14. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán kolega predkladateľ, vážený pán kolega spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, ja len dve-tri vety. Chcem vysoko oceniť prácu pána poslanca Galeka a chcem upozorniť ctených kolegov a ostatných, že pri tej situácii, ktorá je dnes na Slovensku v energetike, nestačí len kritizovať, ale treba prinášať aj návrhy a riešenia. A pán kolega Galek je presne ten typ, ktorý dokáže nielen skritizovať, nielen robiť tlačovky o tom, ako je niečo zlé, ale vie investovať obrovské množstvo času, energie a svojich znalostí do toho, aby pripravil kvalitný návrh, ktorým sa veci môžu posunúť ďalej. Čiže chcem to oceniť touto formou skromnou. Ja sa necítim byť doma v tejto tematike, čiže nebudem komentovať samotnú podstatu návrhu, ale je mi jasné, pretože predkladateľom je Karol, že ten návrh je vynikajúci, a chcem ho dať do vašej pozornosti a požiadať o jeho podporu. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Faktická poznámka žiadna. Vyhlasujem týmto všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Áno, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovolím si vystúpiť ešte krátko v záverečnom slove, keďže v piatok, keď tento bod končil, tak nás tu nebolo veľa. Situácia je dnes o trošku lepšia.
Ďakujem veľmi pekne Jozefovi za tie slová. Koniec koncov s ním som riešil asi pred dvomi rokmi odvolávanie predsedu regulačného úradu, kedy sme prvýkrát upozorňovali na to, že tento úrad pod vedením tohto človeka nefunguje ani transparentne, ani systémovo a už vôbec nie nezávislo. O čom je náš návrh, som myslím, že predstavil dostatočne obšírne práve v ten piatok, a dneska by som chcel iba doplniť zopár vecí, ktoré v ten piatok nezazneli a ktoré veľmi úzko s týmto návrhom súvisia.
Máme tu napríklad správu o krajine Slovensko. Správa o krajine Slovensko hodnotila fungovanie Slovenska v rôznych oblastiach, medzi inými aj v energetike a z tej energetiky tak isto sa tam nachádza zmienka o fungovaní Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Píše sa tam: "Komplexný nepriehľadný regulačný rámec komplikuje vzťahy medzi hráčmi na energetickom trhu a brzdí výrobu a distribúciu energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj prechod na čisté energetické technológie. Nedávne zmeny v nastavovaní distribučných taríf naznačujú, že v tejto oblasti stále existuje politický a podnikateľský vplyv." Toto sa píše v správe o krajine Slovensko. Je, nepoviem, že prekvapujúce, ale je možno zaujímavé, že aj v tom Bruseli si všimli, akým spôsobom funguje na Slovensku regulácia, že je čo meniť alebo zlepšovať. Ale nie je to prvýkrát, my tu máme od minulého roka od februára jeden Pilot, to je vlastne takéto úvodné začatie nejakého konania voči Slovenskej republike, resp. dotaz na to, či sme správne implementovali niektoré zo smerníc. Tento Pilot, ak by ste si ho, niekto chcel vyhľadať a pozrieť, má referenčné číslo 8073/15/NR a týka sa transpozície smerníc 2009/72/ES a 2009/73/ES do slovenského právneho poriadku. Pre tých, ktorí nevedia, o čom tieto smernice sú, ide o vlastne tretí energetický balíček, ktorý sme implementovali ešte v roku 2012.
