14. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám v mene skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie SME RODINA - Boris Kollár návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Cieľom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa tzv. školský zákon je:
1. umožniť materským školám pôsobenie logopéda, ktorý bude zabezpečovať odstránenie dyslálie a ďalších porúch reči u detí,
2. zaviesť povinnosť pre riaditeľa školy, resp. školského zariadenia po prerokovaní s rodičmi, aby školský poriadok upravoval aj nosenie školských uniforiem,
3. vytvoriť časový priestor na vyriešenie problematiky kvalitatívneho aspektu v procese prijímania žiakov na 8-ročné gymnáziá v kontexte pripravovanej reformy vzdelávania.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som teda uviedla dôvody, ktoré nás viedli k predloženiu predmetného zákona. V Slovenskej republike čoraz viac detí trpí neschopnosťou používať správne jednotlivé hlásky alebo skupiny hlások v komunikácii. Dyslália patrí medzi najčastejšie poruchy schopnosti komunikovať. Znamená to, že dieťa niektoré hlásky vynecháva, zamieňa, alebo teda prípadne zle vyslovuje. Táto porucha by sa nemala podceňovať, môže byť totiž aj prvým príznakom vážnejšieho neurologického ochorenia, poškodenia alebo signalizovať poruchu sluchu, prípadne celkového vývinu. Všeobecne by malo platiť, že ak je reč dieťaťa nezrozumiteľná alebo jeho výslovnosť je niečím nápadná, mal by ho vyšetriť logopéd. A čo je omnoho dôležitejšie, mal by s ním pracovať. Preto sa navrhuje prostredníctvom uvedeného zákona, novely zákona, aby dyslália bola zachytávaná a následne odstraňovaná už v materských školách.
S odstraňovaním dyslálie mám aj osobné skúsenosti. Som matka šesťročného dieťaťa, ktorému po nástupe do škôlky bola identifikovaná, alebo teda diagnostikovaná dyslália, a postupne som sa začala s týmto problémom lepšie oboznamovať a zistila som, že podobným problémom, s podobným problémom sa pasuje množstvo ďalších rodičov. Preto som sa rozhodla tento problém riešiť a napomôcť aj iným rodičom prostredníctvom predmetného zákona, ktorých dieťa navštevuje materskú škôlku a trpí touto poruchovou v komunikácii alebo vyjadrovania. A nazdávam sa, že uvedeným zákonom umožníme včasnú diagnostiku a logopedickú intervenciu, čo je dosť podstatné v prostredí, ktoré je deťom blízke. Toto by som chcela zdôrazniť, že deťom, ktoré je deťom blízke. Zároveň... (Prerušenie vystúpenia okoloidúcou poslankyňou.) O. K. Zároveň znížime časovú zaťaženosť rodičov, ktorí musia teda s dieťaťom navštevovať nejaké zariadenie, ktoré je za týmto účelom zriadené, počas svojej pracovnej doby, čiže pracujú prostredníctvom externých logopédov.
Po druhé. V základných aj v stredných školách sa čoraz viac prejavujú sociálne rozdiely medzi žiakmi. Zotrieť tieto sociálne rozdiely medzi spolužiakmi a naučiť ich obliekať sa vhodne a pekne navrhujeme prostredníctvom novely zákona, ktorý rieši nosenie školskej rovnošaty, resp. školskej uniformy. Na Slovensku je len zopár škôl, ktoré zaviedli vlastné školské uniformy. Z ich reakcií vyplýva, že deti si školské uniformy veľmi pochvaľujú a veľmi radi ich nosia. Za najväčšiu výhodu školskej uniformy sa považuje to, že nevidno sociálne rozdiely a statusové rozdiely medzi deťmi. Preto navrhujeme, aby mal riaditeľ školy alebo školského zariadenia povinnosť v školskom poriadku upraviť nosenie alebo nenosenie školskej uniformy. Čiže je to, toto by som chcela zdôrazniť, je to na báze dobrovoľnosti.
