14. schôdza

21.3.2017 - 7.4.2017
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

23.3.2017 o 18:23 hod.

Ing.

Ľubomír Vážny

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:51

Natália Grausová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pani poslankyňa Gaborčáková spomenula Andyho Warhola v Amerike. Nemám o tom vedomosti, že by bol poberal nejaké alebo že by bol zvýhodňovaný, alebo poberal nejaké prostriedky len preto, že patril k rusínskej menšine a že by mu tam bol niekto pestoval jeho rusínsky jazyk, ale myslím si, že Andy Warhol bol považovaný za Američana.
Druhá vec je tá, že kresťan by nemal klamať. Pani poslankyňa, neklamte, pretože tu v tomto parlamente dnes nezaznelo ani jedno slovo o tom, že by sa nemali dávať prostriedky na národnostné menšiny. Kto hovorí opak, je luhár.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

23.3.2017 o 17:51 hod.

MUDr.

Natália Grausová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:52

Viera Dubačová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ja keď som pred časom navštívila našich krajanských Slovákov vo Vojvodine, tak som tam počula potrebu podporovať práve týchto Slovákov zo strany vlády. Čiže myslím si, že podporovať menšiny je našou základnou ľudskou povinnosťou, pretože to je aj naša kultúra. Sú našou súčasťou. My sme tu spoločne žijúci a mali by byť všetky tieto práva a povinnosti rovnaké. Čiže som jednoznačne za podporu kultúry národnostných menšín. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

23.3.2017 o 17:52 hod.

Mgr. art.

Viera Dubačová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:52

Erika Jurinová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Áno, národ poznáš podľa kultúry a máme medzi sebou mnohé skvosty, o ktorých nevieme, a možnože jediný spôsob, ako sa môžeme k nim dostať a dozvedieť sa o nich práve pred, pre, práve podporou, ktorú budeme venovať, finančnou podporou, ktorú budeme venovať ľuďom, ktorí sa týmto otázkam venujú. Som presvedčená o tom, že vytvoriť takýto fond má zmysel, veľký zmysel. Berem to ako veľký krok vpred.
Som úplne súhlasná s tým aj, že tie percentá sú stanovené pomerne podľa veľkosti národnostných menšín. Ja len možnože tak prakticky alebo realisticky, že či budeme, či dokážeme naozaj tú nezávislosť zagarantovať alebo nezávislosť tých ľudí a to, aby sa opäť nestalo zdrojom možnože nejakých nedobrých príjmov, nevieme zagarantovať zákonom. Takže len dúfam, že budú naozaj vybratí ľudia, pretože ich menuje pán minister kultúry, že budú vybraní tí najsprávnejší, tí tak, aby sa tie peniaze len neprelievali. A som za to, aby sa naozaj podporoval akýkoľvek kultúrny prvok v našej aj v kultúre národnostných menšín.
Ešte posledná poznámočka. Systém je naozaj prepracovaný, vyzerá veľmi pragmaticky, ten mechanizmus prideľovania finančných prostriedkov vyzerá veľmi dôveryhodne, otázka, že či nespotrebuje zbytočne veľa prostriedkov na svoju vlastnú existenciu, keďže sa tam z toho, koľko pracovníkov sa bude tomu venovať. To len taká moja otázka.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

23.3.2017 o 17:52 hod.

Ing.

Erika Jurinová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:54

Soňa Gaborčáková
Skontrolovaný text
Ďakujem za faktické poznámky všetkých kolegov. Ja chcem povedať jedno, že pokiaľ nedáme finančné prostriedky pre národnostné menšiny, ony si ich nevedia zafinancovať samy, a preto nemôžu rozvíjať tú svoju kultúru. A ak nemôžu rozvíjať kultúru, nebude, to znamená z môjho pohľadu, že nechcete podporovať národnostné menšiny. Tí, ktorí nechcete prispievať na národnostné menšiny. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

23.3.2017 o 17:54 hod.

PhDr.

