14. schôdza

Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Žarnay.

Ďakujem pekne. Ja som sa snažil podať len taký objektívny pohľad na daný problém s tým, že som vychádzal zo skúseností rodičov alebo škôl, ktoré možno chceli zaviesť školské uniformy, ale po rozprave v zborovniach alebo s rodičmi nakoniec dospeli k záveru, že to neurobia. Opieral som sa o názory psychológov, ktorí na to tiež majú názor, ktorý nemusí byť zase rovnaký, ale tiež sa nevedia zhodnúť v tom, či uniformy v školách sú naozaj prostriedkom na odbúranie sociálnych rozdielov, alebo nie.
To, čo spomínal pán Pčolinský, ja som si vedomý, že sú školy, kde si pochvaľujú školské uniformy. Na druhej strane si myslím, že aj tých dvesto euro, ktorých, ktoré ste spomínali, že to nie je taký veľký peniaz, ktorý by zaťažil rozpočet, zaťažil rodinný rozpočet, tak si myslím, že to nie je až taká pravda, pretože ja som mal žiakov, ktorí boli z veľmi sociálne zle postavených rodín, a niektorí nemali ani tých dvesto eur na niekoľko mesiacov, aby si mohli dovoliť, a ich deti chodili v tom istom oblečení celé mesiace. A ja som, ja som konštatoval vo svojom príspevku, že je to v právomoci školy, dohodnúť sa s rodičmi a zakotviť to vo svojom školskom poriadku, ale nesúhlasím s tým, aby to bolo zákonom upravené ako plošné, plošná povinnosť pre riaditeľov škôl, zaviesť túto možnosť do školského poriadku. Nech si to každá škola upravuje sama po dohode so zriaďovateľom a po dohode s rodičmi. Ale nech sa to nezavádza plošne cez zákon. Toto bola moja výhrada, s ktorou sa neviem, s týmto návrhom sa neviem stotožniť.
Ďakujem.

Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chce zaujať stanovisko navrhovateľka? Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Ďakujem pánu kolegovi Žarnayovi za veľmi kultivovaný prejav. Vďaka.
A teraz niekoľko faktov čisto vo faktickej rovine. Ja predmetný zákon predkladám tu a teraz, predtým, ako je navrhovaná reforma školstva, hej. Čiže ja veľmi držím pánu ministrovi školstva palce, aby to, čo v Národnom programe rozvoja výchovy a vzdelávania má, mu aspoň z polovice vyšlo. Ak to vyjde, bude to fajn. Len ja žijem prítomnosťou a chcem pomáhať ľuďom. Žijem v reálnom svete, počúvam ich, niečo sa dotýka bezprostredne mňa, niečím ma niekto dotazuje, pretože sme tu preto, aby sme pre tých ľudí robili a pomáhali im. A to je výsledok toho, ako ten zákon vyzerá. Hej, že komunikujem, bavím sa a chcem pomáhať. Takže vecne k tým jednotlivým bodom, ktoré ma tak zaujali najviac.
Logopédi. Nie je celkom pravda, že... Áno, logopéd má fungovať na individuálnej báze pri práci s konkrétnym dieťaťom, ale nie je pravda, že externé návštevy logopéda sú efektívnejšie, a už vonkoncom nešetria prostriedky. Ja vám hneď vysvetlím prečo. Keď máte nejaké zariadenie, ktoré navštevujete, ktoré je zamerané na diagnostiku a následnú prácu a rozvíjanie a odstraňovanie prípadných problémov konkrétneho dieťaťa, tak vás spravidla pošlú do nejakého zariadenia, kde je to spoplatnené. Jedna návšteva stojí okolo 20 euro, pričom tie termíny sú tak zúfalo vybookované alebo vyplnené, že máte možnosť navštevovať takéto zariadenie, to mám osobnú skúsenosť a nielen ja, v časovom horizonte približne raz za dva týždne. Ergo efektívnosť práce logopéda je nulová, hej. To dieťa vykazuje nulový posun dopredu, pretože takto by logopéd nemal s dieťaťom pracovať, ktorý má nejaký problém, nehovoriac o tom, že je to záťaž pre peňaženku rodiča. Vy ste povedali, že je to teda záťaž pre rozpočet.
