľ ide o II. pilier, a napríklad sa, pán minister, vrátiť pomyslene do roku 2012 – 2013 a určite si spomínate na váš, pôvodne váš návrh na presadenie ústavného zákona o ochrane dôchodkového systému. A pikantné zase pri tomto návrhu ústavného zákona bolo vtedy to, že vy ste vtedy deklarovali, že ste za, ak bude za aj celá opozícia, a tá pikantnosť spočíva v tom, že sa to zaseklo na názore strany MOST – HÍD, resp. práve konkrétne Ivana Švejnu, ktorý bol proti prijatiu tohto ústavného zákona.
No ja neviem, dnes ste vo vládnej koalícii, sedíte doslova a dopísmena za jedným stolom, doslova a dopísmena dennodenne, predpokladám, na ministerstve, ak tá komunikácia funguje, a ja osobne si myslím, že by sme mali sa vrátiť k tejto myšlienke a v najbližšom čase otvoriť diskusiu o ústavnom zákone na ochranu dôchodkového systému. Ja osobne som odhodlaný tak urobiť, ak to neurobíte vy ako vládna koalícia, a túto diskusiu na pôde parlamentu otvoriť. Budem zvedavý na vašu reakciu v súčasnom rozložení politických síl.
No ale poďme k tomuto návrhu ešte. Tak. So záujmom som si prečítal dôvodovú správu, ktorú pripravili vaši ľudia na ministerstve, kde som sa dočítal zaujímavé číslo. Pri súčasnom stave zákona, a teda jedinej možnosti, ktorú sporitelia dnes majú po dosiahnutí dôchodkového veku, a to vybrať si z ponuky troch životných poisťovní tzv. doživotný dôchodok alebo tú anuitu, tak podľa toho, čo ste uviedli do dôvodovej správy, z tých sporiteľov, ktorí sú už na dôchodkovom veku, túto možnosť využilo len 43 percent. Čiže keď to poviem naopak, 57 % sporiteľov, ktorí už sú v dôchodkovom veku a mohli by čerpať dôchodok, odmietlo túto formu vyplácania svojich dôchodkových úspor a radšej tie úspory nechali ďalej v DDS-ke, čiže zrejme možno poberajú dôchodok zo Sociálnej poisťovne príslušným spôsobom krátený, ale tie úspory na dôchodkovom účte nechali ležať v správcovskej spoločnosti a nečerpajú ich formou doživotného dôchodku. Jednoducho odmietli ten súčasný systém. A prečo? No preto, lebo to vyhodnotili tak, že je to pre nich nevýhodné a radšej sa v tej súčasnej situácii rozhodli pre tú druhú existujúcu alternatívu, a to je nechať úspory na dôchodkovom účte až do svojej smrti s tým, že po ich smrti tú sumu si zoberú ako dedičstvo ich potomkovia.
No tak toto je naozaj veľmi nešťastná situácia a treba ju zmeniť. A myslím si, že tento návrh tomu pomôže, pretože časť sporiteľov, tí s nadpriemernými príjmami, si budú môcť tie dôchodkové úspory naozaj vyčerpať pre seba a to tým, tou formou programového výberu. Bolo to tu už povedané, takže nebudem to nejako dookola opakovať. A zároveň si myslím, že práve vznik tejto alternatívy spôsobí – aj keď to divne znie – istý konkurenčný prvok voči súčasnému systému, voči tým súčasným životným poisťovniam, pretože tie životné poisťovne budú musieť viac zabojovať o toho klienta, ako to robili doteraz. Pretože ten klient sa bude môcť rozhodnúť tak, ak sa tie ponuky životných poisťovní nezlepšia, že si skrátka tie svoje peniaze vyčerpá formou programového výberu a bodka.
