14. schôdza

Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, môj prejav bude mať tri časti. Pozriem sa na túto problematiku zo spoločenského hľadiska, zo štátoprávneho hľadiska a z prakticko-politického hľadiska.
Čo sa týka spoločenského hľadiska, viacerí ľudia sa ma spýtali, načo chceme riešiť a zaoberáme sa v tomto pléne 20 rokov starou vecou. Nemáme iné problémy? Nie sú tu aktuálne sociálne problémy ľudí, dôchodcov, mladých rodín? Moja odpoveď na túto otázku bola vždy tá istá. My neriešime 20 rokov starú vec, my riešime výsostne aktuálnu a súčasnú vec a tou je beztrestnosť. My tu riešime to, čo ľudí neuveriteľným spôsobom irituje, a to je fakt, že niektorí ľudia tam hore si môžu dovoliť úplne všetko a zostanú beztrestní. Môžu ukradnúť 100 mil., 200 mil. a nič sa im nestane. Na druhej strane, keď človek nezaplatí 5-eurovú daň, tak mu príde exekútor a bude platiť pokutu. Čiže z toho spoločenského hľadiska my riešime aktuálnu vec a to je beztrestnosť. Už tu nesmú byť rovní a rovnejší, nikto nesmie byť nad zákonom. Bez ohľadu na to, či to bol premiér alebo či to bol šéf tajnej služby.
Čo sa týka štátoprávneho hľadiska, Tomáš Garrique Masaryk hovorieval, že štáty vznikajú na nejakých ideách a zanikajú so zánikom ideí, na ktorých vznikli. Nuž povedzme si, na akej idei vznikla Slovenská republika v roku 1993. Na akej idei ju Vladimír Mečiar zakladal, keď ešte 2 roky pred vznikom Slovenskej republiky vykrikoval, že my tých Čechov do federácie dokopeme? Na akej idei asi tento štát zakladal Vladimír Mečiar, keď ešte po voľbách v lete 1992 dúfal v posilnenie svojej vlastnej moci na Slovensko, na Slovensku s tým, čo Klaus volal "ale s Českom ako poisťovňou", aby sa mu bezpečne vládlo? Čo to bola tá idea, na ktorej Vladimír Mečiar postavil tento štát? Ja sa obávam, že to bola iba idea osobnej moci a zvýšenia osobnej moci. Žiaľ, kvôli tomu sa nechal nakoniec Vladimír Mečiar k samostatnosti dokopať. Verím a viem, že veľa občanov Slovenskej republiky si úprimne želalo samostatnosť Slovenska, ja to rešpektujem, faktom ale je, že ten najvyšší činiteľ v tom čase presadzoval a zaoberal sa iba ideou vlastnej moci. Táto idea bola určujúca na Slovensku až do roku 1998 a únos prezidentovho syna a vražda Róberta Remiáša sú len v línii zachovania osobnej moci nejakého človeka obklopeného ďalšími ľuďmi. Zrušením amnestií dokážeme, že my, ktorí tu sedíme, si predstavujeme tú štátnu ideu Slovenskej republiky nejako inak, že nemá byť založená iba na moci niekoho, ale má byť založená na spravodlivosti. Ako hovoril svätý Augustín, štát, ktorý nie je založený na spravodlivosti, sa skôr alebo neskôr zmení iba na bandu zlodejov. A každý z nás si môže povedať, či chce mať štát postavený na ideále spravodlivosti alebo ideále moci a ideále bandy zlodejov. Ja chcem štát, ktorý má nejaký ideál a tým ideálom je spravodlivosť.
Tretia rovina, o ktorej chcem hovoriť, je čisto politicky praktická. Viackrát tu padlo, že nemáme istotu, či vládna koalícia myslí tento svoj návrh vážne. A ja s tým súhlasím, nemáme žiadnu istotu a dokonca ako konzervatívec k tomu dodávam, že by som sa mal riadiť pravidlom "v pochybnostiach nekonaj". Faktom však je, že mám dve istoty. Prvou je, že ak nepodporíme vládny návrh na zrušenie amnestií, opozičný návrh neprejde. Druhou istotou je, že aj keď je to pokus o zrušenie amnestií, je to jediný reálny pokus, ktorý momentálne na stole máme.
Keď som vystupoval v tomto pléne prvýkrát, tak som povedal, že som presvedčený, že úlohou politika, lídra je hľadať v ľuďoch to najlepšie, čo v nich je, a pomôcť im to prejaviť. Ja chcem veriť, že tento návrh myslíte vážne.
