14. schôdza

Ďakujem pekne. Asi by sa dalo veľa hovoriť o tom, čo tu práve odznelo, ale nedá mi, iba zase a nejaké fakty. Ja fakt nie som kamarát teda nejakých politických prehlásení, ale musím povedať, že to, čo kolega pomenoval ako drak, má reálne podporu 48 hlasov, to, čo pomenoval ako trpaslík má dnes podporu minimálne 88, 86 hlasov. Takže je to zaujímavé, čo je drak a čo je trpaslík, ale každý to asi vidíme svojou optikou. Nemohol som, nemohol som tie čísla nespomenúť.
Na druhej strane ma tiež zaujíma jedna vec a to je ten zaujímavý filozofický názor na to, že ako je to vlastne s tým, s tým Michalom Kováčom mladším. Viete, my keď sme to začali rozprávať, a, samozrejme, nikto z vás nepovie, že, že aj v Budajovom návrhu sme diskutovali ten istý problém. Teraz sa to spája iba s vládnym návrhom, čomu tiež nerozumiem. Alebo rozumiem, lebo to je účelové. Povedzme si na rovinu, keď sme o tom uvažovali, tak sme vychádzali z toho, čo povedal aj bývalý pán prezident opakovane, nemá problém so zrušením amnestie, milosti pre svojho syna, pretože bol presvedčený, že tá milosť slúžila na to, na čo slúžila. A teraz zrazu sa tu objavujú špekulácie a podpora toho, že vlastne táto vláda alebo tento návrh, pretože nerozmýšľa o rozšírení tých milostí ad absurdum, tak vlastne chce niekoho kryť. To je zaujímavé. Ale keby sa to stalo v prípade toho Budajovho návrhu, tak sa o tom vôbec nerozmýšľa. A dokonca ideme tak ďaleko, že my už dnes hovoríme, že ten Kováč bude odsúdený, že bude súdený, že voči nemu bude vedený proces. Nuž, ja, priznám sa, očakávam niečo úplne iné. Úplne iné, pretože tam je to rozhodnutie mníchovského súdu. Ale vy začínate špekulovať o tom, že kto bude súdený, dokonca už viete, že kto bude vypovedať ako svedok v tom procese, a že ten, kto bude vypovedať, je vlastne chránený touto vládou. Nuž, to je teda skutočne pomerne veľa aj na moje chápanie.
A, samozrejme, potom sa ešte bavíme o tom, že opozícia si dala päť podmienok. Pán kolega, opozícia, a nielen opozícia, ale aj koalícia sa snaží dosiahnuť dohodu, nedáva si podmienky, nedáva si ultimatívne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Viskupič.

Ďakujem. Ja som veľmi rád, že si pripomenul dve veci, ty si to nazval, že ktoré máme pred sebou. To znamená návrh Jána Budaja a vládny návrh, ktorý prijímame teraz v skrátenom legislatívnom konaní. To, či je jeden drak a jedno trpaslík, ja hodnotiť nebudem.
Každopádne z hľadiska parlamentnej rozpravy je Budajov návrh, ten návrh, ktorý prešiel prvým čítaním, mohli sme otvoriť druhé čítanie, zlepšiť ho, ak má niekto záujem ho vylepšovať, a jednoducho prijať to, čo nemá v sebe ďalšie cestičky, akým spôsobom sa dopracovávať presne k tomu, čo ty sa obávaš, a to je, že napriek vôli ústavodarcu, v tomto prípade Národnej rady Slovenskej republiky, zrušiť Mečiarove amnestie Mečiarove amnestie zrušené nebudú. Váha toho, o čom sa tu od rána rozprávame, stojí presne tu. Načo návrh, ktorý prešiel štandardným legislatívnym konaním, kde si pán Budaj splnil všetky svoje povinnosti ako navrhovateľ, je takpovediac už za tým, o čom sa bavíme od rána my. Nepotrebovali sme skrátené legislatívne, nepotrebujeme novú debatu o rušení Mečiarových amnestií v prvom čítaní, a preto súhlasím s tým, že hovoríš o takpovediac drakovi v legislatívnom konaní a takpovediac veľmi pochybnom trpaslíkovi, o ktorom sme nútení sa baviť.
To, že ten návrh prešiel prvým čítaním, znamená, že už raz mal väčšinu v tomto pléne. To ho odlišuje v súčasnom stave od toho návrhu, o ktorom sa bavíme teraz. Ten je ešte len pred týmto hlasovaním a uvidíme, ako to dopadne.