Samozrejme, mohlo v tejto novele byť aj viac, mohli tam byť aj ďalšie možnosti, ale to by som asi veľa chcel. Ďalšie možnosti čerpania dôchodkových úspor, viem si ich predstaviť a najlepšie by o nich vedel hovoriť už spomínaný pán Šebo z bystrickej univerzity, ale nechám to tak. Pokiaľ tu zaznievajú určité argumenty najmä po mojej strane sediaci pán kolega poslanec Burian, že tie životné poisťovne teda nejakým spôsobom potom budú dávať, práveže naopak, horšie ponuky pre tých sporiteľov, ktorí nebudú mať až také vysoké dôchodky, že ich to vlastne poškodí. No ja neviem.
Prosím vás, možno viete, možno neviete, dnes, v tomto momente je na dôchodkových účtoch sporiteľov 7 mld. eur. Môj odhad je, že jeden vekový ročník, keď to vydelím zhruba 22; deleno 20 – 25 vekových ročníkov sporiteľov; tak na jeden vekový ročník pripadá našetrená suma možno okolo 300 mil. eur. Aj keď to nie je tak, že v tomto roku alebo v budúcom roku sa presunie z dôchodkových účtov do životných poisťovní suma kompletných 300 mil., ale tá suma sa postupne takto bude dvíhať a keď to naozaj trošku zjednoduším, každoročne pri súčasnom stave môžu životné poisťovne rátať s tým, že do ich správy na výplatu doživotných dôchodkov príde suma 300 mil. eur. O 300 mil. eur každý rok, to je podľa mňa veľmi, veľmi vysoké číslo. Ak z toho povedzme 50 mil. pôjde formou programového výberu priamo sporiteľom, tak stále to je 250 mil. eur. Veď to je pre z pohľadu slovenského poistného trhu, ja som v tom laik, akurát že moja mama bola úspešná poisťováčka, takže ma čosi naučila o tom, že poistný trh, napríklad pokiaľ ide o neživotné poistenie, pokiaľ ide o životné poistenie, poistenie majetku, je na Slovensku vyčerpaný a poisťovne nemajú priestor, nemajú už klientelu, tak tuto sa práve pre tie životné poisťovne otvoril obrovský nový trh s týmito vlastne anuitnými dôchodkami.
Ak mi chce niekto tvrdiť, že 250 mil. ročne je málo, no tak potom ja teda neviem, ja teda neviem. Ja teda neviem, nebudem to radšej komentovať. Čo je tak asi za tým? Ja si myslím, že toto, tento návrh, o ktorom sa bavíme, neznamená, že ten trh so životným, s doživotnými dôchodkami zrazu padne a že bude pre naše poisťovne neatraktívny. Práve naopak.
Chcem zdôrazniť to, že my musíme naozaj, tak ako to pani kolegyňa alebo pani kolegyňa ďalšia Erika Jurinová povedali, my musíme predsa zastávať práva ľudí, sporiteľov a prinášať im atraktívnejší produkt vo forme lepšieho zákona. To mi tu snáď niekto chce tvrdiť, že keď za ním príde nejaký manažér zo životnej poisťovne, ktorý sa bude sťažovať, že im vypadnú nejaké milióny zo systému, že my sa tu teraz zbláznime a budeme robiť všetko preto, aby sme životným poisťovniam vytvorili čo najlepšie podmienky? Ak tu bude nejaká ďalšia novela, tak ja sa napríklad budem pýtať, či nie je napríklad priestor po piatich rokoch na zníženie poplatkov pre správcovské spoločnosti. Teraz sme to s kolegom rátali a vyšlo nám, že DDS-ky dostávajú ročne na poplatkoch okolo 35 až 40 mil. eur, ak nie viac. Na to, že majú dokopy sto zamestnancov a že... no, radšej budem ticho.
