14. schôdza

Ďakujem pekne. Pán Číž, v prvom rade teda chcem oceniť vôbec to, že ste vystúpili. Na druhej strane ste to zrejme, myslím, že sám priznali, že hovorili z vás emócie, čo na jednej strane chápem, ale na druhej strane povedzme si, nebolo to konštruktívne. A narážali ste aj na konfrontačné prejavy.
Ja určite teda viem, som ich počúval dnes všetky a môžem povedať, že určite neboli urážlivé, a ak boli konfrontačné, tak myslím, že konštruktívne konfrontačné, že naozaj sme sa snažili poukázať na veci, ktoré nám tam nesedia a ktoré chceme počuť aj od vás na tú druhú stranu k tomu. Vy teda toto často ste použili a ja som to počul, že ste to použili, to slovo konfrontačné prejavy, aj v relácii v nedeľu. Myslím, že konfrontácia je dôležitá, ale v nejakej takej únosnej miere a o to sa, myslím, že aj dnes počas rozpravy určite snažíme.
Na druhej strane by som povedal, že, viete, politika, ja som to tu veľakrát počul, je umenie možného. Áno, aj dnes možno niektoré veci zneli, ktoré nejdú dobre do ucha, ale to potrebujeme zniesť, aby sme sa cez to vedeli preniesť, ak nám ide o ten istý cieľ, a to je to, čo sa pýtame, či nám ide o ten istý cieľ s vami, že či máte ten istý cieľ, lebo ak áno, tak niektoré veci prepočujeme, veď to je práve to umenie možného.
Porovnávali ste tam hon na privatizáciu, ale verím, že mi dáte za pravdu, že porovnávať hon na privatizáciu s tými amnestiami, ktoré sú zneužitie práva, tak to je veľký rozdiel, že to tu porovnávať nemôžme. Hovorili ste o prezidentovom synovi, no my sa ho tu nejako nezastávame, takže my naozaj chceme, aby tu platil jeden meter, aby tu bolo právo rovné pre všetkých. A naozaj ja počas toho, čo ste hovorili, som nepočul žiadny argument, ktorým by ste vyvrátili alebo ktorým by ste reagovali na tie požiadavky, ktoré tu aj dnes odzneli a ktoré sú naozaj aj požiadavky renomovaných právnikov. Takže my tu naozaj chceme mať konštruktívnu debatu. A to sme od vás aj očakávali.
Ďakujem.

Pán kolega Číž, dneska ste sa rozbiehali trochu pomalšie, až som sa obával, že, že ako to dopadne, ale nakoniec to stálo za to, presviedčali ste nás tu plamenne, že pán Kočner je gauner, ale to nemusíte. To si my všetci dávno myslíme a dokonca budeme za zrušenie milostí pre pána Kočnera aj hlasovať. S veľkou radosťou. Len som veľmi zvedavý, ako budú hlasovať za zrušenie milostí pre pána Kočnera vaši kolegovia a ako budete hlasovať aj vy osobne, na to som naozaj zvedavý.
Takže dobíjali ste sa svojím emotívnym prejavom do otvorených dverí, radi zrušenie milostí pre pána Kočnera podporíme, to vám môžem sľúbiť.

Ďakujem. Chcem sa spýtať, teda chcem, akosi neevidujem, že by sa pán Michal Kováč mladší dožadoval zrušenia Mečiarových amnestií, ak sa mýlim, opravte ma. A chcem sa spýtať do pléna, kto mal najväčší osoh z jeho tzv. zavlečenia, nie náhodou pán Michal Kováč mladší? Mal z toho najväčší osoh.

Pán poslanec, urobili ste nám prednášku o teórii demokracie a práva. Avšak len teórie, lebo, zdá sa, že v praxi ju asi ťažko viete uplatňovať. Nazývať túto diskusiu divadlom je smutné a obávam sa, že vládny návrh je naozaj len divadlom, a nie úprimnou snahou nájsť riešenie, ako zrušiť amnestie. Hovoríte o hľadaní konsenzu, ale nejde len z vašej strany o chlácholenie ľudí a akože im ukázať vôľu a napokon výsledkom má byť z vašej strany, že amnestie zrušené nebudú?