Druhá praktická poznámka. Viacerí kolegovia tu spomínali, že je zbytočne zapojený Ústavný súd do riešenia tejto problematiky. No neviem, či táto pripomienka veľmi obstojí, pretože my nevieme z tohto parlamentu zabrániť žiadnemu podozrivému v otázke únosu alebo vraždy Roberta Remiáša, aby sa individuálne obrátil na Ústavný súd. To znamená, my nedokážeme zákonom vypojiť Ústavný súd, zabrániť mu, aby o tejto veci rozhodoval. A tak si kladiem otázku, skôr alebo neskôr bez ohľadu na našu vôľu to na tom Ústavnom súde môže skončiť. Je to naozaj pre nás až taká závažná zaťažkávajúca podmienka, že sa za tento návrh nedá hlasovať? My nevieme ovplyvniť, či Ústavný súd nejaký podnet prijme alebo neprijme. Myslím teraz individuálny podnet. Som si takmer istý, že nakoniec tak alebo onak Ústavný súd o tejto kauze rozhodovať bude.
Moja tretia pripomienka, individuálne milosti, ktoré Michal Kováč poskytol jednotlivým ľuďom. Mne je naozaj čudné, ako veľmi sa niektorí predstavitelia vládnej koalície bránia tomu, aby bola zrušená milosť nielen Michala Kováča ml., ale aj Kočnera a spol. Faktom je, že argument, ak nebude zrušená milosť pre Kočnera, tak nech nie je zrušená ani amnestia pre páchateľov únosu, podľa mňa neobstojí. Ak nebude potrestaný Kočner, tak nech nie sú potrestaní ani únoscovia? To podľa mňa celkom nesedí. Ja osobne radšej budem, ak budú potrestaní aspoň únoscovia, ako keby nebol potrestaný nikto.
Toto sú moje dôvody, prečo za súčasných okolností a na základe poznania, ktoré mám o tom, aké pripomienky zo strany opozície sú akceptované, som pripravený hlasovať za vládny návrh na zrušenie amnestií. Radšej urobím pokus, ktorý dá šancu spravodlivosti, ako by som zvolil istotu, že nebude urobené nič.
Ďakujem vám za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja.
Pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne. Pán kolega, myslím, že ste tiež vystihol určité veci, ktoré aj u mňa rezonujú. Ja tiež chcem mať spravodlivú Slovenskú republiku a tá spravodlivosť by sa mala prejavovať v každej oblasti nášho života.
Hovorili ste, že riešime beztrestnosť, áno, to je aktuálna vec, žiaľ, tých 27 rokov a stále sa musíme k nej vracať. Spomenuli ste svätého Augustína, ja tiež poviem jeden jeho výrok. Povedal, že politika má byť najväčším prejavom lásky k blížnemu. Pýtam sa, kde sme skončili aj vo svetovej, nie iba v slovenskej politike, veď predsa, čo chceš viacej, ako keď ti ľudia dajú dôveru a ty máš ich zastupovať. Či zastupuješ 10-, 50-tisíc, 100-tisíc, milión, ľudia ti dali dôveru. To je najväčší prejav, aký si mohol dostať od občanov, s ktorými momentálne na tomto svete žiješ, a ako to už s tým naložíš, to už je na tvojom svedomí a vedomí, ako sa s tým vysporiadaš.
Žiaľ, musím povedať, že na Slovensku máme asi najväčší problém, ktorý ja vidím, a to je ten, že na Slovensku sa dá kúpiť pravda. Dá sa kúpiť pravda a novinári, ktorí by mali hľadať pravdu, hovoria, že oni ju majú, a tým pádom sa tiež, myslím, trošku uberajú iným, celkom nejakým smerom, s malým "s", kde by mali ísť novinári.
Takže ja si myslím, že máme tu čo robiť a každá, každý počin, ktorý to spravodlivé Slovensko aspoň trošku priblíži k tomu nejakému ideálu, by sme mali podporiť, takže ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec Antal.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Krajniak, ďakujem pekne, že konečne tu niekto nerieši politiku, ale povedal, ako to je. Povedal pravdu, že nemôže byť prekážkou zahlasovania, že to pôjde na Ústavný súd. A pôjde to na ten Ústavný súd, raz to pôjde určite, nedá sa teraz, to vieme všetci dobre, alebo teda mali by sme vedieť, že sa nedá to dostať teraz na Ústavný súd, čiže pôjde to na Ústavný súd, buď keď prejde tento koaličný návrh, a bude to do dvoch mesiacov na Ústavnom súde, alebo to pôjde vtedy, keď bude niekto obvinený a ten to podá ako, ako ústavnú sťažnosť, a bohviekedy to bude, za tri, za štyri roky, ja neviem kedy, ale budeme mať aspoň istotu za dva mesiace, že ten Ústavný súd rozhodne alebo nerozhodne aj v zmysle toho návrhu, ako je. Čiže konečne z vášho prejavu, alebo teda sme tu počuli nie politikárčenie, ale realitu, taká, aká je. Ak to má prejsť, tak to prejde len na základe tohto koaličného návrhu a na Ústavnom súde tak či tak to skončí.
Ďakujem.