Myslím si, že je tu obrovský priestor na to, aby sme zákon menili v budúcnosti nielen takouto relatívne jednoduchou novelou, ale aby sme prinášali ďalšie zmeny, ktoré môžu byť pozitívne pre ľudí. A ďalej si myslím, že nie je to len o zákone, je to aj o kampani. A teraz nemyslím kampaň, ktorá tu bola pred pár rokmi, kde Sociálna poisťovňa posielala letáčiky ľuďom, aby vystúpili z II. piliera. No ale to bol tiež príklad toho, že keď sa chce, tak sa kampaň vie urobiť. Mala by sa urobiť kampaň zo strany vlády, lebo nikto iný to neurobí, aby ľudia dostali informácie napríklad o tom, ako majú sporiť.
Zoberte si, prosím, porovnajte si, ako vyzerá II. pilier z pohľadu výnosnosti v dlhopisových fondoch oproti indexovým fondom. Indexové fondy za päť rokov svojej existencie dosiahli priemerné zhodnotenie, priemerné zhodnotenie medzi 10 až 12 % ročne. Desať až dvanásť percent ročne. Pozor, to nie je jednorazovo, že bol silný rok vlani. V priemere za päť rokov. Čiže za tých päť rokov, keď to spočítame, tak to zhodnotenie je 50 až 60 % kumulatívne. Viete si to predstaviť, že zo 100 eur, ktoré by niekto vložil pred piatimi rokmi, má dnes 150? Poznáte nejaký iný sporivý produkt dlhodobého charakteru, ktorý by dokázal niekomu takto zhodnotiť prostriedky? A to nie je žiadny Fruni ani Mojžiš. Toto je dôchodkové sporenie, ktoré okrem iného stráži ako top správca Národná banka Slovenska. Plus 50 % za päť rokov. Naproti tomu však dlhopisové fondy v priemere plus 2 %, možno 2,5. Čiže je to tesne nad priemernou infláciou. Čiže ten, kto má svoj majetok v konzervatívnom fonde, v dlhopisovom fonde, výrazne v porovnaní s tým, kto má v indexovom fonde, výrazne prerába. Máte 100 eur, ak ste v indexovom fonde, po piatich rokoch 150. Ak ste v konzervatívnom fonde, po piatich rokoch 102 alebo 105. To je rozdiel. Čiže treba robiť kampaň, vysvetľovať ľuďom, ako to funguje, aby si toho boli vedomí.
A v tejto súvislosti v zostávajúcom čase chcem rovno podporiť návrh mojej porečníčky kolegyne Bašistovej, ktorá prináša vynikajúci návrh v tom zmysle, aby ten povinný presun vo vyššom veku sporiteľa, povinný presun prostriedkov z indexového, resp. akciového fondu do dlhopisového fondu, aby nebol až taký povinný, ale, naopak, dobrovoľný v prípade, že sporiteľ využíva aj možnosť dobrovoľného sporenia v II. pilieri.
A vo zvyšnom čase, ešte nejaký mám, by som chcel ešte odkázať pánovi ministrovi Kažimírovi, ministrovi financií, v tejto súvislosti a pripomenúť aj vám, kolegyne a kolegovia, dobrovoľné príspevky do II. piliera boli daňovo zvýhodnené v rokoch ´13, ´14, ´15, ´16. Štyri roky. Boli vlastne nezdaniteľnou časťou a o výšku tých príspevkov si mohol daňovník znížiť základ dane. Bohužiaľ, pre rok 2017 to už neplatí. Bolo by dobré sa nad tým zamyslieť a v prípadnej novele zákona o daniach z príjmov znovu zaviesť daňové zvýhodnenie týchto dobrovoľných príspevkov do II. piliera, aby sme takto podporili aspoň symbolicky tých, ktorí si zodpovedne šetria na svoju starobu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

