14. schôdza

Ďakujem. Na stole je zrušenie alebo návrh zrušenia zákona, ktorým niekdajšia koalícia tvorená lídrami Mečiar – Slota – Fico pripravila akýsi svojrázny brexit pre slovenských občanov. Nebol namierený, ako počujeme, natoľko na menšinu, aj keď oni si to možno predstavovali, ale skomplikoval a komplikuje život slovenským občanom, či už sú maďarskej národnosti alebo akejkoľvek inej. Dosť veľa rokov, ktoré uplynulo, ako poukázal aj rečník, ktorý má aj osobnú skúsenosť, na ktorého reagujem, dosť veľa rokov potvrdilo, že bez, že tá hystéria z tej doby, kde sa nachádzali bezpečnostné riziká, v ľuďoch, ktorí sú v Slovenskej republike absolútne lojálni, že je dosť dlhá doba, aby sme toto, toto rozhodnutie revokovali. A pripájam svoj hlas k tým, ktorí apelujú práve na Bélu Bugára, pretože v tej trojici SNS – HZDS – SMER dnes on nahradil toho tretieho, dnes je to trojica MOST – SNS – SMER, má dostatočný vplyv nato, aby presvedčil svojich koaličných partnerov, aby ukončili rozpornú existenciu zákona, ktorý sa nakoniec minul ešte aj toho cieľa, podotknime, že dosť obskúrneho, ktorý zrejme jeho tvorcovia sledovali.
Prosím vás, pán Bugár, iste máte, iste máte v koalícii svoju stoličku a svoje slovo, zasaďte sa za záujmy aj svojich spoluobčanov maďarskej národnosti, aj všetkých občanov Slovenskej republiky, ktorých otravuje tento zá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Aj pánovi poslancovi za jeho vystúpenie. Poukázal tam na jednu veľmi dôležitú vec, ktorú si dovolím uviesť do konkrétnych čísel. Od 17. 7. 2010 do 2. 3. 2017, dokedy máme k dispozícii štatistiku, prišlo o slovenský pas 1 707 ľudí. Ako správne zdôraznil pán poslanec, najčastejšie to neboli občania Maďarskej republiky alebo teda Maďarska, ale boli to občania, ktorí prijali občianstvo české, konkrétne 448 ľudí. Potom tu máme nemecké občianstvo – 412, rakúske – 242, britské – 159, až potom je maďarské – 88 ľudí. Tento zákon sa vyslovene míňal účinkom od samého začiatku, ako bol prijatý. A ak si potom uvedomíme, že tu máme k dispozícii od roku 2015 takzvanú ministerskú výnimku, tak treba povedať aj to, že k tým 1 707 občanov, ktorí o slovenské občianstvo prišli, sa dnes pridáva približne 300 ľudí, konkrétne 221 žiadateľov dostalo na základe tejto výnimky svoje občianstvo späť. Summa summarum, 1 500 občanov táto republika stratila. A treba zdôrazniť, že to boli predovšetkým tí občania, ktorí majú skúsenosť zo života v zahraničí, zvyčajne kvalitné vzdelanie a sú obrovskou stratou pre Slovenskú republiku. A preto verím, že sa nám konečne podarí tento nezmyselný zákon vrátiť späť do stavu v roku 2010.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, dobre si povedal, že viac-menej tých desiatky tisíc ľudí, ktorí sú v Anglicku, môžu čakať v najbližšej dobe tiež veľkú pohromu. A ja ich beriem tak, že vlastne to sú tí zodpovední, ktorí nechceli nechať svoje rodiny napospas, neviem, komu, tak povedali, že idem tam, aby som niečo zarobil a prídem naspäť, dám tie peniaze. Tak my vlastne ideme im brať občianstvo, hej, my budeme akože stále si hovoriť, že načo vás tu máme? Nemalo by to byť náhodou naopak, vážení? Že by sme mali mať viacej ľudí, ktorí majú naše občianstvo, mali by sa hrdiť? Neni to náhodou nejaká, nechcem teraz povedať strácanie súdnosti alebo jak to nazvať. Veď predsa každý národ je rád, keď rastie. Nieže budeme vymierať aj tým, že budeme našim ľuďom brať občianstvo. Ľudia boží, veď sa spamätajme! Kam to kráčame?
