14. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Možno neobvykle, ale pokúsim sa reagovať, pán poslanec, na vás v súvislosti s tými živnostníkmi.
Po prvé. V čase, keď sme prijímali zmeny, ktoré sa týkajú odvodového zaťaženia živnostníkov, boli sme ďaleko od akejkoľvek úvahy o príprave zákona o minimálnom dôchodku. To znamená, to nebol v žiadnom prípade dôvod; nejaký podvod. My sme sa dohodli s reálnymi predstaviteľmi, to je živnostenská komora a živnostenský zväz. To nebol náš výmysel, pretože oni sami povedali, nemajú záujem v čase, keď prídu do dôchodkového veku stáť v jednom rade s tými, čo nerobili a poberajú len hmotnú núdzu. Viete, ako sme to kompenzovali? A vy to dobre viete. Európa veľmi málo pozná možnosť, že nárok na minimálny dôchodok má aj živnostník, samostatne zárobkovo činná osoba. My práve pre tento faktor sme aj na túto kategóriu pracujúcich minimálny dôchodok ponechali. To znamená, môže ju čerpať.
Teraz, ak dovolíte, k rozprave. Začal by som snáď tým, že rozumiem každému jednému, ktorý má záujem navýšiť veci, čo sa týka rodičovského príspevku, ale zas treba vidieť jednu vec. Tí, čo sú pri vláde, majú zodpovednosť a musia istým spôsobom vnímať a chápať aj reálne možnosti štátneho rozpočtu. To, čo by som chcel v maximálnej miere vytýkať všetkým tým, ktorí ste predložili tieto pozmeňovacie návrhy, priznám sa a poviem to veľmi úprimne, že vám celkom neverím, že myslíte úprimne presadiť tieto pozmeňováky, ktoré ste tu predložili. Pretože tieto pozmeňováky, každý jeden z nich, má aj nejaký reálny dopad na štátny rozpočet. Nájdete ministra, ktorý tu za týmto pultom prijme na seba individuálne rozhodnutie a povie: môžem alebo nemôžem? Veď to si žiada nejakú analýzu, to si žiada aj nejaké odborné stanovisko. To si žiada aj stanovisko rezortu financií. Preto odporúčanie: Ak máte úprimný záujem, je tu legislatívny postup. Prečo nie výbor? Prečo sme sa predtým nestretli? Viackrát to bolo na úrovni ľudí, odborníkov z ministerstva. Prečo sme nemali spoločne záujem tieto veci rozanalyzovať? Prečo sme k tomu napríklad neprizvali aj zástupcov ministerstva financií? No a sme vládna koalícia. K tomu má čo povedať aj politický orgán, to znamená jednotlivé subjekty, ktoré toto tvoria. A toto sa jednoducho nevyužilo. Preto ak dovolíte, nemôžem mať v tomto prípade presvedčenie, že to myslíte úprimne. Skôr vám ide o politický marketing, ktorý tu z toho chcete dosiahnuť.
Ak by ste to mali inak, a to aj z hľadiska budúcnosti, pozývam vás do prípravy viacerých vecí v skoršej dobe. Netvrdím, že absolútne uspejete, ale minimálne budeme o veci hovoriť. Vypočujeme si váš názor a budeme mať istú ambíciu argumentovať, ak niečo prijmeme alebo neprijmeme.
Ďalej, čo sa týka rodičovského príspevku ako takého, treba vidieť istý koncept návrhov, ktoré sme v poslednom období prijímali na zlepšenie postavenia rodiny. Pretože my zvyšujeme materský príspevok, rodičovský príspevok, príspevok na starostlivosť sme nedávno zvýšili. Ak sa týka; a v konečnej miere aj kompenzácia ťažkého zdravotného postihnutia a riešenie minimálne tých matiek, 6,5-tisíca, ktoré sa starajú o svoje ťažko zdravotne postihnuté dieťa, je tiež otázka, keď zaujímame stanovisko k postaveniu rodiny a vylepšenia istých podmienok, ktoré s tým súvisia. Toto všetko je treba vnímať v kontexte aj tohto návrhu, že to nie je niečo osamotené, ale je to v istom systéme návrhov úprav a pomoci. Tu je treba vidieť aj ďalšie nástroje rodinnej politiky, ktoré sa týkajú, čo ja viem, príspevok pri narodení dieťaťa, príspevok na viac súčasne narodených detí, prídavok na dieťa, príplatok k prídavku na dieťa, rodičovský príspevok, príspevok na starostlivosť o dieťa. Jednoducho tých nástrojov rodinnej politiky je ďaleko, ďaleko viac.
