14. schôdza

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Blanár.

Pán poslanec, pozoroval som naozaj veľmi precízne to, čo ste hovorili, a musím konštatovať, že vaše vystúpenie je naozaj prejavom politikárčenia. Tak ako to povedal pán predseda vlády, pretože všetko ste to opierali o to, že čo Fico. Azda Fico prijal amnestie, pán poslanec? Všetko to, čo ste hovorili, bol váš právny úsudok a veľmi dobre viete, že v spoločnosti existuje množstvo právnikov významných, ktorí sami sa líšia pri tomto názore, ako to vyriešiť. Ale prezentujete iba ten váš právny názor ako za najlepší, ktorý môže existovať. Množstvo vyjadrení, ktoré ste povedali, sa nedajú komentovať a sú až úsmevné, že Fico sa mentálne stal pokračovateľom HZDS. To azda nemyslíte vážne, pán poslanec? (Ruch v sále.) 
Hovoríte o ješitnosti, hovoríte o ješitnosti. Azda predseda vlády je ten, ktorý spôsobil to, čo sa tu deje alebo čo sa stalo? Pán poslanec, hovoríte o vysoko rizikovom riešení, ktoré sa teraz navrhuje. Áno, aj diskusia v spoločnosti aj medzi právnikmi prebehla a s odstupom času aj mnohí iní právnici sa pozerajú na veci ináč, ale to vy nechcete priznať. Ale hovoríte o veľmi rizikovom riešení. Čiže ak hovoríte o veľmi rizikovom riešení, tak môžeme povedať, že to riešenie, ktoré ste doteraz vy ponúkali, bolo najrizikovejšie, pretože vôbec nedošlo k zrušeniu amnestií. Kdežto toto riešenie, ktoré sa teraz navrhuje, má vysokú šancu na to, aby sme dokázali Mečiarove amnestie zrušiť.
Toto je celá pravda, pán poslanec, a nie tie vaše právne názory, ktoré tu prezentujete.

Reakcia na faktickú poznámku, pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Blanár, odhalili ste ma, prezentoval som svoje právne názory, neprezentoval som vaše právne názory. Myslel som, že je to normálne, že keď niekto vyslovuje svoj názor, tak vyslovuje svoj názor, nevyslovuje opačné názory, to je teda hlboký postreh. A skutočnosť, že SMER je mentálne pokračovateľom HZDS, je, myslím, všeobecne známa. Ja som to povedal len tak mimochodom, len som sa od toho dopichol, a teda prekvapuje ma, že niekoho na tom niečo prekvapuje.
Spochybňovanie riešenia, s ktorým dlhodobo, roky prichádzali strany napravo od stredu v minulosti aj dnes, argumentom, že bolo to zlé, lebo nedošlo k zrušeniu amnestií, je krajne cynické od predstaviteľa strany, ktorá celý čas tie amnestie, zrušenie amnestií blokovalo. Keby kedykoľvek poslanci SMER-u, keď sa hlasovalo o ústavnom zákone o zrušení amnestií, zahlasovali za, amnestie by boli už dávno zrušené. Je to len a len vaša zodpovednosť! (Potlesk.)