Túto úpravu navrhujeme ponechať na rozhodnutí riaditeľa školy alebo školského zariadenia po jeho prerokovaní so zástupcami školskej samosprávy a rodičmi.
Po tretie. V súčasnosti platné ustanovenie zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov o postupnom prechode na znížený počet žiakov v triedach 8-ročných gymnázií sa napĺňa len veľmi pozvoľna. Stále pretrváva extrémne vypuklý problém, teda najmä v Bratislavskom kraji, kde je značná koncentrácia gymnázií s 8-ročným štúdiom. Zo strany žiakov a ich rodičov je o ne enormný záujem, ktorý, ktoré často niekoľkonásobne prekračuje stanovené limity, ktoré boli školám pridelené zo strany orgánov miestnej štátnej správy. Preto sa navrhuje, aby postupné znižovania počtov žiakov v 8-ročných gymnáziách bolo predĺžené do školského roku 2020 až 2021, kedy, predpokladám, by otázka týchto 8-ročných gymnázií už mala byť vyriešená ako súčasť komplexnej reformy vzdelávania, ktorú sa chystá uskutočniť ministerstvo školstva.
Návrh predkladaného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.
Vážené dámy, vážení páni, pevne verím, že predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní vytvorí lepšie podmienky pre zdravý vývoj našich detí a lepší život všetkých občanov Slovenska.
Týmto vám ďakujem na úvod za pozornosť a ďakujem za podporu tohto návrhu zákona.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 5. mája 2017 a gestorský výbor do 9. mája 2017.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladaná novela školského zákona č. 245/2008 Z. z. mi pripomína holandský prebytkový rozpočet s tým, že už nevieme, kam dáme peniaze, ale na rozdiel od nich, my sme principiálne problémy a základné smerovanie školstva nevyriešili, resp. ich meníme častejšie ako ľudia bez domova ponožky.
Ak túto novelu rozmeníme na drobné, dostaneme tri riešené problémy. Prvým je predprimárne vzdelávanie v súvislosti s výskytom dyslálie a potreby asistentov v materských školách, tí sú opodstatnení pri integrácii detí so zdravotným znevýhodnením, čo by sa malo riešiť individuálne. Pri pohľade na chystanú reformu primárneho vzdelávania deti terajších predškolských tried budú patriť do nultého ročníka základných škôl, kde asistent učiteľa má svoje opodstatnenie a kde je ich vzhľadom na podmienky stále málo, najmä pri vyššej integrácii detí so zdravotným znevýhodnením alebo zo sociálne znevýhodneného prostredia. Kvalitný učiteľ materskej školy pri práci s deťmi prostredníctvom riekaniek a iných jazykových cvičení má možnosť odstraňovať jednoduché vady a pracovať na správnej výslovnosti a po prvotnej diagnostike výslovnosti dieťaťa následne odporučiť návštevu logopéda pri výraznejších problémoch s výslovnosťou. No je to predovšetkým na zodpovednosti rodiča, aby so svojím dieťaťom pracoval a navštevoval logopéda.
Na druhej strane neviem si ani len predstaviť, ako by navrhované riešenie zaťažilo aj tak poddimenzovaný rozpočet školstva. Nič nebráni tomu, aby si rodičia spolu so škôlkou a zriaďovateľom zriadili a platili takýchto odborníkov i dnes, pokiaľ majú na to finančné prostriedky, ktoré poskytnú od donátorov. A tým, že slovo môže je uvedené i v navrhovanej právnej úprave hovorí, že nemusí, ale ak chce a získa nejakú podporu. Tak poďme sa napojiť na rozpočet školstva.
Druhým problémom je zakotvenie povinnosti riaditeľov škôl upraviť školský poriadok tak, aby obsahoval nosenie školskej uniformy. Téma zavedenia povinných školských uniforiem na Slovensku bola otvorená už niekoľkokrát. Takmer na všetkých prestížnych základných či stredných školách v zahraničí sú bežnou súčasťou každodenného študentského života. U nás o ich nosení rozhoduje samotná škola po dohode s rodičmi.
