14. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prázdne stoličky, ako tradične v piatok poobede.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka a Jany Kiššovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Máte to v tlači 422. V súlade s § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla sa na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 5. mája 2017 a v gestorskom výbore do 9. mája 2017.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Som pripravený do rozpravy. Jozef, ale je možné, že to nestihnem. Teda ak ti to nevadí, ja, dobre? (Rečník sa zasmial.) Dobre, takže možnože teraz taká tá zaujímavejšia časť po tých nudných paragrafoch a tých formuláciách o rade a úrade a v čom sa väčšina ľudí asi stratila. Napriek tomu som presvedčený, že viacerí z vás vedia, o čom je reč, pretože mali sme tu kauzu, mali sme tu, máme tu stále kauzu vysokých cien energií. Bohužiaľ, táto kauza stále nie je ukončená. Koniec koncov mali sme tu odvolávanie premiéra Slovenskej republiky pána Roberta Fica kvôli tejto kauze. Bavili sme sa o tom, že zrazu ľuďom, podnikateľom vyskočili ceny elektriny, plynu, tepla, ale aj vody. A to napriek tomu, že máme Slovensko dodnes oblepené plagátmi, na ktorých sa hovorí o stabilných cenách energií, ale toto vôbec nebola pravda, tie ceny energií, bohužiaľ, nikdy neboli stabilné. Tá stabilita spočívala v stabilite ich výšky, napríklad v prípade elektriny sme, tá elektrina dlhodobo klesala na trhu a úrad pre reguláciu sieťových odvetví dorovnával tieto ceny na nejakú tú stabilnú výšku zvyšovaním napríklad distribučných poplatkov alebo iných taríf.
Spoločným menovateľom celej kauzy je Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Ja ho kritizujem dlhodobo pre jeho činnosť, obzvlášť bývalého pána predsedu. Vždy som tvrdil, že tento úrad bol netransparentný a nesystémový. Ale nielen ja, ale upozorňovali na to aj spotrebitelia energií, ich dodávatelia, distribútori, výrobcovia, ale my tu máme dneska ešte stále otvorený pilot, ktorý je v podstate takým nejakým začatím nejakého vyšetrovania, bavme sa teraz o nejakej transpozícii európskych smerníc. Tento pilot nám poslala Európska komisia, no a v rámci toho politického spektra tá kritika zaznievala zo strany OĽANO, SME RODINA. V podstate každý nejakým spôsobom sa do toho celého zapojil. Myslím, že aj mnohým ľuďom sa otvorili oči.
Ja si iba dovolím takú krátku citáciu z toho, že naozaj aj v tej strane SaS tá regulácia je pre nás od začiatku kľúčová. Máme to aj vo volebnom programe, kde sa hovorí o tom, že platby za energie sú významnou položkou, ako rodinných, tak aj firemných rozpočtov. Jednotkové ceny, ako aj ich vyberané zložky sa stanovujú na základe regulácie, ktoré má na starosti Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Tento úrad, ktorý kontroluje významnú časť slovenskej energetiky, dlhodobo čelí kritike pre netransparentnosť, nesystémové opatrenia a čo je najdôležitejšie, závislosť od rozhodnutí vlády.
Predseda úradu Jozef Holjenčík je považovaný za Harabina v slovenskej energetike. Našou prioritou je jeho nahradenie kompetentným, nezávislým a čestným nominantom, ak však v jeho prípade vzniknú pochybnosti o jeho nezávislosti, okamžite navrhneme prezidentovi jeho odvolanie. Toto sme mali v našom volebnom programe. Tá prvá časť sa podarila, nepoviem, že nám, lebo ja si myslím, že to bolo takým spoločným dielom, a teraz nehovorím iba o opozičnej snahe, ale koniec koncov tá snaha vzišla aj zo strany, niektorých strán, teda tej vládnej koalície.
Jozef Holjenčík ako Harabin slovenskej energetiky je - dovolím si povedať chvalabohu - minulosťou, ale stále tu máme ten úrad, ktorý je papierovo funkčný. Figuruje tam ten podpredseda tohto úradu, ktorého si ale vymenoval a vybral práve predseda úradu Jozef Holjenčík, takže vlastne na tom úrade sa momentálne nič nezmenilo. Toto je aj jeden z dôvodov, prečo predkladáme aj tento náš návrh.
