14. schôdza

Nech sa páči, pán poslanec Drobný.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, ja poviem v krátkosti pár slov vzhľadom na to, že za včerajšok a dnešný deň k tejto téme bolo povedané vlastne všetko, čo sa malo povedať. Takže máme pred sebou návrh novely Zákonníka práce, ktorý pre pracovníkov maloobchodu opätovne povýši nedeľu na deň pracovné voľna. Predtým, než sme sa rozhodli tento návrh vypracovať, sme si na mnohých miestach overili, čo pre pracovníkov maloobchodu, majiteľov obchodov, ako aj spotrebiteľov nedeľa ako deň pracovného voľna prinesie.
Samotní pracovníci maloobchodu nemajú záujem o prácu v nedeľu. Tá nie je poväčšine dostatočne ohodnotená, celkovo sú mzdy v tomto sektore služieb veľmi nízke. Nie je preto nič prekvapujúce, že Odborový zväz pracovníkov obchodu a cestovného ruchu sa už roky o návrat nedele medzi dni pracovného voľna zasadzuje. Prieskumy tiež ukazujú, že ani zákazníci nevidia v zatvorení obchodov cez sviatky a v nedeľu problém. V roku 2014 vykonala v tejto veci prieskum agentúra Polis. Z výsledkov prieskumu vyplynulo, že 58 respondentov zatvorenie obchodov cez sviatky a v nedeľu nevníma ako problém. Nakoniec rodinný rozpočet drvivej väčšiny ľudí neumožňuje väčšie nákupy každý deň, preto nemajú problém návštevu obchodu vypustiť práve v nedeľu. Problémy to neprinesie ani majiteľom obchodov, keďže v nedeľu budú mať zavreté všetci, nik tým nezíska konkurenčnú výhodu. Dnes, ak by majiteľ zavrel obchod na základe vlastnej iniciatívy, prenechá časť tržieb konkurencii.
V tejto veci je ale najdôležitejšia požiadavka pracovníkov obchodu, ktorú prezentujú aj ich odbory. Zákazník v nedeľu nakupovať môže a nemusí. Majiteľ obchodu môže nedeľné tržby oželieť, ak mu za to nestoja. Pracovníci obchodu, čo sú prevažne ženy, v nedeľu do tej práce v mnohých prípadoch proste musia, nemajú na výber. A tak často nemajú ani len ten jeden deň v týždni, v ktorom môžu byť všetci členovia rodiny pospolu. Dámy a páni, doprajme im ten, aspoň jeden jediný deň.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chce sa k rozprave vyjadriť navrhovateľka? Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Na záver by som ešte chcela povedať teda niekoľko viet. Jednak to, že túto, tento návrh zákona sme začali, na tomto návrhu zákona sme začali pracovať ešte takmer pred rokom, ešte s nebohým naším poslancom, naším drahým kolegom nebohým Ondríkom Binderom a potom sa to nejako že vlastne dostalo, dostalo sa to do zákona vlastne. Dostali sme sa k tomu až teraz.
Chcela by som povedať, že včera bola Národnej rade Slovenskej republiky odovzdaná petícia občanov Slovenskej republiky, ktorú zorganizovalo občianske združenie Aliancia za nedeľu v spolupráci s Konfederáciou odborových zväzov Slovenskej republiky za prijatie zákona na ochranu voľnej nedele, ktorú podpísalo viac ako 83 274 občanov Slovenskej republiky, z toho platných podpisov je 77 412. Takisto voľnú nedeľu podporuje aj Odborový zväz pracovníkov obchodu a cestovného ruchu s jeho predsedom Jozefom Zadňanom, citujem: "Už dozrel čas na to, aby aj zamestnancom v obchode bolo umožnené plnohodnotne stráviť dni oddychu s pozitívnymi účinkami na regeneráciu pracovnej sily a zabezpečenie dostatočného času stráveného so svojimi najbližšími. Je to zároveň prejav vzájomného porozumenia naprieč politickým spektrom medzi zamestnávateľmi, zástupcami zamestnancov, zamestnancami a širokou verejnosťou."
