14. schôdza

Ďakujem pekne za slovo aj pánovi poslancovi Farkašovskému. Hlavne za tie posledné vety, ktoré spomenul a osobitne teda za to, že hovoril o konštruktívnej spolupráci. Mne v tejto súvislosti napadajú dve dôležité veci, pozerajúc napravo od seba, za súčasť konštruktívnej spolupráce považujem aj to, že by tu mali sedieť aj kolegovia z vládnej koalície, o to zvlášť, že sa jedná o ich návrh zákona, pri všetkej úcte k pani ministerke.
A druhá dôležitá vec, budete mať príležitosť dokázať, ako to myslíte s konštruktívnou spoluprácou už zajtra, keď sa bude rozhodovať o tom, či niektoré naše požiadavky, myslím opozičné požiadavky, prejdú do druhého a tretieho čítania. Verím, že tam si na tieto slová všetci spoločne spomeniete.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ďakujem všetkým kolegom, resp. kolegyni a kolegom za faktické pripomienky.
Pani Grausová, hovorili ste o zločinoch, ktoré treba vyšetriť, amnestie tiež treba najskôr vyriešiť z hľadiska právneho a potom aj z hľadiska možnej trestnej zodpovednosti, pokiaľ to právny systém dovolí, samozrejme.
Pán Dostál, ja som žil v čase mečiarizmu už ako aktívny človek, zhodou okolností v zahraničí. A musel som tam vysvetľovať, v Británii nechápajúcim Britom, čo všetko sa tu dialo v hale na Pasienkoch, na mítingoch (povedané so smiechom), na jednom som aj bol. Bol som z toho, úprimne povedané, zdesený, takže zažil som to na vlastnej koži, keď novinárov bili barlami a odkopli objektív kamery na druhý koniec palubovky. Takže poznám tú emočnú silu toho obdobia veľmi dobre.
Názory, pozrite sa, dvadsať rokov tu nikto neriešil tento problém, hovorilo sa o ňom veľa. Teraz sme dospeli k názoru, že ho treba vyriešiť, tak ho vyriešme. Menej hovorme a viac robme. To bude asi najlepšie. Máme tu na stole riešenie, ktoré je pragmatické, ktoré je právne čisté, a myslím si, že urobí dôstojnú a definitívnu bodku za tým. Pokiaľ ide o trestnoprávnu zodpovednosť, nech sa páči, orgány činné v trestnom konaní môžu konať a diskusia verejná v tomto zmysle môže pokračovať ďalej.
Ďakujem aj pánovi Klusovi za jeho pripomienku.
To je všetko.

