14. schôdza

Ďakujem pekne. Milí kolegovia, chcel som trochu reagovať a je to trochu dlhšie, tak to urobím takto.
Niektoré vyjadrenia tu o tom, že je naštrbená dôvera a že jednoducho koalícii neveríme, zdanlivo ako keby z nepochopiteľných dôvodov. Nie je to tak. Máme na to dobré dôvody a myslíme si – aj tí, čo nie sú právnici –, že dobre chápeme to, že máme dôvod byť podozrievaví, pretože vieme, s kým máme dočinenia. My sme sa od tejto koalície dosiaľ ničoho dobrého nedočkali. Vždy, keď sme sa snažili poukazovať na nedostatky, ktoré sa týkajú práve tejto veci, tak sme boli buďto zosmiešňovaní, alebo dokonca, i keď, dá sa povedať, že jemne, ale predsa sa nám vyhrážala. Naposledy, keď som v tejto súvislosti poukázal na to, že sudcovia, niektorí sudcovia Ústavného súdu sú takí, že sa im nedá dôverovať, tak kolega Kresák si považoval za povinnosť mi pripomenúť, ako my právnici hovoríme non sequitur, úplne bez akejkoľvek súvislosti, že je proti mne vedené disciplinárne konanie pre mnohé iné vyjadrenia týkajúce sa sudcov a súdov. Neviem, ako to myslel kolega Kresák, ale rozhodne nejakú veľkú dôveru v to, ako on premýšľa, to minimálne vo mne nevzbudilo.
Takže si povedzme otvorene, o čom, o čom toto je. Je to teraz momentálne o hlasovaní v prvom čítaní. Aké máme možnosti? Ak budeme hlasovať za v nádeji, že prejdú tie pozmeňovacie návrhy, ktoré sme my ešte nevideli, tak čo tým dosiahneme? Dosiahneme tým to, že v druhom čítaní, keď zistíme, že tie pozmeňovacie návrhy sú jednoducho nedostatočné z hľadiska našich obáv, tak potom v druhom čítaní kľudne, aj keď my nezahlasujeme, zahlasuje za tie návrhy niekto iný. Toto sa nedá našim voličom podľa mňa nejako rozumne vysvetliť. Jednoducho my máme hlasovať tak, ako nám káže naše svedomie a naše, naše presvedčenie. A naše presvedčenie, aspoň moje presvedčenie je také, že my nemôžme hlasovať za, za to, aby o právach, ktoré vyplývajú z nášho mandátu, rozhodovali aj takí sudcovia, a treba povedať, že v prevažujúcom, v prevažujúcej miere, ktorí sú teraz na Ústavnom súde. A treba povedať, že to rozhodne nie je, nie je napriek tomu, že pani ministerka sa to snaží nejako naznačovať, ale to rozhodne nie je problém súčasnej opozície. Proste to sú sudcovia takí, akí, akých ste si tam vy dosadili, hoci ste vedeli, že čo sú zač, ale práve preto ste si ich tam dosadili a my teraz - podľa mňa oprávnene - necítime povinnosť ani potrebu sa na ich hodnotový systém nejako spoliehať.
Keď hovoríme o tých sudcoch na Ústavnom súde, pretože celé je to len o tom, tak je vhodné si pripomenúť, za akých okolností sa tam dostali tí sudcovia, a že aké boli ich doterajšie rozhodnutia. Tu nestačí povedať to, čo pani ministerka hovorila, že ani ona so všetkým rozhodnutiami Ústavného súdu nesúhlasí. Nie, tu nejde o to, že sú tie rozhodnutia častokrát alternatíva k tomu, čo, čo je možné, alebo len iný názor. To sú jednoducho rozhodnutia, ktoré, ktoré sú kúpené, ktoré sú protiprávne. Takto sa, takto sa tu rozhoduje. Predsa my tu nemôžme mať stav, kedy sa budeme podrobovať Ústavnému súdu, ktorý rozhoduje nejak v prípade, že sa má vymenovať generálny prokurátor, ktorý sa tejto kamarile nehodí, a zase presne opačne, ak sa zase má rozhodovať o vymenovaní politicky nominovaných a nekompetentných ústavných sudcov. Dúfam, že nikto nám nebude mať za zlé, že za takýto návrh nebudeme hlasovať.
Takže ešte sa vrátim k tomu, čo som, čo som povedal. Bohužiaľ, dôvera - aspoň moja a verím, že nie som sám - v čestnosť konania koalície sa limitne približuje nule a ja som si nevšimol, pravdupovediac, ak sa pozrieme na históriu tejto koalície, že by existoval nejaký naozaj pádny dôvod, prečo by sme mali tejto koalícii dôverovať. Predsa všetci vieme, že ako táto koalícia vznikla, že je to v podstate koalícia nečestných.
Ďakujem pekne.

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pani poslankyňa Zemanová.

Ďakujem pekne za slovo. Ja len veľmi krátko. Mne sa naozaj nepozdáva, aby ústavno-zákonodarný zbor len tak dobrovoľne odovzdával kompetenciu, ktorú získa vo voľbách, Ústavnému súdu. To je ozaj čosi, čo, si myslím, je nebývalé v demokratických krajinách, a s týmto mám naozaj veľký problém.

Nech sa páči, pán poslanec Kresák.