Čo sa týka našej, našich aktivít, zmyslom k jeho odvolaniu, lebo Jozefa Holjenčíka sme navrhovali dvakrát odvolať práve pánovi prezidentovi. Pán Mihál určite si dobre pamätá, ako sme v prezidentskej záhrade dávali tie vyjadrenia pre tlač, aké boli dôvody a toto bolo pred dvoma rokmi, vtedy ešte sme ani nevedeli o tom, že tu bude nejaká takáto kauza vysokých cien energií. Urobili sme to tohto roku opätovne v januári, vtedy pán prezident povedal, alebo nie vtedy, ale pred tými dvomi rokmi, že on na to nemá kompetenciu. Ja si myslím, že na to tú kompetenciu mal, dovolím si zacitovať zo súčasného znenia toho zákona: "Na čele úradu je predseda, ktorého vymenováva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky." Takže potiaľ je to v poriadku, áno. Prezident pokiaľ by sa držal iba tohto odstavca jednak v § 5, tak potiaľto má pravdu. Ale potom tu máme ods. 11, kde sa hovorí: "Prezident Slovenskej republiky odvolá predsedu úradu z funkcie, ak...", a je tu vymenovaných a, b, c, d, e písmen, ktoré hovoria, kedy tak môže urobiť prezident a tu už sa nič nehovorí o vláde Slovenskej republiky.
A práve pre nás tým najkľúčovejším bolo to písm. e), kde sa hovorí o tom, že ak predseda konal pri výkone svojej pôsobnosti v rozpore s ods. 8 a ods. 8 si dovolím vám všetkým prečítať: "(8) Predseda úradu pri výkone svojej pôsobnosti koná nezávisle od pokynov štátnych orgánov, orgánov územnej správy, iných orgánov verejnej moci a od ďalších osôb." No a toto sa, bohužiaľ, viackrát nestalo.
To, že úrad nie je tak celkom nezávislý, sme videli koniec koncov už napríklad v prípade vratiek za plyn, čo bolo jedno z tých opatrení v rámci nejakej tej predvolebnej kampane pred minuloročnými voľbami. No a videli sme to aj teraz, keď sám premiér Slovenskej republiky priznal, že vytvárali nátlak práve na ten úrad pre reguláciu sieťových odvetví, aby pozmenili či už cenové rozhodnutia, alebo pozmenili samotné vyhlášky. Toto sa koniec koncov aj stalo, ale my máme na to úplne iné inštitúty. Nieže vláda poruší zákon, ktorý v 2012 sama predkladala, pretože tento zákon, tento pôvodný zákon 250-ka, tak ako ho dneska máme v platnosti, bol predkladaný práve v 2012. Samozrejme, okolnosti jeho prijímania, resp. zostavovania sú viacerým známe a schválilo si to práve vtedy to 83-členné kolégium poslancov za stranu SMER, ktorí tu mali naozaj tú väčšinu.
Túto novelu zákona predkladáme do parlamentu už po druhýkrát. Prvýkrát sme ju tu mali v máji, mierne sme ju teraz adaptovali vzhľadom na súčasnú situáciu a ja si dovolím tvrdiť, že keby sme tento zákon, tak ako ho dneska predkladáme, schválili už v máji, tak kauza vysokých cien energií by dneska nebola žiadnou témou. Mohli sme ušetriť hnevu ľudí, mohli sme ušetriť milióny na administráciu, pretože tie tančeky, ktoré sa dneska odohrávajú ohľadom tých zmien, tých cenových rozhodnutí a vyhlášok, sú sprevádzané aj tým, že sú stornované faktúry, prevystavované faktúry, menený softvér, obrovské prostriedky tam idú na ďalšiu administráciu, tam hovoríme naozaj o miliónoch, ktoré sa pochopiteľne jedného dňa prejavia v tých oprávnených výdavkoch tých regulovaných spoločností. A zase to zaplatíme len my všetci v cenách energií.
Prepáčte, že sa tak rozčuľujem, ale s touto témou žijem už niekoľko mesiacov a troška ma aj hnevá to, že dneska je tu nás tak málo, no ale, bohužiaľ, to je jednoducho piatok, je to ten osud, ale tak ja verím, že keď tú rozpravu dokončíme na ten budúci týždeň v utorok, tak nás tu bude viacej. Nebudem sa už spätne venovať týmto témam, ktoré som otvoril, ale iba dokončím to, čo mám ešte pripravené.
No a čo sme si takisto mohli ušetriť, a to iste všetci viete, je tá blamáž s trhaním faktúr, ktorých sa dopustil premiér Slovenskej republiky, alebo aj to zasahovanie do tej papierovej nezávislosti úradu. Vrátim sa krátko k tomu nášmu návrhu. Oddelili sme teda radu od úradu, zavádzame trojčlenné predsedníctvo, päť členov má rada a máme tu apolitické návrhy na jednotlivých kandidátov.