Ďakujem pekne. Milí kolegovia, chcel som trochu reagovať a je to trochu dlhšie, tak to urobím takto.
Niektoré vyjadrenia tu o tom, že je naštrbená dôvera a že jednoducho koalícii neveríme, zdanlivo ako keby z nepochopiteľných dôvodov. Nie je to tak. Máme na to dobré dôvody a myslíme si – aj tí, čo nie sú právnici –, že dobre chápeme to, že máme dôvod byť podozrievaví, pretože vieme, s kým máme dočinenia. My sme sa od tejto koalície dosiaľ ničoho dobrého nedočkali. Vždy, keď sme sa snažili poukazovať na nedostatky, ktoré sa týkajú práve tejto veci, tak sme boli buďto zosmiešňovaní, alebo dokonca, i keď, dá sa povedať, že jemne, ale predsa sa nám vyhrážala. Naposledy, keď som v tejto súvislosti poukázal na to, že sudcovia, niektorí sudcovia Ústavného súdu sú takí, že sa im nedá dôverovať, tak kolega Kresák si považoval za povinnosť mi pripomenúť, ako my právnici hovoríme non sequitur, úplne bez akejkoľvek súvislosti, že je proti mne vedené disciplinárne konanie pre mnohé iné vyjadrenia týkajúce sa sudcov a súdov. Neviem, ako to myslel kolega Kresák, ale rozhodne nejakú veľkú dôveru v to, ako on premýšľa, to minimálne vo mne nevzbudilo.
Takže si povedzme otvorene, o čom, o čom toto je. Je to teraz momentálne o hlasovaní v prvom čítaní. Aké máme možnosti? Ak budeme hlasovať za v nádeji, že prejdú tie pozmeňovacie návrhy, ktoré sme my ešte nevideli, tak čo tým dosiahneme? Dosiahneme tým to, že v druhom čítaní, keď zistíme, že tie pozmeňovacie návrhy sú jednoducho nedostatočné z hľadiska našich obáv, tak potom v druhom čítaní kľudne, aj keď my nezahlasujeme, zahlasuje za tie návrhy niekto iný. Toto sa nedá našim voličom podľa mňa nejako rozumne vysvetliť. Jednoducho my máme hlasovať tak, ako nám káže naše svedomie a naše, naše presvedčenie. A naše presvedčenie, aspoň moje presvedčenie je také, že my nemôžme hlasovať za, za to, aby o právach, ktoré vyplývajú z nášho mandátu, rozhodovali aj takí sudcovia, a treba povedať, že v prevažujúcom, v prevažujúcej miere, ktorí sú teraz na Ústavnom súde. A treba povedať, že to rozhodne nie je, nie je napriek tomu, že pani ministerka sa to snaží nejako naznačovať, ale to rozhodne nie je problém súčasnej opozície. Proste to sú sudcovia takí, akí, akých ste si tam vy dosadili, hoci ste vedeli, že čo sú zač, ale práve preto ste si ich tam dosadili a my teraz - podľa mňa oprávnene - necítime povinnosť ani potrebu sa na ich hodnotový systém nejako spoliehať.
Keď hovoríme o tých sudcoch na Ústavnom súde, pretože celé je to len o tom, tak je vhodné si pripomenúť, za akých okolností sa tam dostali tí sudcovia, a že aké boli ich doterajšie rozhodnutia. Tu nestačí povedať to, čo pani ministerka hovorila, že ani ona so všetkým rozhodnutiami Ústavného súdu nesúhlasí. Nie, tu nejde o to, že sú tie rozhodnutia častokrát alternatíva k tomu, čo, čo je možné, alebo len iný názor. To sú jednoducho rozhodnutia, ktoré, ktoré sú kúpené, ktoré sú protiprávne. Takto sa, takto sa tu rozhoduje. Predsa my tu nemôžme mať stav, kedy sa budeme podrobovať Ústavnému súdu, ktorý rozhoduje nejak v prípade, že sa má vymenovať generálny prokurátor, ktorý sa tejto kamarile nehodí, a zase presne opačne, ak sa zase má rozhodovať o vymenovaní politicky nominovaných a nekompetentných ústavných sudcov. Dúfam, že nikto nám nebude mať za zlé, že za takýto návrh nebudeme hlasovať.
Takže ešte sa vrátim k tomu, čo som, čo som povedal. Bohužiaľ, dôvera - aspoň moja a verím, že nie som sám - v čestnosť konania koalície sa limitne približuje nule a ja som si nevšimol, pravdupovediac, ak sa pozrieme na históriu tejto koalície, že by existoval nejaký naozaj pádny dôvod, prečo by sme mali tejto koalícii dôverovať. Predsa všetci vieme, že ako táto koalícia vznikla, že je to v podstate koalícia nečestných.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ja len veľmi krátko. Mne sa naozaj nepozdáva, aby ústavno-zákonodarný zbor len tak dobrovoľne odovzdával kompetenciu, ktorú získa vo voľbách, Ústavnému súdu. To je ozaj čosi, čo, si myslím, je nebývalé v demokratických krajinách, a s týmto mám naozaj veľký problém.