Čo chcem hneď zvýrazniť, pán Mihál to povedal, to si cením, že my vlastne riešime mimoriadne situáciu. Vieme, že tento príspevok je naviazaný na pohyb životného minima. To, že posledné roky to životné minimum sme skôr museli sanovať, aby nešlo dole vzhľadom na vývoj a infláciu, skôr defláciu, je jeden faktor. Ale keď sme urobili isté zmeny a úpravy a vyšli sme v ústrety napríklad dôchodcom pri dvoch percentách ako minimálnej. No toto je obdoba, ktorou máme záujem sanovať istú problematiku a vylepšiť sociálno-ekonomické postavenie aj mladých rodín. To je tiež potrebné oceniť, lebo terajšie zákony nás k tomu neviažu. Riešime mimoriadne situáciu, pretože si uvedomujeme, že aj táto kategória mladých ľudí to jednoducho potrebuje.
A teraz, ak dovolíte, k jednotlivým pozmeňovákom. Ak sa tak trošku zamýšľam aj na tých pozmeňovákoch, pán Mihál, začínam rozmýšľať nad tým, že do akej miery bolo správne to vaše rozhodnutie, že sme zrušili vtedy tie dve hranice rodičáku pre pracujúcich a, nazvem to, ostatných a spravili nejaký priemer. Vtedy 191. Myslím si, že keby sme boli, lebo my sa do istej miery znova vraciame k otázke, že budeme inak pristupovať k rodičom, ktorí pracovali a dnes sú, ja neviem, na materskej, resp. na rodičovskom príspevku. Je to celkom logické. Dokonca si myslím, že je to veľmi spravodlivé, ale zároveň sa zamýšľam nad tým, či to bolo správne rozhodnutie. Možno, keby boli bývali ostali v takejto podobe tie príspevky dva, to znamená, myslím si, že by sme boli ďaleko, ďaleko inde. Ale to je môj pocit a možno aj k tomu sa je treba vrátiť, že či to rozhodnutie vaše vtedy bolo správne.
K pani Petrík a ostatným predkladateľom. Tu dvojnásobne platí to, čo som predtým povedal, že hovorme trošku viacej, pani poslankyňa. My s českou stranou sme už mali dvakrát vymenené pracovné stretnutia u nás a u nich. My veľmi podrobne sledujeme. Česká strana avizuje plusy aj mínusy. Práve preto robia aj nejaké novely, aby odstránili nejaké chyby. Ja vôbec nevylučujem, že reálne v krátkej dobe a v krátkom čase tu s takýmto návrhom budeme. Ale práve preto chcem poprosiť: komunikujme, hovorme spolu na túto tému. Ja viem, že táto otázka je vysoko a vysoko aktuálna, i keď keby som mal byť absolútne striktný a povedať, o čom je rodičovský príspevok, no tak v žiadnom prípade neplní funkciu nejakých úspor, ktorých výber si môže rodič zvoliť podľa vlastného uváženia, je niekde úplne inde z hľadiska postavenia. Ale otázka je, prečo, keď sa to dá, nie sú s tým spojené nejaké zvýšené náklady, by sme tým rodinám nemohli aj takýmto spôsobom, nazvem to zrýchleným, pomôcť. Ja som na túto spoluprácu jednoducho pripravený.
Odpoveď je jednoduchá: Komunikujme. V tejto chvíli nevieme presné dopady. Práve preto. Inštitút finančnej politiky nám vie veľa vecí v tomto prípade ako vyrátať z hľadiska analýz a dopadov, ktoré s tým súvisia, to sa nedá robiť od jedného stola. Ak to myslíte úprimne, nerobte politický marketing v pléne, ale poďme spolupracovať a komunikovať predtým, než sa takýto materiál cez pätnástku dostane na plénum Národnej rady.
