14. schôdza

Ďakujem, myslím si, že bolo veľmi vhodné, aby pri konci tejto rozpravy niekto prišiel takpovediac s protodruhým čítaním a zaznelo aj v pléne parlamentu to, že de facto tých päť podmienok sú podmienky, ktoré dáva opozícia takpovediac na stôl, a hľadá možné prieniky. Čiže áno, tie, tých päť bodov, ktoré si povedal, bude dôležité pre druhé čítanie, ale bude veľmi dôležité - a pre mňa a asi aj pre koalíciu a určite pre verejnú mienku - to, akým spôsobom sa dnes skončí prvé čítanie. Ja som teda zvedavý, keďže predrečník hovoril o nejakých procesných veciach pri vypracovaní pozmeňovacích návrhov, napriek tomu si myslím, že mohlo predchádzať dnešnému hlasovaniu o prvom čítaní aspoň také politické grémium, ako hovorí Ján Budaj, alebo taká dohoda, že z tých podmienok je akceptovateľné taká a taká časť, a tým pádom všetci, ktorí sa budú rozhodovať pri podpore v prvom čítaní, budú vedieť, akú hru hrajú.
To znamená, že momentálne nie je žiadna dohoda, a tu v parlamente, ako aj v živote medzi ľuďmi platí, že ak nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič, tak je veľmi dôležité z môjho pohľadu, aby sa, aby sme vedeli, či, aká časť, a či tie podmienky alebo tie vylepšenia vládneho návrhu zákonov sú koalíciou akceptovateľné, alebo nie. Bohužiaľ, to dnes do hlasovania sa asi nedozvieme.

Ďakujem. Pán poslanec Matovič nechce reagovať.
Pán poslanec Dostál, nech sa páči.

Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, je 19.19 hod., o takomto čase už táto sála býva prázdna, prípadne nejakých pár opozdilcov si tu balí veci, ktoré nestihli zbaliť skôr. (Reakcia z pléna.) Hovorím to preto, lebo ani ja som pôvodne nemal v pláne zapojiť sa do ústnej rozpravy, keďže som vystúpil k návrhu na skrátené legislatívne konanie, a tam som sa snažil vyjadriť aj k obsahu tohto zákona, ale keď som sa dozvedel, že bude parlament rokovať nie tak, ako je obyčajné a štandardné, do 19.00 hod., ale až na doraz, až kým tento bod nedorokujeme, nech je to trebárs aj do polnoci, tak, priznám sa, že som neodolal a prihlásil som sa do rozpravy znovu.
Pretože jedna zo štyroch vecí, ktoré mi na tomto návrhu, ktorým chce vládna koalícia zrušiť amnestie, vadia najviac, je forma, spôsob, akým to idete urobiť, proces, akým sa to má udiať, pretože pravidlá sú dôležité. Ak sa pravidlá znova a znova obchádzajú, tak to o niečom svedčí a nesvedčí to o dobrých zámeroch. Tak to býva pri skrátených legislatívnych konaniach, na ktoré niekedy bývajú tie dôvody, ktoré predpokladá zákon, ale veľmi často sa tu v tomto parlamente zneužíva inštitút skráteného legislatívneho konania, lebo si práve vláda zmyslela, že niečo môže pretlačiť rýchlejšie, a tak je to, bohužiaľ, aj v tomto prípade. A rovnako to rokovanie po 19.00 hod. nie je štandardom, je to opäť niečo, čo signalizuje, že na tom procese, na tom spôsobe je niečo zlé. A ešte chápem, ak sa k tomu vládna uchýli napríklad pri schôdzi, na ktorej sa odvoláva člen vlády alebo vláda celá. My ako opozícia vás nútime rokovať o niečom, o čom vy nechcete, no tak vy sa nám pomstíte tým, že neskončíme o 19.00 hod., ale rokujeme celú noc. Nevravím, že to schvaľujem, ale tomu rozumiem.
Ale toto je predsa vládny návrh zákona. Prečo o vládnom návrhu zákona máme rokovať nielen v skrátenom legislatívnom konaní, na ktorý neexistuje dôvod, ale ešte aj po 19.00 hod.? Aj pán poslanec Kresák sa v súvislosti s prípravou možných pozmeňujúcich návrhov zmienil o tom, že mal na to čas iba tento víkend. No áno, stačilo nerobiť to v skrátenom legislatívnom konaní, toho času by bolo habadej.
Druhá vec, ktorá mi na návrhu zákona vadí, alebo návrhu na zmenu ústavy vadí, je, že miesto výnimočného riešenia výnimočného problému sa z toho ide vyrobiť systém, ktorý sa natrvalo stane súčasťou ústavy, miesto jednorazového ústavného zákona trvalá súčasť ústavy. Prečo? Aký je na to dôvod, aká ďalšia, aké ďalšie amnestie alebo milosti sú tak problematické, že by ich bolo potrebné podrobiť trvalej kontrole parlamentu? A rovnako aj to konanie bez návrhu je v prípade Ústavného súdu neštandardné, keby bol dostatočný priestor, no tak sa tu všetky tieto veci dali vydiskutovať. Pán poslanec Kresák pred chvíľou povedal, že chcete, aby sa to rýchlo vyriešilo, aby do 60 dní bolo po tom. Avšak aj návrh na konanie musí mať nejakú lehotu a nemožno predpokladať, že odteraz a že navždy bude možné obrátiť sa napríklad na Ústavný súd so žiadosťou, aby preskúmal rozhodnutie parlamentu o zrušení amnestií. O koľko by to natiahlo celý ten proces, o 15 dní? O 30?
Tretia vec, ktorá mi vadí na tomto návrhu zákona, je miešanie hrušiek s jablkami, Mečiarových amnestií s Kováčovými milosťami. To sú dve absolútne neporovnateľné veci. Milosti prezidenta Kováča, sa nám môžu páčiť alebo nepáčiť, môžeme ich kritizovať tak ako akékoľvek iné milosti alebo amnestie, je to však úplne iná káva ako Mečiarove amnestie, kde štátna moc amnestovala samu seba za zločin, ktorý spáchala štátna moc na občanovi. Pri tých iných amnestiách a milostiach nie je žiadny legitímny dôvod, aby sme ich spätne prehodnocovali. Ten existuje iba pri Mečiarových amnestiách. A teraz je tu pokus zo strany opozície primiešať do tých hrušiek a jabĺk ešte aj slivky v podobne Kočnera. Tie tam nepatria už vôbec, lebo rušenie milostí prezidenta Kováča pre vlastného syna má aspoň štipku právnej logiky spočívajúcu v tom, že prezident by nemal omilosťovať svojich blízkych príbuzných. Ale rušenie amnestie pre, alebo milosti pre, pre Kočnera, tam z hľadiska právneho nie je žiadna logika, čo ako nám Kočner môže byť nesympatický, čo ako si môžeme myslieť, že by za to, čo robí, prípadne aj patril do basy. Systémovým riešením by bolo vypustiť z návrhu Kováčove milosti voči vlastnému synovi, nie tam pridávať ďalšie milosti, ktoré sa týkajú iných účastníkov kauzy Technopol.
Štvrtá moja zásadná výhrada je pochybnosť, je obava, že všetko toto úsilie bude zbytočné, že aj keď schváli parlament ústavný zákon, zvolí ústavný zákon o zmene ústavy, aj keď potom následne schváli rozhodnutie, ktorým zruší Mečiarove amnestie, tak Ústavný súd nakoniec všetko potopí a bude definitívne, definitívny koniec s rušením Mečiarových amnestií. A túto obavu mám aj pri najlepšej vôli, aj pri tom, že naozaj verím, že kolegovia z MOST-u chcú zrušiť amnestie a možno to považujú za jediný spôsob, ako ich zrušiť, Mečiarove amnestie, a dosiahnuť dohodu, a veria, že sa to podarí, že Ústavný súd to nezvráti. A som dokonca schopný pripustiť, aj keď s tým už mám trochu väčší problém, že to aj SMER a SNS to tentoraz myslia úprimne, že to nie je len taká finta na nás, ktorú len tak skúšajú, aby sa zbavili tlaku verejnosti a zároveň nechali svojho bývalého koaličného partnera Mečiara pokojne spávať. Ale aj tak to riziko, že to Ústavný súd spraví a že potopí zrušenie amnestií, považujem za príliš vysoké.
A, samozrejme, že politika je umenie kompromisu a ja som pripravený zvážiť svoje výhrady. A tak ako je bežné, že parlament schváli skrátené legislatívne konanie, aj keď naň podľa môjho názoru neexistujú zákonom stanovené dôvody, potom už ďalej, keď sa rokuje o zákone, tak je dôležitejší jeho obsah ako to, či sa prerokúva v skrátenom legislatívnom konaní, ako nie.
Zakotvenie trvalého mechanizmu do ústavy je síce zlý nápad podľa môjho názoru, ale ak by to bola cesta k zrušeniu Mečiarových amnestií, myslím, že v ústave sú všelijaké perly typu vody v plastových obaloch, tak by zrejme ústava zniesla a prežila aj takýto zásah. Dokonca by som prežil aj to miešanie hrušiek s jablkami, či dokonca slivkami. Je to síce zlé, ale o Kováčom mladšom už rozhodli orgány činné v trestnom konaní, takže je to iba také symbolické gesto, úlitba tým, ktorí si myslia, že keď Mečiarove amnestie, tak aj Kováčove milosti. Zrušenie Mečiarových amnestií je dôležitejšie.
Ale je tu tá posledná, štvrtá výhrada a tá pochybnosť, že miesto zrušenia Mečiarových amnestií, možnosť zrušenia Mečiarových amnestií takýmto spôsobom definitívne pochováme, je príliš silná a nedokážem sa nad ňu povzniesť, a preto to, tento návrh nemôžem považovať za dobrú cestu k zrušeniu Mečiarových amnestií.
Ďakujem za pozornosť.