22.3.2017 o 16:04 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

16:24

Andrej Hrnčiar
Skontrolovaný text
Ďakujem.
Nech sa páči, pani poslankyňa Bašistová.
Skryt prepis

22.3.2017 o 16:24 hod.

Mgr. art.

Andrej Hrnčiar

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie v rozprave 16:24

Alena Bašistová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, dovoľte mi pred vás predstúpiť s pozmeňujúcim návrhom k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ďakujem veľmi pekne za podporu, pán Mihál odišiel.
Návrh, ktorý predkladám, zatraktívňuje dobrovoľné príspevky sporiteľov do II. piliera, ktorým následne pomôžu zvýšiť príjmy a životnú úroveň počas dôchodkového veku. Odstraňuje sa nedostatok súčasného znenia zákona, ktorý 10 rokov pred dosiahnutím dôchodkového veku začína postupne presúvať celé úspory do súčasnosti nízko výnosných dlhopisových fondov bez ohľadu na to, či boli tvorené z povinných alebo z dobrovoľných príspevkov. Tento pozmeňujúci návrh umožní sporiteľom slobodne sa rozhodnúť, v ktorých fondoch budú sporiť svoje dobrovoľné príspevky, a tým im môže umožniť ich lepšie zhodnotenie. Návrh bude navyše motivovať ľudí odkladať si peniaze na dôchodok navyše, pretože II. pilier ponúka v súčasnosti zaujímavé zhodnotenie úspor pri relatívne nízkych poplatkoch.
Týmto pozmeňujúcim návrhom nadväzujem aj na volebný program SIET-e, ktorým sme chceli priniesť viac slobody sporiteľom, ktorí zhodnocujú svoje úspory v II. pilieri. Pevne verím, že po tomto čiastkovom naplnení sľubov našim voličom budúci rok pôjdeme ešte ďalej. Dúfam, že schválime aj zlepšenie v rámci výplatnej fázy tak, ako sme sa na tom dohodli na ministerstve práce.
Teraz dovoľte, aby som prečítala znenie.
V čl. I sa za 12. bod vkladá nový 13. bod a 14. bod, ktoré znejú nasledovne.
"13. V § 92 ods. 1 písm. a) až j) sa za slovo "majetku" pripájajú tieto slová: "zodpovedajúcej aktuálnej hodnote dôchodkových jednotiek pripísaných z povinných príspevkov".
14. V § 92 ods. 3 sa slová "čistej hodnoty svojho majetku" nahrádzajú slovami "sumy uvedenej v certifikáte" a slová "všetok majetok sporiteľa" sa nahrádzajú slovami "majetok sporiteľa zodpovedajúci sume uvedenej v certifikáte"."
V súvislosti s vložením nových bodov sa vykoná prečíslovanie nasledujúceho novelizačného bodu.
Odôvodnenie: Podľa aktuálneho znenia zákona sa po dosiahnutí 52 rokov veku čistá hodnota majetku sporiteľa s jeho zvyšujúcim vekom postupne presúva do dlhopisového garantovaného dôchodkového fondu. Do dlhopisového garantovaného dôchodkového fondu sa tak presúva aj majetok tvorený z dobrovoľných príspevkov. Cieľom pozmeňujúceho návrhu je, aby tomuto režimu nepodliehali dobrovoľné príspevky, ktoré si platí sporiteľ sám a nad rámec zákonom ustanovených povinných príspevkov. Sporiteľ tak bude môcť počas sporiacej fázy naďalej určovať, v ktorom dôchodkovom fonde sa mu budú jeho prostriedky zhodnocovať bez obmedzení.
V závere by som sa chcela ešte poďakovať za spoluprácu a pripomienky pri tejto problematike Mirovi Beblavému, s ktorým sme spolupracovali v rámci pracovnej skupiny ešte v rámci SIET-e, Jozefovi Burianovi, Ivanovi Švejnovi, Jozefovi Mihálovi, pánovi ministrovi, ako aj niektorým zamestnancom ministerstva a aj koaličným a opozičným poslancom, ktorí tento môj návrh podpísali.
Ďakujem za pozornosť a prosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

22.3.2017 o 16:24 hod.

doc. PhDr. PhD.

Alena Bašistová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

16:24

Andrej Hrnčiar
Skontrolovaný text
Ďakujem.
Týmto sme vyčerpali písomnú rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy sa neprihlásil nikto. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán minister. Tak nech sa páči.
Skryt prepis

22.3.2017 o 16:24 hod.