Čo sa týka; pôjdem po poradí. Pani poslankyňa Krištúfková, 280 eur. Chcem vás pekne poprosiť, vnímajte rozdiel. Vy ste to prirovnala k príspevku na starostlivosť. Príspevok na starostlivosť je niečo úplne iné. My sme určili 280 eur ako maximum. V obecných škôlkach je príspevok 80 eur a pokiaľ sa stará fyzická osoba, ja neviem, starý otec alebo stará mama o vnúča, poberá 41 eur. Vyšlo nám to na základe analýzy nákladov úplne iné v Bratislave, úplne iné na Slovensku. To znamená, toto stotožňovať automaticky s rodičovským príspevkom sa nedá. Nedá. To je, toto stotožnenie a porovnanie s týmto je veľmi ďaleko od nejakej reality, pretože to slúži úplne inému účelu, ten príspevok na starostlivosť. A ja som veľmi rád, že sme ho prednedávnom o tých 50 eur v podstate navýšili, pretože do istej miery riešime aj to, čo sa volá nedostatok štátnych alebo obecných škôlok, a preto sme mali záujem ľuďom, ktorí nedostanú svoje deti do týchto obecných škôlok, kde to je relatívne lacnejšie, finančne pomôcť, aby sme im istým spôsobom kompenzovali tie náklady s tým spojené. Možno toľko informácia k tomu. Samozrejmá vec, znovu, aké náklady, aké dopady, to chce veľmi, veľmi, veľmi podrobne analyzovať a až na základe toho zhodnotiť.
Ja s tým som chcel skončiť, ale možno to poviem práve teraz. Ja si viem ešte predstaviť a budem všetko pre to robiť, aby sa tento príspevok počas tohto volebného obdobia ešte raz navyšoval. Ale nebudem to dávať tu ako od tohto stola ako hotovú vec, ale bude k tomu predchádzať analýza, možnosti štátneho rozpočtu a do istej miery aj politické rozhodnutie, lebo vždy za takýmto je aj politické rozhodnutie a zhoda v rámci vládnej koalície, že záujem pomôcť rodinám jednoducho máme.
Ďalší pozmeňovák, pani Remišová, Verešová. No, navrhujete, aby sa rodičovský príspevok zvyšoval o 0,25 % za každé dieťa narodené po narodení staršieho dieťaťa. Nazvime to tzv. reťazové pôrody, i keď možno to neznie práve najideálnejšie. Podľa platnej úpravy toto zvýšenie platí len pri narodení dvojičiek, trojičiek a tak ďalej. Zvýšenie u dvojičiek vyplýva zo zvýšených výdavkov pri starostlivosti o viac detí v rovnakom veku, čo je základný prístup, čo však nie je pri, opakujem, pri tých reťazových pôrodoch úplne naplnené, pretože do istej miery si aj ekonomicky viac pomáhajú tie rodiny. Deti dedia aj ošatenie napríklad a v tomto prípade tie náklady sa nedajú úplne porovnávať s týmto. No a samozrejme, znova je tu základný dopad na štátny rozpočet, ktorý v tomto prípade nevieme definovať. Chce to rozdrobiť na drobné, chce sa pozrieť, koľko takýchto vlastne prípadov je, a možno dospejeme k číslu, ktoré bude znesiteľné, v úvodzovkách, pre štátny rozpočet. Takže áno, beriem aj toto ako základný podnet, ale znova poukazujem na to, prečo sme skôr na tom nerobili, mohli sme mať ďaleko väčšiu prípravu, analýzu pre to, aby sme sa vedeli touto problematikou zaoberať. Tým dávam úplne jasne najavo, že som pripravený aj v ďalšom období na túto tému hovoriť a hľadať riešenia.
