14. schôdza

Pani poslankyňa Cigániková, je normálne, že ľudia môžu mať názor na dôležité veci z našej histórie bez ohľadu na to, koľko mali vtedy rokov, alebo dokonca či vtedy žili, alebo nežili. Ja napríklad mám veľmi jasný názor na holokaust, hoci som vtedy nežil. Niekto nemá, lebo nežil. (Potlesk.)
A tá myšlienka, že parlament nemôže všetko, aj podľa môjho názoru platí. Parlament naozaj nemôže všetko. Otázka je, čo je to, čo parlament nemôže. Podľa môjho názoru parlament nemôže odstrániť demokratický poriadok, demokratický systém, základné práva a slobody. To by malo byť materiálne jadro ústavy, na ktoré by nemal siahať nielen zákonodarca, ale ani ústavodarca.
Otázka je, či môže, alebo nemôže zrušiť amnestie. Podľa môjho názoru, pokiaľ amnestie boli udelené spôsobom, akým boli udelené Mečiarove amnestie, boli pošliapaním princípov právneho štátu, tak to parlament ako ústavodarca urobiť môže.
A nebola si jediná, kto vyslovil pochybnosti o tom, či je dobré riešenie zveriť Ústavnému súdu možnosť zvrátiť rozhodnutie ústavodarcu v takejto veci. Nikto z nás nespochybňuje, že Ústavný súd má právo preskúmavať súlad zákonov s ústavou. Toto je ale niečo úplne iné. Niečo, kde Ústavný súd môže zabiť návrat k spravodlivosti, a je normálne, že vzhľadom na jeho zloženie máme pochybnosti o zvolenom riešení a o tom, kam to povedie.

Pani podpredsedníčka Ďuriš Nicholsonová.

Ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. Ty si sa pýtala v tvojom vystúpení, že čo sa stane s Ústavným súdom a s jeho dôveryhodnosťou, že či to má vládna koalícia na zreteli.
No práve v tom je vtip, zlý vtip toho vládneho návrhu zákona, pretože s ním sa nestane nič. Ústavný súd je totižto na míle vzdialený od občanov. A nie preto, že sa nachádza v Košiciach, ale tam pre bežného občana robia ústavní sudcovia bez tvárí. Bežný občan sa už naučil napríklad napísať nám mail, keď sa mu nepáči, ako sme hlasovali. Pýta sa, prečo sme tak hlasovali. Tvrdí nám, že nás už nebude voliť, pretože sme takýmto spôsobom vyjadrili jeho názor. My máme ten postih, ale Ústavný súd nie je závislý na tom, či ho nejaký občan bude voliť, alebo nebude voliť, pretože občania si jednoducho ústavných sudcov nevolia. Takže Ústavnému súdu, pokiaľ zruší zrušenie Mečiarových amnestií, sa nestane absolútne nič. A v tom je ten alibizmus toho vládneho návrhu zákona, že ešte stále pre, pre bežného občana sú tam naozaj ľudia bez tváre. A ja by som odporučila občanom, aby si od dnešného dňa pravidelne študovali tváre ústavných sudcov na Ústavnom súde, lebo to budú tí, od ktorých bude závisieť, či Mečiarove amnestie skutočne budú zrušené, alebo ich zrušenie, alebo snahy o ich zrušenie budú navždy pochované.
Ďakujem.

Pán poslanec Viskupič.