Ja si dovolím krátky citát z jedného dnešného článku, ktorý vyšiel na portáli energie.sk, ktorý sa veľmi intenzívne venuje energetike. Napísal ho pán Michal Hudec, ktorý tu bol mimochodom viackrát spomínaný aj počas odvolávania práve pána premiéra v súvislosti s tým, že naozaj na tú kauzu alebo na vznik tej kauzy vysokých cien energií upozorňoval dopredu. Ale nepoviem, že dopredu, že dni, neboli to týždne, boli to doslova mesiace. No a ten sa vyjadroval práve k tomu novému vládnemu návrhu, ale veľmi pekne reflektuje na ten náš. Hovorí, že: "Kolektívne vedenie úradu je téza, ktorá je jednoznačne v súlade s požiadavkami európskych smerníc a nariadení. Súčasne kolektívne vedenie energetického regulátora nie je v mnohých členských krajinách EÚ výnimkou." To je to, čo zavádzame my. "Za všetky možno spomenúť ako aktuálny príklad, štruktúru českého ERU", to, čo som pred chvíľkou spomínal, že naozaj aj v tých Čechách, v tej Českej republike sa poučili a tento zákon sa mení 1. 8. 2017. "Po novom bude u českých susedov vykonávať reguláciu v energetike rada zložená z piatich jednotlivcov. Členovia rady budú vymenovaní na funkčné obdobie piatich rokov s tým, že každý kalendárny rok sa obmení jedna pozícia člena rady. Rade bude predsedať jeden z členov, pričom jeho predsedníctvo trvá buď do skončenia jeho riadneho funkčného obdobia alebo po dobu maximálne troch rokov."
Český, u nás je to ÚRSO, oni majú tzv. ERU bude mať v praxi kolektívne predsedníctvo s tým, že post predsedu sa bude obmieňať alebo rotovať najneskôr každé tri roky. Tento rotačný princíp mi bol vytýkaný napríklad pánom poslancom Jahnátkom, ktorý tu, mrzí ma, že nie je, pretože práve s ním som diskutoval o tomto návrhu. Takisto ma mrzí, že tu nesedí pán Kondrót, ktorý určite by mal vecné pripomienky k tomuto návrhu zákona, pretože viem, že sa tej energetike venuje, ale tak samozrejme, každý máme nejaké tie svoje povinnosti.
Aby som vysvetlil ten rotačný princíp a prečo ten rotačný princíp nie je na škodu veci. Bolo by vyčítané, že ale veď ten človek sa za tie tri roky na tej stoličke ani len neohreje. Ale to kolektívne predsedníctvo, ten kolektívny orgán vychádza z toho, že tí traja ľudia sa podieľajú na vedení toho úradu spoločne a iba ten predseda je ten, ktorý nejakým spôsobom vystupuje v mene toho úradu a podpisuje.
Náš návrh som myslím, že od prezentoval veľmi, veľmi detailne. Vychádza z požiadaviek Európskej komisie, vychádza z požiadaviek, ktoré tu boli dané jednotlivými aktérmi. Vychádza z nejakých iných fungujúcich modelov, či už je to v Rakúsku, teraz vidíme, že niečo podobné navrhujú aj v Českej republike. Jednoducho nevymýšľame naozaj žiadne koleso.
Minulý týždeň ale do medzirezortného pripomienkového konania sa dostal aj vládny návrh zákona. Spomeniem ho naozaj iba veľmi, veľmi okrajovo, pretože tento návrh zákona sa k nám dostane na rokovanie zrejme na budúci týždeň, pretože to medzirezortné pripomienkové konanie skončilo iba včera. Bolo v ňom vznesených 183 pripomienok. V skrátenom legislatívnom konaní, v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ktoré trvalo sedem dní a k zákonu, ktorý sa venuje iba štruktúre čiastočne, iba čiastkovo k fungovaniu úradu. Stoosemdesiattri pripomienok, a prosím pekne, 117 zásadných. Stosedemnásť zásadných pripomienok.
Žiaľ, tento návrh zákona, ja som ho už viackrát kritizoval, diskutoval som o ňom s pánom ministrom Žigom v televízii, ja si myslím, že tento ide presne opačnou cestou a prehlbuje nejakú tú politickú závislosť. Detailnejšie sa mu povenujem aj k jednotlivým bodom vtedy, keď sa k nám dostane práve na to rokovanie. Ale tento iba krátko.
Tento návrh zákona, bohužiaľ, ide proti tým princípom tej nezávislej regulácie. Proti princípom tej transparentnej regulácie. V minulosti, ako som už spomenul, mali sme tu tie vratky za plyn, mali sme tu teraz to ovplyvňovanie toho regulačného úradu počas tej krízy. Takže ja si nemyslím, že by sme mali pokračovať nejakou cestou prehlbovania či už politickej závislosti alebo závislosti úradu, a teraz nehovorím iba od politikov, ale napríklad aj od regulovaných subjektov. Lebo aj toto bolo veľmi často práve vytýkané tomu regulačnému úradu.
A prečo je také dôležité toto ÚRSO, alebo teda Úrad pre reguláciu sieťových odvetví? Niektorí stále sa ma pýtajú, čo to je ÚRSO, čo to je SEPS, čo to je TPS, tak radšej vždycky zopakujem niektoré tie skratky alebo vysvetlím. ÚRSO má na jednej strane chrániť spotrebiteľov a na druhej strane nesmie poškodzovať regulované subjekty. ÚRSO je veľmi dôležité v boji s energetickou chudobou. Dneska táto sa pomerne silno rozmáha a keby sme naozaj pokračovali v tej politike, akú ÚRSO nastavilo, tak tá energetická politika nám, teda tá energetická chudoba nám veľmi vysoko vyskočí.