No a čo sa týka návrhu v súvislosti, aha, rodičovský príspevok pre dieťa, ktoré sa stará o dieťa s nepriaznivým zdravotným stavom vo veku do 6 rokov. No, potreba navrhovanej úpravy je odôvodňovaná zvýšením výdavkov rodín na zdravotne postihnuté dieťa súbežne a častokrát zníženým príjmom týchto rodín z dôvodu straty príjmu zo zamestnania z dôvodu starostlivosti o takéto dieťa. Áno, a dôvodová správa presne hovorí o tom, absolútne súhlasím. Ale, pán poslanec, vy dobre viete, že toto rieši kompenzácia ťažkého zdravotného postihnutia. Ja som tu predtým spomínal, že sme nejaké úpravy robili a poviem to verejne a ešte raz naplno: Do konca tohto volebného obdobia máme záujem, aby sa pre tých opatrovateľov, použijem príklad, matky, ktoré sa starajú o ťažko zdravotné postihnuté dieťa, mimo tej úpravy, ktorá sa týka dôchodkového zabezpečenia, príspevok pohyboval na úrovni výšky čistého príjmu minimálnej mzdy. Tým do istej miery dávam odpoveď aj na vás. To znamená, že áno, uvedomujem si to zaťaženie v plnej miere a máme ho záujem riešiť v kontexte v kompenzácii ťažkého zdravotného postihnutia. Toľko k tým konkrétnym návrhom, ktoré tu zazneli.
Samozrejmá vec, pevne verím o tom, že tento návrh zákona nájde podporu, to nie je zákon, ktorý by mal rozdeľovať vládnu koalíciu a opozičné politické strany, preto sa v plnej miere uchádzam o jeho podporu. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Priznám sa, že som úprimne rád, že predkladám posledný návrh, ktorý sa týka ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Veľmi jednoducho, trvalo nám šesť rokov, pokiaľ sme dosiahli dohodu s japonskou; s Japonskom ohľadom sociálneho zabezpečenia, ktoré má jeden jediný cieľ, riešiť štandardným spôsobom sociálne zabezpečenie občanov Slovenskej republiky, ktorí pracujú v Japonsku, a obdobne občanov Japonska, ktorí pracujú na území Slovenskej republiky. Samozrejme, náklady s tým spojené budú hradené prostredníctvom Sociálnej poisťovne, na japonskej strane obdobným spôsobom cez ich sociálne zabezpečenie.
Nebýva zvykom, ale aj z tohto miesta chcem veľmi pekne poďakovať mojim kolegom, ktorí sa dlhé roky podieľali, a treba povedať, že vyrokovanie začínal ešte môj predchodca a jeho ľudia, pána Mihála, v čase, ja neviem, desiateho, jedenásteho roku. Nie je veľa krajín Európskej únie, ktorý takúto dohodu s Japonskom má, o to si to viacej vážim. Som presvedčený, že to bude prínos pre všetkých možných terajších, ale aj tých budúcich občanov Slovenskej republiky, ktorí by na území Japonska pracovali.
Ďakujem vopred za podporu.

Ďakujem, ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslanky-ne (spravodajkyňa sa poobzerala po sále), áno, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Japonskom o sociálnom zabezpečení (tlač 421). 
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 10. februára 2017 č. 438 pridelil návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Súčasne určil lehoty na prerokovanie návrhu na výboroch a v gestorskom výbore.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 166 zo 14. marca 2017 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 45 z 21. marca 2017 zhodne odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s medzinárodnou zmluvou a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto má prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v uzneseniach uvedených v druhej časti spoločnej správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Japonskom o sociálnom zabezpečení a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto zmluva má prednosť pred zákonmi.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní tohto návrhu bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 52 z 21. marca 2017. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spoločnú spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informovala o výsledku rokovania výborov, odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru a predložila návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý tvorí prílohu spoločnej správy.
Pán predsedajúci, skončila som.

Ďakujem pekne. Už od roku 2012, kedy prvýkrát sa dostal systém celoplošného rozmiestnenia síl a prostriedkov do programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, sa snažíme posilňovať dobrovoľníctvo na, v oblasti ochrany pred povodňami, ochrany pred všetkými typmi prírodných katastrof, požiarmi lesnými a podobne, predovšetkým z úrovne dobrovoľných hasičských zborov. Postupne sme rozšírili formy dotácií, ktoré poskytujeme dobrovoľným hasičským zborom, a v tomto návrhu zákona chceme rozšíriť aj možnosť použitia prostriedkov, ktoré sme poskytovali. Pokiaľ v prvých rokoch sa prostriedky poskytovali predovšetkým v súvislosti so zabezpečením základnej výbavy dobrovoľných hasičských zborov po celom Slovensku a môžem skonštatovať, že pri začiatku týchto podpôr sme aj registrovali v celom systéme celoplošné rozmiestnenie síl a prostriedkov iba 800, alebo v úvodzovkách iba 800, dobrovoľných hasičských zborov, k dnešnému dňu to už je 1 500. Dá sa povedať, že v podstate každá druhá obec je v tomto systéme zapojená a každá druhá obec čerpá dotácie v tomto prípade z programu ministerstva vnútra.