Nech sa páči, pán poslanec Budaj.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pani ministerka, samozrejme, je mojou povinnosťou povedať, že podľa § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, v ktorom je definovaný dôvod a účel, pre ktorý môže táto ctená snemovňa rokovať v skrátenom konaní, takýto dôvod tuná nemožno nájsť. Skutočne tým jediným dôvodom, že sa tak rozhodla vláda.
Skracujete rokovanie o zmene ústavy, nie o nejakom zákone! A prečo vlastne? Každý z tých, ktorí sa môžu cítiť poškodení, vyjadril verejne názor vrátane pani Remiášovej, že keď už sa 20 rokov čakalo, čo sa teraz v marci naplnilo od vydania Mečiarových amnestií, alebo aby som parafrázoval pána Dostála, keď už niektoré strany 15 rokov prinajmenej brzdili zrušenie týchto amorálnych amnestií, prečo to má byť urobené v skrátenom konaní. Opakujem, jediný dôvod, čo tam nachádzam, preto, lebo to rozhodla vláda. Nakázala nám to vláda. Budeme meniť ústavu napochytre. Všetky naše výhrady, ktoré predkladala opozícia, padli pod stôl. Získali sme jeden týždeň. Medzi nami, už minulý utorok toto prerokovať bolo proste mediálne neúnosné aj pre vládnu koalíciu, takže myslím, že aj ten týždeň nebol natoľko ústupkom, ústupkom voči opozícii, ako to bol prejav sebazáchovy, pretože naozaj by vyšla vláda aj vládna koalícia na verejný posmech. Hnať hlasovanie do takéhoto rýchleho rozhodovania, kedy to neprešlo výbormi, neprešlo to legislatívnou radou vlády. Odborná verejnosť, ktorá pozorne sleduje problém Mečiarových amnestií a ktorá vydala osobitné stanovisko, nestihne a nestihla zaujať postoj.
To, čo robíme, je riziko, je ponížením pre Národnú radu a je riziko pre našu ústavu. Predsa ale beriem to ako fakt a konštatujem, že teda začíname rokovať o tom, čo niektorí politici, častokrát som to počul aj v médiách, nazývajú historickým kompromisom, a ja by som pri úvode do tejto rozpravy, lebo bude ešte pokračovať pri jednotlivých zákonoch, sa venoval práve tomuto zvláštnemu, tejto zvláštnej formulácii, pretože za ten svet som nevedel doposiaľ sa dopátrať k niekoľkým odpovediam na otázky. Jedna z tých otázok je, prečo nie ústavný zákon, ktorý predkladám ja spolu s poslancami, vyše 50 poslancami, ktorí... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec, nechcem vás prerušovať, len teraz diskutujeme o skrátenom legislatívnom konaní a o tomto zrejme budete mať možnosť hovoriť, keď budeme jednotlivé zákony predkladať.

Budaj, Ján, poslanec NR SR
No tak to iste súvisí, ale ja trpezlivo budem akceptovať, ak si aj vy zaprednášate, pán podpredseda. Chcete ešte hovoriť alebo môžem pokračovať?

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Ak ste si nevšimli, prestal som hovoriť.