Možno iba pre informáciu, o energetickej chudobe hovoríme vtedy, keď výdavky domácností presiahnu, na energie presiahnu viac ako 10 % z celkových výdavkov alebo príjmov.
ÚRSO je takisto dôležité pre hospodárstvo a konkurencieschopnosť jednotlivých podnikateľov, podnikov. A tu si dovolím povedať, tu zohráva ÚRSO jednu veľmi významnú úlohu, pretože keď sa pozriete na tú štruktúru tej ceny energie - inak vydali sme k tomu aj Energie špeciál, ak má niekto z vás záujem, máme zopár výtlačkov aj u nás na klube, to si robím teraz takú skrytú reklamu. Ale neni to nič, za čo by ste mali platiť, dám to kedykoľvek k dispozícii komukoľvek z vás a rád aj vysvetlím jednotlivé detaily - tak tuná upozorňujeme na to, že z celkovej ceny elektriny tá komodita, to, čo vás potrasie, keď pichnete prsty do zásuvky, tak tá tvorí iba 33 % z ceny, ktorú vy zaplatíte, 33 %. Všetko ostatné sú distribučné poplatky, je tam tarifa za prevádzkové služby. A obzvlášť napríklad práve táto tarifa s tou elektrinou, s tou komoditou nemá vôbec, ale vôbec nič spoločné. Sú to politické opatrenia, ktoré zaviedli politici a odmietli za ne prevziať zodpovednosť.
Túto tarifu sme asi pred troma mesiacmi napadli aj na tom Ústavnom súde, pretože táto tarifa navyše nebola zavedená zákonom, tak ako to vyžaduje ústava, ale bola zavedená opätovne iba nejakou vyhláškou. A pritom ústava veľmi jasne hovorí, akékoľvek nové tarify, poplatky, dane musia byť zavedené zákonnou cestou; 14.00, asi dokončím, mám tu možno iba nejaké tri vety.

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Nech sa páči.

Galek, Karol, poslanec NR SR
Dobre. Ďakujem pekne. Keď sa bavíme teda o Úrade pre reguláciu sieťových odvetví, tu nestačí vymeniť predsedu alebo zmeniť zákon. Tento úrad treba naozaj vymenovať nanovo. Nie vymenovať, vybudovať nanovo. Obrovské množstvo tých vyhlášok, obrovské množstvo tých skrytých dohôd, ktoré sú tam pozavádzané, toto všetko treba zhodiť zo stola a začať nanovo. Toto nezávidím naozaj vôbec novému predsedovi alebo predsedníctvu tohto úradu. To bude veľmi, veľmi ťažká úloha. Treba to urobiť v záujme ľudí, spotrebiteľov, podnikateľov, no hlavne štátu, pretože štát nemá čo zasahovať do nezávislej regulácie, ale má vytvoriť podmienky pre tú nezávislú reguláciu.
Nevymýšľame preto koleso, ako som povedal, tento zákon nie je nejakým experimentom. Som pripravený na ďalšiu diskusiu o tých jednotlivých bodoch. Verím, že politické tričko pri hlasovaní o tomto zákone rozhodovať nebude, aj keď teda máme tu ešte ten vládny zákon, ale tieto dva zákony si, áno, odporujú. Pokiaľ sa prijme náš, tak potom by bolo asi veľmi ťažké prijímať ten vládny. Ale v prípade toho nášho sa bavíme o tom, že by išiel do druhého čítania. Bavme sa v druhom čítaní o tom, že ho pozmeníme, že ho zlepšíme. Toto sa dá koniec koncov robiť pri každom jednom návrhu. Ale ja si myslím, že naozaj tento návrh tak, ako je koncipovaný, je kvalitný. Počul som to z viacerých odborných úst.
Ja osobne si za ním stojím. Dám zaňho ruku do ohňa. Teším sa na diskusiu v utorok. Teším sa na diskusiu, dúfam, že aj na výboroch a v druhom čítaní.
Ďakujem veľmi pekne. Prajem pekný víkend. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som v zmysle poverenia vlády uviedla návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky.
V roku 1997 udelil prezident Slovenskej republiky Michal Kováč milosť zo dňa 12. decembra 1997 č. K 3573/96 72 2417 podľa čl. 105 ods. 1 a čl. 102 písm. 1 Ústavy Slovenskej republiky vo vtedy platnom znení.
V roku 1998 vydal predseda vlády Slovenskej republiky Vladimír Mečiar ako zastupujúci prezident aboličné amnestie uverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 55/1998 Z. z. a pod číslom 214/1998 Z. z. podľa čl. 105 ods. 1 a čl. 102 pís. i) Ústavy Slovenskej republiky vo vtedy platnom znení.
Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 6. decembra 2016 na návrh vlády Slovenskej republiky návrh deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o amnestiách z roku 1998. V tejto deklarácii sa odsudzuje tak skutok zavlečenia občana Slovenskej republiky do cudziny dňa 31. augusta ’95, ktorý bol nielen hrubým zásahom do ľudských práv a základných slobôd, ale aj činom poškodzujúcim dobré meno Slovenskej republiky, ako aj zabránenie poznaniu a potrestaniu páchateľov týchto činov. Napriek skutočnosti, že o nemorálnosti tzv. Mečiarových amnestií panuje všeobecný konsenzus tak medzi laikmi, aj právnikmi, otázka ich zrušiteľnosti tak v laickej, aj odbornej verejnosti neustále rezonuje už od ich vzniku pred takmer dvadsiatimi rokmi.
Vláda Slovenskej republiky po zvážení názorov odbornej verejnosti, súčasnej verejnej diskusie aj doterajšej diskusie v Národnej rade Slovenskej republiky dospela k presvedčeniu, že ak sa má umožniť zrušenie, zrušiť amnestiu alebo individuálnu milosť, mala by byť táto právomoc zverená Národnej rade Slovenskej republiky ako jedinému ústavodarnému a zákonodarnému orgánu Slovenskej republiky, ktorá čerpá svoju moc priamo od ľudu ako jediného zdroja všetkej moci v štáte.
Vláda súčasne navrhuje, aby mohla byť amnestia alebo individuálna milosť zrušená uznesením Národnej rady Slovenskej republiky prijatým ústavnou väčšinou a aby sa zverila Ústavnému súdu Slovenskej republiky právomoc preskúmať ústavnosť tak zrušenia amnestií, alebo individuálnej milosti Národnou radou Slovenskej republiky, ako aj ústavnosť samotnej udelenej amnestie, alebo individuálnej milosti z hľadiska dodržiavania princípov demokratického a právneho štátu. S úmyslom vyrovnať sa s minulosťou vláda Slovenskej republiky zároveň navrhuje uplatniť uvedený prístup rušenia amnestií alebo individuálnej milosti aj vo vzťahu k tzv. Mečiarovým amnestiám. Vláda Slovenskej republiky je presvedčená o tom, že navrhovaný postup predstavuje vyvážené riešenie tak z hľadiska trojdelenia štátnej moci, aj z hľadiska požiadavky spravodlivosti a požiadavky právnej istoty. Na základe presvedčenia, že je vo verejnom záujme vyrovnať sa s tzv. Mečiarovými amnestiami čo najskôr, navrhuje schváliť ústavný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, čo najskôr, teda v skrátenom legislatívnom konaní.
Verím, že návrh vlády na skrátené legislatívne konanie získa vašu podporu.
Vážený pán podpredseda, rovnako môžem uviesť aj návrh na skrátené konanie k vykonávaciemu zákonu. (Rečníčka sa obrátila k predsedníckemu pultu.) Áno? (Reakcia predsedajúceho.)
Vážené dámy a páni, v súvislosti s predchádzajúcim návrhom na skrátené legislatívne konanie si v mene vlády dovolím predložiť aj návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. Spolu s návrhom novely Ústavy Slovenskej republiky je potrebné schváliť aj vládny návrh novely zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky a o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. Touto novelou sa umožní Ústavnému súdu prakticky realizovať jeho novú právomoc. Na základe uvedeného je potrebné, aby aj vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa tento zákon, bol prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní tak, aby mohol vládny návrh zákona nadobudnúť účinnosť súčasne s ústavným zákonom.
Dámy a páni, verím, že aj tento návrh vlády na skrátené legislatívne konanie získa vašu podporu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 499 z 15. marca 2017 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktoré máme ako tlač 482, na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru.
Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na 39. schôdzi 23. marca tohto roku a odporúčal Národnej rade návrh vlády na skrátené legislatívne konanie schváliť.
Teraz prednesiem spravodajskú informáciu k druhému návrhu zákona. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 501 z 15. marca 2017 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (tlač 484) na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru.
Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na 39. schôdzi 23. marca 2017 a odporúčal Národnej rade, rade návrh vlády na skrátené legislatívne konanie schváliť.
Pán predsedajúci, poprosím vás, otvorte rozpravu k obidvom predloženým návrhom na skrátené legislatívne konanie, to znamená k tlači 482 a 484.

Vážená pani podpredsedníčka vlády, vážený pán predseda aj podpredsedovia Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil k návrhu vládny na skrátené legislatívne konanie k zmene ústavy a k zmene zákona o Ústavnom súde. Podmienky pre skrátené legislatívne konanie sú stanovené v § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, podľa ktorého za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona.