Ďalej by som zacitovala vyjadrenie na, teda podpory pre petíciu Aliancie za nedeľu od pána, od prezidenta Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky pána Jozefa Kollára, citujem: "Sociálni partneri vrátane Konfederácie odborových zväzov sú spolu s členskými štátmi Európskej únie vyzývaní, aby uľahčovali zosúladenie pracovného a rodinného života. Jedným zo základných cieľov aktivít odborových zväzov je aj spolupodieľanie sa na vytváraní takého spoločenského prostredia, ktoré je ústretové k rodine a vytvára reálne možnosti pre dosiahnutie harmonickej rovnováhy pri plnení povinností v rodine a v práci. Preto aj touto cestou vyjadrujem v mene Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky podporu občianskej iniciatíve Aliancia za nedeľu za prijatie zákona na ochranu nedele."
Snahu občianskeho združenia Aliancie za nedeľu, s ktorou vlastne v spolupráci sme pripravili tento zákon, túto snahu podporujú aj mnohé kresťanské cirkvi v Slovenskej republike, ako Rímskokatolícka cirkev, Evanjelická cirkev augsburského vyznania, Reformovaná kresťanská cirkev a mnohé iné. Aby som neuprednostňovala svoju katolícku cirkev, dovolím si zacitovať z uznesenia Predsedníctva synody Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku. Citujem: "Predsedníctvo synody konštatuje, že ciele Aliancie za nedeľu, občianskeho združenia, sú v plnom súlade s biblickými hodnotami, reformačným učením i praxou života viery reformovaných kresťanov na Slovensku. Preto Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku podporuje snahu Aliancie za nedeľu prijať legislatívne opatrenia na ochranu voľnej nedele na Slovensku i v ostatných štátoch Európskej únie. S bratskou láskou, láskou László Fazekas, biskup, a Sándor Molnár, hlavný synodálny radca."
Prečítam aj ďalšie organizácie, ktoré podporujú voľnú nedeľu. Je to Odborový zväz NKOS Železnice, Výbor OZ Coop Jednoty Galanta, spotrebné družstvo, Odborová základná organizácia pri spoločnosti Tesco Stores v DC Beckov, Občianske združenie Slovo pre ženy, Koinonia Ján Krstiteľ, cirkevná nezisková organizácia, Spoločenstvo Kresťanské Slovensko, Slovenský odborný zväz pôšt a telekomunikácií (pozn. red.: správne „odborový“) a tak ďalej, Združenie pre ochranu rodiny a mnoho, mnoho ďalších.
Vážení poslanci, páni poslanci, vážené pani poslankyne, na základe týchto faktov vás žiadam i prosím zároveň, zvážte podľa vedomia a svedomia, či chcete podporiť tento návrh zákona a úbohé diskriminované predavačky, unavené, zničené a prepracované a či im dožičíte svojím hlasovaním odpočinok v nedeľu a strávenie tohto dňa so svojimi rodinami. Záleží to len od vášho hlasovania a nič vám nebráni v tom, aby ste tento návrh podporili.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Toľko záverečné slovo. Chcem sa ešte opýtať pani spravodajkyne, či by chcela dodať niečo k rozprave? Nie, nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Miroslava Beblavého, Kataríny Macháčkovej, Simony Petrík a Zuzany Zimenovej na vydanie zákona o zabezpečení predškolskej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona je uverejnený ako tlač 456, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí pod číslom 468.
Teraz dávam slovo pani poslankyni Simone Petrík, aby predmetný návrh zákona uviedla. Nech sa páči.

(Rokovanie návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého, Kataríny Macháčkovej, Simony Petrík a Zuzany Zimenovej na vydanie zákona o zabezpečení predškolskej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 456.). )

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne a kolegovia, ktorí ste ešte zostali v pléne, opäť sme sa s kolegami Mirom Beblavým, Zuzkou Zimenovou a Katkou Macháčkovou rozhodli podať návrh zákona, ktorý by každému dieťaťu garantoval predškolskú výchovu od troch rokov v prípade záujmu rodičov o takéto miesto. Stále totiž považujeme vytvorenie takejto garancie za účinný systémový krok v oblasti rodinnej politiky. Politiky, ktorá je dlhodobo na periférii záujmu posledných vlád.