Takže myslím si, že všetci normálni a súdni poslanci, ktorí sa nachádzajú v tejto rokovacej sále, v sieni zákonnosti, ako to hovoril náš kolega Janko Mičovský, verím, že tento zákon posunú do druhého čítania. Ďakujem veľmi pekne.

Kolegovia, ďakujem vám veľmi pekne za reakciu. Áno, je to tak. Keby som to povedal možnože inými slovami, ak vládna koalícia, Robert Fico a SNS nepovažujú mňa, Bugára a mojich bývalých kolegov zo strany MOST – HÍD za bezpečnostné riziko, tak podporia tento návrh. Ak nepodporia, bude to potvrdenie, že naďalej aj svojho koaličného partnera považujú za bezpečnostné riziko.
Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som povedal, že ani hrdo, ani odborne, ani slušne, to nie je v poriadku s tým, keď zbavujeme občanov Slovenska svojho vlastného občianstva v rozpore s ich vôľou a nemôžme povedať, že je to ich vôľa, že sa rozhodli byť, existovať vo Veľkej Británii. Bola to Slovenská republika, hoc v čase mečiarizmu, hoc v čase vlády Ivety Radičovej alebo Dzurindu alebo teraz počas tejto vlády, ktorá donútila svojich vlastných občanov hľadať živobytie mimo územia Slovenskej republiky. A za to, že táto krajina ich dostala do takejto situácie, my ich ešte ideme aj trestať, že zbavíme občianstva. Je to neseriózne zo strany Národnej rady.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážení kolegovia, ako lekár môžem povedať, že zákon, ktorý novelizujeme, respektíve, ktorý chceme upraviť a jeho meritum zrušiť, bol z medicínskeho hľadiska hyperreakciou na bezvýznamný podnet. Hyperreakcie sú ohrozujúcim medicínskym stavom. Mnohých z nás v živote poštípala včela, opuchlo nám to, trochu to pálilo, možno aj bolelo, ak bol opuch riadny a žihadlo pustilo veľa, ale odhrmelo to, možno sme si dali octan alebo to, čo bolo k dispozícii. Hyperreagujúci človek upadne do šoku, bezvedomia, môže sa zadusiť a bez pomoci zomrieť. Musím povedať, že toto bola reakcia, ktorá nechala zomrieť občianstva občanov Slovenskej republiky úplne nedôvodne a neprimerane.
Možno ste v ostatných dňoch sledovali, a teraz poviem o tých 1 700 ľuďoch, že to boli collateral damages, že to boli proste obete, ktoré neboli plánovanými obeťami. Teraz sa bojuje o Mósul. Islamský štát sa zúrivo bráni v každom dome, v každej uličke. A bojujúca koalícia proti Islamskému štátu je obviňovaná, že v týchto podmienkach vznikajú civilné obete. Je to boj s čistým zlom. A civilné obete, collateral damages, sú, dá sa povedať, ťažko odvrátiteľné. Toto ale, čoho sa onehdá snemovňa dopustila, je odvrátiteľné prijatím tohto návrhu zákona nielen do druhého čítania, ale potom aj jeho schválenia.
Pokiaľ ide o rozmenenie na drobné, samozrejme, že ide vždy o štatistiku, ale za každým číslom v tej štatistiky je akýsi osud, akýsi príbeh, čosi, čo sme sa zákonne rozhodli obetovať. To, že takéto zákony existovali a existujú, je fakt. A to nie je z dôvodu obavy z orbánovského šovinizmu a snov o zrušení Trianonu, čo nepochybne viedlo vládnucu trojkoalíciu v čase, keď ju prijímala, k svojmu rozhodnutiu. I Bulharská republika, ktorá mi dala to najcennejšie, čo som v živote dostal, moju manželku, pôvodne žiadala a bolo potrebné vzdať sa bulharského občianstva, keď prijala občianstvo Slovenskej republiky. Štyridsať rokov lieči občanov Slovenskej republiky a slúži im ako lekárka, ale po niekoľkých rokoch sa Bulharská republika, povedzme si, zmátorila a rozhodla sa vrátiť bez ďalšieho občianstvo všetkým, ktorí ho na základe predchádzajúceho zákona stratili, a vrátila teda tak občianstvo tým, ktorí sú rodom Bulhari, ktorí cítia sunáležitosť so svojím rodiskom, moja manželka bola minulý víkend voliť v bulharských parlamentných voľbách, a akýmsi spôsobom vycúvali zo zlého rozhodnutia.