Prapôvod uniformy možno nájsť v klasických anglických chlapčenských školách alebo v švajčiarskych dievčenských školách, kde má svoju tradíciu. Išlo o to, aby sa zotreli rozdiely medzi bohatšími a chudobnými, resp. medzi veľmi bohatými a menej bohatými, aby výchovný proces mal jednotný ráz. V Anglicku boli po prvýkrát zavedené už v 16. storočí za vlády kráľa Henricha VIII., v Japonsku platia od konca 19. storočia. V Poľsku sú povinné od roku 2007 a boli zavedené vtedajším ministrom školstva ako reakcia na rastúce sexuálne násilie na školách. Zriedkavé nie sú ani v Rusku, Taliansku, v Austrálii či Spojených štátoch. Uniforma je určitý symbol. V Číne symbolizuje poslušnosť a oddanosť režimu. V Anglicku zas elitárstvo a konzervativizmus.
Prívrženci uniforiem argumentujú, že sa jej nosením zotierajú rozdiely medzi chudobnejšími a bohatšími deťmi, posilňuje sa vzťah žiaka ku škole, ako aj hrdosť na kolektív, ku ktorému žiak patrí, spolupatričnosť medzi žiakmi a k ich samotnej inštitúcii a aj pre rodičov sa tým odbúravajú starosti s tým, ako obliecť dieťa do školy. Nuž hoci sú argumenty v prospech uniforiem logické, pre iných sa môžu javiť ako prejav čohosi archaického, konzervatívneho a pripomínať prísnu disciplínu čias minulých, atmosféru starého skostnateného Anglicka a despotizmus internátnych škôl. Odporcovia uniforiem poukazujú na utláčanie identity dieťaťa, jeho individuality v rámci kolektívu, jeho tvorivosti pri výbere oblečenia, na to, že to rodičom môže priniesť výdavky navyše, pretože okrem uniformy dieťa potrebuje tak či tak oblečenie na bežné nosenie, a navyše s jednou uniformou na školský rok nevystačí.
Je ťažké určiť, ktorý z týchto odlišných prístupov má viac kladov či nedostatkov a ktorý z nich by si získal širšiu podporu zo strany žiakov a ich rodičov. Veď napríklad paradoxne uniforma možno potláča individualitu v rámci kolektívu, ale môže aj posilňovať hrdosť na kolektív, ku ktorému patríme. Otázkou zostáva, či sa pocit nadradenosti z elitných rodín podarí odbúrať tým, že im zakážeme nosiť značkové tričká a navlečieme ich do rovnošaty. A čo mobilné telefóny, retiazky, drahé hodinky a iné veci, ktorým sa od seba deti líšia a ktoré medzi nimi vytvárajú ešte väčšie sociálne rozdiely? Tie zakážeme úplne nosiť do školy? Také jednoduché to asi nebude.
Škola vychováva, ale predovšetkým vychovávajú rodičia. Nezameniteľnú úlohu zohráva rodina, ktorá má budovať charakter svojho člena. Len dieťa so sebaúctou a prirodzenou hrdosťou dokáže odolávať posmechu a nie je pritom dôležité, či uniformu má alebo nemá. Nič nebráni školám, aby si zaviedli školské uniformy po dohode s rodičmi a zriaďovateľom a po vyriešení financovania tejto záležitosti. Zároveň s týmto významným úkonom súvisí aj zakotvenie úkonov, ktoré priamo súvisia s nosením školskej uniformy, v školskom poriadku. Preto nevidím logický dôvod zavádzať túto povinnosť zákonom plošne.