Preto sme pripravili aj návrh zákona, v ktorom rozširujeme predovšetkým použitie týchto zdrojov aj na rekonštrukcie a modernizácie a zhodnotenie budov hasičských zborov a staníc v jednotlivých obciach, ale aj rekonštrukcie jednotlivých typov požiarnej techniky, ktorú dostali či už od ministerstva vnútra, alebo nakúpili z vlastných zdrojov. Týmto smerom chceme zjednodušiť prácu, zefektívniť prácu, ale aj v ďalších čítaniach o ďalšie doplňujúce návrhy, ktoré už medzičasom som zachytil v rámci prerokovania tohto legislatívneho návrhu, tak, aby mohli rozumne narábať a šetriť s týmito prostriedkami a používať ich aj do budúcna, čím zabezpečíme vlastne túto viac ako 150-ročnú tradíciu na Slovensku, jej životaschopnosť aj do ďalších rokov a desaťročí.
Ďakujem pekne a verím v podporu tohto návrhu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre obranu a bezpečnosť za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. mája 2017 a v gestorskom výbore do 9. mája 2017.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, som veľmi rád, že ministerstvo vnútra reaguje na podnety obcí, miest a snaží sa týmto návrhom zákona vytvoriť podmienky na finančné zabezpečenie technického zhodnotenia budov hasičských staníc, hasičských zbrojníc, ale aj hasičskej techniky. Význam dobrovoľných hasičských zborov, myslím si, že netreba na tomto mieste pripomínať ani to, že zachraňujú nielen majetok, ale aj ľudské životy, a to bez nároku na odmenu a to na úkor svojho voľného času a neraz riskujú aj vlastné životy. Ich činnosť je však spojená aj s protipožiarnou prevenciou v našich obciach a mestách.
Dobrovoľná hasičská ochrana, tak ako už bolo spomenuté, má viac ako 150-ročnú tradíciu. Už v období rokov 2009 až 2010 sa začalo s čiastočnou obnovou hasičskej techniky a roky 2015 a 2016 boli veľkým krokom pre skvalitnenie vybavenosti dobrovoľných hasičských zborov o nové alebo aj repasované vozidlá požiarnej techniky. Mnoho obcí bolo vybavených protipovodňovými vozíkmi. Táto technika dostala dobrovoľné hasičské zbory na vyššiu kvalitu, vyššiu úroveň a cítiť to aj na územiach, kde pôsobia. Sú intenzívnejšie zapájané do ochrany konkrétnych území, v časovom úseku do 20 minút vedia zasiahnuť a pripravení sú posilniť činnosť profesionálnych hasičov. Ale nielen to, dobrovoľné hasičské zbory patria medzi najaktívnejšie zoskupenia v rámci obcí a dá sa v mnohých prípadoch na nich spoľahnúť a zapájajú sa do rôznych činností.
Zub času však nechal svoju stopu na budovách hasičských zbrojníc a tie naozaj vo veľkom množstve potrebujú rekonštrukciu, prípadne aj nevyhnutnú údržbu. Nakoniec aj technické parametre hasičskej techniky, s ktorou momentálne hasičské zbory disponujú, požadujú iné podmienky garážovania či uskladnenia. Vzhľadom na svoje rozmery niektoré sú garážované v náhradných priestoroch a obce hľadajú zdroje k rekonštrukcii hasičských budov, na ich rekonštrukciu, prípadne údržbu vzhľadom aj na rozmernosť techniky.
