14. schôdza

... za slovo a ďakujem kolegovi Ondrejovi Dostálovi, že sa mu podarilo identifikovať takéto slepé črevo v našej verejnej správe, ktoré treba prestať financovať a de facto zrušiť. Je to ďalšia organizácia alebo ďalšia štruktúra, ktorú opomenula, aspoň zatiaľ, reforma ESO Roberta Kaliňáka. A ja dúfam, že bude zrušená, pretože neslúži na žiaden účel, a chcel by som aj vyzvať všetkých kolegov tu v sále a kolegyne, samozrejme, aby sa podieľali na jej zrušení, aby sme mali aspoň o trošku efektívnejšiu a lepšiu verejnú správu. Ďakujem.

Ďakujem kolegovi Rajtárovi za reakciu. To značenie "slepé črevo" je veľmi presné. Niekedy sa zvyknú používať také organické prirovnania medzi štátom alebo spoločnosťou a človekom alebo organizmom. Áno, toto je niečo, čo kedysi možno malo význam. Dnes to evidentne žiadny význam nemá, je to duplicitné. A keď sme pri tých analógiách medzi telom človeka a štátom, tak chcem povedať len to, že štát nie je ľudský organizmus a tých slepých čriev má v sebe zakomponovaných oveľa, oveľa viac ako bežní ľudia. Takže aj ja si dovoľujem požiadať kolegov o to, aby sme aspoň toto jedno z viacerých slepých čriev, ktoré máme vo svojom štátnom organizme, pokúsili sa vyoperovať tým, že posunieme návrh zákona do druhého čítania a potom ho v druhom a treťom čítaní schválime. Ďakujem.

Vážený pán predseda, dámy a páni, dovoľte mi, aby som prezentoval náš návrh, Eugena Jurzycu a Martina Poliačika, na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon).
Cieľom návrhu je zakotviť ministerstvu školstva povinnosť každoročne predkladať Národnej rade výročnú správu o monitorovaní a hodnotení kvality vzdelávania. Zatiaľ iba toľko a potom by som sa prihlásil do rozpravy.

Vážené kolegyne a kolegovia, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 5. mája 2017 a gestorský výbor do 9. mája 2017.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Dovoľte mi teda ešte raz v stručnosti povedať, o čom je táto novela, ktorú predkladáme v rámci školského zákona 245. Veľmi v stručnosti. Každoročne do 15. septembra dávame ministerstvu školstva povinnosť, aby predložilo parlamentu správu o monitorovaní a hodnotení kvality vzdelávania a táto správa by mala obsahovať dve časti. V tej prvej všeobecnej časti ministerstvo môže zhrnúť akékoľvek monitorovanie, ktoré sa uskutočnilo, ich súhrnné výsledky, stav, kľúčové problémy alebo nedostatky, ktoré boli identifikované, čo sa týka úrovne vzdelávania, vedomostí a schopností žiakov.
Myslím si, že v súčasnosti, aj keď sa tvorí, ako pán minister povedal, najväčšia reforma školstva za 25 rokov, tak parlament ani verejnosť nie je informovaná o tejto reforme a my by sme potrebovali každoročne získavať informácie, ktoré nedostávame. V súčasnosti aj pán minister v reálnej situácii sa vyhýba všetkým diskusiám alebo kontaktom, kde by sme sa mohli spýtať na jednotlivé informácie, aby mohol prezentovať Učiace sa Slovensko verejnosti. Ja si myslím, že keď to má byť reforma alebo najväčšia reforma za 25 rokov, ktorú prezentovali, tak v spoločnosti by to malo reálne žiť a malo by to reálne vibrovať.
Ak sa bežných ľudí spýtate na ktorýkoľvek úkon alebo vec z minulosti, či už II. pilier, odvodový bonus, rovnú daň, tak každý vám bude vedieť vysloviť alebo si bude aspoň pamätať, že čo to je. A ak sa spýtate na Učiace sa Slovensko, najväčšiu reformu za 25 rokov, tak nikto nebude vedieť definovať žiadne opatrenie, pretože je to veľmi obšírny dokument. A možno aj keby som sa spýtal vás, kolegovia, aby ste mi povedali aspoň dve, tri, päť opatrení z tohto dokumentu, tak by ste ich nevedeli vysloviť.