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem. Čo je ten historický kompromis, pre ktorý je aj toto skrátené konanie? Medzi kým a kým? Medzi zločincami a nami? Dnes kde sa vykonal ten historický kompromis? Desaťročia na Slovensku leží tieň zločinu a my chceme túto éru, éru tohoto tieňa Vladimíra Mečiara ukončiť. Ja mám pocit, že to isté hovorí tu predsa každý. Aj Robert Fico tvrdí teraz, že amnestie sú amorálne. Všetko pre to ukončenie robia ale iba, robí iba časť politickej scény. Všetko pre to ukončenie urobili právni experti, ktorí vydali stanovisko. Veľa pre to robí prezident Slovenskej republiky, ktorý napísal list poslancom a vyjadruje sa verejne. Veľa, veľmi veľa preto robí samotná verejnosť, ktorej petičná akcia sa dnes už blíži ku 200-tisíc. Jáj, ku 100-tisíc, pardon. Verejnosť, ale predovšetkým aj v prieskumoch dáva najavo, že drtivá väčšina je za to, aby sa tento tieň zločinu odstránil z Národnej rady, aby Národná rada spriechodnila spravodlivosť, aby mohli orgány začať konať. V čom je historický kompromis? Medzi niekým, kto chráni alebo chránil zločincov, a teraz by chcel urobiť čiastočné chránenie, čiastočné zrušenie?
Uvedomujete si všetci, do akého spoločenského rizika ideme, ak nadradzujeme Ústavný súd nad toto rozhodnutie Národnej rady, ktoré sa chystáme urobiť, a ak ten, na tom Ústavnom súde je také obsadenie, aké je? Do akého svetla sa dostanú ľudia na Ústavnom súde, do akého svetla sa dostane aj naša spoločenská, tento spoločenský problém? Dal sa vyriešiť jednoduchým ústavným zákonom. Skrátený proces, teda ak je dobrým znakom, že Robert Fico, SMER aj SNS urobili predsa len zmenu postoja, a ja to musím oceniť, pretože len hlupák nerobí zmeny postoja, to je naozaj dobrým znakom. To je znakom aj politickej racionality zoči-voči verejnej mienke, zlým znakom ale toho sú tieto triky, ako je skrátený proces, lebo inak to neviem nazvať. Ondrej Dostál usudzuje, že je to strach pred trápením sa a opekaním, grilovaním pred verejnou mienkou, lebo, samozrejme, budú padať otázky, prečo ste to neurobili už dávno. Musel sa pominúť bývalý prezident Michal Kováč a muselo sa stať, že sa nedočká ani otvorenia vyšetrovania a nastolenia spravodlivosti? Najčastejšou formuláciou, kolegyne a kolegovia, s ktorou som sa často stretal pri rôznych rokovaniach, a ja to tu poviem verejne, bolo, že som opakovane počul od predstaviteľov koalície slovo spláchnuť. "Chceme to rýchle spláchnuť."
My chceme spravodlivosť, my, ktorí sme skutočne za zrušenie opozície, a to nie je o slove spláchnuť, spravodlivosť sa nastoľuje. Na nastolenie spravodlivosti, keď už sa čakalo 20 rokov, naozaj nebolo potrebné urobiť skrátené konanie. Naozaj by sme si mali uvedomiť, že je pravda, že medzi koalíciou a opozíciou v tejto sále býva spravidla napätie a nehovorí sa o dôvere, je, je namieste, aby opozícia bola zdravo podozrievavá, aby skúmala poctivosť úmyslov a kvalitu zákonov, ktoré predkladá vládna koalícia. Ale istá miera dôvery sa buduje a to je dôvera v to, že spája všetkých poslancov príslušnosť a povinnosť voči občianstvu tohoto štátu, že nás spája budovanie demokratickej štátnosti právneho štátu, slušnej spoločnosti, preto sa hovorí aj o istej politickej kultúre. K tej politickej kultúre predsa musí patriť nastolenie práva a spravodlivosti v takej veci, ako bolo zakrytie zločinu amnestiami, zakrytie zločinu štátu amnestiami samotných predstaviteľov štátu. Toto predsa je náš a môže to byť naša spoločná téma. Toto nemusí sa splachovať, toto sa mohlo a malo pred tvárou verejnosti dôstojne a kvalitne pripraviť. Tak, aby sme nečakali s útrpnosťou, či zahrdúsi naše rozhodnutie Ústavný súd. Tak, aby sme nepochybovali, tak ako počujeme na sociálnych sieťach, že aj dnes, keď koalícia prekvapivo vyhlásila, že súhlasí s našim návrhom, resp. s naším postojom na zrušenie Mečiarových amnestií, aby každý nepísal na tých sociálnych sieťach, že je to podvod, je to trik, klamú. Nie je dôvod. Alebo je dôvod? Môžme vám veriť, keď hneď prvý krok je vystavenie opozície aj celej odbornej verejnosti pod časový tlak? Prvý krok smerom k zrušeniu Mečiarových amnestií je v rozpore podľa môjho názoru s rokovacím poriadkom a s ustanovením, ktoré som citoval, v ktorom, v ktorom sa určuje, aké dôvody majú viesť k takémuto procesu, a to aj pri obyčajných zákonoch, nieto pri ústavných.