V tomto nám Komisia vyčíta viacero vecí, okrem iného aj to, že predseda úradu je zároveň predsedom Rady, teda toho odvolacieho orgánu, kde sa môžu tí jednotliví dotknutí aktéri odvolať. Takže nie je to vôbec nová vec. No a v našom návrhu zabezpečujeme prísne oddelenie Rady od regulačného úradu, predsedníctvo zavádzame ako trojčlenný orgán s rotačným princípom pri výmene tých jednotlivých členov, zabezpečujeme prísnu nezávislosť týchto oboch orgánov tak, aby návrhy na týchto jednotlivých členov neboli v kompetencii ani politikov, ani ministerstva a ani regulovaných subjektov. Definujeme požiadavku na prax, vzdelanie, odbornosť, jednotlivých členov. No, ako som povedal už minule, nevymýšľame žiadne koleso, vychádzame z praxe v iných členských krajinách, ktoré majú tento tretí energetický balíček implementovaný bez pripomienok. Ide totiž o to, že ÚRSO, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, by mal fungovať tak, aby ľudia o ňom ani len nevedeli. V podstate toto je taká základná požiadavka aj na politikov. Jednoducho keď všetko funguje, tak ľudia sa nemusia zaujímať, čo tí politici robia, a dvakrát to platí pre nejaký úrad, pre nejaký dokonca nezávislý úrad. To znamená, ľudia by nemali vedieť, kto je alebo kto bol Jozef Holjenčík, ľudia by nemali ani poznať v podstate tú skratku ÚRSO. Ide o to, že toto by sa dialo, ak by sme mali naozaj transparentne, systémovo nastavené ceny energií. Pretože práve tieto ceny, s týmito sa stretávajú ľudia každý jeden deň alebo teda, povedzme si, mesiac alebo pri nejakom vyúčtovaní, či už sa to týka elektriny, plynu, tepla alebo vody. Práve toto naštartovalo tú kauzu tých vysokých cien energií, ktorá odhalila tie základné alebo zásadné nedostatky vo fungovaní a nastavení tohto úradu.
Vieme, že pán Jozef Holjenčík z tohto úradu, nepoviem, že odišiel, ale bol odídený alebo bol odstúpený, a ÚRSO, pre ÚRSO týmto ale nič nekončí, tento úrad treba naozaj komplexne prekopať. A toto, toto dokáže naozaj iba nezávislé, nezávislé vedenie úradu, ako aj Rada, ktorá je od tohto úradu oddelená. A práve toto zavádza aj náš zákon.
Tiež je potrebné zaviesť systém a otvorenosť do ich fungovania. Jedno z možností, o ktorom napríklad v tomto návrhu sa nehovorí, ale bolo to už viackrát spomenuté, páni poslanci, pani poslankyňa. Veľmi jednoducho by sme vedeli napríklad zabezpečiť nižšie ceny energií zverejnením, stransparentnením vstupov do tejto cenovej regulácie. To znamená, aby sme my vedeli, čo je prirodzené, teraz nehovorím o všetkých regulovaných subjektoch, ale hovorím o prirodzených monopoloch, to znamená, čo si prirodzené monopoly uplatňujú v rámci cenovej regulácie. Nehovorím teraz o tých položkách v zmysle, že sú to náklady na mzdy alebo náklady na prevádzku, ale aj koľko si tam uplatňujú. Sú to prirodzené monopoly, ktoré fungujú na nejakom vymedzenom území, kde nemajú inú konkurenciu. No a pomôžem si ešte výrokom pána Šefčoviča, nášho eurokomisára pre energetickú úniu, ktorú, alebo jedným citátom, ktorý povedal práve minulý týždeň v rámci Energy Union Tour v Bratislave: "Navrhujeme, aby sme zvýšením fungovania trhových princípov postupne graduálnym a sociálne citlivým spôsobom odstránili veľmi prísnu cenovú reguláciu z toho dôvodu, aby sme mohli rozprúdiť trhové mechanizmy." Veľmi jednoducho preložené: odstráňme reguláciu všade, kde sa len dá. Ale opäť, toto dokáže urobiť iba nezávislý úrad, ktorý nebude podliehať žiadnym vplyvom politikov, ktorý nebude podliehať žiadnym vplyvom regulovaných subjektov. Náš návrh zabezpečí túto nezávislosť, transparentnosť a tak isto, keď tam dosadíme skúsených odborníkov, bude dodržaná aj jeho systémovosť.