Soňa Gaborčáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 17:55

Jozef Viskupič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda. Chcel by som pár poznámok k idei, ktorú nemáme v tomto pléne prvýkrát, a je pravdou to, čo hovorila predrečníčka pani poslankyňa Edita Pfundtner, že idea zriadenia Fondu na podporu kultúry menšín, myslím si, že z dielne teda ministerstva prvýkrát, ale za aj minulého obdobia tu bola, myslím, že dvakrát. Ja si pamätám aj argumentáciu v predchádzajúcich obdobiach, myslím, že v jednom čase to prešlo aj prvým čítaním, a chcem povedať dve hlavné veci. Obidve sa budú venovať idei.
Prvá je, že asi sme tu viacerí, ktorí sme dospeli do bodu, že podpora kultúry je vec, s ktorou sa toto plénum zaoberať musí. Podpora menšinovej kultúry o to viac, pretože myslím, že každý kultúrny a civilizovaný človek musí súhlasiť s tézou, že sila krajiny sa meria tým, akým spôsobom dokáže podporiť tých najslabších alebo tých, ktorí sa z rôznych dôvodov vyskytli v menšine. Čiže zavádzať mechanizmus podpory kultúry a hovoriť aj o presnom čísle, aby tento mechanizmus bol naplnený a bol efektívny, je z hľadiska verejnej debaty prepotrebná vec.
Tieto dva parametre vládny návrh zákona spĺňa. Spĺňa parameter toho, že chceme podporovať kultúru menšín, a spĺňa parameter, že čo nás to bude stáť. Suma bola stanovená na 8 mil. eur. Doterajší mechanizmus, ktorý vychádzal z prerozdeľovania a podpory národnostných menšín, ktorý sídlil, poviem to ľudovo, na Úrade vlády, bolo, myslím, v celkovej sume 3,7 mil., čiže je pravda, že sa tento balík navyšuje. S týmito dvomi parametrami civilizovaný a kultúrny človek problém nemôže mať.
Kde nachádzam otázky a otázniky a pre mňa ako človeka, ktorý niekoľkokrát predkladal možný iný koncept organizovania kultúry a prerozdeľovania finančných prostriedkov v kultúre, ju mám však aj na tejto pôde.
Chcem sa však výrazne vymedziť voči tomu, že niekto sa tu sám inštaluje do hovorcu robotníckej triedy, občanov Slovenskej republiky a účelovo manipuluje tento typ debaty. Ešte raz, a oceňujem aj váš postoj, pán minister, ak si povieme, že potrebujeme podporovať kultúru Slovenska, kultúru, ktorú reprezentujú občania Slovenska, tak jedným dychom musíme dodávať, že musíme podporovať aj kultúru národnostných menšín. A tam je vidieť aj sila našej krajiny a sila Slovenska, že dokážeme podporiť aj tie entity, ktoré majú peňazí menej.
Ďakujem aj za prejav kolegyne z klubu pani Gaborčákovej, ktorá podľa mňa už tým svojím typickým spôsobom, dokonca mám pocit, že ste vy Rusíni, lebo tých, ktorých obhajuješ, ešte troška írečitejší ako samotní Maďari, ktorých tu je viacej, a myslím si, že toto vystuží chrbticu Slovenskej republiky a toto je moment, na ktorý môžme byť hrdí.
Som z opozície a to, čo poviem následne, neberte, pán minister, ako prihrievanie si nejakej opozičnej polievočky, ale chcem povedať ideu, ktorú reprezentujem z hľadiska možných prerozdeľovaní finančných prostriedkov, pretože základná téza, ktorú obhajujete vy aj ja, je, že v slovenskej kultúre máme peňazí málo. Z hľadiska pôsobenia ministra Maďariča dlhodobo to vnímam, myslím, že to bolo v troch programových vyhláseniach vlády, nie v tom úplne poslednom, ale v tom predchádzajúcom, dokonca bolo ministerstvo kultúry nazvané ako popoluškovský rezort, ktorý, bolo ambíciou aj vtedy ministra, a čo sme aj z opozície poctivo sledovali, že do kultúry by malo prísť viacej peňazí. Preto si myslím, že naozaj zvýšenie, myslím, keď