Preto cieľom je, aby ministerstvo školstva raz ročne nás informovalo, aj ako táto reforma bude pokračovať alebo čo len zváži ohľadom informácií. Ja to možno pomenujem, že v súčasnosti pána ministra vnímam, ako on o sebe hovorí, že reformátor, tak ja mu budem hovoriť, že je to taký milý reformátor, lebo my nevieme, kam tú reformu chce posúvať ďalej a aké informácie nám chce poskytovať.
Takže to by mala byť tá prvá všeobecná časť, ktorej sa týka. Ja ešte musím podotknúť, že aj na výbore pre vzdelávanie, ktoré sme mali, tak odznelo veľmi veľa zaujímavých informácií, ktoré by ste mali počuť aj vy. Hlavná školská inšpektorka na poslednom zasadnutí prezentovala správu o výchove a vzdelávaní alebo správu o stave, výchove a vzdelávaní, kde jedna časť bola veľmi zaujímavá a týka sa celej spoločnosti, a to je extrémizmus. V rámci hodnotových a postojových otázok, ktorých sa ona pýtala vybratej skupiny žiakov, prišla na to, že, alebo tie odpovede boli také, že na prvom mieste, čo sa týka informácie o extrémizme, bol internet, na druhom mieste boli tlačové médiá a na treťom mieste bola škola. Čo sa týka rodiny, tak bola až na siedmom mieste, dokonca ju predbehla ešte aj ulica v stave získavania informácií.
Ja viem, že škola nemôže predbehnúť internet a digitálnu dobu a tlačoviny, ktorá je, ale aspoň zásadným spôsobom by mala ovplyvniť vnímanie a analyzovanie týchto výsledkov, ktoré mladí ľudia dostávajú z novín, teda podporovať či už kritické myslenie, logické myslenie alebo spájanie jednotlivých, jednotlivých informácií.
Ja musím povedať, že na základe aj tohto, čo zverejnila štátna školská inšpektorka, minister školstva cez priamo riadené organizácie, ako je ŠPÚ, neurobil žiadne opatrenia od minulého roku a tento dokument je vonku zverejnený asi štyri mesiace. A my sme nezažili žiaden posun alebo žiadne úkony, ktoré by nastali aj v rámci týchto informácií. A to som vyslovil iba jednu vec, ktorá by vás mohla zaujímať a ktorú by mohol v rámci tohto dokumentu, ktorý by ministerstvo muselo predkladať k 15. septembru, že by mohla obsahovať, okrem iných informácií, ktoré my neurčujeme, nechávame ministerstvu, aby si ono zvážilo, že aké informácie chce prezentovať a čo by bolo pre nich alebo pre ministerstvo a ministra najdôležitejšie.
Tá druhá časť, ktorú sme reálne zadávali, a v dôvodovej správe si ju, resp. v litere zákona si ju viete prečítať, by mala mať osobitnú časť, ktorá analyzuje, čo sa v externých hodnoteniach žiakov pýtame a ako sa tieto otázky a ich zameranie menili za uplynutých päť rokov. My chceme, aby reálne bolo pomenované, pretože zo strany verejnosti je veľký tlak, že v rámci všetkých meraní a hodnotení sa pýtame na niečo, čo vlastne sa neučí. Takže my chceme vedieť, ako za päť rokov sa tieto otázky vyvíjali.