Ale teraz bavme sa o tom, chceme pomáhať ľuďom, rodičom? Ja som si istá, že keď chceme pomáhať, že tie prostriedky sa nájdu z toho rozpočtu. Možno by bolo dobré ušetriť niekde inde alebo rozhadzovať tie peniaze niekde inde a dať to tomu, aby to školské zariadenie malo to prostriedky a mohlo zamestnať logopéda. Mne sa podarilo prostredníctvom mojich kontaktov z predchádzajúceho zamestnania, keďže dcérka navštevuje súkromné zariadenie, takéhoto logopéda zamestnať a oni sú tam nesmierne šťastní a vďační za to, že ho majú. Ako to vyzerá? No ja vám poviem, ako to vyzerá.
Škôlka má logopéda, dcérka pracuje s logopédom na dennej báze, dennodenne v prirodzenom prostredí. Čiže ja nemusím raz za dva, nemusím, ja s radosťou budem chodiť, pretože je to moje dieťa, ktoré milujem, ale ja nechodím raz za dva týždne niekam, kde mi to ešte spoplatnia dvadsiatimi eurami, ale ten logopéd funguje na dennej báze v tej škôlke, je tam zamestnaný a pracuje individuálne s tými detičkami, podotýkam, že ich je hneď niekoľko, a oni vykazujú nenormálny alebo neuveriteľný progres, hej. Čiže je to fantastická vec, a práve preto to bol taký popud, to nie, že som si vymyslela nejakú tému, ktorú chcem teraz tuná zahrať. Ale je to naozaj to, čo môžme tým ľuďom pomôcť. A keď som sa začala baviť s rodičmi, s odborníkmi, tak som zistila, že je vysoký počet detí, ktoré tieto problémy majú a potrebujú logopéda. Samozrejme, to už sa potom bavíme aj o tom, že pedagogická fakulta by mohla vychovávať alebo mať viacej odchovancov z oboru logopédia a tak ďalej a tak ďalej. Čiže myslím si, že chcem pomôcť ľuďom, chcem ich odbremeniť, odbremeniť od finančných výdavkov. A čo je najdôležitejšie, chcem, aby deti, ktoré majú problémy logopedického charakteru, tá škála tej, tých problémov je neuveriteľne široká, aby boli odstránené takto. Myslím si, že je to dobrý nápad a že naozaj mnoho ľudí by to ocenilo. A vychádzam nielen z toho, čo je moje bezprostredné okolie, kde žijem, kde sa pohybujem, ale to sú dotazy z celého Slovenska. Takže myslím si, že je to fajn nápad.
Téma školské uniformy. Tých výhod je niekoľko. Viete, keď niečo uvediete do života alebo prídete s nejakým nápadom, tak A, samozrejme, hneď spustí B. Akcia - reakcia. Ja chápem, že mnoho ľudí a zase raz mám dobré odozvy k tomu, čiže nemám pocit, že by som predkladala niečo, čo by bolo v nejakom príkrom rozpore s drvivou väčšinou populácie, ich názorov na túto tému. Myslím si, že títo ľudia vnímajú toto pozitívne, pretože povedzme si na rovinu, aké sú deti. Deti veľmi citlivo vnímajú rozdiely sociálneho charakteru medzi sebou a oni si nič nedarujú, hej. Poukazujú na to, ty máš lepšie, ty máš horšie. Povedzme si na rovinu, tieto uniformy dokážu minimálne z 90 % tieto rozdiely potrieť. Áno, vy použijete, alebo teda niekto môže použiť protiargument: a telefóny a ja neviem čo. Patria telefóny mobilné do školy? To je zasa ďalšia vec. To by mohla byť vlastne téma na ďalší zákon. Myslím si, že nie, hej.
