14. schôdza

Ďakujem za všetky faktické poznámky, úprimne povedané, nečakal som až toľko. Takže naozaj úprimne ďakujem, že ste sa zapojili do tejto diskusie. A skúsim, skúsim to takto skraja.
K pánu poslancovi Žarnayovi, no, ide aj o to, či sa, alebo akým spôsobom pozeráme na toho riaditeľa. A akú v súčasnosti má prípravu riaditeľ, keď si preberieme celý systém momentálne nastavenia funkčného vzdelávania, a pôjdem ešte dopredu na proces, kedy dochádza k výberu tohto riaditeľa, tak nájdeme tam množstvo, veľmi veľa vecí, ktoré nefungujú dobre a treba ich jednoznačne zmeniť. Dnešní riaditelia jednoducho majú, naozaj mnohých osobne poznám, skvelých riaditeľov, keby som to mal nadľahčiť, tak by som ich nechal naklonovať, ale to sa nedá. Ak by som, ak by som mohol mať tú moc niečo meniť, rozhodne by som išiel do krokov, ktoré jednoznačne povedú k tomu, aby sa vyberali čo najsprávnejší ľudia, aby boli stanovené jednoznačne kritériá na ich výber a tiež aby mali títo riaditelia podporu v podobe naozaj moderných druhov školení. Aby sa stali skutočnými lídrami, ktorí vedia viesť kolektívy a vedia vytvárať tú správnu atmosféru. Toto im v súčasnosti v tej príprave chýba. Pokiaľ tam neurobíme nič, tak sa nepohneme nikam.
A viac nestihnem asi už.

Končím všeobecnú rozpravu k tomuto bodu. Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko v záverečnom slove. Áno, je tomu tak.
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Ja iba veľmi krátko.
Poviem vám to takto, pán Mizík. Ja urobím absolútne všetko pre to, aby ľudia ako vy mali čo najmenší vplyv na slovenské školstvo. To, že sedíte tu v parlamente, je omyl. (Potlesk.) To, že sedíte vo výbore pre vzdelávanie, je ten najväčší omyl. Tam je pán predseda výboru, ja neviem, či je to možné, ja sa pôjdem teraz ho spýtať, ak je len minimálna možnosť, aby som podal nejaký návrh na vylúčenie vás z výboru pre vzdelávanie, tak to urobím a budem prvý, ktorý to podpíšem. Ďakujem. (Potlesk.)

Pýtam sa pána spravodajcu, či ešte chce vystúpiť v záverečnom slove. Nie, nie je tomu tak. Ďakujem veľmi pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Natálie Blahovej a Ondreja Dostála na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona je pod tlačou 476. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí pod č. 488.
Dávam slovo pani poslankyni Natálie Blahovej, aby návrh zákona uviedla, nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Natálie Blahovej a Ondreja Dostála na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 476.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, cieľom nášho návrhu je zabezpečiť, aby sa do resocializačných centier dostávali iba osoby, ktoré úspešne absolvovali protidrogovú liečbu alebo liečbu inej závislosti. Zabezpečí sa tým, že do resocializačných zariadení sa nebudú dostávať závislé osoby, u ktorých hrozia úteky a delikvencia.
Takisto sa predloženým návrhom zabezpečuje, aby sa do reedukačného centra dostávali maloletí len na základe odporúčania znalca z odboru psychológie o tom, že umiestnenie maloletého v takomto type zariadenia je v jeho záujme.
Poslaním resocializačného strediska je v zmysle znenia zákona aktivizovanie vnútorných schopností detí a plnoletých fyzických osôb na prelomenie psychických dôsledkov, fyzických dôsledkov a sociálnych dôsledkov drogových alebo iných závislostí a na zapojenie sa do života v prirodzenom prostredí. V súčasnosti súdy pri nariaďovaní umiestnení maloletých v resocializačných strediskách neprihliadajú na možnú závislosť maloletých na návykových látkach, najmä na drogách, a v dôsledku toho sú maloletí vystavení ničím neriadenej a nesledovanej abstinencii, čo má za následok úteky, delikvenciu mladistvých a iné patologické javy.