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Šesť faktických poznámok na vystúpenie pána poslanca.
Nech sa páči, pán poslanec Gál.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, viete, že ja som veľkým odporcom skrátených legislatívnych konaní. Aj v tomto prípade som nebol rád, že to ide takýmto tempom, ale obráťme kartu. Keby že to nejde skráteným legislatívnym konaním, keď to pôjde nejakým poslaneckým návrhom, tak môžeme hlasovať o zrušení Mečiarových amnestií až niekedy v júli. Keď to pôjde na medzirezortné pripomienkové konanie, tak niekedy v septembri - októbri. Nám na rozdiel od vás ide o to, aby sme amnestie zrušili. Aj pre nás tento návrh je kompromis. My sme podporili predchádzajúcich osem takýchto návrhov. Sme schopní podporiť aj Budajov návrh ako klub, ako sme podporili všetky predchádzajúce, ale ešte raz, nám ide o to, aby sme Mečiarove amnestie zrušili. Keď ich vieme zrušiť len týmto spôsobom, tak ideme na tento spôsob. A nejde nám o to, aby sme túto tému živili donekonečna, lebo to je dobrá téma. Je tu šanca, aby sme ich zrušili, tak pome na to.
Čo sa týka milostí, máte pravdu. A ešte väčší problém je, že my ani nevieme, lebo sa to neeviduje, koľko milostí bolo udelených v tej kauze. Nevieme. Bavilo sa o troch, piatich. Teraz už, už naposledy sa hovorilo o jedenástich, čiže nevieme. Keď neprejde tento návrh, povedať si, že si neviete si predstaviť, aby toto išlo, keď nepôjde tento návrh, tak pôjde ten Budajov. Zas to získa nejakých 70 - 80 hlasov a budeme kde? Mečiarove amnestie nebudú zrušené a asi v tomto volebnom období zrušené ani potom nebudú. Čo... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

Pán poslanec Grendel.

Zo všeličím súhlasím, väčšinou s Ondrom Dostálom takmer so všetkým, ale predsa len k tým hruškám a jablkám by som chcel povedať toto. Prejavom akej spravodlivosti by bolo zrušiť milosť pre Michala Kováča ml., v tom čase podozrivého z návrhu na podvod, a ponechať milosti pre tých, ktorí boli v tom čase podozriví zo samotného páchania podvodu?
Keď sa pozeráme na to touto optikou, tak hrušky a jablká sú aj v tých Mečiarových amnestiách. Aj tam sú dve kategórie obžalovaných. Sú tam ľudia, ktorí boli príslušníkmi SIS, a potom sú tam ľudia, ktorí boli súkromnými osobami, ktorých si naverbovali na túto, s prepáčením, špinavú robotu. Nie všetci obžalovaní boli príslušníkmi SIS. Čiže ak nám na amnestiách vadí, a, samozrejme, že to nám vadí, zneužitie štátneho orgánu voči vlastnému občanovi, tak nie všetci tí obžalovaní boli predstaviteľmi toho štátneho orgánu.
A urobím ešte jednu analógiu. Ak by prezident Kováč nevydal individuálne milosti, ktorých bolo šesť, sú všetky riadne zaarchivované v Kancelárii prezidenta aj s číslami konania, kompletné rozhodnutia sú zaarchivované. Čiže ak by nevydal individuálne milosti, ale kolektívnu amnestiu pre tých 6 podozrivých, tak sme presne tam, kde s amnestiami v súvislosti s únosom Michala Kováča ml., že proste sú tam tie hrušky a jablká v jednom.
Ale to z môjho pohľadu nebráni parlamentu v tom, aby sme dali buď všetky milosti zrušiť, alebo ani jednu.

Pán poslanec Pčolinský.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, vy ste sa tak asi rečnícky pýtali, že čo má spoločné Kočner s Kováčom. Tak ja neviem, či je to tu naozaj potrebné vysvetľovať, ale bola to kauza Technopol a prezident Kováč udelil milosť pre svojho syna práve v súvislosti s touto kauzou Technopol, kde hlavným aktérom bol Marián Kočner. Ja neviem, aký máte problém s tým, aby bola zrušená milosť aj Kočnerovi. Neviem, chodili ste aj vy k nemu na raňajky?

Pán poslanec Simon.