Ja musím povedať, že asi keď sme študovali všetci, no tak sme dostali nejakú informáciu, ktorú sme si prečítali alebo našli aj v encyklopédii a tam sme mali presné vyjadrenie, že čo daná informácia znamená. V súčasnosti mladí ľudia... A to sme brali ako sväté, to sme sa naučili a to sme aj používali. V súčasnosti mladý človek dostane nejakú informáciu, ktorú, predpokladám, zadá do Googlu, tam mu nájde pätnásťtisíc ďalších odkazov a on musí vyselektovať svojím logickým a kritickým myslením, ktorá tá informácia je správna. A my chceme iba porovnanie, že či tieto otázky, ktoré hodnotia vzdelávanie na Slovensku, sú takéto, alebo sú to čisto encyklopedické, aby sme potom mohli robiť ďalšie úpravy a ďalšie rozhodnutia.
Ja musím ešte vysloviť, že v rámci tej všeobecnej časti, ktorá, ktorá je, tak v testoch PISA sme opätovne skončili pod priemerom a do testov PISA sa zapájame už od roku 2006, teda resp. 2003 v prípade matematiky a čítania. A výsledky našich žiakov od roku 2009 iba klesajú vo všetkých troch gramotnostiach. Ja teraz nerozprávam, že toto je chyba súčasného pána ministra. Je to kontinuálne zanedbávanie a možno nezáujem celej spoločnosti a nás aj ako parlamentu o oblasť školstva, ale aj na základe informácií, ktoré by sme počuli, vždy k 15. septembru by sme vedeli, čo ministerstvo plánuje urobiť s jednotlivými opatreniami.
Možno aj v súčasnosti určite vnímate čitateľskú alebo Rok čitateľskej gramotnosti, ktorá by tiež mohla byť súčasťou tejto všeobecnej časti, ale keď sa, keď cestujete po Slovensku a po školách a spýtate sa učiteľov alebo riaditeľov, že čo je vlastne obsahom čitateľskej gramotnosti, keďže nás čaká ďalšie testovanie v rámci PISA, tak vám školy nebudú vedieť nič povedať. To je zase niečo, čo by sme tu mohli si vypočuť a následne na to reagovať, možno interpelovať alebo iným spôsobom tlačiť na ministra, aby naozaj boli vytvorené v prvom rade podporné mechanizmy pre učiteľov a tieto podporné mechanizmy aby boli zavádzané aj do praxe. Ja sa teraz nebudem venovať priamo riadeným organizáciám, ktoré ministerstvo má, a asi všetci vieme, ako fungujú. Keď neviete, tak možno súčasťou tej všeobecnej časti, ktorú ministerstvo bude prezentovať, by mohla byť aj správa o priamo riadených organizáciách.
Ja si myslím, že všetky tieto veci budú alarmujúcou správou, na ktorú, na ktoré, bohužiaľ, nikto teraz nereaguje a nereaguje na ne ani minister, nereagujeme na ne ani my. My máme možno tú výhodu aj s pani spravodajkyňou, že sme členmi výboru pre vzdelávanie a že tam môžeme klásť určité otázky, ale ostane to naozaj iba v tom uzatvorenom priestore. A pokiaľ my sa k tomu verejne nejako nevyjadríme, tak či už vy ako poslanci alebo verejnosť sa nevie dostať k týmto informáciám.
Ja si myslím, že vo všeobecnosti sa my venujeme iba vybaveniu škôl, interaktívnym tabuliam a ostatným náležitostiam. To, čo je však dôležité, je vzdelanie mladého človeka a jeho uplatnenie následne v praxi. A to nehovorím o uplatnení, aby sme ho zaškatuľkovali a pripravovali ho iba na dve veci, a to úrad práce alebo zamestnať, ale aj na rozvíjanie jeho schopností, možno aj plniť si sny a zakladať živnosť, otvoriť si nový podnik a tak ďalej, fungovať. Všetky tieto informácie, ktoré by poskytlo ministerstvo v rámci tejto správy, by nám vedelo ukázať oblasť, ktorá zahŕňa aj odpovede.
Myslím si, že je načase, aby otázka kvality vzdelávania prestala byť témou, ktorej sa venuje iba možno hŕstka ľudí a nadšencov a autorov reformného materiálu Učiace sa Slovensko, ale ktorej sa budeme venovať, alebo my na zasadnutí výboru pre vzdelávanie, ale malo by to byť v prvom rade celospoločenská a samozrejme celoparlamentná téma.