Mgr. art.

Andrej Hrnčiar

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

16:29

Ján Richter
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, ďakujem pekne aj za rozpravu. Chcem poďakovať aj tým, ktorí nevystúpili, Jozef, vážim si to. (Smiech v sále.) To myslím veľmi úprimne, ja to aj zdôvodním, pretože meritum veci zákona ako také bol programový výber. Na tom bola dohoda v koalícii, to sme sa zaviazali, že máme spoločne všetky vládne strany sa k tejto problematike vrátiť, ale prirodzene, že sa týmto zákonom tak trošku pustil džin z fľaše a venovali sme sa niečomu, čo sme zabsolvovali tu niekde 3, 4 roky dozadu. A tu chcem povedať úplne jednoznačný postoj: Absolútne si stojíme na všetkých zmenách, ktoré sme predtým urobili. Stojíme si.
Pán Mihál, ak by som mal nejaké zmeny robiť, áno, súhlasím s vami, že by som sa po istom období zamýšľal nad poplatkami, ktorý a ako a do akej miery je efektívny. Možno by som sa ešte nad inou vecou zamýšľal a povedal som to aj na výbore, a to je otázka nákladov na vymáhanie nedoplatkov pre II. pilier. Prečo by to mal sanovať štát, v tomto prípade Sociálna poisťovňa? To sa niekde pohybuje na úrovni 16 mil., to nie je malá suma. Dobre, ale v tejto chvíli rešpektujem, že sme sa dohodli na programovom výbere a jednoducho ten je na stole.
Ak dovolíte, k samotnej diskusii a k niektorým aj, samozrejme, k tomu poslaneckému návrhu.
No, pani poslankyňa Jurinová, nechcem absolútne spochybňovať prieskumy. Otázka udržateľnosti dôchodkového systému je a bude veľmi aktuálna. Pre túto dobu, možno tí, ktorí prídu po najbližších parlamentných voľbách, ešte viac a ešte viac. S tým v plnej miere súhlasím. Len tak trošku, vychádzajúc z tých štatistík a čísel, mám takú dilemu: Ak sú najlepší Česi, Poliaci a Maďari, no tak asi sme mali zrušiť alebo v minimálne miere úplne devalvovať druhý dôchodkový pilier? My sme ho reparovali, ale ponechali. To znamená, idem sa inšpirovať Čechmi? V tom je tá udržateľnosť? Skúste mi povedať, čo ste s touto štatistikou myslela, čo tento prieskum nám mal dať pre udržateľnosť dôchodkového piliera ako takého. Ja ho nespochybňujem, ale kladiem si otázku, že ako sme mali v tomto prípade asi postupovať, keď na rozdiel od našich susedov, ktorí to zmietli zo stola, my sme to upravili, ponechali, rozvíja sa. Dnes sme v takej situácii, že sa opätovne vraciame po prechodnom období a následne sa navyšujú percentá do tých šiestich percent. Nerozumiem celkom tomu.
No a tá kritika na tú Sociálnu poisťovňu a to všeobecne treba povedať, viete, Sociálna poisťovňa je zodpovedná za sociálne poistenie. Za starobné dôchodkové sporenie veľmi významnú spoluzodpovednosť nesú aj DSS-ky. A keď sa tu bavíme o kampaniach a o ďalších veciach, keď vedeli dať tie nehorázne milióny do kampaní, aby získali do II. piliera ľudí, ktorí tam nemajú čo robiť. A na tom trvám, že je tam 700-tisíc ľudí, ktorí tam nemajú čo robiť, stále platí a za tým si stojím, minimálne 1 000 eur zárobok a minimálne 30 rokov doba sporenia je aktuálna pre tých, ktorí, si myslím, že z hľadiska budúcnosti bude výhodné to pôsobenie a účinkovanie v II. pilieri. Takže protirečíte si viacerými vecami, ktoré s tým súvisia.
Isteže urobíme aj po tomto istú vysvetľovaciu kampaň, ale kladiem si otázky, čo robia DSS-ky pre to, aj na to napríklad, aby trošku viacej oslovili a hovorili o výhodnosti sporenia, ktoré doteraz prebiehalo a jeho jednotlivých vyhodnotení? Asi stále ešte splácajú tú podlžnosť, ktorú majú z toho predchádzajúceho obdobia, keď podviedli a oklamali veľmi veľa ľudí, ktorí vstúpili a vstúpili a vôbec nevedeli, do čoho vstupujú. Ale v tomto smere tiež máme čisté svedomie, bola tu viacero možnosť krát, keď bol prerušený II. pilier a bola možnosť vystúpenia, aby zhodnotili svoju situáciu. Tí, ktorí to urobili, rešpektujeme, tí, ktorí ostali, tiež v plnej miere rešpektujeme.