V minulom roku bolo opäť zamietnutých vyše 11-tisíc žiadostí o umiestnenie detí do škôlok. To sú tisíce mladých rodín, ktoré musia siahať hlbšie do vrecka a zaplatiť si drahú súkromnú škôlku, na ktorú často ani nemajú peniaze, ale uskromnia sa, lebo nemajú na výber. A to nehovorím o finančnej tiesni matiek a otcov samoživiteľov, ktorí sú na škôlku existenčne odkázaní. A to všetko len preto, že tento štát ich dlhé roky ignoruje a nie je schopný im miesto v škôlke pre ich deti zagarantovať. Je dokázané, že dostupná predškolská starostlivosť je jediným alebo jedným zo zásadných opatrením, ktoré skutočne dokáže mať vplyv na to, aby sa ľudia rozhodli mať viac detí. Ako vyplýva z ekonomických prognóz, Slovensku hrozí najväčší prepad počtu produktívnych ľudí, v roku 2050 na jedného dôchodcu budú pracovať dvaja ľudia v produktívnom veku, zatiaľ čo dnes pracujú piati. Čiže aj nedostatkom miest v škôlkach dávame nebezpečný signál do spoločnosti, že mať deti je riziko, že štát nevie zabezpečiť adekvátnu podporu všetkým rodinám a že rodičovstvo neprebehne hladko.
Rozumný trend, ktorý sledujeme v Európskej únii vo viacerých štátoch, ako je napríklad Nemecko, je zavedenie individuálnej garancie pre rodiča, že to miesto pre svoje dieťa mať bude. V Nemecku zaviedli túto garanciu pred niekoľkými rokmi a dokonca ju rozšírili až na jeden rok veku dieťaťa. My navrhujeme začať garanciou pre všetky deti od troch rokov. Rovnako ako v Nemecku zároveň navrhujeme, aby túto garanciu realizovali obce ako subjekt, ktorý je jednak zo zákona zodpovedný za zriaďovanie týchto zariadení a cez ktorého aj dnes už tečú finančné toky na financovanie nákladov spojených so škôlkami.
Okrem toho v návrhu zavádzame aj kompenzačný prvok v sume 213,20 eur, čo je aktuálna mesačná výška rodičovského príspevku, ktorý bude obec nútená vyplatiť rodičovi, ak nebude schopná zabezpečiť jeho dieťaťu miesto v škôlke. Robíme to preto, aby sa obce začali aktívne zaujímať o túto situáciu a aby boli motivované hľadať spôsoby, ako deti umiestniť. Tu je, samozrejme, dôležité povedať aj to B, teda nielen dať obciam tú povinnosť garantovať miesta v škôlke, ale dať im aj prostriedky a flexibilné možnosti realizácie tohto návrhu.
Preto navrhujeme, aby obec mohla túto zodpovednosť realizovať nielen priamo cez škôlky verejné, ako je to teraz, ale aby tak mohla robiť jednak napríklad cez uhradenie starostlivosti v cirkevných alebo súkromných škôlkach zapísaných v sieti škôl a predškolských zariadení alebo aby to mohla urobiť aj cez tzv. detské skupiny. Pretože jedna situácia, s ktorou sa dnes stretávame, je aj napríklad, že starosta by aj rád vyhovel rodičom, najmä v menšej obci, ale nemá nielenže žiadne peniaze, ale ani počet detí na to, aby naplnil klasickú škôlku alebo triedu do škôlky, a tak na ňu získal prostriedky. Alebo vie, že aj keby ju zriadil, neudrží ju prevádzkovať. Zároveň už máme príklady aj spolupráce obce, resp. mestskej časti so súkromnými škôlkami, už teraz takéto príklady sú, či už napríklad v mestskej časti v Petržalke, ktoré majú bilaterálne dohodnuté, dohodnutú spoluprácu so súkromnými škôlkami, ktorá, ktoré majú voľné kapacity, a tie teraz ponúkajú pre deti, ktoré nedostali miesto v štátnej škôlke, a obec im potom prispieva sumou, ktorá je veľmi blízka normatívu, a tým pádom rodičia nedoplácajú takú veľkú sumu. Čiže tie pozitívne príklady už teraz na Slovensku máme. Je vidieť, že keď samospráva alebo keď obec chce, tak to ide. A tu je koreň problému. Čiže naozaj nie je to o tom, že my chceme samosprávy pokutovať.