Táto novela dáva všetkým i tým, ktorí tu reprezentujú strany, ktoré pôvodný návrh predložili, vycúvať z nedobrého rozhodnutia. Keď som v minulom volebnom období opakovane predkladal túto novelu zákona, kolegovia zo strany HÍD zaň vždy, za tú novelu, hlasovali, dokonca si ju raz osvojili, celkom ohne weiteres, a predložili ju sami. Samozrejme, aj vtedy som za ňu hlasoval a vtedy za ňu oni tiež hlasovali. Tá novela je stále tu i tí poslanci strany HÍD sú stále tu a akokoľvek Béla Bugár drží svojimi hlasmi kľúče ku všetkým koaličným rozhodnutiam, nie je on ten bezmocný, nie je on ten, ktorý musí poslúchať, jeho hlasy rozhodnú o každom zákone. Neprešlo by zvyšnej dvojke nič, slovami nula. Nič bez súhlasu MOSTU – HÍD. Ale toto nie je apel na MOST – HÍD, to je apel i na kolegov z dvoch ďalších koaličných strán, ktorí môžu uznať, že z toho, čo sa neosvedčilo a čo je zlé, možno vycúvať. A musím povedať, že odhliadnuc od včerajšieho diskusného fóra na stránkach SME na tému brexit a Theresa Mayová a jej nočný dokončený list Európskej únii, sa i tomto bode hovorilo.
Zhodou okolností som včera stretol svojho cteného kolegu spectabilis, bývalého dekana jednej z fakúlt Univerzity Komenského v čase, keď som bol jej prorektorom. A tento môj priateľ mi hovoril o probléme, ktorý vzniká v súvislosti s dedičstvom, ak sa medzitým jeho rodinný príslušník stal občanom iného štátu. Hoci je Slovákom, ale prišiel o občianstvo, a týmto spôsobom má neuveriteľne skomplikované to, čo by inak prebiehalo celkom štandardne pri občanovi Slovenskej republiky. Hovorím teda, že ide o tisíce perspektívne osudov, príbehov a dôvodov, kde na konci je občan Slovenskej republiky postihnutý. Postihnutý niečím nezmyselným, nedôvodným a odstrániteľným.
Nemci majú úslovie: "Konsequenz ist nur der Ochs." Konzekventný, dôsledný je len vôl. Ten bude tak dlho búšiť hlavou do betónovej strechy, až si ju rozrazí a skape. Myslím si, že nie je dôvod zotrvávať v blude, ak je ten blud rozpoznaný. A preto, bez peny pri ústach a nie na počesť dnešného počinu Theresy Mayovej, ale v rámci zdravého rozumu a normálneho láskyplného vzťahu k svojim občanom si dovolím požiadať ctenú snemovňu a samozrejme predovšetkým vládnucu koalíciu, aby nahliadla to, čo som hovoril, a aby nie k mojej sláve, ale hádam k lepšiemu vzťahu k svojim občanom prijala túto novelu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý predkladám spolu s poslancom Národnej rady Ľubomírom Galkom. Predmetom tohto návrhu zákona je sprísnenie podmienok pre mimoriadne povyšovanie a mimoriadne vymenovanie vojakov v zálohe. Podľa navrhnutej úpravy bude možné vojaka v zálohe povýšiť v čase mieru len v rámci povolania na výkon mimoriadnej služby. Inak bude povyšovanie možné, len ak je to nevyhnutné pre riadne plnenie úloh ozbrojených síl, pričom v priebehu dvoch rokov od posledného povýšenia alebo vymenovania bude podľa navrhnutej úpravy možné vojaka v zálohe mimoriadne vymenovať alebo mimoriadne povýšiť len raz a len do hodnosti o jeden stupeň vyššej, než ako dosiahol.