to dáme zhora, zdola, zhruba 200-miliónového rezortu, a ak budeme rátať už aj cestu, kade sa vydalo ministerstvo, a to je cez rôzne mechanizmy, cez fondy, tak sa bavíme o, z môjho pohľadu, finančne poddimenzovanom rezorte, ale postupne sa blýska na lepšie časy. Preto, a teraz poviem tú výhradu, je pre mňa nepochopiteľný fakt, že pri 8-miliónovom fonde do sumy, ktorá je napísaná v osobitnej časti dôvodovej správy, a teda aj v tele zákona, ideme dať 320-tisíc v tej hornej hranici na prevádzku fondu. Moja zásadná výhrada k tvorbe fondov nie je o tom, že by nemali vznikať, ale chcel by som jeden mohutný kultúrny fond.
Mali sme tu obrovskú debatu pri začiatku tohto volebného obdobia o neefektívnom nakladaní s prostriedkami troch štandardných fondov, kde až 50 % prostriedkov, s ktorými disponuje jeden fond, je míňaných na jeho samotnú réžiu a len 50 % sa dostáva cez prerozdeľovacie mechanizmy do tzv. živej alebo žitej kultúry. Fond na podporu umenia, Fond na podporu kultúry, ktorý sme zavádzali v predchádzajúcom volebnom období, však v sebe už mal tzv. nový mechanizmus, kde sa samoobmedzil zákonodarca, že nebude míňať viac ako 4 % prerozdeľovanej sumy. To isté obsahuje tento fond, len ja sa pýtam, keď teda 20-miliónový balík pôjde do, nazvime ho, väčšinovej kultúry, keď ja nemám rád tento pojem, a 8 mil. do Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, či neexistuje politická vôľa na to, aby sme mali jeden manažment, jeden systematický fond, ktorý by podporoval sumou v horizonte možno roka, dvoch, troch 30 mil. a sme spokojní všetci. Nájdu sa tam národnostné menšiny, nájdu sa tam ľudia, ktorí podporujú väčšinovú kultúru. Z hľadiska kultúrnych odborníkov, s ktorými sa stretávam ja a rozprávam, je toto zásadný systémový krok a nemíňame a nebudeme míňať 320-tisíc eur z tohto nového zavádzaného fondu na jeho samostatnú réžiu.
V zásade si myslím, že by sme mali ísť aj omnoho ďalej a urobiť jeden obrovský kultúrny fond, ktorý by sa venoval kultúre a nastavil by mechanizmy, možno aj tieto už vyskúšané mechanizmy, ktoré zavádzalo a testovalo ministerstvo kultúry, a mechanizmus oddeľovania, rozdeľovania finančných prostriedkov od, čo najviac od politikov, a to je cez tento fondový systém, sa zdá byť nateraz, i keď s niektorými chybami, udržateľný.
Preto ideu zriadenia tohto fondu ja v prvom čítaní podporím a myslím si, že sa vydávame na dobrú cestu, aby sa do kultúry dostalo viacej peňazí. Súhlasím s tými argumentami, ktoré zazneli vo faktických poznámkach, aj vo vystúpení kolegýň a kolegov okrem jedného, že toto je presne to, čo od nás bude vyžadovať budúcnosť a ako si na dobu, ktorú my žijeme, budú spomínať ľudia, ktorí prídu po nás.
Takže nerobíme nejaký zásadný a veľký skok z hľadiska verejných financií, v kultúre je peňazí málo a tým, že sa nachádza a otvára možný mechanizmus prerozdeľovania, mám jedinú jednu výhradu, a to je, prečo tvoríme novú inštitúciu, prečo pri súčasnom stave inštitúcií, ktoré máme, napríklad Fond na podporu umenia, nevieme tento mechanizmus zapracovať priamo do neho. A tu prichádza aj tá možná odpoveď, a to je, že chtiac-nechtiac tam ten význam formovania reálpolitiky alebo to, akým spôsobom kto je vo vláde, jednoducho my z opozície cítime. Nechceme povedať, že treba menej peňazí, nechceme hovoriť do kultúry, nechceme hovoriť o tom, že je to zlá idea ako taká, akurát stavať samostatnú inštitúciu sa mne zdá trošička neefektívne.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