Verím tomu – a nielen ja – a vítam tento návrh zákona a treba veriť, že bude impulzom pre skvalitňovanie technického stavu jestvujúcich hasičských budov. Myslím si však, že balík finančnej pomoci, aby sa to podarilo, bude potrebné postupne zrejme zväčšovať. Záverom chcem podporiť túto iniciatívu ministerstva vnútra, vítam tento návrh zákona a podporujem ho.

Ďakujem pekne. Pôvodne som išla do rozpravy, ja som sa nejako pomýlila, ale ja takisto vítam rozšírenie možnosti dotácií z ministerstva vnútra aj o rekonštrukciu hasičských staníc, zbrojníc. Pripomenula by som len teda, že v roku 2012 alebo ´13 už bol prísľub aj pre rekonštrukciu hasičskej stanice v Tvrdošíne od pána ministra. Doteraz sa toho nedožili, už sú možno jedinou stanicou, ktorá nie je prerobená.
Ale ja by som možno ešte doplnila, že či ministerstvo neuvažuje napríklad o možnosti rozšíriť poskytnutie dotácie na účely, ktoré v platnom zákone nie sú, ale v reálnej praxi sú potrebné. A mám na mysli napríklad služby pre obete. Viete, že hasiči prichádzajú do styku s dopravnými nehodami a proste tam vnímame aj dneska teroristický útok v Londýne. Možnože práve služby pre obete dopravných nehôd, hromadných a priemyselných katastrof, teroristických útokov, násilných trestných činov vrátane služieb krízovej intervencie, psychosociálnej a právnej pomoci obetiam, ktoré by mali plynule nadväzovať na zásahy zložiek integrovaného záchranného systému.
A rovnako nás napadá, že či by nebolo vhodné rozšíriť tieto dotácie aj na prevencie extrémizmu, voči extrémizmu. Toto všetko máte vo svojej kompetencii, pán minister, takže vítam rovnako rozšírenie možnosti dotácie, ale či by nebola úvaha a možnosť rozšíriť dotácie aj o tieto spomenuté služby pre obete a prevenciu proti extrémizmu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ten dôvod, prečo prichádzame s týmto zákonom, predovšetkým spočíva v tom, že sme úspešne zavŕšili prvú etapu obnovy a znovuzrodenia slovenského dobrovoľného hasičstva do tej pôvodnej hlavnej úlohy, pretože v tých posledných 20 rokoch dobrovoľné hasičstvo veľmi ťažko prežívalo, obce sa snažili udržiavať, najmä kvalitnými hasičskými súťažami lákať ešte mládež, ale bolo to zo dňa na deň ťažšie a ťažšie a hlavne ich technika bola naozaj v žalostnom stave.
V uplynulom období sme investovali do obnovy hasičskej techniky desiatky miliónov eur, u dobrovoľných hasičov teraz myslím. Boli sme veľmi radi, pretože sme to investovali predovšetkým z ušetrených prostriedkov v rámci reforiem, ktoré sa diali na ministerstve vnútra. A boli sme veľmi radi, že tento projekt ocenila Európska únia tým, že iniciatívne ho zaradila spätne, to znamená, po investovaní štátnych prostriedkov nám spätne tento projekt považovali za veľmi úspešný, za veľmi dobrý a spätne vlastne reinvestovali 90 mil. eur, ktorými vlastne preplatili štátne zdroje investované do tohto programu. A práve z týchto zdrojov ideme vlastne teraz opätovne reinvestovať v celom rozsahu späť do dobrovoľných hasičov, či už je to v podobe nákupu novej techniky, kde sa predpokladá opätovne pokračovať v prvovýjazdových vozidlách tonáže do 7,5 tony, rovnako tak sa plánuje pokračovať v dokončení rekonštrukcie a modernizácii zásahových cisterien na podvozkoch Tatra 815 a Tatra 148. To sú nenahraditeľné vozidlá, ktoré sa už dnes nevyrábajú. A vozidlá ako Tatra 148 v tej svetlej výške s takým množstvom vody a takou priechodnosťou terénu proste dnes na trhu nedostanete, keby ste boli ochotní koľkokoľvek zaplatiť, jednak z dôvodu, že je asi euro mínus tri podľa mňa z pohľadu motorov, ale predovšetkým z pohľadu tej konštrukcie, akú mali staré tatrovky, jednoducho dneska už na svete také autá nie sú. A sú to vzácne poklady pre jednotlivé obce, ktoré si za každú cenu chcú dať tieto autá zrekonštruovať a zmodernizovať. My im vlastne dávame úplne nové cisterny, úplne nové čerpadlá, mnohé veci, ktoré, tie autá sú kompletne pripravené s dvojročnou zárukou na ďalších 20 rokov života.