Až donedávna platilo, že doterajšiu štandardnú úpravu mimoriadneho povyšovania a mimoriadneho vymenovania do vojenských hodností vojakov v zálohe nebol dôvod meniť, pretože existovalo niečo ako etická samoregulácia jednotlivých aktérov tohto procesu. Po nedávno medializovaných zisteniach je však potrebné konštatovať, že situácia sa zmenila. Dôvody, pre ktoré je predkladaný tento poslanecký návrh zákona, sú všeobecne známe a netreba ich opakovať. Mimoriadne vymenovanie do vojenských hodností vzhľadom na okolnosti, akými sa udialo, do istej miery devalvovalo vojenské hodnosti v očiach verejnosti a predkladatelia vnímajú ako svoju povinnosť tento stav napraviť. Predkladaný návrh je právnou úpravou pro futuro a nepredpokladá spätné odnímanie vojenských hodností.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na verejné financie, nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, nebude mať ani negatívny vplyv, sociálny vplyv a ani negatívny vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Vážené kolegyne a kolegovia, poprosím vás o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem.

Dobrý deň, vážené kolegyne, kolegovia. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre obranu a bezpečnosť za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 463. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajúce z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. mája 2017 a v gestorskom výbore do 9. mája 2017.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo ešte raz. Tento zákon je veľmi jednoduchý a myslím si, že v odôvodnení som povedal prakticky všetko, ale ešte pár nejakých poznámok, prípadne ak by kolegovia mali chuť reagovať vo faktických poznámkach.
Zámerom tejto úpravy zákona je zamedziť tomu, aby sa z vojenských hodností stal nástroj na zvyšovanie ega niektorých politikov, ktorí boli menovaní a povýšení bez najmenšieho objektívneho dôvodu, aby sa z povyšovania nestala provízia za nejaký dobrý obchod. Jedná sa o zvýšenie významu a kredibility hodností po udalostiach v súvislosti z povyšovania niektorých ústavných činiteľov najmä v očiach verejnosti. Títo boli povyšovaní a menovaní nie ako vojaci, ale ako politici, a hodnosť im bola udelená ako prejav osobnej sympatie. Máme za to, že vo veľmi výraznej miere v očiach verejnosti degradovali nielen samotné hodnosti, ale ohrozili aj dobré meno Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Dôvetok v zálohe sa nesmie stať synonymom slova z vďaky. Ozbrojené sily ako profesionálne vojenské sily Slovenskej republiky nesmú byť zneužívané na to, aby sme si skrz ne prejavovali vďaku alebo iným spôsobom rozdávali oficiálne hodnosti. Je reálnou hrozbou že takýto postup môže poškodiť priamo Ozbrojeným silám, a najmä hrozí to, že členovia Ozbrojených síl stratia profesionálnu motiváciu na získavanie vyšších hodností a s tým spojeným zvyšovaním si kvalifikácie. Členovia Ozbrojených síl, ako v službe, tak v zálohe, musia vnímať povyšovanie a menovanie ako záležitosť čiste profesionálnu. Tak ako študenti vysokej školy musia vedieť, že na to, aby sa stali profesormi, si musia vybrať akademickú kariéru a nikto sa nestane doktorom, docentom či profesorom len kvôli tomu, že mal dobrý vzťah s dekanom alebo rektorom. Pretože na jednej strane je chvályhodné, že pán Danko vyjadril odhodlanie v prípade vojnového konfliktu bojovať v Ozbrojených silách, no na druhej strane je všetkým zrejmé, že tak ako študent prvého ročníka nemôže nahradiť profesora počas prednášky, tak nemôže desiatnik nahradiť kapitána a je irelevantné, či je v službe alebo v zálohe.
Návrh zákona neohrozí žiadnym spôsobom spravodlivé menovanie a povyšovanie a zámerom je zamedziť tomu, aby v parlamente alebo vo vláde sedeli jeden deň desiatnici a druhý deň kapitáni či plukovníci bez toho, aby mali čo len najmenšie tušenie o tom, čo by v Ozbrojených silách muselo takémuto aktu predchádzať. Myslím si, že pre prvé čítanie bolo povedané k tomuto dosť, a budem rád, teda ak budete mať nejaké otázky vo faktických poznámkach. Ak nie, tak by som vás poprosil podporiť tento návrh zákona do druhého čítania, kde by sme ho mohli prípadne ešte nejakým spôsobom doplniť, rozšíriť a vylepšiť.
Ďakujem veľmi pekne.