Nami navrhovanú kompenzáciu vo výške rodičovského príspevku, ako som spomínala, 213,20 eur mesačne, zástupca ZMOS-u v médiách označil za neprijateľnú. Podľa mňa je neprijateľné, že dnes sú všetci rodičia platcami daní, ale len niektorí získajú miesto v škôlke pre svoje dieťa. To je podľa mňa neprijateľné. Naším návrhom by sa odstránila diskriminácia týchto rodičov a ich detí. K udeľovaniu pokút by vôbec nemuselo dochádzať, pretože spoločne so zákonom o garancii miesta v škôlke predkladáme aj zákon o detských skupinách, ktoré som už viackrát spomínala, a ten zaručí, že každá obec bude môcť veľmi jednoducho lacno zriadiť vo svojej obci detské skupiny, ktoré sa budú vedieť samé zafinancovať. Stačí prejaviť dobrú vôľu a samosprávy by sa nemuseli ničoho obávať. Moja kolegyňa a spoluautorka zákona Katka Macháčková je sama primátorkou mesta Prievidza a viete, koľko detí od troch rokov je umiestnených u nich v škôlkach? Všetky. A dokonca nie od troch, ale už od dva a pol roka. Takisto aj v malých obciach sú dostupné riešenia a dôkazom je napríklad starostka pani Erika Cintulová z Kláštora pod Znievom, ktorá veľmi briskne zareagovala a medzi prvými využila vládnu dotáciu, expresne otvorila škôlku, expresne škôlku rozšírila.
Viaceré samosprávy na jednej strane majú záujem, ale boli odmietnuté a zas mnohé samosprávy, naopak, sa tie peniaze ani nesnažia získať. Príklad, niektoré mestské časti v Bratislave sa o umiestňovanie svojich detí nezaujímajú a radšej teda to ponechajú na súkromné škôlky, ktoré sú potom, ktoré spadajú potom pod Magistrát mesta Bratislavy, ktorý je za ne zodpovedný, a ten nie je ochotný nejakým spôsobom súkromné škôlky zapísané v sieti podporovať, pretože tie peniaze idú na úkor iných, iných častí Bratislavy.
Ja sa teda pýtam, prečo to teda niekde ide a niekde nie? A z tohto dôvodu v rámci nášho návrhu zákona zavádzame aj spomenutú kompenzáciu. Mnohým samosprávam, ja som o tom hovorila s viacerými starostami, primátormi, samozrejme, ten kompenzačný prvok sa im nepáči, to je jasné, ale povedia mi na to, že tak nájdite iný spôsob, ako prinútiť tie samosprávy, aby to urobili. Ale aký je ten iný spôsob? Tak ak máte nejaký nápad, budem rada, ale myslím si, že zaviesť povinnosť kompenzácie je presne ten spôsob, ktorý dotlačí samosprávy k aktívnemu záujmu o vytváranie miest v škôlkach, pretože ono to naozaj možné je.
Výstavba či rekonštrukcia existujúcich budov materských škôl z aktuálnych vládnych programov je pomalá a nedostatočne finančne podporená, a preto by nemala byť jediným spôsobom, ako zvýšiť počet miest pre deti. Pretože aj v budúcnosti pri poklese súčasného babyboomu, ktorý máme teraz, keď rodí generácia tzv. Husákových detí, môže opäť dôjsť k tomu, že sa, že zostanú tieto priestory opäť prázdne a nevyužité. Preto opäť zdôrazňujem dôležitosť druhého zákona, ktorý s kolegami poslancami predkladáme, a to je, teda s kolegyňou Zuzkou, a to je zákon o detských skupinách.
Na záver chcem ešte dodať, že garancia miesta v škôlke nie je populizmus. Naopak, je to dobrý systémový krok, ktorý tu chýba. Schopnosť a ochota štátu garantovať každému dieťaťu miesto v škôlke by mala byť trendom aj u nás tak ako inde. Skrátka uistiť rodiča, že keď sa mu narodí dieťa, že preňho existuje záruka, že o tri roky nebude ponechaný bez príjmu alebo bez škôlky. To je jediná propopulačná politika, ktorá dnes funguje. Po jej zavedení sa už napríklad v tom spomínanom Nemecku pôrodnosť výrazne zvýšila.
Preto prosím vážené plénum, aby zvážilo tento návrh a vopred ďakujem každému, kto ho podporí.
Ďakujem.

Ďakujem pekne pani poslankyni Simone Petrík za uvedenie predmetného návrhu zákona.
A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, pánovi poslancovi Ľudovítovi Gogovi, aby predniesol spravodajskú informáciu.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu v uvedenom zákone (tlač 456). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych, a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 5. mája 2017 a gestorský výbor do 9. mája 2017.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

Áno, ďakujem veľmi pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto z poslancov, preto dávam možnosť prihlásiť sa ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Prihlásili sa dvaja páni poslanci.