Ďakujem. Podľa mňa tvoj prejav mal tú možnosť, že keďže sme sa priklonili k 17.00 hod., tak sa tu objavili zástupy hlasovaniachtivých poslankýň a poslancov, a preto možno prišli aj tieto útoky z môjho pohľadu dosť odboku. Pretože ak na teba niekto reaguje spôsobom, že koľko ústavných zákonov posudzoval Ústavný súd, či sú, alebo nie sú v súlade s ústavou, tak kľudne môžeš v reakcii povedať, že nula. Pretože o tom sa tu dnes bavíme, lebo ústavný súd neposudzuje súlad ústavy s ústavou. To chcú zaviesť teraz naše kolegyne a kolegovia, a to v bode pri rušení Mečiarových amnestií.
A druhá vec. Spomínala si historické fakty a mne sa začína dosť úsmevne preberaná história, kto kedy žil, a ak nežil, k čomu sa môže a nemôže vyjadrovať. Ja mám názor na 1918. rok, mám rovnaký názor na alebo mám názor na ’45. aj ’44., mám názor aj na ’48. rok, aj ’68. Nežil som, ale myslím si, že v ’48. bol komunistický puč, v ’45. skončila vojna, v ’44. nastalo Slovenské národné povstanie a v 1918., či 28., alebo 30. októbra, mohla vzniknúť Československá republika. Sú to dni, kedy som nežil, ale mám názor, že Slovenská republika minimálne v 20. storočí mala v týchto míľnikoch histórie výrazne navrch a formovalo to aj to, že dnes tu sedíme. Takže kľudne hovor svoje názory na historické udalosti. Je to dokonca veľmi potrebné.
Ďakujem.

Pán poslanec Baránik.

Ďakujem pekne. Chcel som ti tiež poďakovať za tvoje vystúpenie, Janka. Je pravdou, že to, čo sa nazýva jadro ústavy, sa v rôznych jurisdikciách posudzuje inak. A keby na Slovensku sme mali taký Ústavný súd a takú ústavu, ako majú naši susedia Česi, tak by napríklad bolo v rozpore s ohniskom ústavy, s jadrom ústavy aj skrátenie poslaneckého mandátu prostredníctvom ústavného zákona o skrátení volebného obdobia, tak ako k tomu došlo v súvislosti s pádom Radičovej vlády. Čiže iný kraj, iný mrav. My tu bojujeme o oveľa základnejšie veci.
Ďakujem.

Pani poslankyňa, nech sa páči, môžete reagovať.

Ďakujem opozičným kolegom veľmi pekne za podporu. A ešte som chcela povedať, že čo som nestihla, ešte som nestihla prečítať dve strany, prečo je Budajov návrh pre mňa lepší. Ale veľmi dôležité pre mňa je ten moment, že práve ak schválime koaličný návrh, môže sa stať, že tie amnestie budú navždy pochované. A to práve preto, lebo Ústavný súd raz a navždy rozhodne, zatiaľ čo o Budajovom návrhu môžeme hlasovať znova a znova, napríklad aj keď sa zmení, zmení konštelácia v parlamente, práve preto sa veľmi obávam hlasovať za. Nechcem byť spolutvorcom toho, aby naozaj sme už o tomto nemohli rozhodovať.
No a čo sa týka kolegov z vládnej koalície, no čo na to povedať, kolegovci, sedela som tu celú dobu, počúvala každého jedného diskutujúceho, zapisovala som si poznámky. Zodpovedne som sa snažila prísť na to, aké rozhodnutie je správne, lebo mi na tom záleží. A od vás príde výsmech. Áno, typické. Kým ja som tu sedela a počúvala, vy ste sedeli v bufete. Úplne typická, pani Vaľová, vy vždy perlíte, napriek svojmu veku, ale toto bolo že extra. Tak áno, priznávam, ja som mladá, ale učím sa byť múdra. Tým, že tu sedím, tým, že počúvam, tak aspoň sa o to snažím. Verím, že raz sa mi to podarí. Vy ste zrelšia, povedzme to tak, a múdrosti sa učíte hore v bufete. Takže prosím vás, tieto výčitky si nechajte pre svojich kolegov. Tak len toľko som chcela.
Ďakujem. (Potlesk.)

Teraz otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Konštatujem, že sa prihlásili ústne dvanásti, jedenásti do rozpravy. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. A procedurálny návrh? (Reakcie z pléna.)
Takže pani poslankyňa Laššáková nie do rozpravy, ale procedurálny návrh. (Reakcia z pléna.) Takže jedenásti sa prihlásili, nie trinásti do rozpravy. (Reakcia z pléna.) Takže, prepáčte, takže to prvé platí.
Nech sa páči, pani poslankyňa, procedurálny návrh.