Ja by som vás teda veľmi rád poprosil o podporu tohto návrhu, o posunutie do druhého čítania, kde sme otvorení akceptovať vaše pripomienky.
Ďakujem.

Ďakujem kolegom poslancom, že predkladajú tento zákon. Mať dobré informácie o oblasti, ktorú chceme regulovať alebo ktorú chceme niekam posunúť, je veľmi dôležité. Výročnú správu majú všetky krajiny, kde, takmer všetky krajiny, kde vzdelávanie veľmi dobre funguje. A ak chceme vedieť, kde máme problémy, tak by sme každý rok mali takýto dokument mať. A tak ako správne povedal kolega Gröhling, tak napríklad v tej výročnej správe inšpekcie, o ktorej sa veľa ani nepísalo, ani o tých zisteniach sa nehovorilo v spoločnosti, ale tam boli presne identifikované nedostatky, ktorými naše školstvo trpí. Kolega hovoril o extrémizme, ďalší problém tam bol napríklad zaostalí žiaci. Máme veľmi veľa zaostalých žiakov, ktorým je venovaná neadekvátna pozornosť. Školská inšpekcia napríklad hovorila aj o opatreniach, ktoré by bolo potrebné prijať. Čiže ucelený dokument, ktorý sumarizuje všetky takéto čiastkové správy, ktoré máme, či už inšpekcia, či už máme, lebo máme také rezortné správy, že správa o vysokom školstve napríklad, tak mať jeden sumarizujúci dokument, tak ako s výbornými štatistikami, tak ako to robí napríklad OECD Education at a Glance, je kľúčovým predpokladom, aby sme vedeli, kde vlastne reforma a naše školstvo má smerovať. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Návrh, aby ministerstvo školstva malo povinnosť každoročne predkladať Národnej rade správu o monitorovaní a hodnotení kvality, je isto veľmi dobrým návrhom. Mne osobne však je ľúto, že sa navrhovatelia pustili do jej špecifikácie spôsobom, ktorým úzko vymedzili rozsah informácií v osobitnej časti správy, a zároveň sa pustili do príliš detailnej špecifikácie týchto údajov a to si podľa mňa bude vyžadovať v druhom čítaní zásadné úpravy.
Totiž oni sa zamerali na tvorbu otázok v testovaní na základných školách v piatom a v deviatom ročníku a na maturite, pričom špecifikácia týchto oblastí nie je tu vymedzená ani správne pojmovo, napríklad pojem encyklopedické vedomosti je tak skôr z mediálnej oblasti ako z odbornej a rovnako schopnosť zvládať informačné technológie sa dnes už, poznáme ju pod pojmom počítačová informačná gramotnosť. Ale čo chcem povedať viac, je, že zaujímavejšie ako tieto pomery v otázkach testovaní na základných školách a na stredných školách sú zaujímavé zistenia z medzinárodných štúdií. A mňa by skôr zaujímalo, aby táto správa obsahovala informácie, do ktorých medzinárodných štúdií sa zapája Slovensko, do ktorých nie, z akého dôvodu, lebo dôvody bývajú finančné. A tieto štúdie sa hlbšie zaoberajú práve tými výsledkami a zisteniami našich žiakov v jednotlivých oblastiach ako toto testovanie, ktoré, mimochodom, je plné otáznikov a práve vo chvíli, keď sa diskutuje o tom, akú máme mať koncepciou vzdelávania, je testovanie 5, 9 a maturita podrobovaná odbornej diskusii a nemusí byť ani v takej podobe, ako ju poznáme dnes. Čiže nezachádzala by som do takýchto podrobností v zákone.

Ďakujem veľmi pekne, že si ozrejmil vo väčšom detaile, že o čo nám vlastne týmto zákonom ide, nadväzujúc aj na to, čo predo mnou povedala kolegyňa Zimenová. Určite v druhom čítaní sme si vytvorili priestor na možno odstránenie prílišnej detailnosti na jednej strane a zahrnutie niektorých oblastí, ktorým sme sa nevenovali na tej druhej. Preto pevne dúfam, že sa to do druhého čítania dostane, lebo toto nie je zásadná výtka, to je v podstate okresanie rohov a špecifikácia veci.