V našom návrhu dopĺňame aj oprávnenie zamestnanca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na účely vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vyžiadať si od lekára potvrdenie o absolvovaní liečby drogovej závislosti alebo inej závislosti maloletého, o ktorého umiestnení do resocializačného strediska rozhoduje. Túto zmenu odporúčajú roky jednak odborníci, psychiatri, adiktológovia a jednak pracovníci pomáhajúcich profesií, ktorí sa venujú resocializácii.
Toto zistenie priniesol aj poslanecký prieskum výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Rovnako na tento nedostatok v zákone upozornila vo svojej mimoriadnej správe verejná ochrankyňa práv.
Dôsledkom toho, že zákon na túto povinnosť povinných zabudol, je to, že práva detí sú ohrozené. Stáva sa to, že deti, ktoré neprešli detoxom, sú umiestnené do resocializačných centier bez odborného vyšetrenia a bez liečby. V prípade, že dieťa závislé nebolo, nie je preňho takýto pobyt účelný a poškodzuje ho na jeho právach. V prípade, že dieťa bolo závislé a nebolo liečené, bez lekárskej starostlivosti v takomto zariadení trpí bolesťami a rôznymi príznakmi nekontrolovanej detoxikácie.
Som presvedčená, že táto zmena je nevyhnutná. Preto vás týmto, vážené kolegyne a kolegovia, prosím o vašu podporu nášho návrhu.
Ďakujem pekne.

Ďakujeme pekne pani poslankyni za uvedenie predmetného návrhu zákona.
A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Lukáčovi... (Reakcia z pléna.) Iba, pardon. Nie je moja chyba, je to ich chyba, pánovi poslancovi Baránikovi.

Ospravedlňujem sa. Vážená pani podpredsedníčka, s ospravedlnením dovoľte, aby som uviedol v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku tento zákon a vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 5. mája 2017 a gestorský výbor do 9. mája 2017.
Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Otváram týmto všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásil jeden pán poslanec, pán poslanec Ondrej Dostál.
Nech sa páči.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážená pani spolupredkladateľka, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som aj ja povedal pár slov ako spolupredkladateľ tohto návrhu zákona.
Z môjho pohľadu bola impulzom správa verejnej ochrankyne práv, nie tá riadna správa, ktorú každoročne predkladá, ale mimoriadna správa, pretože mali sme tu už viac mimoriadnych správ. Na jednom z predchádzajúcich zasadnutí to bola mimoriadna správa, ktorá upozorňovala na situáciu v celách policajného zaistenia, na to, že sa tam porušujú základné práva a slobody, že polícia postupuje mimo rámec zákona, a keďže, bohužiaľ, táto parlamentná väčšina, resp. aj parlamentná väčšina, ktorá tu bola predchádzajúce volebné obdobie, ignoruje odporúčania verejnej ochrankyne práv, a v tých každoročných správach, ktoré dostáva parlament, je aj prehľad toho, ako sa naložilo s odporúčaniami verejnej ochrankyne práv z predchádzajúcich rokov a z mimoriadnych správ, a je to teda obvykle neradostné čítanie, aká veľká časť odporúčaní zostala nerealizovaná, a čo je na tom ešte horšie, ostala bez reakcie. Pretože už som o tom hovoril, nie je nikde napísané, že ak verejná ochrankyňa práv niečo odporučí, dospeje k nejakému záveru, navrhne nejaké opatrenie, že to vláda alebo parlament musia nevyhnutne zrealizovať, ale mali by k tomu prinajmenšom zaujať stanovisko, mali by povedať áno, vidíme to ako problém a chceme to riešiť tak, ako to navrhuje verejná ochrankyňa práv, alebo povedať nie, nie je to problém, to si len verejná ochrankyňa práv vymýšľa a nie je to dôležité, dramatizuje situáciu, my si myslíme, že vôbec s tým netreba nič robiť, alebo uznať, že je to problém, ale z nejakých objektívnych dôvodov to nie je možné riešiť, alebo prípadne navrhnúť iné riešenie.
Bohužiaľ, veľmi častou reakciou je, že nič, ani jedno, ani druhé, ani tretie, ani štvrté. Myslím, že takýmto spôsobom by sme sa nemali stavať k zisteniam a odporúčaniam verejnej ochrankyne práv. A pani Jana Dubovcová, ktorá teraz skončila svoje funkčné obdobie, dávala dostatok podnetov aj pre vládu, aj pre parlament, aby zjednala nápravu v situáciách, keď dochádza k porušovaniu základných práv a slobôd.
Jednou z tých mimoriadnych správ verejného ochrancu práv bola tá, ktorú sme na predchádzajúcej riadnej schôdzi mali, a bola to mimoriadna správa o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušovaniu základných práv a slobôd detí postupom orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Táto správa reagovala aj na situáciu v resocializačnom stredisku Čistý deň, na prípad detského domova Peto konštatovala, že boli odhalené nedostatky v kontrole tohto zariadenia, najmä s ohľadom na nezávislosť tej kontroly. Nedostatok nezávislej kontroly podľa verejnej ochrankyne práv vyplýva zo skutočnosti, že ak v detskom domove vykonáva kontroly ústredie, toto opätovne kontroluje iba samo seba, pretože je to v prvom rade ústredie, ktoré rozhoduje o tom, do ktorého detského domova bude dieťa umiestnené. Je teda veľmi nepravdepodobné, že ústredie by pri kontrole dospelo k záveru, že dieťa umiestnilo do nevhodného zariadenia a tým de facto skonštatovalo, že to bolo v prvom rade ústredie, ktoré pochybilo pri jeho určení.
Stále sa dozvedáme nové a nové skutočnosti, ktoré potvrdzujú pochybenia a spochybňujú snahu o dôslednú a nezávislú kontrolu týchto zariadení, či už ide o detské domovy, alebo resocializačné strediská.
Zistenia verejnej ochrankyne práv sa týkajú napríklad takýchto vecí: "Súdy, až na malé výnimky, neumožňujú dieťaťu byť priamo vypočuté v každom konaní, ktoré sa ho týka. Súdy takmer vôbec nevykonávajú osobnú kontrolu v zariadeniach, do ktorých detí umiestňujú. Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele tým, že umožňuje kumuláciu funkcií na strane zriaďovateľa detského domova, riaditeľa detského domova a profesionálneho rodiča, otvára priestor na obchádzanie zmyslu a účelu tohto zákona, čo v kompetencii znie nekompetentnou kontrolou, oslabuje sociálnoprávnu ochranu detí. Pri určovaní zariadenia, do ktorého má byť dieťa umiestnené, je skôr zohľadňovaný záujem zariadenia, než najlepší záujem dieťaťa. Kontrolné orgány nevykonávajú riadne svoje kontrolné právomoci, kontrolné orgány nemajú vypracované žiadne záväzné štandardy, na základe ktorých by vedeli, akým spôsobom a čo je potrebné v zariadeniach kontrolovať."
Tie zistenia sú obsiahle a dalo by sa na ich základe pripraviť ešte niekoľko noviel zákonov. Nie všetky odporúčania, ktoré sú obsiahnuté v tejto mimoriadnej správe verejnej ochrankyne práv, majú charakter taký, že s nimi môže robiť niečo parlament. Je tam množstvo vecí, ktoré sú v kompetencii ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Je tam množstvo vecí, kde aj legislatívna úprava, by bolo vhodnejšie, keby s ňou prišlo priamo ministerstvo a nebolo by to riešené poslaneckým návrhom, ale pokiaľ ministerstvo nekoná, pokiaľ parlamentná väčšina nemá chuť konať, tak to musia byť poslanci, ktorí sa chopia iniciatívy.