Vážený pán poslanec Číž, zrušenie Mečiarových amnestií je kardinálna otázka spravodlivosti v štáte a odstránenia prekážok, ktoré bránia jej priechodu. Spor o zrušenie Mečiarových amnestií je v podstate sporom o charakter štátu. Vy hovoríte o elementárnom základe práva, to ako ste hovorili o spravodlivosti? Na Slovensku sa zakrývajú trestné činy a uzákoňuje sa amorálnosť. Preto spor o zrušenie Mečiarových amnestií je vo svojej podstate sporom o charakter štátu.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Číž, hovorili ste o esencii demokracie. K tej esencii demokracie prislúcha aj demokratická diskusia, ktorú ste následne odsúdili. Nesúhlasím s vami, ale urobím všetko preto, aby ste svoj názor mohli vysloviť. Preto sme vás počúvali aj pri tom, ako ste obhajovali objednávku vraždy a únosu, ktorý inicioval štátny režim, ktorý napokon sám seba amnestoval. Ospravedlňovali ste to chybami iných, prípadne výsledkami prezidentských volieb, znevažovali ste obete, nič z toho, čo ste povedali, neospravedlňuje tieto hrozné činy. Z vašich úst vychádzalo relativizovanie ľudských práv, relativizovanie spravodlivosti, relativizovanie práva bez akýchkoľvek morálnych rozmerov.
Neviem, či môj nasledujúci prejav má po tomto vašom vôbec nejaký význam, lebo ste nás plamenne presviedčali o tom, že nás k spolupráci nepotrebujete.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, no len tak niekoľko poznámok. Pán Osuský, ďakujem za vcelku serióznu diskusiu, len ten pomer Walesa a ten komunista, čo sa vám teda celkom asi nehodilo, Kwaśnievski bol dramaticky iný ako u pána Kováča, keď sme už pri tom, to bol drastický prepad, aby sme na to nezabudli, len lebo to je autentický pohľad na to, ako vnímala spoločnosť vtedajšia, po tom všetkom, čo tu počúvame, tú skutočnosť reálne. Práve to, že sme mali obrovský ohľad aj k prezidentovi aj k celýmu, k celému, k celému tomu portfóliu tých problémov, sme k týmto veciam nevyjadrovali. To, že sa to otvorilo v čase smrti pána prezidenta, bolo pre mňa nesmierne trápne, pretože mi bolo jasné, že sa nedá nehovoriť o tej skutočnej autentickej situácii.
Viete, a, pán Osuský, jednu vec, ja som tu na týchto chodbách sedel, počúval a rozprával som sa v dobových reáliách v tom čase s aktérmi z jednej, druhej, tretej strany a aj tak netvrdím, že viem všetko. Len tu títo čitatelia novín a dievčatá a dámy, teda, pardon, ktoré mali vtedy 15 rokov, prídu sem a z nás všetkých robia úplných idiotov, nechápem tomu. Predsa múdrosť má aj pochybovanie, múdrosť má predsa aj zdržanlivosť, múdrosť predsa má aj rešpekt k súperovi, múdrosť v sebe musí obsahovať aj to, že teda predsa aj to moje videnie, pravdepodobne zvlášť keď ten súper to viní úplne inak, musím trošku inak modifikovať. To tu absolútne nie je, to je tá totálna konfrontácia, pani Blahová a podobne, nemá význam o tom rozprávať, čo to má spoločné s demokratickou diskusiou.
Pán Heger, jedna otázka, to je rešpekt len, keď je teda toto konštruktívne, tak ja beriem vystúpenie pani podpredsedníčky, ktorá reprezentuje celú opozíciu, ako dôležité, že by ste mi povedali v tejto súvislosti, ako je teda to nekonštruktívne, keďže toto všetko je konštruktívne. Ako to vyzerá? Aby som teda vedel, no.
Pán Krajniak, je, viete, no s Kočnerom, no tak pravdepodobne kolegovia SaS to vidia trošku zložitejšie, pretože teda pozerali sme všetci nesmierne vážne diskusie o poste generálneho... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som deklarovala postoj poslaneckého klubu Sloboda a Solidarita k predloženému vládnemu návrhu zákona týkajúceho sa nemorálnych Mečiarových amnestií.