Všetci si chceme zachovať nádej, že aj vy chcete doviesť do úspešného konca zrušenie Mečiarových amnestií. Škoda, že sa vykročilo hneď takou nohou, ktorá opäť vyvoláva podozrenie. Pridávate sa teda k tým, ktorí chcú spravodlivosť a chcú budovanie štátu bez Mečiarovho tieňa? Lebo verejnosť, verejnosť je dávno preč z 90 rokov. Verejnosť vám odkazuje, že chce žiť v 21. storočí, storočí, kde nie je možné zakryť zločin politika nejakou falošnou, falošným trikom. Kde si to verejnosť vyprosí. Vyprosí si to akýmikoľvek formami. Aj demonštráciami. Čiže tá otázka, či sa pridávate k tým, ktorí roky bojujú za právo pre Annu Remiášovú, ktorá rok čo rok pripomína vraždu svojho syna pri kríži, či sa pridávate k volaniu Michala Kováča, prezidenta Slovenskej republiky, aby bolo nastolené právo, odpoveď na tú otázku v tejto chvíli po tomto prvom kroku nevieme jednoznačne dať, a je to škoda.
Bol by som býval radšej, keby som mohol v túto chvíľu konštatovať, že ideme do spoločného návrhu, ktorý ide riadnym postupom a ktorý, ak treba meniť aj ústavu, dáva dostatočný priestor odborníkom aj nám všetkým na pripomienkovanie a na vytvorenie takého stavu, ktorý nezašpiní slovenskú ústavu a posunie tento zločin pred súdy.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Končím možnosť sa nahlásiť sa faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca štyri faktické poznámky.
Nech sa páči, pán podpredseda Bugár.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Budaj, viete, je pravda, vy hovoríte a celá opozícia hovorí o dôvere. Hovoríte, že neveríte, neveríte nám. No, ale my vám máme veriť, vám, pán Budaj, ktorý ste prišli na rokovanie, a na základe tohto s vami, vy ste boli pozitívnejší, s vami sme sa dohodli, že posunieme o týždeň to rokovanie, a vy tu ste povedali jednu vetu, že sme ukázali slabosť, že o týždeň sme to posunuli? Však s vami sme sa dohodli! Ja už fakt vám nerozumiem, a pritom okrem slovenčiny ešte ovládam aj iné jazyky.
Ďalšia vec, hovoríte, že: "Vy ste naše návrhy hodili do koša." Prepáčte, hneď na tom stretnutí sme hovorili, že prvý návrh prijímame, o ostatných budeme rokovať a vyzerá tak, že sa dohodneme aj o iných návrhoch. Oplatí sa s vami dohodnúť? Pán Budaj, ruku na srdce, oplatí sa? Však vy hovoríte stále o tom, že verejnosť robí veľa v prospech zrušenia Mečiarových amnestií. Áno, to je pravda. To kvitujem aj ja. Ja som bol pri každom hlasovaní a vždy som hlasoval za, za zrušenie, ale vy nám neveríte. Áno, verejnosť robí veľa. Ale vy to len spochybňujete. Je tu skutočne jeden, jedna jediná možnosť, nádej, že sa dohodneme od tej doby, od tej doby, čo vládna koalícia prišla s návrhom, nič iné nepočujeme, len spochybňovanie.
Prepáčte, ale takto nedôjde k dohode. Ak toto chcete, chcete rozbiť jednu jedinú možnosť, aby tu viac ako 90 poslancov hlasovalo za, nech sa páči, ale to bude výsledok vašej roboty.

Poslanec Tomáš.

Páni opoziční poslanci, napriek všetkému rešpektu, ktorý voči vám prechovávam, musím povedať, že sa správate ako deti, ktorým niekto ukradol hračku. Predvádzate tu tieto tance len preto, lebo tento návrh nie je z vašej dielne. Chcem vás poprosiť, prestaňte politikárčiť a podporte vládne riešenie na zrušenie Mečiarových amnestií. Ak nechcete rešpektovať Ústavný súd, tak to potom ho môžme rovno zrušiť, môžme zrušiť rovno štát. Chcem vás poprosiť, nepolitikárčite, podporte vládny návrh zákona na zrušenie Mečiarových amnestií, využime túto historickú šancu, pretože ďalšia sa už nemusí opakovať.
Ďakujem.