23.3.2017 o 17:55 hod.

Mgr.

Jozef Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 18:05

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán minister, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja ako pani poslankyňa Pfundtner ocenil tento návrh zákona a chcel by som ho oceniť aj v tom kontexte, že pán minister Maďarič je už tretíkrát ministrom kultúry v tretej vláde Roberta Fica. V tej prvej vláde ste sedeli spolu so zástupcami strán Jána Slotu a Vladimíra Mečiara a spoločne ste, a bola to iniciatíva vášho rezortu, zmenili Mečiarov zákon o štátnom jazyku a vrátili doň pokuty, vtedy sme proti tomu protestovali my v OKS ako mimoparlamentná strana, Strana maďarskej koalície, vtedy aj vznikajúci, alebo vtedy už existujúci MOST - HÍD v parlamente. Ja sám som vystúpil na štadióne v Dunajskej Strede 1. septembra 2009, kde sme protestovali proti zákonu o štátnom jazyku, alebo teda proti tej novele, ktorá doňho vrátila pokuty, bol som tam, myslím, že jediný človek, ktorý vystúpil po slovensky. Ja som rád, že potom za vlády Ivety Radičovej sme aj s kolegami z MOST-u - HÍD, aj teda poslanci za OKS, ktorí boli vtedy v parlamente, zmenili napriek nesúhlasu SMER-u zákon o štátnom jazyku a tie pokuty s jednou malou výnimkou sme odtiaľ vyhodili. Ja som sa veľmi usiloval, aby tam ani tá výnimka nebola, ale nedalo sa. A oceňujem, že za druhej vlády Roberta Fica, kde opäť ste boli ministrom kultúry, ste tam tie pokuty už nevrátili, neprítomnosť Slotu a Mečiara sa snáď pozitívne prejavila a teraz sa snáď prejavila pozitívne prítomnosť MOST-u - HÍD vo vládnej koalícii. A za tretej vlády Roberta Fica pán minister Maďarič predkladá návrh zákona o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín.
K samotnému návrhu. Možno mať naňho v zásade dva odlišné, až protikladné pohľady.
Prvý pohľad hovorí o tom, že vzniká nám tu zase nejaká nová inštitúcia, bude to stáť zase nejaké nové prostriedky, ktoré budú musieť zaplatiť daňoví poplatníci, a uznávam, že v mnohých prípadoch je toto aj môj pohľad, že verejné výdavky by sa mali skôr šetriť a znižovať, ako zvyšovať, a inštitúcie by sa mali skôr redukovať alebo dokonca rušiť, než zakladať nové. Hovorím o verejných inštitúciách.
Ale je tu aj druhý pohľad. Ten druhý pohľad je pohľad optikou práv príslušníkov národnostných menšín, ktoré sú zakotvené v ústave, a optikou presvedčenia, že väčšina sa má k menšinám správať slušne a ústretovo.
K ústave. Nezachytil som, že by to tu zaznelo, ale možno som, možno som to len prepočul. Ústava v čl. 34 ods. 1 hovorí o tom, že: "Občanom tvoriacim v Slovenskej republike národnostné menšiny alebo etnické skupiny sa zaručuje všestranný rozvoj, najmä právo spoločne s inými príslušníkmi menšiny alebo skupiny rozvíjať vlastnú kultúru, právo rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku, združovať sa v národnostných združeniach, zakladať a udržiavať vzdelávacie a kultúrne inštitúcie. Podrobnosti ustanoví zákon." Čl. 34 ods. 2 písm. c) dáva príslušníkom národnostných menšín aj právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín a etnických skupín.
Chcel by som zdôrazniť, že tento návrh zákona je krok nielen k uplatneniu práva príslušníkov národnostných menšín rozvíjať vlastnú kultúru, ale je to aj krok k uplatneniu práva príslušníkov národnostných menšín podieľať sa na riešení vecí, ktoré sa národnostných menšín a etnických skupín týkajú. Keby som chcel byť veľmi optimistický, tak poviem, že je to krok k menšinovej samospráve. To by som tiež pred tými ôsmimi rokmi, keď sme zvádzali boj o novelu zákona o štátnom jazyku, naozaj nepovedal, že z dielne ministerstva kultúry vedeného pánom Maďaričom príde návrh zákona, ktorý bude možné považovať za krok smerujúci k naplneniu toho ústavného práva, zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín, teda istej formy menšinovej autonómie.
Ale aj keby nič z toho nebolo napísané v ústave alebo v nejakých medzinárodných dohovoroch, myslím si, že taký postoj by bol správny, pretože je správne, normálne a prirodzené, že väčšina sa má k menšinám správať slušne, ústretovo a veľkoryso. A je jedno, či ide o náboženské menšiny, a vrátim sa k môjmu obľúbenému zákonu o cirkvách a náboženských spoločnostiach, kde sa väčšina tohto parlamentu k náboženským menšinám rozhodne nezachovala veľkoryso a ústretovo, práve naopak. Alebo ide o menšiny národnostné a zákon o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín, o ktorom práve teraz rokujeme, kde verím, že parlamentná väčšina sa k menšinám zachová veľkorysejšie a ústretovejšie.
Posledná vec. Padlo tu slovo reciprocita z fašistických radov. Bol to obľúbený argument v časoch mečiarizmu, že nemôžeme sa my správať slušne a ústretovo napríklad k maďarskej menšine, lebo veď to tam tí Maďari v histórii robili nám a pozrite sa, koľko je, koľko je Slovákov v Maďarsku a jakí sú už asimilovaní. Nuž, reciprocita je dobrý model na mnoho vecí, aj vecí, ktoré sa týkajú vzťahov medzi jednotlivými štátmi, ale je to veľmi zlý model, ak ho chceme aplikovať na politiku štátu voči vlastným občanom, ktorí patria k národnostným menšinám. Pretože to, ako sa my správame k našim menšinám, nehovorí nič o našom vzťahu k iným krajinám. To, ak sa nejaká iná krajina správa zle k Slovákom žijúcim v tej krajine, nedáva nám právo správať sa zle alebo čo i len sa krivo pozerať na našich vlastných občanov, ktorí patria povedzme k tomu istému národu alebo hlásia sa k tej istej národnosti, aká je väčšinová v tom štáte. Pretože sú to naši Maďari, naši Rómovia, naši Rusíni, naši Ukrajinci, naši Češi, naši Nemci a tak ďalej a tak ďalej. Čiže náš vzťah k našim národnostným menšinám nehovorí nič o nejakom medzištátnom vzťahu, hovorí to len a len o nás.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