Pán poslanec Rajtár, nech sa páči, môžte reagovať.

Ďakujem za slovo. Chcem teraz zdôrazniť to, že silou draka som myslel kvalitu toho návrhu a jeho štruktúru vo vzťahu k tomu, ako vedie k cieľu, čiže k reálnemu zrušeniu amnestií, nemyslel som aktuálnu politickú podporu, ale ako už povedal kolega, aj tá aktuálna politická podpora bola sedemdesiat, myslím, že osem hlasov, a nie štyridsať alebo koľko, osem hlasov. A trpas... A keď som hovoril o trpaslíkovi, tak som opäť myslel kvalitu vo vzťahu k tomu, ako tento návrh vedie k tomu cieľu. Jednoducho veľmi ľahko môže prísť k pravému opaku toho cieľu, a preto je to trpaslík, nie kvôli tomu, koľko ľudí zaňho potenciálne zahlasuje.
K druhej veci, chránenie milosťami. Naozaj sa vytvorí obrovská nerovnováha, keď v rámci jedného prípadu niekomu milosť zrušíme a zvyšným páchateľom ju ponecháme. Jednoducho toto je neakceptovateľná situácia a teraz bez ohľadu na to, že kto čo navrhoval. Toto je neakceptovateľná situácia, že jeden sa bude smiať, a ešte človek, ako je Marián Kočner, sa bude rehotať chránený milosťami a bude kydať na toho, komu boli zrušené. Takže ešte raz opakujem, buď tie milosti zrušme pre každého v rámci toho prípadu Technopol, Gamatex a tak ďalej, alebo pre nikoho. Naozaj vás k tomuto vyzývam.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Remišová, nech sa páči, máte slovo.

Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, som veľmi rada, že Slováci spoločne a vo veľkom počte prejavili svoju túžbu po spravodlivosti. V živote národa sú takéto okamihy zlomové, pretože vtedy sa rozhoduje, či na krajine ostane kliatba nepotrestaných zločinov alebo či sa krajina pohne ďalej. A takmer 20 rokov leží na našom národe ťarcha veľkej nespravodlivosti, zločin, kedy štát unáša, prenasleduje, terorizuje a vraždí svojich vlastných občanov a len kvôli politickým cieľom jeho čelných predstaviteľov sa dá porovnať s máloktorým iným zločinom. Ten istý štát, ktorý má byť zárukou bezpečnosti a dodržiavania zákona, útočí na svojich vlastných ľudí. Pred Mečiarom to robili komunisti, komunisti svojich ľudí mučili a strieľali. Mimochodom, práve v tomto období cirkev vyhlási za blahoslaveného saleziána Titusa Zemana, ktorý bol komunistami ťažko mučený, zosmiešňovaný a ponižovaný, v Jáchymove drvil rádioaktívny urán holými rukami a v roku 1969, krátko po príchode ruských okupačných vojsk zomrel a na následky mučenia a väzenia. Takýto bol komunistický režim.
V roku 1989 sme si vybrali slobodu, bojovali sme za ňu a verili sme, že za pravdu, za názor, za vlastné presvedčenie sa už nebude zatvárať do väzenia, nebude sa ani mučiť, nebude sa ani vraždiť. Prišli však Mečiarove roky, kedy tí, ktorí sa postavili Mečiarovi na odpor, ktorí sa postavili proti mafiánskym spôsobom alebo zvráteným privatizáciám, ktoré sa ani nedajú nazvať privatizáciami, pretože to boli rabovačky, boli zastrašovaní a v prípade Róberta Remiáša aj úkladne zavraždení. A ľudia, čo sa podieľali na zosnovaní týchto zločinov, nemohli byť potrestaní, pretože Mečiar im a pravdepodobne aj sebe udelil amnestiu.
Nechcem sa teraz vyjadrovať k politickým hrám okolo amnestií, stále som presvedčená o tom, že opozičný návrh bol jednoduchší a právne čistejší. Teraz budeme všetci rukojemníkmi Ústavného súdu, kde sú sudcovia, ktorí sú priamo spojení s režimom Vladimíra Mečiara. Jeden z ústavných sudcov, už sme to hovorili, bol poslancom parlamentu za Mečiarovo HZDS. Pán Brňák, súčasný sudca Ústavného súdu, bývalý poslanec za Mečiarovo HZDS, v parlamente k amnestiám v decembri v roku 2000 povedal, citujem ho: "Jednoducho amnestie nie je možné zrušiť, ani nie je možné zmeniť. A o to tu ide. Vy nemôžete z hľadiska ani vášho návrhu riešiť situáciu, ktorá bola v minulosti." A tento človek, ktorý bol dlhodobo presvedčený, ktorý bojoval proti zrušeniu amnestií, o nich teraz bude rozhodovať na Ústavnom súde a aj do jeho rúk vkladáme, či spravodlivosti bude učinené zadosť. A toto je riziko, s ktorým my všetci, ktorí tu sme, ideme do tohto hlasovania o koaličnom návrhu na zrušenie amnestií.
Martin Luther King vo svojom veľkom zápase povedal, že pokrok ľudstva nie je ani automatický, ani nevyhnutný. Každý krok k spravodlivosti si vyžaduje obetu, utrpenie, boj, vytrvalé úsilie a vášnivý záujem zapálených ľudí. A toto je práve tá chvíľa, kedy zápal za spravodlivosť môžeme preukázať činmi. Nie je to chvíľa politikárčenia, vzájomných súbojov, útočenia, ale chvíľa, kedy sa všetci môžeme svorne postaviť za spravodlivosť.
Predpokladá to však aj ústretovosť zo strany vládnej koalície. Náš návrh koalícia nepodporí. My sme boli pripravení podporiť aj koaličný návrh. Predložili sme päť návrhov na zlepšenie, a ak koalícia chce, aby sme verili, že nám všetkým, ako tu sme, ide o rovnaký, ten istý, ušľachtilý cieľ, tak si myslím, že by naše návrhy mala podporiť. Ináč to bude z jej strany pretvárka a, žiaľ, možno Mečiarove amnestie skončia tak ako doteraz, zabudnuté a zametené niekde pod koberec.
Ďakujem.

Na vystúpenie pani poslankyne dvaja.
Pán poslanec Budaj, nech sa páči.

Pani poslankyňa mala odvahu menovať sudcu Ústavného súdu a ja chcem len dodať, že naozaj je to naše trápenie a naša povinnosť hovoriť otvorene, že mali sme a máme prokurátorov, ktorí zametajú kauzy pod koberec, namiesto aby strážili zákonnosť. Mali sme a má..., mali sme šéfa tajnej polície, ktorý namiesto aby občanov chránil, tak sa zdá, že ich unášal. No a máme dnes sudcu Ústavného súdu, ktorý v tejto sále bol schopný hlasovať za vylúčenie a odvolanie poslanca, ktorý pred nimi stál a potvrdzoval, že nikam nechce odísť, znásilnil ústavu takpovediac za bieleho dňa a pred celou verejnosťou. Jak sa, preboha, mohlo stať, že ten človek je na Ústavnom súde?! Vy sa dožadujete, že máme mať rešpekt k Ústavnému súdu. Ja skláňam hlavu pred inštitúciou Ústavného súdu, ale ten, túto otázku nám nikto nemôže zobrať. Ako sa tento človek ocitol už desiaty rok na Ústavnom súde?

Pán poslanec Grendel.