Pán poslanec Beblavý, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia a vážená pani predkladateľka, dovoľte mi podporiť tento návrh zákona, ktorého som tiež spolupredkladateľom, samozrejme, nie tým, že budem opakovať všetky argumenty, ktoré už pani poslankyňa Petrík spomenula, ale dovoľte mi k nim doplniť dve dôležité veci.
Prvá vec je tá, že na Slovensku je dnes celý systém štátnej legislatívy nastavený na to, že rodič môže byť s dieťaťom doma do troch rokov veku dieťaťa. Aj rodičovský príspevok sa vypláca do troch rokov veku dieťaťa, aj napríklad pracovné miesto je zamestnávateľ povinný držať do troch rokov veku dieťaťa. Po ukončení tretieho roku už nič z toho neplatí, štát sa nestará. Jediné, čo robí ďalej, je, platí na dôchodkové poistenie rodiča.
To znamená, že dnes štát hovorí rodičovi, spoločenská zmluva je taká, že do troch rokov sa síce chudobne, nie nejak štedro, ale predsa len postaráme, pracovné miesto garantujeme, a ak chceš byť doma dlhšie, je to už na tebe. S tým je však v absolútnom rozpore fakt, že štát nijakým spôsobom negarantuje dostupnosť starostlivosti o dieťa po týchto tretích narodeninách. Je to niečo, čo je absolútne vo vzájomnom rozpore a čo sa historicky nikdy neriešilo, pretože za socializmu, keď tento celý systém vznikal, tých miest bolo viac než dosť, pretože bolo základnou prioritou štátu, aby, keďže ten bol postavený na vysokej miere zamestnanosti, niekedy aj umelej, aby miesta boli. To znamená, nebolo potrebné zakotvovať v zákone individuálnu garanciu, pretože ústredný výbor ju zaručoval inými spôsobmi.
Dnes sme však v demokratickom, decentralizovanom štáte a neprítomnosť takejto garancie znamená, že, ako spomenula kolegyňa, pre viac ako 11-tisíc detí tu bolo oficiálne zamietnutie miesta v minulom roku. Ja si dovolím doplniť to, že to číslo je podhodnotené, pretože veľa rodičov, najmä v Bratislave a v tých miestach, kde je nedostatok kapacít, ani žiadosti nepodávajú, keď vedia, že s nimi neuspejú. To znamená, pokiaľ sa pozrieme na to, koľko miest by bolo treba, aby napríklad bola 95 % zaškolenosť, ktorá tu bývala, tak je to až niekde okolo 30-tisíc miest, o ktoré pravdepodobne prichádzame. To znamená, že ten skutočný, neuspokojená potreba je niekde medzi 11- a 30-tisíc detí, ktoré by potrebovali miesta, dneska ho nemajú a napriek tomu štát hovorí ich rodičom, že majú smolu. Jednoducho naozaj, ako povedala Simona, buď si to sami zaplatia, čo je dostupné len pre vyššiu strednú vrstvu, alebo musí jednoducho jeden z nich zostať doma, alebo musí odísť babička skôr do dôchodku, alebo sú potom rôzne iné riešenia, ktoré, samozrejme, prinášajú významné strasti.
Preto chcem zdôrazniť v tom prvom bode, že ide o základnú potrebu a právo rodičov. Nejde o nejaký doplnkový režim, o nejakú výhodu, o nejaký bonus, ale o to, na čo by rodičia mali mať naozaj nárok. Tak ako nikto dnes nerieši, že ak potrebujete zdravotnú starostlivosť, ak potrebujete, aby dieťa išlo do školy, tak nikto vám nepovie, že no tak, keď zostanú peniaze, budú miesta, keď nezostanú peniaze, nebudú miesta. My si myslíme, že škôlka by mala byť rovnakým systémom postavená.
Zároveň chcem zdôrazniť, že je to vec, ktorá by mala byť mimo nejakých kultúrno-etických vojen a sporov, a ak chcete na to dôkaz, a vzhľadom na ten krátky čas, ktorý máme, tak chcem povedať, že túto garanciu zaviedlo ako jedna z prvých krajín Nemecko a v Nemecku ho zaviedla ministerka rodiny za Kresťanskodemokratickú úniu konzervatívna politička Ursula von der Leyen, ktorá sama má sedem detí, teda len aby som poznamenal, takže ide o konzervatívnu političku aj spôsobom života. A ona to zaviedla za vlády teda kancelárky Merkelovej z rovnakej strany, a ako už bolo spomenuté, potom sa to úspešne rozšírilo aj vekom nadol.