23.3.2017 o 18:05 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 18:14

Marek Maďarič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Dovoľte mi uzavrieť dnešnú rozpravu. Začnem od konca s tým, s čím vystúpil pán poslanec Dostál.
Priznám sa, dosť dobre nerozumiem, ako súvisí zákon o používaní, zákon o štátnom jazyku so zákonom o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín. Tak ako vtedy aj dnes, ak na jednej strane rešpektujem menšiny a ich práva a nikdy som nesiahol k ničomu na práva menšín, tak si myslím, že aj menšiny by mali a aj vo väčšine rešpektujú štátny jazyk tam, kde má byť jeden zrozumiteľný dorozumievací kód, to znamená vo verejnom styku. A o tom, že to tak je, svedčí aj to, že samotný obsah zákona sa nezmenil, ani ste ho vy nezmenili. Je vec diskusie, či zákon má mať aj nejaký sankčný mechanizmus, alebo nemá mať, ja som sa k žiadnym pokutám už nevrátil, ale trošku, myslím si, touto reminiscenciou zavádzate.
Ukazuje sa, že rozprava o tomto návrhu zákona bude mať dve roviny. Jednu vecnú, a ja chcem svojím spôsobom aj povzbudiť tých poslancov, ako pána Viskupiča, aby sa nebáli vecne diskutovať. Mal som pocit, že je to možno mu nepríjemné vystupovať kriticky v kontexte tej druhej roviny, ktorá tu bude, a to je tá politická. Z hľadiska tej vecnej pripomienky, tej základnej, ktorú tu formuloval, to znamená, či ministerstvo jedného masívneho, mohutného fondu, je to vec názoru, možno aj odborného názoru, určite aj politického názoru.
Každopádne vám poviem v rýchlosti, prečo som volil a volili sme túto cestu. My sme transformovali jeden mohutný grantový systém, kde naozaj v jednom systéme boli všetky dôležité oblasti kultúry, to je jedna vec, a odčleňovali sme postupne určité celky, ktoré, si myslím, že majú svoje špecifiká, a zriadenie fondu pre tie konkrétne oblasti umožňujú byť ešte odbornejším aj v prideľovaní, vyhodnocovaní týchto jednotlivých oblastí. Za takúto oblasť považujem samostatnú, dostatočne významnú aj oblasť kultúry národnostných menšín. Preto je jeden z dôvodov, prečo ísť touto samostatnou cestou. Áno, teoreticky, keby sme všetko znovu dali na jednu kopu, tak by sme možno niečo ušetrili. Ale možnože by bol niekde úbytok na strane zase tej pružnosti, odbornosti. Jednoducho, je to vec môjho názoru, ktorý vychádza aj z takej, povedal by som, všeobecnej skúsenosti, že ľudstvo, ako ide tou históriou, tak sa nejakým spôsobom kultivuje, vyvíja špecifikáciou nejakou. Tak to je môj názor.
A, samozrejme, je v tom aj politikum, ale nie stranícke politikum. Jednoducho si myslíme, že národnostné menšiny, kultúra národnostným menšín by mala mať samostatnú inštitúciu. Je v tom aj určitá symbolika, ale to je, môže debata o tom byť. My sme sa rozhodli už dávno k tým jednotlivým fondom. Takže má to svoju logiku.
Chcem povedať jednej pani poslankyni, že minister kultúry nemenil členov odborných rád. To je veľmi dôležité, to je jeden z princípov v podstate odštátňovania a toho, čo je želateľným sprievodným javom vzniku takýchto fondov, že minister kultúry, ministerstvo stráca právomoci, stráca možnosť na to vplývať, stráca možnosť sa prihovárať (povedané so smiechom), čo je dobré. Však naozaj tým, že som už relatívne dlho minister, tak vždy som bol aj v takých často chúlostivých situáciách, kedy kdekto očakával, že sa prihovorím, pomôžem. Niekedy je to veľmi nepríjemné nejakým ľuďom proste povedať, že sa to proste nerobí. A už to, chvalabohu, nemusím robiť. Môžem odkázať, fond je samostatný, láskavo rešpektujte rozhodnutie odborných komisií, na ktoré nemám vplyv, ani výberom tých ľudí a, samozrejme, ani v konečnom rozhodnutí.