No a samozrejme, teraz nastal ten problém aj so samotnými stanicami, ktoré sú možno teraz v najhoršom stave, takže do nich ideme investovať takmer 30 mil. eur. Nevieme odhadnúť, aký bude záujem, odhadom sa plánuje, od 600 do 1 000 obcí by sa malo do tohto programu prihlásiť, aby dostali možnosť tieto zdroje čerpať.
Čo sa týka pripomienky, o ktorej hovorila pani poslankyňa Jurinová, chcem povedať, že dotačné schémy pre napríklad boj proti extrémizmu existujú už dnes, sú pravidelne, ministerstvo vnútra, keď začínalo s týmito dotačnými schémami, sme začínali niekde na úrovni okolo 600-tisíc eur. Dnes sú tie dotácie ročne na úrovni cez 5 mil. eur, ktoré smerujú predovšetkým do prevencie kriminality všetkých typov vrátane extrémizmu. Sú osobitné potom dotačné schémy, ktoré ešte idú na pomoc obetiam trestných činov, či už obchodovania s ľuďmi, extrémizmu a všetkých podobných.
No a čo je dôležité, keď hovoríme čisto o hasičoch, samozrejme, sú aj tzv. DHZ špeciál, to znamená dobrovoľné hasičské zbory, združenia, ktoré sa venujú osobitným činnostiam, ktoré priamo nesúvisia s priamym zásahom. Spomeniem za všetky Orava Rescue System, ktorého predstaviteľ sedí aj tu v parlamente, a ktorý naozaj nereprezentuje tú klasickú hasičskú zásahovú činnosť, ale predovšetkým vyhľadávanie osôb, ktorí sú nezvestní, ktorí pomáhajú aj obetiam týchto trestných činov. A jednoducho toto je jedna z vecí, ktorá vznikla na báze dobrovoľnosti, ale akonáhle sa oravský záchranný systém rozrástol do; neviem, pán poslanec, koľko máte členov teraz asi? (Reakcia z pléna.) Asi zhruba 90, už len vlastne nadšenie a dobrovoľné financovanie nemôže stačiť na pokrývanie tých činností, hlavne sa stali nenahraditeľnými, keď sa stratí človek alebo akýmkoľvek iným spôsobom, preto sú vlastne v osobitnom postavení a majú aj osobitné zdrojové financovanie.
Alebo spomeniem samaritánov Slovenska, ktorí sídlia v Starej Ľubovni, ktorí sú predovšetkým taká forma tylového zabezpečenia, to znamená ochrana tých, ktorí vlastne stratili prístrešie, alebo rodinní príslušníci, vykurované stany, nejaká strava, a tak ďalej, všetko to, čo vlastne zabezpečuje. Takže sa skladá postupne tá, by som povedal mozaika, všetkých prispievateľov svojimi veľmi špecifickými činnosťami tak, aby vlastne ten systém dobre fungoval. Nakoniec sú tu mnohé organizácie, ktoré fungujú aj ako nejaké zásahové tímy pre postihnuté obete. Čiže tieto veci vcelku idú, toto je výhradne smerované práve k rozšíreniu možnosti v rámci dobrovoľných hasičských zborov.