V návrhu na skrátené legislatívne konanie sa síce spomína ohrozenie základných ľudských práv, ale nikto sa ani netvári, že by to bolo myslené vážne. Zrušením amnestií sa má obnoviť spravodlivosť a napraviť pošliapanie práva v podobe zneužitia orgánov štátu na zavlečenie slovenského občana do cudziny v rámci politického boja a pravdepodobne aj na vraždu ďalšieho občana. Zároveň sa návrhom na skrátené legislatívne konanie od nás žiada, aby sme jedno pošliapanie práva napravili prostredníctvom iného pošliapania práva, hoci ich rozsah je, samozrejme, neporovnateľný. Ale je úplne pomýlené obnovovať spravodlivosť prostredníctvom porušovania zákona. Najmä v situácii, keď nás nič nenúti, aby sme to spravili takýmto spôsobom, a nič nám nebráni, aby sme postupovali zákonnou cestou. Nič s výnimkou dupkania nôžkou vládnych politikov, ktorí sa tvária, že keď, že to buď bude tak, ako to oni chcú, teda cez skrátené legislatívne konanie, alebo nebude nič. Aké sú teda tie mimoriadne okolnosti, čo zrazu podľa vlády Roberta Fica spôsobujú, že by mohlo dôjsť k ohrozeniu základných práv a slobôd? Pripomeňme si pár kľúčových dátumov.
31. augusta 1995 došlo k únosu Michala Kováča mladšieho, k samoúnosu, ako by povedali niektorí z neskôr amnestovaných v tejto kauze. 26. apríla 1996 bol zavraždený Robert Remiáš. Alebo samovýbuch, ako to niektorí z neskôr amnestovaných tvrdili.
3. marca 1998 vydal Vladimír Mečiar v zastúpení prezidenta rozhodnutie o amnestii, 7. júla 1998 predchádzajúce rozhodnutie Vladimír Mečiar pozmenil.
Ako od toho času konali tí, ktorí rušenie amnestií z pozície vlády alebo parlamentu mysleli vážne? Ako konali tí, ktorým naozaj išlo o spravodlivosť a právny štát? Ako konali tí, ktorých úmyslom nebolo rušenie amnestií iba fingovať?
Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku ’98 ukončili vládu Vladimíra Mečiara. Mikuláš Dzurinda sa ujal funkcie premiéra 30. októbra 1998 a už v decembri 1998, teda ani nie tri mesiace od volieb, sa ako zastupujúci premiér pokúsil amnestie zrušiť. Fakty hovoria úplne jasne. Mikuláš Dzurinda na rozdiel od Roberta Fica prejavil úprimnú snahu amnestie zrušiť. V podstate okamžite po tom, ako vo funkcií premiéra vystriedal Vladimíra Mečiara. Bola tu snaha rušiť amnestie pár mesiacov od ich udelenia. Ešte počas vlády Mikuláša Dzurindu v júli 2002, teda 4 roky od Mečiarových amnestií bol v parlamente predložený návrh skupiny poslancov za KDH na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii. Návrh nezískal potrebnú podporu a nezískal ju ani od súčasného premiéra Roberta Fica, ktorý bol v tom čase poslancom parlamentu, ale podľa systému nehlasoval, resp. bol neprítomný. Pokusy zrušiť Mečiarove amnestie pokračovali aj počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Opäť sa skupina poslancov za KDH pokúsila zrušiť ústavným zákonom, bol máj 2005, už dlhých 7 rokov od udelenia amnestií a návrh opäť nezískal potrebnú podporu ústavnej väčšiny a opäť ju nezískal ani od Roberta Fica.
A čo urobil Róbert Fico, keď sa v roku 2006 stal prvýkrát premiérom, pokiaľ ide o rušenie amnestií, ktoré v tom čase prznili Zbierku zákonov už 8 rokov? Nič, naopak, on predsa viedol vládu, ktorá sa opierala o podporu Vladimíra Mečiara ako jedného z koaličných partnerov. Dal si vari Robert Fico podmienku, aby sa kvôli možnosti ohrozenia základných práv a slobôd a z dôvodu verejného záujmu v skrátenom konaní menila ústava v snahe rušiť amnestie? Isteže nie. Keď boli amnestie na návrh poslancov KDH v parlamente tretí raz, bolo to už za vlády Roberta Fica, poslanci SMER-u, ako aj poslanci SNS a HZDS hlasovali nie za zrušenie amnestií, ale za návrh nepokračovať v rokovaní o nich. Proti zrušeniu amnestií boli poslanci dvoch z troch strán vtedajšej koalície aj v októbri 2008, teda pri štvrtom pokuse poslancov za KDH zrušiť Mečiarove amnestie.