Ďakujem pekne. Ja budem pomerne stručný.
Pán kolega Baránik, poviem vám tajomstvo. Keď chcete kritizovať Ústavný súd ako právnik, veď nie ste právnik, stále si to myslím, tak by ste mali používať právne argumenty. Môžete povedať, toto rozhodnutie je zlé, pretože výklad ustanovenia článku 28 je iný, pretože Európsky súd o ňom rozhodol tak a tak. Môžte povedať, že ste rozhodli zle, pretože ste vykladali ustanovenie iným spôsobom, ako ste mali. Ale keď vy, pán kolega, ako právnik hovoríte nahlas v tomto pléne, že rozhodnutia Ústavného súdu sú kúpené alebo dokonca protiprávne, tak nehnevajte sa, ale potom sa nečudujte, že voči vám je vedené disciplinárne konanie za vaše výroky. Tam vás imunita a vaša sloboda prejavu nechráni.
Musím vám to pripomínať, pán kolega právnik Baránik. (Potlesk.)

Ďakujem za lekciu kolegovi Kresákovi. Nuž takto by som povedal, víťaz má vždy pravdu.

Ďakujem veľmi pekne, som uvedený jak rocková hviezda. A zavolajte kolegyne, kolegov, za chvíľku sa bude hlasovať, ja tu naozaj dlho nebudem.
Chcem vám povedať toto. Môj veľmi dobrý kamarát a svedok na mojej svadbe, jeden z mojich najbližších ľudí povedal o našej generácii, že my sme generácia, ktorá verí, že všetko je možné, lebo v časoch našej skorej puberty, v tom období, keď človek si formuje svoje vedomie o svete okolo seba, sa nám zmenil pred očami svet. Ja som mal v ’89. deväť, v Mečiarovej ére som bol puberťák. Veľmi citlivo, veľmi citlivo som vnímal neprávie a lámanie sa našej, našej mladej republiky. Ale vďaka, vďaka tomu, že sme zažili to krátke obdobie v tom ’89. roku, kedy sa zbláznili aj naši rodičia, zbláznili sa naši starí rodičia, zbláznili sa všetci ľudia, spievali na uliciach o láske a mieri a nádeji, tak my odvtedy žijeme v tom, že sa to dá.
A ja si teraz vytiahnem úplné zbytky svojej naivity a chronického optimizmu až niekde z päty a poviem toto. Verím tomu, že Béla Bugár, ktorý strávil pätnásť rokov alebo dvadsať rokov svojho života bojom s Vladimírom Mečiarom a jeho pohrobkami, čo tu po ňom ostali, urobí úplne všetko pre to, aby Mečiarove amnestie boli zrušené. Že ten, ktorý v TA3 konečne ožil z toho trpiteľského módu, v ktorom sa v tejto koalícii nachádza a ukázal svoje staré dobré protimečiarovské ja, si bude chcieť zachovať túto tvár starého, dobrého Bélu Bugára, ako ho poznáme, a urobí všetko pre to, aby Mečiarove amnestie boli zrušené.
Chcem veriť, že Peter Kresák ako uznávaný ústavný právnik napriek šrámom, ktoré dennodenne a častokrát zaslúžene teda dostáva od verejnosti za to, v akej koalícii funguje a akým spôsobom, tak využije túto príležitosť, aby urobil všetko pre to, aby Mečiarove amnestie nakoniec boli zrušené.
Verím tomu, že Lucia Žitňanská, ktorá má stále kredit človeka, ktorý pracuje pre spravodlivosť v tomto štáte, urobí všetko pre to, aby Mečiarove amnestie boli nakoniec zrušené, a že minimálne u týchto troch ľudí, keď nerátam ešte ďalších, ako je Fero Šebej a podobní, minimálne u nich za zavretými dverami pri rokovacom stole tejto koalície je urobené maximálne úsilie na to, aby to ten Ústavný súd, keď sa to k nemu dostane, nepotopil, nepodupal, neudusil. Aby sa vec podarila.
Hovorím, môže to byť výrazom naivity a môže to byť výrazom tej viery z mojich predpubertálnych rokov, že všetko na svete je možné. Ale zároveň si myslím, že moc času na to, aby sme sa s touto škvrnou na histórii Slovenskej republiky vyrovnali, nie je. Spolu s Jofom Viskupičom sme stáli a ďalšími ľuďmi sme stáli štyri hodiny pred TA3, keď tam ten človek znovu vyliezol z nory a išiel obhajovať svinstvá, ktoré páchal v tejto republike. Pozrite si demagog.sk, je to rovnaký starý klamár, ako vždycky bol. Mal štyri pravdivé výroky, väčšinu neoveriteľných a zbytok nepravdivých alebo zavádzaní. Štyri hodiny som čakal na jedinú vec, aby, keď vylezie konečne z tých dverí, som mohol zakričať: "Hanba! Hanba Vladimírovi Mečiarovi, že ešte vyleze z Elektry postavenej z ukradnutých peňazí a dokáže sa stále pozrieť ľuďom tohto štátu do očí. Hanba!" A stálo mi to za to.
Pevne dúfam, že jedného pekného dňa, keď zistíme, že Ústavný súd nestihol za 60 dní rozhodnúť napríklad, si povieme, máme to z krku.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Martin, páči sa mi tvoja viera, že sa všetko dá, až teraz som zistil, že sme rovnaká generácia, aj ja som mal v 1989. deväť rokov, čiže aj ja by som mal byť z tej generácie, ktorá verí, že všetko sa dá. A áno, ja verím tomu, že ak by to bolo na Lucii Žitňanskej, na Bélovi Bugárovi, Petrovi Kresákovi a Františkovi Šebejovi, tak by tie amnestie zrušené boli.
Ale zároveň som z generácie, ktorá vníma trochu realitu, a zdá sa mi, že toto by bolo možné len v prípade, že by sme Luciu Žitňanskú, Petra Kresáka, Bélu Bugára a Františka Šebeja zvolili za ústavných sudcov. (Smiech v sále.) A ešte by ich aj prezident vymenoval.