Tá politická rovina diskusie, ktorá tu asi bude, ja som, sa priznám, ani nečakal, že tu bude. Lebo tí poslanci, ktorí tu reprezentujú tú stranu, ktorá to sem vniesla, sa niekedy chovajú dosť rafinovane. Tak som nečakal, že sa v zásade až takto odhalia a že pôjdu takýmto otvoreným spôsobom proti kultúre. A darmo tu pani poslankyňa hovorí, že tu nikto nehovoril, že nechceme dať peniaze kultúre národnostných menšín. Ale hovoril. Lebo hovorí o parazitujúcich žiadateľoch, o premrhaných peniazoch. To je rétorika odkiaľ a skadiaľ? Jednoducho, no tak ten váš prvý poslanec o tom takto hovoril. No a... (Reakcia z pléna.)
Áno, budeme tu asi svedkami aj politického sporu, ktorý nebude len o delení sa medzi ľuďmi kultúrnymi a nekultúrnymi, ale medzi ľuďmi, ktorí demokraciu chápu ako vládu väčšiny, ktorá rešpektuje menšiny, a medzi tým názorom, lebo tá kultúra je taký lakmusový papierik, ktorí hovoria, že tie menšiny si vlastne nezaslúžia, aby sme to navyšovali tu, a možno budeme mať takú menšinu, ktorú budeme ešte aj tým nazývaním dehonestovať nejako, lebo sú to asi nejakí, ktorí sú lepší ako táto menšina. Budeme tu aj teda tohoto svedkami, ale napĺňame nádejou to, že väčšina sa hlási k tomu poňatiu demokracie, ktorá hovorí, že samozrejme, že vládne väčšina, ktorá získa tú väčšinu, ale musí vládnuť na základe rešpektu k menšinám. A v tomto prípade aj k menšinám, k národnostným menšinách a ich kultúram.
A keďže sa tu ešte zmieňovalo to prerozdelenie, tak vám chcem povedať, že samozrejme, že to prerozdelenie, tej kľúč bol výsledkom dohody samotných reprezentantov menšín, ktoré sa dialo najmä na pôde Rady vlády pre menšiny, pri pánovi splnomocnencovi, a ja vám aj prečítam, je to v dôvodovej správe, ale som si všimol, že aj tí, ktorí vystupovali, niektorí poslanci, tak jednoducho si to veľmi neprečítali. Ale veď však nemusia v prvom čítaní všetko z toho zákona vedieť.
Takže v návrhu zákona sú ustanovené percentá finančných prostriedkov určených na podpornú činnosť, ktorá vychádza z prerozdeľovacieho mechanizmu podľa určeného kľúča zohľadňujúceho početnosť národnostnej menšiny a aj kompenzačné dorovnanie. Pri určení početnosti národnostnej menšiny sa vzal do úvahy údaj priaznivejší pre národnostnú menšinu, vychádza buď z údaja o počte príslušníkov národnostnej menšiny, alebo z údaja o počte príslušníkov používajúcich menšinový materinský jazyk podľa výsledkov ostatného sčítania obyvateľov Slovenskej republiky. Kompenzačné dorovnanie slúži na vyrovnanie rozdielov medzi mnohopočetnými a málopočetnými národnostnými menšinami.
Suma ročného príspevku sa prerozdelí podľa údajov zo sčítania obyvateľov Slovenskej republiky z roku 2011. V prípade židovskej menšiny sa použil počet občanov hlásiacich sa k židovskej viere. V prípade rómskej menšiny sa použil kompromis, keďže väčšina Rómov na Slovensku nedeklaruje rómsku národnosť, navrhuje sa použiť počet Rómov z Atlasu rómskych komunít z roku 2013, odrátajúc Rómov žijúcich v rozptyle medzi majoritou.
Kompenzačné dorovnanie slúži na vyrovnanie rozdielov medzi mnohopočetnými a málopočetnými menšinami, keďže náklady prevádzkovania menšinových inštitúcií sú rovnaké pre každú menšinu bez ohľadu na jej početnosť. Je to spravodlivé navýšenie finančného rozpočtu menších, národnostných menšín. Navrhuje sa kompenzačný kľúč tak, aby najmenšie menšiny dostali plus 50-tisíc eur a kompenzáciu by nedostali len menšiny s vyšším počtom členov ako 10-tisíc. Samostatný kompenzačný mechanizmus sa navrhuje v prípade rusínskej menšiny, ktorá je jedinou menšinou bez materského štátu, ktorá by nedostala kompenzáciu v rámci hore navrhnutého systému. Navrhuje sa takisto pre túto menšinu uplatniť kompenzačnú sumu 50-tisíc.
A na záver mi dovoľte povedať, lebo opäť som mal pocit, že nie všetci to zaregistrovali, tento návrh zákona zvyšuje aj rozpočet Audiovizuálneho fondu na 6 mil. a zvyšuje aj rozpočet Fondu na podporu umenia z 15 na 20 mil. Čiže zohľadňuje sa aj určitá primeranosť, aj podpora tej neštátnej, v úvodzovkách, slovenskej kultúry a je to pre slovenskú kultúru tým pádom ako celok vo všetkých jej oblastiach veľmi pozitívna správa.
Ďakujem.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