To znamená, že toto nie je niečo, čo je liberálny návrh alebo konzervatívny návrh, to je návrh, ktorý zodpovedá 21. storočiu v Európe, kde jednoducho obidvaja rodičia vo väčšine krajín pracujú od istého veku. U nás ten spoločensky uznaný vek je okolo troch rokov, niekde je to skôr, ale v každom prípade, ak takýto spoločensky uznaný vek existuje, mal by ho štát zagarantovať.
Druhý bod, ktorý chcem ešte dodať, je, dostal som otázku, že prečo takýto návrh predkladáme, keď je zjavné, že nemá šancu prejsť v tejto snemovni. A ten dôvod je jednoduchý. Predkladanie takýchto návrhov má svoj veľký zmysel, ktorý sa už v tomto prípade dokonca ukazuje. Pred necelou hodinou sme zrušili amnestie Mečiarove, ja si nepamätám, koľkýkrát to bolo, ale myslím, že to bolo aspoň desiaty alebo jedenásty krát, čo sme ich tu mali, a na jedenástykrát alebo... (Reakcia z pléna.) Na ôsmy? Ďakujem. Sa to podarilo.
Aj tento zákon tu už bol. Ja som ho sem osobne predložil v roku 2015 ako poslanecký návrh, vtedy bol tiež odmietnutý, ale zrazu po jeho predložení vláda našla oveľa viac peňazí na podporu budovania škôlok tam, kde chýbajú, a predseda vlády Fico sa rád fotil pred tou svojou slávnou predvolebnou tabuľou, kde si odškrkával splnenie takéhoto sľubu. Podotknem len, že sa takto vyfotil a vykameroval aj pred petržalskou škôlkou, ktorá mala z týchto peňazí vzniknúť do niekoľkých mesiacov, a tá škôlka tam dodnes nie je. To je len tendencia Roberta Fica odškrtávať a nerobiť (reakcia z pléna), ale v každom prípade sa minuli niekoľko desiatok miliónov eur, ktoré naozaj vytvorili minimálne niekoľko stoviek nových miest, a bez toho, aby sme si za to pripisovali celú zásluhu, myslím si, že aj ten tlak, ktorý sme vytvorili, k tomu prispel.
V roku 2016 už pani poslankyňa Petrík ako nová poslankyňa predložila tento návrh znovu a v dokumente Učiace sa Slovensko, v koncepcii, ktoré ministerstvo školstva predložilo na verejnú diskusiu, sa zrazu prvýkrát o takejto garancii hovorí. To, čo ešte za minulej vlády SMER odmietal ako nesystémový prvok, zbytočný, nemožný a veľa adjektív by som tu vedel nájsť, zrazu už je vlastne vhodné.
Dnes ho sem predkladáme tretíkrát. Neviem, čo sa stane, verím, že sa zase niečo stane, dobre, smerom k dostupnosti škôlok a chcem povedať za seba, verím, že aj za kolegyne, že budeme to sem predkladať dovtedy, kým to individuálne právo na miesto v škôlke sa nestane na Slovensku skutočnosťou. Verím, že to nebude trvať 17 rokov ako pri Mečiarových amnestiách, verím, že to bude trvať už len rok-dva. Či to bude naším zákonom, alebo ako to bolo aj pri amnestiách, s veľkou pompou nakoniec príde predseda vlády a otočí a povie, že zrazu on to takto vidí a takto to treba, to je nám, pravdupovediac, úplne jedno.
To, čo je pre nás dôležité, je, aby, ak to bude čo len trochu možné, už v tomto volebnom období sme takúto garanciu zaviedli, aby sa už naozaj nemohlo stať to, čo som aj ja osobne zažil, keď som mal malé deti, že o šiestej ráno sme stáli v rade, aby sme ich zapísali, ale to nebol ten problém. Problém bol v tom, že tí, čo došli o pätnásť minút neskôr, už ich zapísať nemohli. Ja som to tam o tej šiestej ráno vystál bez problémov. Aby už rodičia neboli vystavovaní tomuto ponižujúcemu a najmä neúspešnému rituálu, aby každý rok redaktorky v televízii neukazovali vo februári, v marci zábery, ako za tmy stoja rodičia v rade, a hovorím, to sú tí, čo majú šťastie, a teda tú vytrvalosť. Toto je náš cieľ a verím, že ten cieľ sa nám podarí spolu naplniť.
Ďakujem veľmi pekne.