14. schôdza

No, filozof by skričal: "O tempora, o mores!" alebo, lepšie povedané: "Si tacuisses, philosophus mansisses!"
Pani poslankyňa, ja sa vás nechcem dotknúť osobne, ale pýtam sa, aj ste rozumeli tomu, čo ste čítali? (Ruch v sále.) Podľa môjho názoru sotva. Sotva.
A keď už tak hovoríme o tých veciach, ktoré tu dávate ako príklady, že amnestie by sa nemali dávať tým, ktorí spáchali trestné činy úmyselne, tak z tohto pohľadu Mečiarova amnestia je absolútny šuvix oproti tomu, čo zapríčinila amnestia z roku 1990 prezidenta Havla, ktorá bez akejkoľvek prípravy vrhla medzi náš ľud tisícky kriminálnikov, ťažkých kriminálnikov, ktorí sa za dva, za tri mesiace vrátili, ale za obrovskej útrap, obrovských útrap ďalších a ďalších ľudí. Viete, ešte v Ilave sedia tí, ktorí znásilnili dojčatá! Nie chlapcov alebo nie nejaké dievčatá, ktoré od 12 rokov sexuálne žili, dojčatá znásilnili! Ešte sú, choďte sa na nich pozrieť do Ilavy. Tam vidíte tie výsledky.
A potom Norimberský súd. Pani poslankyňa, Norimberský súd nebol retribučným tribunálom. Norimberský súd súdil nacistických zločinov na základe existujúceho práva bez porušenia, bez retribúcie. To boli základ..., to boli práva, ktoré nacisti pošlapali, a existujúce, nie tie, ktoré si vymysleli potom. Takže nešírte tu klamy a bludy a rozmýšľajte nad tým, čo hovoríte.
A keď tomu nerozumiete, tak tam, prosím vás, nechoďte. Robíte hanbu sebe aj všetkým poslancom. (Potlesk.)

Pani poslankyňa Grausová.

Áno, chcela som povedať práve to, čo pán Hrnko, že si pani poslankyňa šliape na jazyk, keď hovorí o tých amnestiách, že majú byť len za neúmyselný. Chcela som spomenúť tie bandy kriminálnikov, ktoré Havel vypustil z Leopoldova a ktorí potom vraždili a presne tieto trestné, hrozné činy sa diali.
Ale chcela by som aj odpovedať na otázku. Tvrdí tu, že dve tretiny národa žiadajú, že si žiadajú zrušenie amnestií. Ja som presvedčená, že dve tretiny z národa na Slovensku má úplne iné starosti, a myslím, že ich, čo má, že je to posledné, zrušenie amnestií, že je to to posledné, čo ľudí zaujíma. A keď sa tie amnestie, keď by sa nezrušili, myslím si, že ani dve tretiny, ani tretina, ani celé Slovensko že by asi nezomrelo od hladu.

Pani poslankyňa Vaľová.

Ďakujem veľmi pekne. Ja si myslím, pani kolegyňa, že to naozaj... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Do mikrofónu, lebo nepočuť.

Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
... že to naozaj bola slohová práca, ktorú ste vypísali z médií alebo vám ho dali vaši kolegovia poslanci, pretože naozaj to boli také strašné útržky. A už nehovorím o tom, ako ste vytrhávali veci z kontextu, čo povedala pani ministerka, čo povedal Fico, čo povedal ten a ten, a ste to pozliepali a pospájali do jedného celku. Potom ste vyjadrili akýsi právny názor, aj keď neviem, že by ste bola právnička. Ale poúčate nás tu o histórii, čo bolo, ako bolo. Koľko ste mali, pani kolegyňa, rokov, keď boli Mečiarove amnestie? Štrnásť? (Reakcie z pléna.) Áno, máte právo, osem, kolega hovorí. Ja si myslím, že asi štrnásť. Tak naozaj máte právo nás tu poúčať o histórii, o tom všetkom, čo bolo.
A garantujem vám, že Robert Fico je veľmi dobrý a uznávaný právnik. A ak si myslí, že amnestie sú problematické, tak si nemyslí, že sú to amnestie problematické z dôvodu minulosti, ako to myslíte si vy, ale myslí si, že sú problémové z dôvodu budúcnosti, a to preto, že právny štát, alebo štát bude ďalej pokračovať a tieto amnestie môžu mať určitý trvalý následok do budúceho pôsobenia. Preto si myslím, že spokojne môžte hlasovať za tento návrh, ktorý sme predložili, ak to s amnestiami myslíte vážne. A určite urobíte dobre. Takže iba toľko môžem poradiť.
Ďakujem.

Pán poslanec Tomáš.

Pani poslankyňa, vaši dvaja predrečníci, a čo je dôležité, kolegovia z opozície mali naozaj počúvateľné prejavy. Pán Krajniak mal veľmi pragmatický prístup k vládnemu návrhu zákona, resp. k riešeniu, ktoré má viesť k zrušeniu amnestií. Pán Heger napriek mladému veku mal doslova štátnický prejav k diskusii medzi koalíciou a opozíciou. Už to vyzeralo na takú konštruktívnu opozičnú šnúru, no a potom ste vystúpili vy.
Škoda.

Pán podpredseda Hrnčiar.

Vážená pani poslankyňa, ja som si naozaj s veľkým záujmom vypočul váš prejav a ja len dúfam, že ste si ho nepísali vy, že vám ho písal nejaký asistent. A myslím si, že, že je to tak aj z toho štýlu, lebo sa vám to aj ťažko čítalo. A toho asistenta treba, myslím si, že aj vymeniť. Ja by som chcel len povedať takých pár postrehov, ktoré ma zaujali na vašom diskusnom príspevku.
Pani poslankyňa, nie je dôležité, či pán Sulík vedel, či ho niekto natáča v Kočnerom byte, alebo nie. Dôležité je a to je to najpodstatnejšie, že tam chodil a o čom tam rozprával, že s pánom Kočnerom riešil voľbu generálneho prokurátora. Skúste si predstaviť, že toto by urobil teraz predseda Danko, tak by ste zvolávali na námestie protesty a burcovali republiku, že sa s mafiánmi stretáva alebo so záujmovými osobami, ktoré sú na mafiánskych zoznamoch, predseda, druhý najvyšší ústavný činiteľ.
Ďalej. Myšlienku zaradiť zrušenie milosti pre Michala Kováča ml. vyslovil v prvom čítaní pri prerokovaní jeho zákona pán Budaj, keď Kotlebovci povedali, že zahlasujú v druhom čítaní za novelu tohto zákona, teda za zrušenie Mečiarových amnestií z dielne pána Budaja, pokiaľ tam bude toto. Čiže pán Budaj vyslovil súhlas s týmto, a preto sa to tam aj zapracovalo.
Ale tá najviac, tá najdôležitejšia vec, čo ma najviac pobavila, je to, že spochybňujete právomoc Ústavného súdu posudzovať ústavnosť zákonov, ktoré schváli Národná rada. Pani poslankyňa, prosím vás, dajte si do Googlu, koľko zákonov Ústavný súd posúdil ako protiústavných, ktoré boli schválené v tejto Národnej rade bez ohľadu na to, aká bola vláda. (Potlesk.)

Pán poslanec Dostál.