A v konečnom dôsledku, ako fungujeme aj my dospelí v dennodennom živote. Keď niekoho stretnete, ako ho vnímate? Prvá vec, či chcem alebo nie, šaty robia človeka, tak si všimnete, ako je zaodetý, a už to vytára nejaký dojem o tom človeku, asi čo robí, odkiaľ je a tak ďalej a tak ďalej, či o seba dbá, nedbá, ja neviem čo. To, či má také okuliare vo vlasoch alebo či telefonuje z takého telefónu, to je už podružná záležitosť. A u detí by to malo platiť dvojnásobne. A argument typu, že tým potláčame alebo potierame nejakú individualitu alebo identitu dieťaťa, no tak je škola o tom, že sa idem predvádzať, ako som oblečená? Radšej nech tú identitu, inovatívnosť a kreativitu a prezentovanie vlastnej osobnosti pretavia do projektov, práce v škole na hodinách, aktivity a tak ďalej a tak ďalej. Nech to neni o oblečení. Lebo potom ideme po veľmi povrchnom, a nie dobrom, dobrom, dobrej, povedala by som, ceste, nehovoriac o tom, že nie každý rodič môže si dovoliť to, aby to dieťa odel tak, ako ono si to želá, hej.
Pokiaľ ide o tie peniaze, tam tiež je to celkom zaujímavý moment, ak by som si dovolila vyvrátiť vaše pochybnosti. Tie sumy, ony lavírujú, sú rôzne. Závisí to od toho, aký zdroj. Ja som si študovala množstvo tých prípadov, alebo teda tých možností, odkiaľ tieto uniformy je možné si zadovážiť. A tie sumy sú, keď začnem najvyššou, povedzme 200 na tú sadu, ako to tu bolo spomínané, ale našla som aj konkrétne zo života príklad, kedy tá pani učiteľka hovorila, že deti majú dve sady, elegantnú a športovú verziu, pričom pre dievčatá je to 47 eur komplet a pre chlapcov to vychádza 50 eur aj nejaké centy, hej. A zoberme si fakt, že to dieťa v prvom rade navštevuje päť dní v týždni školu, hej, čiže potrebuje. Aj na tie krúžky môže ísť v tej uniforme, hej. A potom už tá záležitosť víkendového charakteru, tak, samozrejme, nemôžu tie deti chodiť nahé, to je jasné, ale aj v konečnom dôsledku ušetríte tie prostriedky, pretože máte menšie výdavky na to civilné iné oblečenie. Takže to je tiež, si myslím, že zásadný moment.
A zase raz budem apelovať, tak ako analogicky pri tom predchádzajúcom bode, že logopédi, hej, tie finančné záležitosti, že či chceme zaťažiť peňaženku rodiča alebo štátu. Tak ja razím tú teóriu, že radšej zaťažme ten štát, pretože tie peniaze sú, len ich treba chcieť hľadať a použiť na to správne.
Pokiaľ ide o uniformy, tak pri Vranove nad Topľou je fabrika Slovtex, pokiaľ si dobre pamätám, a táto fabrika momentálne nevykazuje žiadnu aktivitu a máme tam aj strednú odbornú školu textilnú. Tak čo keby táto fabrika povedzme šila uniformy pre tieto školy, ktoré prejavia záujem o školské uniformy. Tým pádom zamestnáme slovenských občanov. Nikto nebude môcť použiť populistický argument, že komu zase raz dáme zarobiť, pretože toto nie je cieľom predkladaného návrhu zákona. Čiže pomôžeme občanom v Slovenskej republike, pomôžeme tým deťom, odstránime nejaké sociálne rozdiely, deti budú cítiť príslušnosť k škole a tak ďalej, ja to teraz nebudem znova opakovať. A myslím si, že v konečnom dôsledku, si dovolím tvrdiť, ušetríme aj peňaženku tých rodičov, nehovoriac o tom, že sú tam aj pragmatické aspekty, že človek je odbremenený od toho, že čo si obliecť, a ten rodič, čo tomu dieťaťu obliecť v ten-ktorý deň a podobne. Takže znova opakujem, myslím si, že tento zákon v prvom rade si kladie za cieľ pomôcť ľuďom, pomáhať občanom Slovenskej republiky.
A pokiaľ ide o ten tretí bod, tam len veľmi stručne sa budem opakovať, že prečo to posúvame. Pretože ľudia to tak cítia, majú túto potrebu, dotazovali ma s touto požiadavkou či by sa to dalo nejako aspoň riešiť do doby, kedy sa bude daná problematika riešiť komplexne. A ja na túto tému dokážem len zopakovať to, čo som už povedala, že môj zákon je predkladaný tu a teraz a nerieši, nie je to komplexná reforma školstva v zmysle, tak ako to predkladá pán minister školstva, v nejakom časovom horizonte v rámci Národného rozvoja výchovy a vzdelávania, čiže ako komplexný dokument. Takže je to len niečo, čo rieši problém občanov tu a teraz. Toľko z mojej strany.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave?