Ďakujem za slovo. Ja len dúfam, že v budúcnosti, neskôr sa budeme vyrovnávať aj s ďalšou škvrnou na Slovensku a to je, že dôjde aj k odsúdeniu zločinu Mikuláša Dzurindu, ktorý sa podieľal na vraždení tisícov nevinných Srbov, civilistov, žien a detí, keď svojvoľne a bez súhlasu parlamentu povolil prelety smrtiacich lietadiel cez slovenské územie. Tak ja dúfam, že sa budete, kolegovia poslanci, snažiť, aby aj toto sa bolo vyriešené a najmä potrestané.

Milý kolega Martin, ako ma poznáš, som tiež vždy ten, čo vidí pohár skôr poloplný ako poloprázdny, tiež som veľký optimista, a hoc som o pol generácie starší od teba, tiež verím tomu, že všetko sa dá a že vieme zmeniť veci k lepšiemu.
Obávam sa, že v tomto prípade je režisérom celého divadla niekto úplne iný a ten je dokonca ešte pod vplyvom a pod tlakom ľudí, ktorí sú v jeho pozadí, a sú to ľudia, ktorí chcú čokoľvek iné, len nie prospech Slovenska. Takže tomuto človeku a tejto skupine ľudí určite vyhovuje to, že sa celý prípad amnestií dostane na Ústavný súd a ten Ústavný súd v takom zložení, v akom je dnes, tak budem len parafrázovať kolegu Grendela, ale má nulovú dôveru verejnosti a moju nulovú dôveru. Takže myslím si, že táto hra je celá o tom, aby boli amnestie raz a prevždy zatlačené do autu, aby sme sa k nim už nikdy nemohli vrátiť. Takže budem veľmi dobre zvažovať a rozmýšľať, ako budem hlasovať.
Ďakujem.