Chcel by som vás z tohto miesta podporiť (pozn. red.: správne má byť – "požiadať") o jeho podporu. Ak budú akékoľvek pripomienky, som pripravený o tomto návrhu diskutovať, či už v druhom čítaní, chcel som to v tomto prvom, ale pripomienky neprišli žiadne. Tak isto rád o ňom budem diskutovať aj na výbore.
Možno na záver iba jedna veta. Máme tu návrh, vládny návrh, ktorý sa tak isto týka fungovania Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Je to možno na také odľahčenie, pretože môj návrh neprešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, ale prešiel rokovaním v rámci rozpravy v Národnej rade. Tak v rámci medzirezortného pripomienkového konania ministerstvo dostal 183 pripomienok, z toho 117 zásadných, ktoré naozaj poukazovali na to, že je tam rozpor s tou smernicou, s tým tretím energetickým balíčkom. Z toho bolo akceptovaných, prosím pekne, iba 8 zásadných pripomienok a ďalších 9 čiastočne zo 117 zásadných pripomienok. K môjmu návrhu zatiaľ nebola pripomienka žiadna, ale ak sa akákoľvek pripomienka objaví, budem veľmi rád o nej diskutovať, či už na výbore alebo v rámci druhého čítania. Tým vám veľmi pekne vopred ďakujem za podporu.

Ďakujeme pekne, pán poslanec, pán navrhovateľ.
Chcem sa opýtať ešte pána spravodajcu, či by chcel zaujať stanovisko k rozprave. Nie, nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a nasledovať bude prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 461, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je pod rozhodnutím č. 473. Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Petrovi Osuskému, aby za skupinu poslancov predmetný návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 461.)

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážená snemovňa, tento zákon, ktorý dnes opäť predkladáme spolu s kolegami, je zákonom, ktorý, to už som opakoval a nedá sa nezopakovať, nie je zákonom straníckym, nie je zákonom, ktorý rieši problémy opozície, problémy liberálov, pravice, ľavice. Nikoho takého, pre ktorého by bolo, pre vládnucu koalíciu, primerané odmietnuť ho, ako to už urobila viackrát. Návrh týkajúce sa, týkajúci sa podľa nielen mojej mienky protiprávneho odnímania občianstva občanom Slovenskej republiky je nepochybne na hrane ústavy, ak nie za ňou. Pretože ústava vo svojom príslušnom článku jasne hovorí, že občianstvo nemožno nikomu odňať proti jeho vôli. Táto dikcia ústavy je kategorická a zákon, ktorý novelizujeme, sa práve tohto dopúšťa.
Opäť treba len kvôli reminiscencii zopakovať etiológiu jeho vzniku, dôvody jeho vzniku, prečo ho máme. Ako vieme, bol skratovou, poviem to celkom smelo, skratovou reakciou na Orbánov zákon všemaďarský, ktorým sme sa prslili ako našou odpoveďou. V dôvodovej správe sa môžte dočítať, koľko občanov Slovenskej republiky sme vyhnali z občianstva Slovenskej republiky od 17. júla 2010 v tomto prípade do 12. januára 2017. Bolo ich 1 648, z toho sa týkalo, toto postihnutie, v dôsledku maďarskej verzie presne osemdesiatich štyroch, čo je na stotiny percenta 5 percent. Päť percent je tých, ktorí akýmsi spôsobom súvisia s prijatím maďarského občianstva, pričom vonkoncom nie je povedané nikde, že sa nejednalo o sobáš, o vážny rodinný vzťah, ktorý, ako aj v mnohých iných prípadoch, viedol k tejto zmene; 1 648 ľudí prišlo o občianstvo našej krajiny, ktorá sa na inej časti tváre svojej snaží o zahraničných krajanov, o zahraničných Slovákov, ale vyháňa občanov zo svojho občianstva.
Už minule som hovoril o tom, že tohto sa dopúšťali totalitné režimy, v našich dejinách sa to dopustil tzv. Slovenský štát, ktorý zbavil občianskych práv, občianstva, majetku a všetkého svojich občanov. Potom sa to dialo v totalite komunistickej, ktorá nepohodlných odporcov, ktorí boli dostatočne známi na to, aby ich likvidácia, poprava, zabitie, odsúdenie do väzenia vzbudilo prílišné vlny odporu vo svete, tak ich proste "vyobčanili". Vytlačili ich do priestoru na letisku a tam ich zbavili občianstva. Pavla Kohouta na hraniciach na Šumave do Spolkovej republiky, kde mu za rampou vzali pas a občianstvo.