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem zo slovo. Ja len veľmi krátko. Ako veľmi oceňujem, ja len veľmi oceňujem ako vystúpenie pani navrhovateľky a mnohé veci vysvetlila, pretože naozaj si treba vypočuť aj takto na priamo často argumentáciu, keď zákon, prichádzame s konkrétnym návrhom zákona. Za seba môžem jednoznačne podčiarknuť riešenie, že naozaj potrebujeme tých logopédov nielen dostať do materských škôl, ale aj sú veľmi potrební na prvom stupni. Sám mám skúsenosti z môjho pôsobenia ako výchovného poradcu na základnej škole, kde v spolupráci s centrami pedagogicko-psychologického poradenstva sa nám podarilo získať v rámci projektov akože na určitú dobu logopéda, logopedičku, ktorá pracovala s deťmi, a naozaj bol viditeľný ten posun u týchto deťoch a hovorím, tieto veci treba podchycovať už od útleho veku, pretože naozaj nám vyrastá stále viac populácia, ktorá má tento problém, čo vidíme potom už v dospelom veku.
K tým uniformám, z prvého prečítania človek, aj v mojom prípade, nadobudol dojem, že tu sa tým pádom, že sa to dáva do školského poriadku, vybuduje nejaká povinnosť, ktorá už, jednoducho bude sa musieť sa k tomu prijať jednoznačné stanovisko. Teraz si to už celkom nemyslím, pretože ak by to bolo naozaj povinnosťou, tak by, predpokladám, predkladatelia išli skôr do § 26, ktorý pojednáva o základných školách, a i keď je dnes už možnosť školské uniformy zavádzať, trošku mi tam chýba, možno prechodné ustanovenia aby boli doplnené v tomto návrhu zákona, keďže, keď by sme sa mali baviť o nejakej povinnosti, aby bol tam dostatočný čas, kedy bude mať škola možnosť na materiálne vybavenie sa týmito uniformami, resp. bude daná aj táto možnosť pre rodičov. A napriek tomu, že ide o drobnú úpravu, mnohé školy, ktoré zaviedli už uniformy by, ak by sa to dostalo tým pádom do zákona, museli presne popísať podrobnosti o ne, ako iným spôsobom sa tieto uniformy zavádzajú. Takže za mňa ďakujem za vystúpenie, naviac sa mi to viac objasnilo.
Ďakujem.

Ďakujem.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a teraz pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Mariana Kotlebu, Jána Mrvu, Jána Kecskésa a Petra Krupu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva, tzv. banský zákon, v znení neskorších predpisov (tlač 452).
Dávam teraz slovo za predkladateľov pánovi poslancovi Kecskésovi, nech sa páči.

[Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Jána Moru, Jána Kecskésa a Petra Krupu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 452.]

Ďakujem za slovo. Vážený predsedajúci, kolegyne, kolegovia, poslanci za stranu Ľudovú stranu Naše Slovensko Marian Kotleba, Ján Mora, Ján Kecskés a Peter Krupa predkladajú návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva, tzv. banský zákon, v znení neskorších predpisov. Cieľom predkladaného návrhu zákona je zabezpečiť v Slovenskej republike najmä účinnú a efektívnu ochranu životného prostredia, pitnej vody, nerastného bohatstva a zdravia občanov SR, ako aj novelizovať dotknuté ustanovenie predmetného zákona.
Ľudstvo pre svoj život potrebuje čoraz viac elektrickej energie. Domácnosti vlastnia čoraz viac elektrických spotrebičov a u veľkých fabrík vidíme naštartovaný proces s postupnou robotizáciou a automatizáciou výroby. Táto potreba mať všetko automatizované a ovládané spôsobila, že sa minuli všetky konvenčné zdroje fosílnych palív. Teda tie, ktorých ťažba nebola tak veľkou záťažou pre životné prostredie. Ťažba bridlicového plynu a ropy hydraulickým štiepením, tzv. frakovaním má vážne negatívne environmentálne dopady, a to predovšetkým na kvalitu povrchových a podzemných vôd a ovzdušia.