23.3.2017 o 18:14 hod.

Mgr.

Marek Maďarič

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

18:23

Ľubomír Vážny
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 122 ods. 4 písm. c) štvrtý bod zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky Návrh strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne na obdobie rokov 2017 - 2022.
Obsahom materiálu je definovanie strategických cieľov a opatrení nového vedenia Sociálnej poisťovne na obdobie rokov 2017 až 2022, ambíciou ktorého je vytvoriť zo Sociálnej poisťovne efektívne a transparentne fungujúcu verejnoprávnu inštitúciu využívajúcu moderné informačno-komunikačné technológie. Konkrétne strategické ciele a opatrenia sú zamerané na tri prioritné strategické oblasti.
Prvou je zvyšovanie kvality zákonom zverených činností s dôrazom na výkon agendy sociálneho poistenia v súlade s právnymi predpismi, princípmi dobrej verejnej správy a právnej istoty s dôrazom na včasnú a komplexnú informovanosť klientov vo veciach sociálneho poistenia. Tiež dobudovanie siete klientskych centier, zlepšenie imidžu vo verejnosti a médiách, ako aj stabilizácia a rozvoj vzdelávacieho systému zamestnancov.
Druhou oblasťou je optimalizácia procesov, ktorá je zameraná najmä na rozšírenie elektronizácie a automatizácie procesov, vytvorenie elektronického dávkového spisu, rozvoj elektronickej komunikácie a aplikácia zákona o eGovernmente, vybudovanie spoločnej databázy údajov, participácia na systéme medzinárodnej výmeny informácií v oblasti sociálneho zabezpečenia, zlepšenie systému riadenia ľudských zdrojov a optimalizácia systému odmeňovania.
Treťou oblasťou, nemenej dôležitou, je efektívne hospodárenie zamerané najmä na rozšírenie elektronizácie a automatizácie procesov s cieľom znížiť nákladovosť procesov výkonu sociálneho poistenia, zabezpečenie zvýšenia plnenia odvodových povinností, ochrana verejných financií pred ich zneužitím, ale aj modernizácia budov vo vlastníctve Sociálnej poisťovne a sústredenie pracovísk v Bratislave do vlastných objektov.
Súčasťou materiálu je aj stanovisko Dozornej rady Sociálne poisťovne, ktorá návrh strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne na obdobie rokov 2017 až 2022 prerokovala dňa 5. decembra 2016 stotožnila so zásadnými strategickými zámermi a vyjadrila im podporu. Následne návrh strategických zámerov schválila dňa 25. januára 2017 vláda Slovenskej republiky uznesením č. 49.
Ďakujem za pozornosť a dovolím si požiadať vás o podporu predmetného materiálu. Skončil som, pani podpredsedníčka.
Skryt prepis