No, ešte raz, myslím si, že nie je žiadnou hanbou a vonkoncom nejakým ponížením pre vládnucu koalíciu uznať, že tento krok netrafil cieľ, že sa minul tomu, k čomu smeroval. Že poškodzuje občanov Slovenskej republiky tým najhanebnejším spôsobom, že im berie občianstvo. Myslím si teda, že nie je nijakou hanbou po siedmich rokoch uznať, tak ako to teraz, veľmi jeho cti slúžiac, predviedol pán podpredseda vlády Pellegrini, ktorý uznal, že naši štátni úradníci nakopili vrstvu nezmyslenej byrokracie, ktorú on teraz ako Herkules musí z Augiášovho chlieva byrokratov vyhádzať. A tak si myslím, že i tento zákon je dnes na čase zmeniť a bez akýchkoľvek finančných záťaží pre tých, ktorým bol nezmyselne štatút občana Slovenskej republiky odňatý, to týmto ľuďom vrátiť.
A úplne nakoniec pre všetkých dvoch poslancov kolegov zo SMER-u a malého počtu zvyšných koaličných poslancov chcem povedať jedno, pred pár dňami, možno dvoma týždňami na eurovýbore pán premiér Fico na jednej zo svojich ciest do európskych štruktúr hovoril o tom v súvislosti s brexitom, ako budeme bojovať za práva našich občanov v Británii. Samozrejme, že Slovensko nič nevybojuje ako také, ani premiér Fico nevybojuje nič, než to, čo vybojuje Európska únia. S premiérom Ficom sa o slovenských občanoch nikto nebude rozprávať. Samozrejme, že to sú slová dané do vzduchu, ktoré nemajú nijaký dosah, pretože nebude partnerom on ako reprezentant 5-miliónovej krajiny v európskych rokovaniach s Britániou o brexite. Mohol niekde, samozrejme, v kuloároch alebo inde povedať, možno aj na mikrofón, ale nikoho to nebude špecificky zaujímať, nikoho nezaujíma 70-80-tisíc Slovákov v Európskej únii ako nosný bod akéhosi zápasu.
Chcem teda povedať, že čo ale môže premiér Fico a koalícia, ktorú vedie, skutočne urobiť pre svojich občanov, pre svojich 70- či 80-tisíc občanov v Anglicku, je to, že ak sa rozhodnú v rámci svojej snahy o zotrvanie v Británii, alebo v tom, čo z nej po všetkom ostane, ostať občanmi Slovenskej republiky napriek tomu, že budú okolnosťami a pravidlami hry nútení rozhodnúť sa prijať britské občianstvo, tak si myslím, že toto pre nich premiér Fico a jeho koalícia urobiť môže. Môže teda zrušiť tento nezmyselný zákon a neviesť ani ďalšie tisíce ľudí k strate občianstva. Nie je to vlastne nič než to, že sa poučíme. Pripusťme chyby, omylu, reakcie skratovej, ktorá viedla k vzniku tohto zákona, a povieme si, je čas toto zrušiť a je čas nestrácať ďalších a ďalších občanov Slovenskej republiky nezmyselným a na hrane alebo za hranou ústavy stojacim zákonom.
Ďakujem.

Ďakujeme pekne, pán poslanec, za uvedenie návrhu zákona.
A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj pánovi poslancovi Stanislavovi Drobnému, aby predniesol spravodajskú informáciu. Nech sa páči.