Najväčším problémom ťažby bridlicového plynu uvedeným spôsobom je to, že sa len časť značne vysokého objemu kontaminovaných kvapalín používaných pri ťažbe spätne zachytáva a zvyšok uniká do životného prostredia. Environmentálne dopady frakovania sa týkajú predovšetkým úniku a ďalšieho účinku toxických chemikálií používaných pri ťažbe, ktorý vedie ku kontaminácií podzemnej i povrchovej vody. K uvedeným problémom sa pridružuje celý rad iných negatívnych environmentálnych dopadov ako sekundárne znečistenie životného prostredia, napríklad zhustením premávky v lokalitách ťažby, s tým súvisiace zničenie ciest ťažkými mechanizmami, zvýšenie prašnosti a hlučnosti, znehodnotenie veľkého množstva vody v pomere k vyťaženému plynu a jej prípadné ďalšie uskladnenie či tiež kontaminácia životného prostredia rádioaktívnymi látkami.
Voda, ktorá sa použila pri ťažbe bridlicového plynu frakovaním, obsahuje viac ako 700 chemických látok, ktoré sú vysoko karcinogénne, mutagénne a toxické. Táto voda kontaminuje povrchovú a spodnú vodu v blízkosti vrtu. Voda je už ďalej nefiltrovateľná a spôsobuje pre človeka vážne zdravotné problémy. Pitie kontaminovanej vody môže spôsobiť rakovinu, poškodiť plod dieťaťa v tele matky či iné zdravotné problémy. Dôkazom toho sú narastajúce prípady kontaminácie spodných vôd a studní v Amerike. Ľuďom tečie z vodovodných kohútikov voda, ktorá obsahuje metán, a pri stretnutí sa s otvoreným ohňom sa vznieti alebo je to len čistý chemický kokteil. Ľudia sú v týchto oblastiach chorí a ich život sa točí v kolotoči návštev rôznych lekárov. Ťažba bridlicového plynu hydraulickým štiepením rozkladá horninu, z ktorej ťaží plyn. To má za následok zemetrasenia, prepady horniny, ale aj pohyby tektonických vrstiev. Hovoriť o tom, že sa chemická frakovacia tekutina nedostane nad priepustnú horninu a tým pádom do spodnej vody, je teda odvážne.
Ústava Slovenskej republiky v čl. 44 zaručuje každému občanovi právo na priaznivé životné prostredie a v čl. 40 tiež každému právo na ochranu zdravia. Je potrebné, aby táto forma ťažby bridlicového plynu a ropy bola na území Slovenskej republiky zakázaná. Je nesporné, že ide o nebezpečnú a vysoko toxickú formu ťažby, ktorá po sebe zanechá nenávratne zdevastované životné prostredie. Kontaminuje vodu, kontaminuje pôdu a kontaminuje ovzdušie. Nerastné bohatstvo je podľa čl. Ústavy Slovenskej republiky vo vlastníctve Slovenskej republiky. Slovenská republika má preto právo rozhodnúť o tom, ako so svojím vlastníctvom naloží, vrátane rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky ako najvyššieho zastupiteľského orgánu Slovenskej republiky vyjadrenom vo forme zákona, že ťažba bridlicového plynu hydraulickým štiepením, tzv. frakovaním je zakázaná. V zmysle odkazu pre naše budúce generácie, ktorým chceme nechať Slovensko s čo najkvalitnejším životným prostredím, čistou prírodou a kvalitnou pitnou vodou a ovzduším, nemôžeme dovoliť metódu ťažby bridlicového plynu a ropy hydraulickým štiepením na jeho území.
Kolegyne, kolegovia, ak vám záleží na prírode Slovenska a zdraví našich občanov, tak vás poprosím, prosím o podporu nášho zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Beluskému, aby za gestorský výbor pre hospodárske záležitosti nás informoval o prerokovaní tohto návrhu vo výbore, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Jána Moru, Jána Kecskésa a Petra Krupu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva zákon v znení neskorších predpisov (tlač 452). V súlade s § 73 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a odporúčam, aby sa výbory, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 5. mája 2017 a v gestorskom výbore do 9. mája 2017.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.