Čo je dôležité, je, že dlhodobo sa sťažujeme pri nastavovaní pravidiel pre vzdelávacie koncepcie na nedostatok informácií, a častokrát nedostatok informácií máme na základe toho, že aj tí, ktorí sa pýtať majú, alebo niečo zisťovať majú, tak to buď zisťujú nesprávnym spôsobom, alebo sa nepýtajú na tie správne veci, ktoré by boli potrebné potom pri nastavovaní pravidiel nejakým spôsobom použiť. Ako príklad uvediem iba testovanie spred, myslím, dvoch rokov, kde časová schéma bola nastavená tak, že bol jeden čas na všetky predmety vrátane kreatívnych riešení na konci toho testu, a teda deti, ktoré chceli mať čo najlepšie urobené tie povinné časti, sa tam nedostali, lebo príliš veľa času venovali tým povinným predmetom a ku kreatívnemu riešeniu problémov sa nedostali, lebo bol iba jeden časový balík. A keby sme napríklad takúto vec tu vedeli dopredu, by sme vedeli dať odporúčanie ľuďom, ktorí tie testy zadávajú, nech na každý predmet, aj na tú kreatívu v testoch dajú samostatný čas, a tým pádom by sme každé vedeli vyhodnotiť samostatne, čo už sa dnes deje. Takže namiesto telefonátov kamarátom, ktorí tie testy píšu, ktorých samozrejme máme a poznáme, by bolo dobré to mať systematicky ošetrené.

Ďakujem pekne. Podľa mňa to bola dobrá prezentácia. Pripomeniem za verejné financie, že toto by bol veľmi lacný spôsob, ako pomôcť školstvu bez nároku na verejné financie. A tiež to, že diskutovať môžeme na pôde parlamentu alebo jeho výborov o čomkoľvek a teda aj v oblasti školstva, ale nie v čomkoľvek môžeme efektívne vplývať na jeho kvalitu. A myslím si, že už tak, ako je to napísané, samozrejme s tým, že v druhom čítaní môžu prísť pozmeňujúce návrhy, ktoré tento návrh zlepšia, tak si myslím, že už tak, ako je to napísané, že to má šancu na zlepšenie kvality.
Vychádzam z toho, že signály o tom, že naše školstvo má nízku kvalitu, dostávame predovšetkým z OECD a to najmä okrem tej analýzy Education at a Glance, ktorá tu už bola spomínaná pani Remišovou, tak ešte aj, a povedal by som, že najmä z merania PISA. A meranie PISA je založené na testoch a my ich teda nemôžeme úplne ignorovať a nerozprávať sa o nich, keďže to je signál, ktorý ide do celého sveta aj dovnútra Slovenska a ovplyvňuje vnímanie školstva a hovorí naozaj aj niečo o jeho kvalite. Čiže nemôžeme rozprávať na základe týchto údajov a neanalyzovať ich ďalej.
Ďakujem.

Ďakujem. To, čo pán poslanec Jurzyca už povedal, gro mojej faktickej poznámky, nebudem sa opakovať. Ja už len poďakujem pánom poslancom a predovšetkým Braňovi Gröhlingovi za pragmatické vystúpenie v rozprave, kde zdôvodnil všetky dôvody, prečo daný návrh zákona jednak podporiť. A hlavne aby to neskončilo tak, ako niektoré správy skončia, to znamená, správa pre správu. V tomto prípade by to určite nebolo tak, ale na základe tých výsledkov by sme sa dopracovali možno aj k nejakým ďalším riešeniam ako pozdvihnúť kvalitu vzdelávania na Slovensku. Takže ešte raz vďaka. Medzi riadkami odznela taká žiadosť o podporu tohto návrhu. Z tohto miesta hovorím, že našu podporu určite máte.