A čo urobil Robert Fico, keď sa v roku 2012 stal druhý raz premiérom? Nič. Je to o to zarážajúcejšie, že viedol vládu, ktorá sa už neopierala o podporu Vladimíra Mečiara či Jána Slotu ako jedného z koaličných partnerov. Žiadna zo strán, ktoré vládli v čase, keď došlo k únosu a vražde, k aktom štátnemu, štátneho terorizmu a ich následnému amnestovaniu, už nebola pri moci. Druhá vláda Roberta Fica žiadnych partnerov nepotrebovala a SMER vládol 4 roky sám. Využil vari Robert Fico 4 roky samovlády SMER-u na to, aby sa kvôli možnosti ohrozenia základných ľudských práv a slobôd a z dôvodu verejného záujmu v skrátenom konaní menila ú{"x":856,"y":287,"id":179}stava a rušili amnestie? Opäť nie. Druhá Ficova vláda podobne ako tá prvá nenašla nielenže dôvody na rušenie amnestií v skrátenom konaní, ona ich nenašla vôbec v žiadnom konaní. Druhá Ficova vláda tým potvrdila, že SMER je nielen mentálne nasledovníkom Mečiaroveho HZDS, ale pokračuje v jeho línii, aj pokiaľ ide o zločiny spáchané počas vlády Vladimíra Mečiara. Robert Fico teraz rok po voľbách, približne rok od času, kedy sa stal tretíkrát predsedom vlády a kedy je už v parlamente ôsmy návrh na zrušenie Mečiarových amnestií ústavným zákonom, 19 rokov po tom, čo boli udelené, predkladá svoj návrh na rušenie Mečiarových amnestií. Patričnejšie vyjadrenie by však bolo, že Fico a jeho vláda nepredkladá, ale finguje návrh na rušenie amnestií a robí to v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré nemá oporu v zákone. Fingovať nápravu nespravodlivosti a robiť to ešte i nezákonným spôsobom je cynické a vyvoláva to vážne pochybnosti o tom, že takýto krok je myslený vážne. Toľko ku kontextu.
A teraz sa pozrime na obsah, lebo aj obsah návrhu zákonov je dôležitý pre posúdenie, či sú, alebo nie sú splnené podmienky pre skrátené legislatívne konanie. Hoci v tomto prípade je už zo, už zo samotného kontextu úplne zrejmé, že nie sú. Únos Michala Kováča mladšieho a vražda Roberta Remiáša boli aktmi štátneho terorizmu, brutálnym zneužitím štátnych orgánov proti vlastným občanom, teda čímsi výnimočným v celej ponovembrovej histórii Slovenska. Rovnako výnimočným bolo aj brutálne pošliapanie práva a spravodlivosti Mečiarovými amnestiami. Štátna moc amnestovala samú seba, amnestovala vlastné zločiny, ktoré spáchala proti vlastným občanom. Práve táto výnimočnosť a brutálne pošliapanie princípov právneho štátu Mečiarovými amnestiami legitimizujú snahu o ich zrušenie, ale tak ako bolo výnimočné znásilnenie práva Mečiarovými amnestiami, tak by mala byť výnimočná aj jeho náprava cez ústavný zákon o zrušení Mečiarových amnestií. Vláda nám tu však v skrátenom legislatívnom konaní ponúka miesto ústavného zákona zmenu ústavy. Miesto výnimočného riešenia pre výnimočný problém zavedenie trvalého mechanizmu posudzovania prezidentskej kompetencie udeľovať milosť a amnestiu jeho možného zrušenia parlamentom a preskúmania rozhodnutí parlamentu Ústavným súdom natrvalo a zároveň v skrátenom legislatívnom konaní. Aké ďalšie amnestie alebo milosti mali od čias Mečiarových amnestií taký charakter, že by bolo dôvod ich zrušiť? Žiadne, už ani nehovoriac o tom, že od zmeny ústavy v roku 2001 už prezident ani nemôže udeľovať milosť či amnestiu formou zastavenia formou trestného stíhania, ale až po vynesení rozsudku. A problémom Mečiarových amnestií predsa nie je iba to, že páchatelia únosu Michala Kováča mladšieho neboli potrestaní. Rovnako veľkým problémom a traumou je, že trestné, trestné stíhanie nemohlo byť dovedené do konca, takže chýba nie len potrestanie vinníkov, ale aj samotné konštatovanie ich viny orgánov na to určeným, čiže súdom. A nič také ako Mečiarove amnestie, ktoré boli zastavením trestného stíhania sa už dnes nemôže stať, pretože to neumožňuje ústava.
Tak prečo potom meniť ústavu, navyše v skrátenom legislatívnom konaní a miesto jednorazovej nápravy výnimočnej nespravodlivosti zavádzať systém, ktorý sa tvári ako trvalý, v skutočnosti má však slúžiť iba na presne tú istú jednorazovú nápravu výnimočnej nespravodlivosti alebo sa tak aspoň tváriť. Aký dôvod na to existuje okrem ješitnosti Roberta Fica? Ješitnosti, ktorá mu bráni uznať, že sa mýlil, a prijať riešenie, ktoré skoro dve desaťročia odmietal. Až sa zdá, akoby skutočným dôvodom pre skrátené legislatívne konanie bola Ficova snaha skrátiť pocit trápnosti, ktorému je v dôsledku tejto svojej ješitnosti v očiach verejnosti vystavený. "Prestaňte politikárčiť," vyzval Fico opozíciu minulý týždeň článkom v Hospodárskych novinách. Okrem iného v ňom uviedol: "Ak máme úctu a rešpekt k Ústave Slovenskej republiky, nemôžme s ňou narábať ako s trhacím kalendárom". Presne tak, nemožno nesúhlasiť. Ale čím iným ako narábaním s ústavou ako s trhacím kalendárom je jej zmena v skrátenom legislatívnom konaní? Robert Fico narába s ústavou ako s trhacím kalendárom, pretože Robert Fico nemá úctu a rešpekt k ústave.