Tie ostatné neboli limitované, mali presne špecifikované svoje určenia. Tu sme mali trošku ten problém, kde potrebujeme ten limit rozšíriť, nehovoriac o tom, že každoročne dostávajú na pravidelnej bázy tieto dotácie a tie môžu používať pre zásahovú činnosť podľa vlastného uváženia, a technické zhodnocovanie budov a hasičskej techniky je to, čo vlastne do toho rozmeru pridávame. Takže je to presne nápad, ktorý je vhodný. Akonáhle sa dajme tomu takéto združenie prihlási do systému, do rozmiestnenia síl a prostriedkov, je každý takýto aj špeciálny tím vítaný a môže sa stať súčasťou tohto systému a bude, samozrejme, podporovaný podobne ako zhruba dnes asi existujúcich šesť alebo sedem špecializovaných tímov, ktoré nie sú priamo špecializované na prvozásahovú činnosť, primárne hasenie požiaru, ale na takéto zabezpečenie okolitých povinností.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Podobne ako pri prvom čítaní, aj v tomto prípade uvádzam, že ide predovšetkým o transpozíciu smernice o sezónnych pracovníkoch a ktorá nadväzuje na zákony, ktoré ste pred chvíľkou v tomto parlamente prerokovali. Teda ide o transpozíciu smernice, kde v zásade má ísť o zjednodušenie príchodu špecialistov, pracovníkov na stáže a podobné funkcie, ktoré prichádzajú do našich veľkých investorov, ktorí na Slovensku pôsobia. Najčastejšie je taký príklad uvádzaný, spolupráca medzi spoločnosťami Hyundai a Kia. Viete, že Hyundai má svoju fabriku menšiu ako tá naša žilinská Kia, ale v Českej republike sú obidvaja vlastnení jedným a tým istým vlastníkom a vlastne experti sa vzájomne vymieňajú medzi týmito dvoma fabrikami napriek tomu, že sídlia v dvoch rôznych štátoch Európskej únie. A práve zjednodušenie týchto aktivít má za cieľ aj toto predloženie zákona.
Počas rokovania vo výboroch bolo predložených niekoľko návrhov. Ja sa zmienim iba o jednom, ktorý popri inom hovorí o poskytovaní psychologických služieb, tam si myslím, že nemáme problém.
Potom je tam druhý návrh, ktorý ale hovorí o zavedení zdravotného poistenia, s ktorým problém máme, pretože vytvára predpoklad trvalého poistenia. To znamená, títo migranti častokrát opúšťajú územie našej krajiny a potom so zdravotným poistením si môžu vykonávať zdravotné poistenie v iných štátoch Európskej únie. A to je príliš veľké riziko na to, aby sme s tým mohli súhlasiť. Ministerstvo zdravotníctva už spracováva nový návrh, ktorý to vyšpecifikuje presne tak, aby to bolo, ako sa hovorí, lege artis, takže to sa zvládne nejakým ďalším návrhom.
Rozumiem nápadu, nápad je v poriadku, ten schvaľujeme, ale tak ako bol naformulovaný, by znamenal príliš veľké riziko záťaže zdravotnej poisťovne tým, že vlastne tú zdravotnú kartu, ktorú musia mať vydanú, si berú so sebou a išli by mimo územia Slovenskej republiky, kde by sa mohli na základe medzinárodných dohôd nechávať ošetrovať v cudzích krajinách a my by sme doplácali na ľudí, ktorí u nás ani nie sú, ani nie sú našimi občanmi a ešte sú aj dokonca častokrát nelegálnymi imigrantami. Takže to by bola vec, ktorá by bola neúnosná a dokonca teda aj z môjho pohľadu ťažko ufinancovateľná. Čiže nápad je v poriadku, idea je v poriadku, musí sa vyprecizovať, aby sa to týkalo iba územia Slovenskej republiky po dobu pobytu na území Slovenskej republiky. To je vec, ktorú to bude spĺňať. A v ostatných veciach, myslím si, že je v tomto prípade tohto zákona vcelku jasné.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 407 z 1. februára 2017 pridelila vládny návrh zákona Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 171 zo 14. marca 2017 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 40 z 21. marca 2017 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením č. 43 zo 14. marca 2017 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 56 zo 14. marca 2017 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami.
Gestorský výbor odporúča tento zákon schváliť. Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch dať hlasovať takto: o bodoch 1 až 17, 20 až 27 hlasovať spoločne a tie schváliť. O bode 18 hlasovať samostatne a ten schváliť. O bode 19 hlasovať samostatne a tento neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk z výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov, ako mňa Jozefa Bučeka, vystúpiť na schôdzi Národnej rady. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 363), v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 65 na svojej 24. schôdzi.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto bodu.