Ďakujem pekne. Ja budem pomerne stručný.
Pán kolega Baránik, poviem vám tajomstvo. Keď chcete kritizovať Ústavný súd ako právnik, veď nie ste právnik, stále si to myslím, tak by ste mali používať právne argumenty. Môžete povedať, toto rozhodnutie je zlé, pretože výklad ustanovenia článku 28 je iný, pretože Európsky súd o ňom rozhodol tak a tak. Môžte povedať, že ste rozhodli zle, pretože ste vykladali ustanovenie iným spôsobom, ako ste mali. Ale keď vy, pán kolega, ako právnik hovoríte nahlas v tomto pléne, že rozhodnutia Ústavného súdu sú kúpené alebo dokonca protiprávne, tak nehnevajte sa, ale potom sa nečudujte, že voči vám je vedené disciplinárne konanie za vaše výroky. Tam vás imunita a vaša sloboda prejavu nechráni.
Musím vám to pripomínať, pán kolega právnik Baránik. (Potlesk.)

Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Baránik.

Ďakujem za lekciu kolegovi Kresákovi. Nuž takto by som povedal, víťaz má vždy pravdu.

Pani poslankyňa Remišová stráca druhýkrát poradie, nie je v rokovacej sále.
Takže dnešný večer ukončí svojím vystúpením pán poslanec Poliačik, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, som uvedený jak rocková hviezda. A zavolajte kolegyne, kolegov, za chvíľku sa bude hlasovať, ja tu naozaj dlho nebudem.
Chcem vám povedať toto. Môj veľmi dobrý kamarát a svedok na mojej svadbe, jeden z mojich najbližších ľudí povedal o našej generácii, že my sme generácia, ktorá verí, že všetko je možné, lebo v časoch našej skorej puberty, v tom období, keď človek si formuje svoje vedomie o svete okolo seba, sa nám zmenil pred očami svet. Ja som mal v ’89. deväť, v Mečiarovej ére som bol puberťák. Veľmi citlivo, veľmi citlivo som vnímal neprávie a lámanie sa našej, našej mladej republiky. Ale vďaka, vďaka tomu, že sme zažili to krátke obdobie v tom ’89. roku, kedy sa zbláznili aj naši rodičia, zbláznili sa naši starí rodičia, zbláznili sa všetci ľudia, spievali na uliciach o láske a mieri a nádeji, tak my odvtedy žijeme v tom, že sa to dá.
A ja si teraz vytiahnem úplné zbytky svojej naivity a chronického optimizmu až niekde z päty a poviem toto. Verím tomu, že Béla Bugár, ktorý strávil pätnásť rokov alebo dvadsať rokov svojho života bojom s Vladimírom Mečiarom a jeho pohrobkami, čo tu po ňom ostali, urobí úplne všetko pre to, aby Mečiarove amnestie boli zrušené. Že ten, ktorý v TA3 konečne ožil z toho trpiteľského módu, v ktorom sa v tejto koalícii nachádza a ukázal svoje staré dobré protimečiarovské ja, si bude chcieť zachovať túto tvár starého, dobrého Bélu Bugára, ako ho poznáme, a urobí všetko pre to, aby Mečiarove amnestie boli zrušené.
Chcem veriť, že Peter Kresák ako uznávaný ústavný právnik napriek šrámom, ktoré dennodenne a častokrát zaslúžene teda dostáva od verejnosti za to, v akej koalícii funguje a akým spôsobom, tak využije túto príležitosť, aby urobil všetko pre to, aby Mečiarove amnestie nakoniec boli zrušené.
Verím tomu, že Lucia Žitňanská, ktorá má stále kredit človeka, ktorý pracuje pre spravodlivosť v tomto štáte, urobí všetko pre to, aby Mečiarove amnestie boli nakoniec zrušené, a že minimálne u týchto troch ľudí, keď nerátam ešte ďalších, ako je Fero Šebej a podobní, minimálne u nich za zavretými dverami pri rokovacom stole tejto koalície je urobené maximálne úsilie na to, aby to ten Ústavný súd, keď sa to k nemu dostane, nepotopil, nepodupal, neudusil. Aby sa vec podarila.
Hovorím, môže to byť výrazom naivity a môže to byť výrazom tej viery z mojich predpubertálnych rokov, že všetko na svete je možné. Ale zároveň si myslím, že moc času na to, aby sme sa s touto škvrnou na histórii Slovenskej republiky vyrovnali, nie je. Spolu s Jofom Viskupičom sme stáli a ďalšími ľuďmi sme stáli štyri hodiny pred TA3, keď tam ten človek znovu vyliezol z nory a išiel obhajovať svinstvá, ktoré páchal v tejto republike. Pozrite si demagog.sk, je to rovnaký starý klamár, ako vždycky bol. Mal štyri pravdivé výroky, väčšinu neoveriteľných a zbytok nepravdivých alebo zavádzaní. Štyri hodiny som čakal na jedinú vec, aby, keď vylezie konečne z tých dverí, som mohol zakričať: "Hanba! Hanba Vladimírovi Mečiarovi, že ešte vyleze z Elektry postavenej z ukradnutých peňazí a dokáže sa stále pozrieť ľuďom tohto štátu do očí. Hanba!" A stálo mi to za to.
Pevne dúfam, že jedného pekného dňa, keď zistíme, že Ústavný súd nestihol za 60 dní rozhodnúť napríklad, si povieme, máme to z krku.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca 6 faktických poznámok. Nech sa páči, pán poslanec Grendel.