Lámať ústavu v skrátenom legislatívnom konaní, naviac v takomto senzitívnom prípade je nešťastný postup, ktorý spoločenskú, politickú, ale aj odbornú diskusiu skrátil na absolútne neprijateľné minimum. To môže mať vážne dôsledky. Napriek tomu, že naša zásadná pripomienka týkajúca sa skráteného legislatívneho konania nebola vyslyšaná, vítame unikátnu zmenu postoja vládnej koalície a to, že deklarujú záujem Mečiarove amnestie zrušiť. Toto sa týka najmä strany SMER, ktoré, ktorá po ostatné roky mala veľmi konzistentný a nepriateľský postoj k takémuto aktu.
My poslanci za stranu Sloboda a Solidarita máme veľký záujem na tom, aby táto obrovská poškvrna našej minulosti neohavila krátku históriu Slovenskej republiky. Máme eminentný záujem na tom, aby prebehol spravodlivý proces, na konci ktorého budú vinici potrestaní, lebo štátna moc amnestovala samu seba zo zločinov proti svojim občanom a to je neospravedlniteľné.
Na rokovanie je zaradený aj návrh pána Budaja, za ktorým stojíme ako za čistejším a lepším návrhom. Chceme však rokovať aj o koaličnom návrhu. No ten prináša úskalia, ktoré môžu spôsobiť to, že Mečiarove amnestie budú Ústavným súdom navždy pochované. Stali by sa tak našou nočnou morou zatlačenou do podvedomia tejto krajiny a strašiť by nikdy neprestali a vinici by nikdy neboli potrestaní.
Sme si vedomí týchto nástrah, a preto v druhom čítaní máme záujem vládny návrh vylepšiť pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré ho učinia pre nás akceptovateľným. V našich a vašich rukách je dnes ohromná zodpovednosť a my k nej pristupujeme so všetkou vážnosťou, lebo nám záleží na tom, aby Mečiarove amnestie neboli vyriešené len pro forma. Chcem dobré a funkčné riešenie. Chceme venovať veľké úsilie tomu, aby sme skúsili všetky cesty, ako amnestie zrušiť, naozaj zrušiť. Sme otvorení rokovaniam a chceme veriť, že vám i nám rovnako záleží na ich úspechu, lebo na konci má byť návrat spravodlivosti a právneho štátu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená pani navrhovateľka, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, chcem sa úvodom ospravedlniť, že ak mi vypadne hlas, a tak... (reakcia z pléna), tak mi tuto pani spravodajkyňa navrhuje, že to prečíta za mňa, ale keďže to nemám úplne napísané od slova do slova, tak si nedovolím vyhovieť tejto ponuke a napriek tomu si myslím, že keďže som vystupoval, myslím, k dvom ambíciám zrušiť Mečiarove amnestie, ktoré sú vo výraznom a v zásadnom rozpore s ideou právneho štátu, tak aj počas tejto rozpravy, ktorá hovorí o zmene ústavy, ktorá z môjho pohľadu, a skomentujem to tak, ako to vidím podľa predloženého návrhu, bude predchádzať možnosti prijatia uznesenia, ktoré trojpätinovou väčšinou môže Mečiarove amnestie zrušiť.
Vychádzam zo základnej premisy, že právo a možno právnici mi dajú za pravdu – aspoň v tomto –, že právo je umenie dobrého a slušného alebo dobrého a spravodlivého, hovoril to Celsus. A práve preto som sa za ostatné roky vždy rátal medzi tých, ktorí chceli Mečiarove amnestie zrušiť. Ja som si pripravil taký sumár a chcem poďakovať Parlamentnému inštitútu, že nám to poslal do e-mailových schránok, myslím, že menovite to bol pán JUDr. Hodás, Panenková a Vodráška, ktorí nám pripravili sumár toho, aký osud rušenie Mečiarových amnestií od II. volebného obdobia po súčasné, VII. volebné obdobie v Národnej rade tento návrh mal. Čiže dobre počujete, okrem I. volebného obdobia, ktorého sa Mečiarove amnestie takpovediac týkajú, lebo tam vznikli, neexistuje zatiaľ volebné obdobie, ktoré by neprinieslo do tohto pléna ambíciu Mečiarove amnestie zrušiť.
Konkrétne. V II. volebnom období, čiže sme v rokoch 1998 až 2002, to boli tri pokusy, prvá Dzurindova vláda, ja som si vypísal aj tlače, keby sa tým chcel niekto zaoberať, čiže tlač 520, tlač 772 a tlač 1427. Tieto tri tlače, prvá ambícia, tlač č. 520 prebehla iba prvým čítaním a ďalšie dve mali presne ten osud, aký máme teraz my, čo sa týka Budajovho návrhu a boli posunuté do druhého čítania.