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o štátnom občianstve Slovenskej republiky, o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky (tlač 461). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. mája 2017 a gestorský výbor do 9. mája 2017.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Áno, ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásil za klub SaS Ondrej Dostál ako jediný písomne prihlásený.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne, kolegovia, je priam symbolické, že práve dnes Národná rada Slovenskej republiky začína v prvom čítaní rokovanie o návrhu novely zákona o štátnom občianstve. Práve dnes totiž britská premiérka Thereza May zasiela list Európskej komisii, v ktorom Európskej únii oznamuje, že Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska aktivuje článok 50 a začína proces vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie.
Tento moment je mimoriadne dôležitý pri posudzovaní zákona o štátnom občianstve a najmä tej jeho časti, ktorá od roku 2010 umožňuje odoberať slovenské občianstvo našim občanom proti ich vôli. Odoberanie slovenského občianstva slovenským občanom má totiž tri rozmery.
Prvým je ústavnoprávny. Ústava zakazuje odoberať občianstvo občanom proti ich vôli. Tu je to síce akoby zakamuflované tým, že sa nikomu občianstvo neodoberá, iba občianstvo sa stráca, ale to je len slovičkárenie. Tých tisíc, takmer tisíc sedemsto občanov, ktorí už v dôsledku tohto zákona stratili slovenské občianstvo, ho stratili proti svojej vôli. Nechceli ho stratiť, ale prišli oň, lebo taký je zákon. Posúdenie tohto aspektu má v rukách aj Ústavný súd, kde ležia podania na preskúmanie súladu zákona s ústavou. Ústavný súd, a už je to tam niekoľko rokov, dosiaľ nerozhodol. Ale môže tento problém vyriešiť aj Národná rada tým, že zákon o štátnom občianstve zmení a podania na Ústavný súd sa tým pádom stanú bezpredmetnými.
Druhý rozmer problému súčasnej podoby zákona o štátnom občianstve je politický. Zákon o štátnom občianstve bol schválený v rámci politického boja, schválila ho vládna koalícia počas prvej vlády Roberta Fica, kde spolu s Ficovým SMER-om sedeli aj Mečiarovo HZDS a predovšetkým Slotova SNS. Dnes tu máme inú vládnu väčšinu a teda bolo by legitímne očakávať, že iná vládna väčšina sa k tomuto problému postaví inak ako prvá Ficova vláda.
Pokusy o zmenu zákona o štátnom občianstve boli už počas vlády Ivety Radičovej, ani tam sa tesne nepodarilo nájsť dohodu. Opoziční poslanci sa snažili o zmenu zákona o štátnom občianstve v období druhej vlády Roberta Fica, ani tam samozrejme z pozície opozičných návrhov tieto zámery neprešli. Ten politický rozmer je predovšetkým v otázke slovensko-maďarských vzťahov, v otázke postoja slovenskej väčšiny voči maďarskej menšine v tom, či vnímame príslušníkov maďarskej menšiny ako potencionálnych nepriateľov a zradcov, ktorí majú niečo proti Slovensku, ktorí necítia lojalitu k Slovensku, alebo ich vnímame ako svojich spoluobčanov, ktorí sú lojálnou súčasťou tejto krajiny, ktorí sú lojálnymi občanmi tohto štátu, a neobávame sa toho, že ak niektorí z nich by prípadne získali aj občianstvo Maďarska, že by to s tou ich lojalitou mohlo zatriasť.
Ide o to, či sa správame k menšinám ústretovo, alebo konfrontačne. A, bohužiaľ, ten konfrontačný štýl, ktorý tu bol nastolený v otázke štátneho občianstva v časoch vlády Fica, Slotu a Mečiara, pretrváva až do dnešných dní. Napriek tomu, že Slota aj Mečiar sú už dávno na politickom dôchodku, ale ich duch v tomto zákone žije ďalej.