Za ďalšie, paradox doby. Tu mám takú poznámku. Viete, ako predkladateľ hovorím veľmi konkrétne, že to, čo predkladám, je do istej miery oslabenie celoživotného dôchodku. Ale zvážili sme riziko a povedali sme, do akej hranice to riziko je možné podstúpiť. No ale vy zároveň hovoríte, ako vehementne podporujete tento návrh, a zároveň hovoríte o rizikách, ktoré vyplývajú z nízkych dôchodkov. Nerozumiem celkom tomu. Ja sa veľmi otvorene priznávam, ale my sme mali ambíciu pomenovať to riziko. Ale vy hovoríte o nízkych dôchodkoch a zároveň podporujete, aby boli ešte nižšie. Skúste sa nad tým zamyslieť.
Ústavný zákon na ochranu dôchodkového systému. K tomu asi toľko: Pán Mihál, dobre sa pamätáte, že prvý, ktorý prejavil iniciatívu, som bol ja, vtedy so štátnym tajomníkom začali prvé rokovania na túto tému, postupne sa dostávali do nejakej fázy. Viete ale, v čom bola hlavná pointa hlavne zo strany vás opozície vtedy? To bola nedôvera. To bola nedôvera voči SMER-u o tom, že či ho nezrušíme úplne, ten II. pilier, prípadne či v nejakom ďalšom období nebudeme robiť doňho nejaké vstupy a úpravy. Je tu obdobie, keď prvýkrát opätovne vraciame a o tých štvrť percenta navyšujeme a vraciame sa k tým 6 percent. Nikto nič neruší, ale aj napriek tomu nemám problém, ja budem osobne iniciovať stretnutie všetkých parlamentných klubov, ak sa tá vôľa nájde podporiť terajší stav a zakotviť ho do ústavného zákona, som pripravený. Ale opakujem ešte raz, hlavná pointa, ktorá z toho vyplývala, súvisela z nedôvery vás smerom k politickej strane SMER a veciam, ktoré súviseli vtedy s úpravami okolo II. piliera.
K pani poslankyni alebo predsedníčke Bašistovej, čo sa týka pozmeňováku. Samozrejmá vec, že podporujem, myslím si, že je to dobrý pozmeňovák.
No a, pani Jurinová, čo sa týka ten váš pozmeňovák, no, vraciame sa niekde tam, kde sme boli, veď to je úplne to, čo tu bolo v dvanástom! Ja tomu rozumiem, je to návrat k povinným alebo ak chcete automatickému vstupu, ktorý od roku ´12 do konca decembra ´12 vtedy zaviedol pán Mihál, rovnako v dvanástom roku sa navrhovala aj využiť možnosť výstupu z II. piliera, tých 730 dní, to znamená dva roky. Skrátka chcete opätovne zaviesť automatický systém. Hovorím to veľmi otvorene, zásadne nesúhlasím a zdôvodňujem tento konkrétny, nesúhlasím z vecného hľadiska a tento konkrétny návrh má aj ďalšie chyby. Je nevykonateľný, tak ako ste ho napísali. Aj vám môžem povedať v čom. V bode 5, tak ako je navrhnutý, je nevykonateľný. A so zvyškom návrhu, nakoľko v ňom uvádzajú povinnosť Sociálnej poisťovne informovať sporiteľov o možnosti uzatvoriť zmluvu s DDS-kou počas 730 dní, podľa iného ustanovenia v tomto istom návrhu má však sporiteľ možnosť rozhodnúť sa len do 180 dní. Znovu rozpor. Znovu rozpor, ktorý tam je, na ktorý ma moji kolegovia v tomto smere upozornili. Za ďalšie, neobsahuje ustanovenia, na základe ktorých by Sociálna poisťovňa po uplynutí 180 dní určila sporiteľovi DSS napriek tomu, že sa v konkrétnom odôvodnení toto nachádza. Takže technická otázka, ale čo je najpodstatnejšie, je vecná, obsahová stránka, ja by som sa s týmto jednoducho nikdy nestotožnil. Som presvedčený, že tak, ako je nastavený teraz, že sa má možnosť mladý človek slobodne rozhodnúť, je tá najideálnejšia a najdemokratickejšia.
Ďakujem pekne, skončil som. Uchádzam sa o podporu.
Skryt prepis