V III. volebnom období bol jeden pokus a to bola tlač 1131, v IV. volebnom období, čiže za vlády, voláme ho tak pracovne, za prvého Fica 2006 - 2010 to boli dva pokusy tlač 103 a tlač 783, tiež prešli iba prvým čítaním.
V piatom období to je vláda Ivety Radičovej, bolo posunuté z prvého do druhého čítania pri tlači 366.
V VI. volebnom období ľudia, ktorí dnes takpovediac stoja v iných politických táboroch, vtedy to bol, možno zaujímavá informácia, Bugár, Matovič, Figeľ, Mihál, Kaník a Miškov predkladali návrh zákona pod tlačou, ústavného zákona pod tlačou 1240 na zrušenie Mečiarových amnestií. Proti tomuto návrhu - a tu musím oceniť konzistenciu pána Číža - boli len traja poslanci, čiže za ostatné obdobie, a to bol pán Číž a pán Reha a pán Kondrót. Ostatní, myslím, že ich bolo 77, sa zdržalo a 57 bolo za. To je obdobie druhej vlády Roberta Fica.
No a v VII. volebnom období sme z hľadiska návrhu Jána Budaja už druhýkrát, alebo keďže už teraz sa bavíme o druhom čítaní, tretíkrát v tomto pléne, prvé bolo veľmi skorá tlač, 37., prvé čítanie, a teda tlač 318, 340, ktoré Ján Budaj reprezentuje aj teraz, a máme ho na stole ako druhé čítanie.
Čím sa líšime vo všetkých týchto návrhoch na zrušenie Mečiarových amnestií, ktoré odporujú ideám právneho štátu a práva ako umenia dobrého a slušného a spravodlivého, je to, že teraz neprijímame ústavný zákon, ale dávame kompetenciu Ústavnému súdu. Čiže ak to zhrniem znova, dnes ani zajtra nebudeme, alebo teda vo štvrtok, nebudeme hlasovať o priamom zrušení, ale kompetencii Ústavného súdu, že môžme prijať uznesenie na zrušenie Mečiarových amnestií.
Dovoľte mi poznámku, že kde sa toto pri Mečiarových amnestiách a ich rušení objavilo. Podľa mňa mnohí z vás sa snažili odhaliť ideu, zámer alebo motiváciu vládnej koalície prísť s riešením cez skrátené legislatívne konanie a zároveň aj nájsť motiváciu, prečo pôvodných 77 zdržujúcich sa poslancov SMER-u a traja, ktorí boli proti, za ostatné obdobie zmenilo názor na nezrušiteľnosť, a teda sú ochotní uvažovať o zrušení Mečiarových amnestií. Ten motív tu zaznel niekoľkokrát, nebudem o ňom hovoriť.
Druhá časť veľmi často skloňovaná bola o cieli, ako keby aj my z opozície sme boli stavaní pred otázku, aby sme si vyriešili, čo návrh sleduje, a či sa teda zhodujeme v tom, že chceme zrušiť Mečiarove amnestie. V zásade sa hovorilo len o tom, že ak sledujeme ten cieľ, mali by sme podporiť vládny návrh zákona. My sme hovorili, že existuje elegantnejšie riešenie, a to je prijať ad hoc ústavný návrh zákona a nepodrobovať ho procedúre preskúmavania Ústavným súdom. Je to veľmi dôležité, pretože máme niekoľko ústavných zákonov, napríklad o skracovaní volebného obdobia, ktoré nemajú oporu v ústave. Ak by sa tu našlo 30 poslancov a chceli by dať preskúmať aj ostatné skrátenie volebného obdobia pri Radičovej vláde, na veľké percento je toto v rozprave s ústavou, pretože naša ústava pozná iba štvorročné obdobie a nepozná mechanizmus jeho skracovania.
A keď sa skracovalo volebné obdobie, možno niektorí z nás si to pamätáte, že existovali, možno právnici si to pamätajú lepšie, pretože boli v tých komisiách, ktoré pripravovali ústavný návrh zákona, ako to obdobie po páde Radičovej vlády skrátiť tak, aby to mohlo byť ústavne konformné. Čiže áno, naša ústava nepozná mechanizmus preskúmavania súladu ústavného zákona s ústavou. To sa teraz chce zaviesť. A tu práve by som chcel doplniť na minútu štyridsaťštyri poznámku, že je veľmi dôležitá nielen motivácia a nielen cieľ, ale aj tá cesta. Hovoril som to vo faktických poznámkach, že trošička, trošička dosť sa hráme s trpezlivosťou, hráme sa s verejnou mienkou a hráme sa s tým, a hráte sa hlavne vy, dámy a páni z koalície, s trpezlivosťou verejnej mienky, ktorá po 22 od činu alebo 19 rokov od zavedenia Mečiarových amnestií čaká od tohto pléna riešenie.