Ústava by sa mala meniť iba v úplne výnimočných prípadoch, z veľmi vážnych dôvodov a na základe dobre premyslenej úvahy a dôkladného zváženia všetkých súvislostí, a už vôbec nie skráteným legislatívnym konaním. Áno, ústava sa menila v skrátenom legislatívnom konaní napríklad aj v roku 2011 po tom, čo vláde Ivety Radičovej nebola vyslovená dôvera. Ale to bola presne tá mimoriadna situácia, keď bolo potrebné veľmi rýchlo nájsť riešenie, aby vláda bez dôvery mohla dovládnuť do predčasných volieb. A aj naše vtedajšie rozhodnutie považujem spätne za omyl. Ale aspoň to bola mimoriadna situácia. Ale dnes čo nás núti meniť ústavu v skrátenom legislatívnom konaní, aby sme vyriešili problém, ktorý je na stole už skoro dve desaťročia a ktorého riešeniu ste práve vy, dve z troch strán vládnej koalície, teda SMER a SNS, celé tie dlhé roky bránili? Vôbec nič, iba vaša ješitnosť. Mnohí, mnohí ľudia už po tých rokoch odmietajú veriť, že to teraz myslíte úprimne, že ste naozaj precitli, a naozaj chcete zrušiť Mečiarove amnestie, hoci ste až doteraz tvrdili, že sa to nedá, a týmto ľuďom sa nedá čudovať. Aj návrh na skrátené legislatívne konanie toto podozrenie len posilňuje. Skrátené legislatívne konanie totižto bráni normálnej diskusii. Nielen v parlamente, ale aj so širšou občianskou a odbornou verejnosťou.
Ten, komu ide o dobré riešenie problému, ktorý nemusí byť riešený zo dňa na deň, nemôže preferovať skrátené legislatívne konanie pred normálnym postupom. Vy to ale robíte a to vážne spochybňuje úprimnosť vášho úsilia aj dôveru vo vami ponúkané riešenie. Niektorí už ani neveria, že to myslia, myslíte vážne. Považujú celý váš návrh na zmenu ústavy len za fintu, ako prostredníctvom rozhodnutia Ústavného súdu zamiesť zrušenie amnestií pod koberec raz a navždy, a skrátené legislatívne konanie týmto podozreniam len nahráva. Ale dobre, nebudem ako tí, ktorí vám už neveria ani nos medzi očami, nebudem spochybňovať úprimnosť snahy kolegov z MOST-u zrušiť Mečiarove amnestie, ani to nechcem robiť. Dokonca pripustím na okamih, že aj Ficov SMER a SNS zmenili pod vplyvom tlaku verejnosti alebo odbornej diskusie svoje dlhodobé postoje v tejto veci a chcú Mečiarove amnestie naozaj zrušiť. Povedzme, že nikto z vládnej garnitúry nebude nijako ovplyvňovať ústavných sudcov, aby rozhodnutie parlamentu zvrátil, nič nie je vopred dohodnuté a toto celé nie je len divadielko pre verejnosť. Napriek tomu je vaše riešenie pri súčasnom zložení Ústavného súdu vysoko rizikové, a či si to už želáte, alebo neželáte, a či niekto bude Ústavný súd ovplyvňovať, alebo nebude, stále je možné, že to dopadne tak, že Ústavný súd rozhodne opačne ako parlament a zrušenie Mečiarových amnestií nadobro pochová.
Na stole máme v tejto chvíli dve cesty, ako zrušiť Mečiarove amnestie. Jednu, ktorú môžeme schváliť normálnym legislatívnym postupom, lebo je už v druhom čítaní, a ak sa pre ňu rozhodneme, zrušenie Mečiarových amnestií nebude možné zvrátiť. Druhú, ktorá vedie cez zákonom neodôvodnené skrátené legislatívne konanie k pochybnému a spochybniteľnému výsledku, pri ktorom je vysoká miera rizika, že zrušené Mečiarove, zrušené nebudú Mečiarove amnestie, ale ich zrušenie. Tá prvá cesta sa volá opozičný návrh ústavného zákona o zrušení Mečiarových amnestií, tá druhá vládny návrh na zmenu ústavy v skrátenom legislatívnom konaní. Je úplne zjavné, ktorou cestou by mali ísť tí, ktorí si úprimne želajú zrušenie Mečiarových amnestií, a ktorou tí, ktorí snahu o ich zrušenie iba predstierajú.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)