22.3.2017 o 16:29 hod.

JUDr.

Ján Richter

 
Poslať e-mailom

16:29

Andrej Hrnčiar

Uvádzajúci uvádza bod 16:38

Ján Richter
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Vláda Slovenskej republiky sa v programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na roky ´16 – ´20 zaviazala podporovať rodinu, ktorá je nielen základnou bunkou spoločnosti, ale aj hlavnou nositeľkou základných ľudských, kultúrnych, sociálnych, občianskych a samozrejme, že aj duchovných hodnôt. Tento záväzok sa snaží naplniť aj novelou zákona o rodičovskom príspevku, ktorý predkladáme na rokovanie pléna Národnej rady teraz v druhom a treťom čítaní.
Obsahom uvedeného návrhu je zvýšenie sumy rodičovského príspevku zo sumy 203,20 eura na sumu 213,2 eura, čo v zásade korešponduje do istej miery aj so zvýšením materského, ktoré vláda navrhuje s rovnakou účinnosťou.
Vzhľadom na zámer celkového zvýšenia finančnej podpory rodín s deťmi sa predloženým návrhom zabezpečí, aby zvýšenie materského, na ktoré sa vláda zaviazala v programovom vyhlásení, výslovne pocítili aj rodiny s deťmi, ktoré poberajú materské v sume nižšej, ako je suma rodičovského príspevku. Ich príjem v súvislosti so starostlivosťou o deti totiž tvorí súčet materského a doplatku do sumy rodičovského príspevku. Bez zvýšenia rodičovského príspevku by sa teda ich celkový príjem nezvýšil.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky neobsahuje k predmetnému návrhu zákona žiaden pozmeňujúci návrh, preto vás prosím o podporu pri hlasovaní o návrhu zákona ako o celku.
Ďakujem. Skončil som.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

22.3.2017 o 16:38 hod.

JUDr.

Ján Richter

 
Poslať e-mailom

16:39

Andrej Hrnčiar
Skontrolovaný text
Ďakujem.
Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci poslankyni Jane Vaľovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.
Skryt prepis

22.3.2017 o 16:39 hod.

Mgr. art.

Andrej Hrnčiar

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie spoločného spravodajcu 16:40

Jana Vaľová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 347).
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 411 z 1. februára 2017 pridelila predmetný vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Predmetný návrh vlády, vládneho zákona, tlač 347, prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 164 zo 14. marca 2017, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 134 z 15. marca 2017 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 43 z 21. marca 2017.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky nevyplývajú žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona a v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 spoločnej správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 50 z 21. marca 2017. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku.
Pán predsedajúci, prosím vás, otvorte rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

22.3.2017 o 16:40 hod.

PhDr.

Jana Vaľová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom