14. schôdza

Ďakujem pekne. Tak to vyzerá, z toho, čo si, kolegyňa, hovorila, takže vlastne ten, keď nemá niečo pána, tak sa možnože aj menej sleduje, ako sa plnia tie naše záväzky. A rovnako to, lebo to je aj naozajstným dôvodom, prečo sa rozhodla kolegyňa takúto novelu kompetenčnú vlastne priniesť do parlamentu, stanovením presných kompetencií alebo povinností bezbariérovosti na ministerstvo práce, na ministerstvo zdravotníctva a ministerstvo školstva, sa im teda možnože sťažuje situácia, týmto ministerstvám, ale konečne by mali tieto zariadenia aj pána, ktorý by dohliadal na tú skutočnú bezbariérovosť. Znova sa vrátim k tomu, že u nás je najväčším problémom pri bezbariérovosti dostatok odborníkov. Faktom je, že na školách, na vysokej škole je veľmi málo táto oblasť spomínaná, je veľmi málo aj hodín venovaných tejto oblasti, takže aj toto je problémom, ktorý sa týka priamo vzdelávania.
Takže ďakujem kolegyniam za všetky príspevky, ktoré poukázali na najväčšie problémy, ktoré v našej spoločnosti sú v súvislosti s bezbariérovosťou. Fakt veľa drobností, ktoré my považujeme za drobnosti, sú veľmi dôležité práve pre hendikepovaných ľudí. A je úplne iné, ak urobíme jednu nájazdovú rampu, ale neurobíme vodiaci pás pre nevidiacich. Že vtedy, jak keby tie opatrenia strácajú možno zmysel. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ja by som na záver chcela povedať už len pár slov na túto tému. Ďakujem veľmi pekne svojim kolegyniam a verím, že nabudúce sa zapojíte viacerí z vás, lebo určite máte tie skúsenosti aj ostatní, aj keď nie, ako som povedala, asi osobné alebo možno nie až také závažné.
Jednu oblasť, ktorú som vôbec nespomenula a kvôli ktorej zážitky alebo teda príbehy, ktoré sa s ňou spájajú, by boli na ďalšiu hodinu, sú sociálne zariadenia, toalety. Zámerne som ju nespomenula, pretože naozaj to je veľmi komplikovaná téma a veľmi dôležitá, samozrejme, hneď, teda ako si to uvedomíme v súvislosti s nemocnicami a školami. Už tu hovorili aj, aj kolegyne, ktoré sa venujú asistentom na školách, že deti sa často nedostanú na záchod len preto, že ich tam nemá kto, nemá im kto pomôcť. To isté sa presne stáva v nemocniciach. Tie podmienky sú naozaj nedôstojné. Často vás odbijú s tým, že: čo by ste chceli? Že máte tam už nejako vydržať a oni na to nemajú kapacitu. A to nie je v zlom, oni na to naozaj nemajú kapacitu a často ani to technické vybavenie, ani personálne vybavenie, ako som spomínala.
Aj preto by som bola veľmi rada a teraz sa obraciam aj na kolegov z koalície, keby tento jednoduchý návrh zákona našiel podporu aj vo vašich radoch a začali ste uvažovať, že či toto nie je cesta... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Že či toto nie je cesta, ktorou sa uberať, a že či aj vy by ste aspoň takouto možno malou kvapkou nepomohli práve pri zlepšovaní podmienok, ktoré, ktoré samozrejme budú slúžiť nám všetkým. Pretože nikto z nás nikdy nevie, čomu niekedy v budúcnosti bude musieť čeliť. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi najprv v úvodnom slove v krátkosti predstaviť môj návrh zákona. Súčasné znenie školského zákona v § 11 ods. 4 ustanovuje, že pedagogická dokumentácia školy alebo školského zariadenia uvedená v ods. 3 písm. a) až k) sa vedie na tlačivách podľa vzorov schválených a zaradených ministerstvom školstva. Triedna kniha sa môže viesť aj v elektronickej forme. Triedna kniha vedená v elektronickej forme sa najneskôr na konci príslušného školského roka vytlačí v listinnej podobe, podpíše a opatrí odtlačkom pečiatky školy alebo školského zariadenia.
Moja úprava umožňuje elektronickú triednu knihu, ak sa tak škola rozhodne, zabezpečiť pre potreby hodnovernosti, archivácie elektronickým podpisom a pečaťou. Cieľom návrhu zákona je teda prispieť k väčšej elektronizácii a informatizácii škôl a školských zariadení a zároveň aj ich odbremenenie od zbytočnej byrokratickej záťaže. Vzhľadom na skutočnosť, že všetky školy a školské zariadenia nedisponujú v súčasnosti technickými prostriedkami na zabezpečenie hodnovernosti pedagogickej dokumentácie, ktorej súčasťou je aj triedna kniha, návrh zákona ponecháva aj doterajšiu možnosť vedenia elektronickej triednej knihy s tým, že jej hodnovernosť a archiváciu bude možno zabezpečiť klasickou listinnou formou.
Ďalšou vecou, ktorú riešim, je takmer desatina odkazov a poznámok pod čiarou k týmto odkazom na osobitné zákony odkazujúce na už zrušené zákony. Hoci neaktuálnosť tzv. poznámok pod čiarou nemá za následok nemožnosť uplatniť aj práva a povinnosti subjektov, ktorým sú určené, zainteresovaným subjektom to predsa len môže sťažiť porozumenie zákona a teda aj postup v zmysle platnej legislatívy.
Cieľom návrhu zákona je preto aj kodifikácia jeho normatívneho textu uvedeného v poznámkach pod čiarou, čo môže napomôcť adresátom právnej normy v lepšom pochopení paragrafového znenia a prispieť k väčšej zrozumiteľnosti platnej právnej úpravy.
Návrh zákona má pozitívny vplyv na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, nezakladá žiadne sociálne vplyvy a nemá vplyv ani na podnikateľské prostredie. Viac sa vyjadrím v rozprave, kde bude i možnosť reagovať na mňa faktickými poznámkami, na čo sa úprimne teším. A ako prvý sa do nej aj hlásim.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že zákon, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona rokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 5. mája 2017 a gestorský výbor do 9. mája 2017.
Pán predsedajúci, prosím vás, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ospravedlňujem sa kolegovi, že som ho takto predbehol. Takže, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ako vidím, pri tomto zákone, pri tomto školskom návrhu sme opäť v komornej atmosfére. Dovoľte mi teda vo svojom príspevku povedať a doplniť niekoľko faktov, prečo som sa rozhodol prísť práve s týmto návrhom zákona.
V posledných rokoch sa nemalé finančné prostriedky štátneho rozpočtu Slovenskej republiky investovali do elektronizácie verejnej správy. A táto investícia by sa mala prejaviť aj v oblasti školstva. Ak teda aplikačná prax, kedy stále väčšie nároky sú kladené na elektronizáciu nášho systému, ukazuje cestu, mali by sme nachádzať také riešenia, ktorými naplníme často zabúdaný cieľ informatizácie spoločnosti, aby sa ľudská práca zjednodušila a technológie nás odbremeňovali a nepridávali nám čoraz väčšiu záťaž. A práve toto slovo je kľúčové – záťaž.
Netvrdím, že v iných povolaniach sa zvládnutie, resp. nezvládnutie elektronizácie neodráža na jej náraste. Chcem len vysvetliť, že úroveň administratívnej záťaže, ktorá sa týka tak učiteľov, ako aj riaditeľov, má v školstve svoje špecifiká. Musíme dodržiavať množstvo drobností ohľadne formálnej stránky dokumentácie, v skratke, vyčiarkovanie kolóniek a tak ďalej.
Viete, učitelia sú väčšinou citlivé duše. Áno, sú citliví, ak niekto, riaditeľ alebo inšpekcia, hodnotí ich prácu podľa toho, ako je čo vyplnené, naplánované, vyhodnotené v rôznych správach. Preto sa snažia vyhovieť všetkým, čo ich ale stojí veľa síl a energie.
Zoberme si napríklad práve triednu knihu. Jeden z prepočtov uvádzal dokonca, že ročne klasickým spôsobom zápisu potrebných údajov strávi pedagóg cca 35 hodín ročne, čo je prinajmenšom diskutabilné ako efektívne využitý čas. Mohlo by sa dokonca povedať, že je to mrhanie s potenciálom vysokoškolsky vzdelaných, odborne zdatných ľudí.
V súčasnosti elektronickú triednu knihu, ktorou, plnohodnotným využívaním, by sme vedeli ušetriť aj veľké tony papiera, len cez jednu spoločnosť využíva v tomto školskom roku na Slovensku 660 škôl. Tento produkt využívajú pritom aj v iných krajinách a teda od nás zo Slovenska sa táto aplikácia, toto riešenie dostáva ďalej do sveta. Ide o aplikáciu, ktorá funguje na rôznych platformách, tak na stolových počítačoch, ako aj na tabletoch a smartfónoch. Učiteľ v prehľadom prostredí, ktorého prvé funkcie vznikali na základe iniciatívy riaditeľov, učiteľov už od roku 2011, a systém sa tisíckami pripomienok, komentárov menil do súčasnej podoby, zadá učivo, chýbajúcich, ak chce, aj domáce úlohy. Takže je to systém, ktorý je omnoho flexibilnejší ako súčasná papierová podoba. Vedenie školy má okamžitý prehľad o dianí na škole. Už žiadne spočítavanie čiarok, škrtanie políčok alebo aj hľadanie stratenej triednej knihy, keď sa niekde zabudla. Všetky údaje stačí zapísať iba raz. Je priamo prepojená s rozvrhom, internetovou žiackou knižkou a tematickými plánmi učiteľa. Tie si učitelia vedia pred začiatkom školského roka natiahnuť do systému a potom už iba preberajú a odklikávajú, čo prebrali a čo im ešte ostáva. Prehľadne, jednoducho, jedným klikom. To, čo zadávate, či už známky, učivo alebo dochádzku, okamžite vidí rodič cez svoje konto na internete alebo v mobile. Aj vzorné dieťa môže z času na čas postihnúť nejaký problém, ktorý sa dá ľahko vyriešiť, ak sa podchytí na začiatku.
Používanie elektronickej triednej knihy nie je teda o tom byť moderný, ale o tom, aby učiteľ mohol robiť to, čo vie najlepšie a čo by mal robiť predovšetkým – učiť a vychovávať deti.
Ďalšia rovina, ktorú tu musím zdôrazniť, je spôsob, akým som k zmene zákona pristúpil. Keďže dôverne poznám školské prostredie, viem, ako pomaly a často s odporom sa prijímajú takéto zmeny, najmä také, ktoré sú školám nanútené bez dostatočne dlhého, nazvime to, prechodného obdobia posunu od tradičného k modernému. A to platí ako pre elektronickú triednu knihu, tak aj pre zavádzanie každej jednej inovácie. Aby som to vyjadril v prirovnaní, čo sa nám často stáva? Ak riaditelia alebo učitelia prídu z rôznych konferencií s množstvom námetov ako veci zlepšovať, bez komunikácie so svojimi ostatnými kolegami, ktorých je potrebné o tom presvedčiť, sa nikam nepohnú. Demonštrovať im možnosť, vysvetliť im pozitíva prechodu na takúto formu a áno, áno, aj zabezpečiť technickú výbavu učiteľa smartfónom s veľkým displejom, resp. tabletom, keďže dnes už existujú mobilné verzie elektronickej triednej knihy.
Nešiel som cestou striktného zavedenia určitého postupu, pretože niektoré školy ostanú pri tradičnom postupe. Sú tak zvyknutí a ak dokážu efektívne plniť všetky úlohy, ktoré od nich požadujeme, nesmieme ich do toho tlačiť. Ale môžeme byť hrdí, že učitelia sami bez nariadenia ministerstva pociťujú potrebu ísť s dobou cez riešenia, ktoré sú primerané pre 21. storočie.
Týmto návrhom zákona len dokážeme tým, čo vedia a chcú, že nastáva čas otvárania dverí. Vytvárajú sa podmienky tým, čo zvládnu robiť veci inak.
A na záver mi dovoľte ešte jednu myšlienku. Myslím si, že každá veľká zmena je zložená z množstva drobných krokov. Podporou tohto návrhu zákona môžeme urobiť drobný krok, ktorý sa potom prejaví veľkou zmenou.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Iba veľmi kratučko zareagujem, že zdalo sa mi, keď som, teda vedela som, aký návrh zákona predkladáte, zdalo sa mi čudné, že v dnešnej dobe, ktorá je plná internetu a všelijakých technológií, nových, moderných, že neexistuje takýto spôsob vedenia triednej knihy. Takže podľa mňa toto by mala byť úplne taká najsamozrejmejšia drobnosť, nad ktorou pri hlasovaní, o ktorej by asi nemal váhať dnes ani jeden poslanec. A teda budem dúfať, že sa vám podarí tento malý, maličký krôčik k lepšej, neviem, k lepšiemu školstvu presadiť. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pán Sopko, je to dvojsečná zbraň. Deklaračný cieľ zákona, ktorým je prispieť k väčšej elektronizácii a informatizácii škôl a ich odbremenenie od zbytočnej byrokratickej záťaže, neberie ohľad na nutnosť neustále prispôsobovať a inovovať elektronickú formu, pretože súčasná elektronická forma v dnešnom rýchlom slede vývoja technológií už v blízkom časovom horizonte bude zastaralá, viď cédečká.
Pán Sopko, staré dobré byrokratické papiere, ktoré v archíve vydržali desaťročia, chcete vymeniť za byrokratickú elektronickú formu, ktorá bude musieť nevyhnutne už v krátkodobom, v krátkodobom časovom horizonte neustále sa prispôsobovať novým technológiám. Poviem vám príklad. Bol som archivár na mojej škole. Boli tam papiere od roku 1922, najmenší problém nebol. Boli to tri skrine plechové a všetko bolo v poriadku. A keď ste aj hovorili, že bude to elektronicky, ale potom sa to vytlačí v listinnej podobe, tak potom, kde sa ušetrí na tých lesoch v tonách papiera?
Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. K pani kolegyni Jurinovej, ono vlastne už od roku 2015 elektronická triedna kniha v zákone je. Len je tam to ustanovenie, ktoré sa týka toho, že na konci roka sa vytlačí do papierovej podoby, podpíše, opečiatkuje. Moja zmena navrhuje popri tomto riešení, navyše, ak škola má na to technické vybavenie a chce, môže archivovať daný dokument v elektronickej podobe.
A k pánu poslancovi Mizíkovi, ja nič nejdem rušiť, ja len otváram možnosť, aby tie školy, ktoré chcú prejsť na tento modernejší spôsob archivácie, mohli tak urobiť. Čiže školy, ktoré chcú ostať pri klasickom spôsobe, vytlačiť, archivovať klasickým papierovým spôsobom, v poriadku, áno. Ale dovolím si poznamenať, že investujeme veľké peniaze momentálne, aspoň podľa mojich informácií, do nového kódového dátového centra, ktoré môže perfektne slúžiť k tomu, aby sme ukladali aj takéto formy dokumentov. Ak toto dokážeme a ide sa to naozaj reálne aj urobiť, tak nevidím dôvod, prečo by sme to nevyužili na niečo užitočné. Veď vyhľadávať informácie v elektronických dátach, určite uznáte, je jednoduchšie, ako niečo hľadať v papieroch aj v akejkoľvek skrini.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, byrokracia je problém, ktorý netrápi len nás. Niektoré krajiny sa s ním popasovali lepšie, napríklad pobaltské, iné v európskom priestore sa s tým boria rovnako ako my. Na byrokraciu sme svorne hundrali už pred vznikom Slovenskej republiky, ale musím skonštatovať, že najmä v poslednom desaťročí už nabrala priam obludné rozmery. Širším uplatnením elektronizácie vo verejnej správe sme očakávali zjednodušenie mnohých procesov v komunikácii s orgánmi verejnej správy, ako aj v odbúravaní administratívnej záťaže pracovníkov tejto správy. Opak je však pravdou. Zavedenie elektronizácie je pomalé, málo dostupné, no najmä, keďže sa akosi nedokážeme zbaviť klasickej papierovej podoby, duplicitné. Spoločné uchovávanie dokumentov a komunikácie v tlačenej i elektronickej podobe považujem za bohapusté plytvanie.
Školstvo nie je v tomto prípade žiadnou výnimkou. Elektronické triedne knihy sú nespornou výhodou. Elektronické triedne knihy aktuálne už v roku 2015 využívalo okolo 300 slovenských škôl. Napriek tomu ju však museli vypisovať aj ručne a viesť tak rovnaké údaje dvojmo. Zákon totiž neumožňoval čisto len jej elektronickú podobu. Až prijatou novelou školského zákona bolo možné známky a dochádzku zapisovať už aj čisto iba elektronicky. Na nový systém si učitelia museli zvykať a určite sa to nezaobišlo bez počiatočných problémov, či už technických alebo zlyhania ľudského faktora.
No napriek tomu sa tento nový a moderný systém elektronických triednych kníh osvedčil a mnohí, ktorí naň spočiatku aj nadávali, pochopili, že je potrebné, aby školstvo kráčalo s dobou. Veď až tretina učiteľov považuje podľa prieskumov administratívnu záťaž na školách za vysokú. Označili ju dokonca až za štvrtý najzávažnejší problém slovenského školstva.
Ako učiteľ s temer dvadsaťročnou praxou to viem potvrdiť na základe vlastných skúseností. Dennodenne som sa ako triedny učiteľ či radový učiteľ musel stretávať s byrokratickými zápismi a výpismi, záznamami a štatistikami. Často nebolo dôležité, ako učiteľ učí, ale či do triednej knihy urobil záznam presne podľa predpisov, či v nej prázdne políčka vyčiarkal zľava doprava a nie sprava doľava, či písal názvy predmetov s malým alebo veľkým písmenom, či zapísal prebraté učivo presne podľa tematického plánu a podobne.
Na takýchto byrokratických predpisoch stála česť školy, ktorá mohla byť veľmi ľahko otrasená, a to po vykonaní kontroly školskou inšpekciou, ktorá namiesto toho, aby sledovala proces učenia, zakladala si práve na dodržiavaní nezmyselných predpisov, škrtania triednych kníh či iných zápisov. Netrúfnem si odhadnúť, koľko učiteľov za nesprávne či nedostatočné vedenie triednej knihy dostalo zápis za porušenie pracovnej disciplíny, pretože štatistiky tohto typu zrejme ani neexistujú. Žiaľ, aj o tom je súčasné slovenské školstvo. Pre mnohých učiteľov predstavuje triedna kniha, zvlášť tá v papierovej podobe, nielen byrokratickú záťaž, ale aj strašiaka pred možnými sankciami.
Určite nikto nepochybuje, že vedenie pedagogickej a ostatnej dokumentácie v škole je dôležité pri zabezpečení organizácie vyučovania, poriadku a archivácie údajov. V súčasnosti je však zároveň aj zdrojom vysokej administratívnej záťaže zamestnancov školy. O čo viac povinností majú pedagógovia, ktoré nesúvisia s učením, o to menej času majú na tvorivú prípravu, na vlastné vzdelávanie a rozvoj svojich učiteľských schopností. Ak napríklad zapísanie do triednej knihy trvá v jednej triede 3 minúty a učiteľ učí 22 hodín za týždeň, je to cca 35 hodín jeho pracovného času ročne, ktoré venuje administratívnym zápisom. A to nehovorím o triednych učiteľoch a ich povinnostiach pri vedení triednej knihy, koľko stoviek hodín sú nútení venovať aj po pracovnej dobe týmto zápisom. Vždy sa totiž zdôrazňovalo, že triedna kniha je vizitkou práce triedneho učiteľa. Radosť z triednych kníh v papierovej podobe mohli mať akurát tak žiaci, ktorí ich s obľubou nosili počas hodiny do inej triedy, kde mala hodinu druhá skupina. Mohli sa tak nielen slobodne poprechádzať po chodbách školy, ale aj si popri tom poprezerať svoje známky v klasifikačnom hárku. No a samozrejme maturanti, ktorí aspoň raz 4 roky mohli triednu knihu v rámci slávnostného ceremoniálu pečatenia ukradnúť či symbolicky pochovať. V prípade elektronickej triednej knihy túto výsadu stratili.
Aj keď sa byrokratizácia na slovenských školách prijatou novelou školského zákona sčasti zmiernila zavedením elektronických triednych kníh a mnohí učitelia si vydýchli, že sa tak mohli venovať viac pedagogickej činnosti než tej administratívnej, problém sa nepodarilo doriešiť do úspešného konca. Na konci školského roka škola totiž musí elektronické triedne knihy vytlačiť a archivovať. Ak by sa školám umožnilo archivovať triedne knihy len v elektronickej podobe bez nutnosti ich tlačenia a uchovávania v papierovej podobe, bola by tu šanca ušetriť finančné prostriedky tak na tlač, ako aj samotné uchovávanie. Čo do priestoru i finančných prostriedkov je zásadný rozdiel spravovať papierový archív a mediálny archív. Elektronické triedne knihy zároveň slúžia aj ako pomyselný kontrolný orgán pre plnenie si základných povinností učiteľov. Učiteľ je povinný zaznamenať na každej vyučovacej hodine neprítomných žiakov a učivo, ktoré bolo na danej hodine prebrané. Riadne a včasné splnenie tejto povinnosti systém zaznamená a tým sa odbremeňuje aj vedenie škôl. Dodatočné záznamy, pokiaľ sú povolené a umožnené administrátorovi, sú kvalifikovaným podkladom na vyhodnotenie kontrolnej činnosti.
Akákoľvek možnosť odbyrokratizovať procesy v štátnej správe je vítaným prínosom. Možnosť ukladania triednych kníh v elektronickej podobe je nespornou výhodou šetriacou finančné prostriedky v aj tak poddimenzovanom školskom rozpočte, šetriacou naše životné prostredie a čas ľudí, ktorí tak budú mať väčší priestor na riešenie iných problémov. Nehovoriac už o spomínanej kontrolnej činnosti riaditeľa školy, ale aj školskej inšpekcie, pretože pokiaľ by boli triedne knihy či iná pedagogická dokumentácia uložené v tejto podobe, bola by možná oveľa flexibilnejšia kontrola na diaľku, šetriaca čas a finančné prostriedky. Tu by bolo možno na zváženie vytvorenie centrálnych úložísk údajov, tzv. klaudov, ktoré by boli dostatočne veľké a najmä zabezpečené na zber a uchovávanie tohto druhu informácií. Možnože to znie ako sci-fi v oblasti školstva, ale je reálny predpoklad, že práve takéto využitie elektronizácie prinesie značné zjednodušenie riadiacich a najmä kontrolných procesov. Samozrejme ďalším prirodzeným predpokladom je dostatočne erudovaný a zdatný ľudský faktor na oboch stranách barikády, vedenie škôl, učitelia a zriaďovatelia, ako aj školská inšpekcia, ministerstvo školstva a ďalšie inštitúcie.
V neposlednom rade oceňujem aj očistenie pôvodnej zákonnej podoby od obsolentných odkazov, ktoré môžu mnohým, ktorí pracujú s týmto zákonom, spôsobovať nemalé problémy, nezrovnalosti a nedorozumenia. Pán kolega Sopko tak svojím návrhom prispieva k tak potrebnej právnej istote, ktorá je nevyhnutným východiskom nielen vo verejnej správe.
Ja osobne vítam akúkoľvek možnosť zjednodušiť a zlepšiť byrokratické postupy vo verejnej správe, čím sa zvýši kvalitatívny predpoklad tejto činnosti, a preto tento návrh zákona určite podporím.
Ďakujem za pozornosť.