Vo vzťahu k legislatíve mimoriadna správa verejnej ochrankyne práv odporúča napríklad:
- zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele upraviť tak, aby do resocializačného strediska mohli byť umiestnené detí až po riadnej diagnostike a detoxikácii, a to aj v tom prípade, ak o umiestnení rozhoduje súd na základe neodkladného opatrenia alebo výchovného opatrenia,
- zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele upraviť tak, aby sa zvýšil počet povinných návštev v zariadeniach na výkon opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a aby aspoň dve z týchto návštev boli povinne neohlásené,
- zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele upraviť tak, aby neumožňoval kumuláciu funkcií na strane zriaďovateľa detského domova, jeho riaditeľa a profesionálneho rodiča, alebo zabezpečiť, aby v konaní, v rámci ktorého sa rozhoduje o umiestnení dieťaťa do zariadenia na výkon opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, bol názor dieťaťa vždy zohľadnený, a aby nutnosť a účelnosť umiestnenia dieťaťa do zariadenia na výkon opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately bola vždy preskúmaná a potvrdená nezávislým odborníkom z oblasti detskej psychiatrie.
Z týchto odporúčaní vychádza aj náš návrh zákona. Keď sme ho pripravovali, tak sme dospeli k záveru, že nestačí upraviť iba samotný zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, ale je potrebné zasiahnuť aj do Civilného mimosporového poriadku a konkrétne do ustanovenia, ktoré sa týkajú toho, že v konaní, v ktorom súd rozhodne bez návrhu o umiestnení maloletého do resocializačného strediska, súd by mal zisťovať, či maloletý predtým absolvoval liečbu drogovej závislosti alebo inej závislosti, pretože do takýchto zariadení sa majú umiestňovať maloletí, ktorí boli závislí a ktorí absolvovali liečbu. Nie tak, ako sa stávalo a ako sa stáva, ako na to upozorňuje správa verejnej ochrankyne práv, že sú tam umiestňovaní maloletí, ktorí ešte neabsolvovali liečbu alebo dokonca ešte ani diagnostika k závislosti neprebehla.
A rovnako tak, aby sa pri umiestňovaní do reedukačného centra predtým absolvovalo znalecké dokazovanie s cieľom, či je v záujme maloletého ho umiestniť v reedukačnom centre. Čiže aby ani v jednom prípade, ani v druhom prípade, ani v tých resocializačných strediskách, ani reedukačných centrách neboli maloletí umiestňovaní len svojvoľne bez toho, aby to bolo v ich záujme a aby to napĺňalo tie znaky a malo tie dôvody, ktoré zákon predpokladá pre umiestňovanie maloletých v takýchto zariadeniach. A ako sa uvádza aj v správe verejnej ochrankyne práv, umiestňovanie v tomto type zariadení má byť posledná možnosť, keď už nie je možné situáciu riešiť nejako inak. Nemá to byť biznis, na ktorom niekto zarába, to už vôbec nie, ale aj keď odhliadneme od tohto aspektu, tak najprv sa majú vyskúšať všetky iné možnosti, až potom sa má pristúpiť k umiestneniu maloletého v zariadení.
A vzhľadom na to, že tie postupy môžu byť rôzne, môže to byť na žiadosť rodičov, môže to byť na základe rozhodnutia súdu, výchovného opatrenia, neodkladného opatrenia, tak je potrebné upraviť aj Civilný mimosporový poriadok, aj zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. A je tam aj článok 3, ktorý rieši cez zákon o zdravotnej starostlivosti v službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti otázku vydávania potvrdení o tom, že maloletý absolvoval liečbu drogovej závislosti alebo inej závislosti pre účely súdneho konania.