Pán poslanec Grendel.

Pán poslanec Krajniak povedal, budem parafrázovať, že aj obžalovaní sa môžu kedykoľvek obrátiť na Ústavný súd, a tak skôr či neskôr Ústavný súd vstúpi do tohto deja, ale ja v tom predsa len vidím istý rozdiel.
Ak Ústavný súd na základe tohto koaličného návrhu povie, že amnestie nie je možné zrušiť, tak tí obžalovaní sa môžu do konca života tváriť, že s únosom nemali nič spoločné. Ale ak by sme prijali návrh Jána Budaja a amnestie zrušili my v parlamente, tak tí obžalovaní by sa museli aktívne prihlásiť na Ústavný súd a protestovať, čím by de facto priznali, že únos spáchali a je im blbé, resp. sa boja súdneho procesu. V tom vidím ten rozdiel.

Nech sa páči, pán poslanec Krajniak, môžete reagovať.

Pán kolega Fecko, s väčšinou toho, čo ste povedali, úplne súhlasím. S jednou drobnou pripomienkou, povedali ste, že pravda sa dá kúpiť. Pravda sa nedá kúpiť a dokonca pravda nakoniec aj vždy zvíťazí, ale ako hovorieva môj priateľ Vladimír Palko, to ale vôbec neznamená, že zvíťazia aj tí, ktorí tú pravdu v danej dobe hlásali.
Čo sa týka poslanca Grendela, iba jedna poznámka. Toto sa už ale stalo v minulosti, ak si spomínate, Mikuláš Dzurinda, keď mal funkciu zastupujúceho prezidenta, zrušil Mečiarove amnestie, pokúsil sa to urobiť a jeden z podozrivých predsa na Šafárikov senát dal podnet, my tu predsa nepotrebujeme si vysvetľovať, že kto sú tí hlavní podozriví z únosu a vraždy. My vieme, kto to sú. Problém je v tom, že orgány tohto štátu ich nevedia za to súdiť. A to tu riešime.
Takže skôr alebo neskôr, aj keby sme prijali Budajov návrh, to na Ústavnom súde skončí. Ústavný súd bude do tohto procesu zapojený.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Heger.