A tretí rozmer je praktický. Slovenské občianstvo strácajú ľudia, ktorí z nejakého dôvodu nadobudli občianstvo iného štátu. A v prípade pár ľudí týkajúcich sa toho maďarského občianstva, to strácajú z dôvodov, že tak to cítia a mali potrebu prejaviť svoju identitu tým, že okrem slovenského občianstva, ktoré majú, si požiadali na základe maďarského zákona o občianstve aj o to maďarské a získali ho. A tým pádom, keďže to oznámili, nevieme, koľkí to neoznámili, keďže to oznámili slovenským úradom, tak prišli o slovenské občianstvo. Ale to sa netýka iba slovensko-maďarského vzťahu, a netýka sa to iba občanov, ktorí žijú na území Slovenskej republiky, týka sa to v naprostej väčšine ľudí, ktorí žijú v zahraničí a majú praktické dôvody, prečo chcú získať občianstvo nejakého iného štátu. Doteraz im v tom Slovenská republika nebránila, teda do roku 2010 nemala s tým problém a od roku 2010, možno to bolo iba zbabrané, pretože aj vtedy sa tá novela zákona o štátnom občianstve schvaľovala v skrátenom legislatívnom konaní, nemôžem si nespomenúť, že práve teraz schvaľujeme v skrátenom legislatívnom konaní novelu ústavy, tak to nakoniec prakticky zasiahlo nie tých, ktorí chcú získať maďarské občianstvo, ale tých, ktorí chcú získať občianstva britské, nemecké, české a akékoľvek iné, kde to ani nebolo smerované, ale kde to spôsobuje najväčšie praktické problémy.
Ale doteraz išlo o stovky ľudí. Mohli ste si povedať, no tak stovky ľudí majú problém, tí si nejako vyriešia. Teraz a dnešným dňom sa to už stáva takmer definitívnym, budú mať problémy občania Slovenskej republiky žijúci vo Veľkej Británii, pretože Veľká Británia odchádza z Európskej únie a v tejto chvíli ešte nevieme, ako budú nastavené vzťahy vo vzťahu k možnosti zamestnávať sa, žiť v Spojenom kráľovstve pre občanov Európskej únie alebo krajín Európskej únie. Ale je veľmi pravdepodobné, že nejaká zmena nastane, pretože práve migrácia z nových krajín Európskej únie bola jedným z najsilnejších motívov, prečo britskí občania hlasovali v brexite za odchod svojej krajiny z Európskej únie. Toto bolo vnímané veľmi emocionálne. A práve postoj k možnosti kontroly migrácie je aj jedným z dôvodov, prečo sa Británia po rozhodnutí občanov o brexite a britská vláda a britský parlament rozhodli pre tvrdý brexit, teda nie nejakú formu veľmi tesného vzťahu z Európskej únie, ale rozísť sa natvrdo, aby mohli kontrolovať, kto bude v Británii žiť a aby nemali v tomto ohľade záväzky voči Európskej únii.
Takže je možné predpokladať, že to nebude ako doteraz a že naši ľudia, naši občania, ktorí žijú vo Veľkej Británii a ktorých, našli sme v údajoch, údaje za rok 2015, 85-tisíc občanov Slovenskej republiky, tak desaťtisíce slovenských občanov budú vystavené otázke, chcete získať britské občianstvo, lebo mnohí z nich už zrejme majú nárok, vzhľadom na to, ako dlho tam žijú, a tým pádom si poistiť možnosť žiť a pracovať vo Veľkej Británii, ale tým pádom stratíte slovenské občianstvo. Alebo si chcete to slovenské občianstvo ponechať, ale potom sa vám výrazne skomplikuje možnosť žiť a pracovať vo Veľkej Británii.
Naozaj chceme slovenských občanov vystavovať takejto dileme? Aj vy, predpokladám, že dnešným hlasovaním o tomto návrhu zákona, môžete na túto otázku odpovedať. A keď nechcete desaťtisíce slovenských občanov, žijúcich a pracujúcich vo Veľkej Británii, takejto nepríjemnej dileme vystavovať, tak by ste mali hlasovať za postúpenie návrhu zákona do druhého čítania.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujeme pekne, pán poslanec, za vaše vystúpenie.
Neregistrujem žiadne faktické poznámky. Teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomuto návrhu zákona ústne. Nech sa páči. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Prihlásil sa jeden pán poslanec.
Nech sa páči, pán poslanec Zsolt Simon.