23.3.2017 o 18:23 hod.

Ing.

Ľubomír Vážny

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:27

Jozef Burian
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, predkladám správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím z 9. februára 2017 č. 437 pridelil Návrh strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne výboru pre sociálne veci Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor predložený návrh prerokoval 21. marca s uznesením č. 46 a s odporúčaním Národnej rady schváliť tento návrh.
Z uznesenia výboru nevyplývajú žiadne iné návrhy a správa výboru bola schválená uznesením č. 53 z 21. marca 2017. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spravodajcu výboru predniesť spoločnú správu v pléne Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne, skončil som.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

23.3.2017 o 18:27 hod.

Ing.

Jozef Burian

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 18:28

Eugen Jurzyca
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Dobrý večer, dámy a páni, vystúpim krátko k predloženému materiálu. Podľa môjho názoru je v rozpore s programom strany Sloboda a Solidarita, konkrétne v rozpore s návrhom na zavedenie tzv. kľúčových ukazovateľov výkonu, key performance indicators, meraním ktorých sa dá identifikovať, ako postupujeme smerom k cieľu, a meraním ktorých je možné merať efektívnosť jednotlivých projektov. Tým pádom alebo nemusí byť tým pádom, ale každopádne považujem tú stratégiu aj v rozpore s princípom hodnoty za peniaze, ktorý je súčasťou programového vyhlásenia tejto vlády.
Na to, aby sme vedeli merať efektívnosť, teda potrebujeme tie ciele presne stanoviť a čo najlepšie ich vedieť merať. Ako príklad uvediem príklad cieľov v tejto stratégii, uvediem nasledujúce. Zlepšenie výberu poistného hovorí táto stratégia, kdežto stratégia pre roky ´11 až ´16 s Lopatkom hovorila, zvýšenie úspešnosti výberu poistného na 99 %. Veľký rozdiel. Ďalšie ciele, ktoré spomína táto stratégia predkladaná, sú procesné. To je veľký rozdiel medzi tými koncovými cieľmi. Veľakrát sme to tu už v pléne aj hovorili, že tie materiály majú mať koncové ciele, čo vlastne chceme dosiahnuť, a aby boli merateľné, nie procesné.
V predkladanom materiáli je veľa tých procesných cieľov na úkor tých finálnych. Napríklad jeden z tých cieľov je vypracovanie stratégie rozvoja ľudských zdrojov v súlade so strategickými zámermi Sociálnej poisťovne. Fakt mi to nič nehovorí. Ešte raz. Vypracovanie stratégie rozvoja ľudských zdrojov v súlade so strategickými zámermi Sociálnej poisťovne. Alebo zavádzanie nových foriem služieb v podobe mobilných aplikácií a webových služieb. No, tam by sa niečo dalo z toho odvodiť. Každopádne sú to ťažko merateľné ciele a ťažko sa podľa tejto stratégie bude zvyšovať hodnota za peniaze, alebo teda rečou našou zo SaS, ťažko sa bude zvyšovať efektívnosť cez meranie kľúčových indikátorov výkonu vo verejnej správe, konkrétne v Sociálnej poisťovni.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

23.3.2017 o 18:28 hod.

Ing.

Eugen Jurzyca

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video