Pri poslednom návrhu zákona od Jána Budaja som v rozprave povedal, že čaká jedna matka na riešenie tejto situácie a, bohužiaľ, sa jeden otec nedočkal, myslím nebohého pána prezidenta. Preto je pre mňa nepochopiteľný tento právny galimatiáš, ktorý situáciu nieže priamočiaro rieši, ale hľadá možné právne kľučky na to, aby sme sa k tomu cieľu nedobrali, aby ten cieľ nezastal, nenastal.
Chcem tu povedať, že existuje vo mne dôvodná pochybnosť, že tento cieľ nepovedie, tento spôsob a táto cesta nepovedie k tomu cieľu, ktorý všetci sledujeme, a to je to, že nastane u nás právo, ktoré naozaj bude umením dobrého a spravodlivého, a Mečiarove amnestie na základe rozhodnutia Ústavného súdu zrušené nemusia byť.
Ďakujem za pozornosť a napriek tomu, že mi pípa posledná sekunda, chcem vás vyzvať na to, aby sme tieto pochybnosti v sebe vyriešili.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, musím povedať, že ďakujem, tak ako kolega Viskupič, Parlamentnému inštitútu. A tentoraz celkom s pokojom a bez vášne musím povedať, že vlastne som si z toho jeho prečítaného výpočtu uvedomil, že som vlastne, hlasujúc o zrušení Mečiarových amnestií, zostarel. To znamená, že za ne budem hlasovať alebo nehlasovať tuším deviatykrát, ak som dobre počítal, a hlasujem za ne s prestávkami 17 rokov, čo je, musím povedať, celkom slušný počet postojov. Samozrejme, ani raz som ten postoj nezmenil a nezmením ho ani teraz.
Budem hlasovať za zrušenie Mečiarových amnestií v podobe, v akej ju ponúka pôvodný bod 43, návrh Jána Budaja.

Ďakujem pekne. Jofo, výborný prejav, dal si si záležať, hovoril si o histórii odvolávania alebo rušenia Mečiarových amnestií, len neviem, či to ocenia aj, aj tuto kolegovia z vládnej koalície. U mňa to nazvali slohovou prácou. Ja len, je mi ľúto, že oni si práve túto domácu úlohu nesplnili, možno by potom pociťovali väčšiu vážnosť pri tom rozhodnutí, lebo naozaj toto trápi národ veľmi dlho a je to jednoducho do očí bijúca nespravodlivosť, práve preto sa nám to tu stále vracia a bude sa to vracať, kým to, kým to nezrušíme. Hovoril si o tom, že toto nie je o hlasovaní za Mečiarove amnestie, za zrušenie Mečiarových amnestií, ale že my dávame kompetenciu Ústavnému súdu, plného sudcov HZDS a SMER-u, či môžme zrušiť vôbec amnestie, a toto je podstatná vec. Ja si myslím, že vládni, kolegovia z vládnej koalície sa spoliehajú na to, že s ohľadom na verejnú mienku, že my budeme mať jednoducho strach nehlasovať za zrušenie Mečiarových amnestií. Ale toho sa vôbec nemusia báť, pretože my za zrušenie budeme hlasovať.
Tak ako povedal kolega Osuský, my tu máme návrh zákona, ktorý jednoznačne ruší Mečiarove amnestie. Je to návrh kolegu Budaja a budeme zaňho hlasovať. Nebudeme, ale aspoň ja určite nie, hlasovať za to, aby sme dali rozhodnutie o takto vážnej veci, aby sme ho preniesli na ramená, na plecia Ústavného súdu. Myslím si tiež, že ide o právne kľučky, a rovnako ako ty, Jofo, mám takisto dôvodné pochybnosti o tom, či je ten zámer zrušiť Mečiarove amnestie reálny, alebo, alebo ide len o to kľučkovanie, a v závere sa podarí akurát pochovať to riešenie navždy.