Chcem povedať, že pri príprave tohto návrhu zákona sme konzultovali s pani verejnou ochrankyňou práv Janou Dubovcovou, za čo sa jej chcem poďakovať. Tá výsledná podoba návrhu zákona je z veľkej časti aj jej zásluha a vec toho, ako pripomienkovala návrh, ktorý sme pripravili, a ako sa k nemu postavila, s akými podnetmi prišla.
Ako som už povedal, nerieši tento návrh všetky odporúčania, ktoré mala verejná ochrankyňa práv vo svojej mimoriadnej správe, dokonca nerieši ani všetky odporúčania, ktoré mala vo vzťahu k zákonu o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. Zdalo sa nám, že to by bolo príliš veľké sústo na poslanecký návrh zákona. Tento problém vidíme ako najvážnejší a považujeme za veľmi dôležité a akútne prísť s jeho riešením čo najskôr, aby prax, že sa do resocializačných stredísk umiestňujú detí, ktoré tam nemajú čo hľadať, lebo neprešli liečbu drogovej alebo inej závislosti, aby sa táto prax čo najskôr skončila.
Za seba hovorím, že si nerobíme nejaké veľké ilúzie o tom, že vládna koalícia bude ochotná tento návrh zákona schváliť, a to už vzhľadom aj na samotný kontext. Dovolím si pripomenúť, že väčšina parlamentu odmietla zobrať mimoriadnu správu verejnej ochrankyne práv čo i len na vedomie. Za to, aby parlament zobral správu verejnej ochrankyne práv na vedomie, tu pred zhruba mesiacom, alebo kedy sme to preberali, hlasovalo 63 zo 140 prítomných poslancov, hlasovali za to poslanci strán demokratickej opozície, väčšina poslancov strany MOST - HÍD, proti síce hlasoval iba jeden poslanec, ale zdržalo sa 76 poslancov z radov strán SMER - SD, SNS a fašistickej strany.
Rovnako aj vzhľadom na to, že Civilný mimosporový poriadok bol po dlhých rekodifikačných prípravách schválený pomerne nedávno, nadobudol účinnosť až minulý rok a doteraz ešte nebol novelizovaný, tak je nám jasné, že prvým jeho otvorením nebude tento drobný, parciálny návrh, ktorý z hľadiska celej konštrukcie Civilného mimosporového poriadku je v zásade iba detail, aj keď z hľadiska riešenia problémov detí, ktoré sú umiestňované v resocializačných strediskách, je to veľmi dôležitá vec. Napriek tomu a k tej skepse, ktorú mám k šanciam tohto nášho návrhu, si myslím, že to nie je a nebola zbytočná práca, ten návrh je pripravený, ten problém v tejto chvíli je komunikovaný nielen vo forme jedného z odporúčaní verejnej ochrankyne práv, ktoré má šancu dopadnúť tak ako všetky tie ostatné alebo mnohé ostatné, ktoré sú ignorované príslušným rezortom. A ja verím, že ak nie teraz, tak v blízkej budúcnosti, napríklad keď bude ministerstvo otvárať jeden alebo druhý zákon, čiže Civilný mimosporový poriadok, alebo zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, tak bude príležitosť na diskusiu o tom, ako zlepšiť tie parametre zákona, ktoré sa svojím poslaneckým návrhom pokúšame s kolegyňou Natáliou Blahovou zlepšiť my. No keď nebude na to vôľa ani vtedy, tak to možno chvíľu dlhšie potrvá, ale raz budeme mať v tomto parlamente silu na to, aby sme to zmenili.
Ďakujem.

Pán poslanec, aj teraz máme silu na to, aby sme to zmenili. Pozrite sa, keby som o tom teraz dala hlasovať všeobecným súhlasom, tak by vám to prešlo. (Reakcia z pléna.)
No. Faktické poznámky na vás, dve dámy, dve panie poslankyne. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pani poslankyňa Blahová, nech sa páči.