Tretím problémom je predĺženie termínu na postupné znižovanie počtu žiakov na 8-ročných gymnáziách až do školského roku 2020/21. Diskusia na tému 8-ročné gymnáziá, ich potreby naplňovania študentmi a smerovania prebieha už dlhodobo, najmä od momentu, kedy došlo k redukcii počtu žiakov na týchto školách. Položme si otázku, či stále pretrvávajúci extrémne vypuklý problém, najmä v Bratislavskom kraji, kde je značná koncentrácia gymnázií s osemročným štúdiom, a zo strany ich žiakov a ich zákonných zástupcov je enormný záujem o 8-ročné gymnáziá, ako je uvedené v dôvodovej správe, je tým opodstatnením, ktoré musí smerovať k zmene zákona. Podľa mňa nie. Požiadavky rodičov sú subjektívne a rezort školstva musí riešiť objektívne požiadavky spoločnosti podľa možností i so subjektívnymi požiadavkami zákonných zástupcov, ak sú aspoň trochu v súlade s tými objektívnymi. Ak budú rodičia požadovať viac lekárskych fakúlt, tak ich otvoríme, aby sme splnili požiadavku bez ohľadu na kvalitu štúdia a schopnosti študentov? To určite nie.
Ďalší problém je geografický, a to komunikácia, a to kumulácia požiadaviek najmä v jednom z ôsmich krajov. A kde sú ostatné kraje? Budeme robiť zákonnú úpravu plošne pre naplnenie ambícií rodičov v jednom z krajov? To asi nie. Gymnáziá mali pred vyše 20 rokmi status výberových škôl, ktorých primárnou úlohou bolo okrem poskytnutia čo do šírky a hĺbky všeobecného vzdelania a prípravy na štúdium na vysoké školy. Bol o ne záujem, ale zároveň podmienky prijatia i samotného štúdia boli podstatne náročnejšie, ako sú dnes.
Dnes sme túto štafetu akoby posunuli na 8-ročné gymnáziá, ktoré tvoria marginálnu časť z celkového počtu gymnázií. Pokúsme sa sústrediť na kvalitu vzdelávania na klasických gymnáziách, na stanovenie kritérií na zvýšenie študijných predpokladov prijímaných študentov i na to, aby boli naši študenti pripravovaní na reálny život.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, podčiarknuté, zhrnuté, podľa môjho názoru táto novela neprináša do školského života natoľko komplexné a pozitívne riešenie predložených problémov, aby som ju podporil.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán kolega Žarnay, obávam sa, že veľmi nie ste v obraze, čo sa týka minimálne uniforiem, a zjavne vám chýba praktická znalosť tohto problému.
Ja mám dcéru, ktorá navštevuje osemročné gymnázium. Je to gymnázium, ktoré po dohode s rodičmi zaviedlo uniformy. Tak len, aby ste boli v obraze, celá sada na celý týždeň, to znamená asi päť rôznych typov uniforiem, vyšla na necelých dvesto euro a jednoznačne ako rodič vám môžem povedať, že jednoznačne sa šetria náklady na oblečenie počas celého školského roka, pretože dieťa, pokiaľ chodí do školy, aspoň moje dieťa, keď chodí do školy, zo školy ide na rôzne krúžky a z krúžkov ide domov. Už nemá čas na nejaké ešte behanie po vonku a jednoducho cez týždeň to nejde. Víkend je, samozrejme, iný. To znamená, jednoznačne je šetrenie, pokiaľ má školskú uniformu, resp. sadu školskej uniformy. Má to ďalšie pozitívne efekty. Naozaj sa potreli nejaké sociálne rozdiely. Ja som sa o tomto s mojou dcérou bavil niekoľkokrát. Pýtal som sa aj jej spolužiakov, čo si o tomto myslia, o týchto uniformách, pretože majú ich prvý rok na sebe, prvýkrát, všetky deti si to pochvaľujú, páči sa im to, cítia spolupatričnosť k škole. Jednoducho tie argumenty, ktoré ste povedali, že sú za, tie naozaj sú aj reálne.
A to, čo ste hovorili, že návrat k despotickým anglickým školám, ako, prepáčte, no žiadneho rodiča z tejto celej školy, týchto detí, by to ani nenapadlo, takéto argumenty. Všetci si to chvália.
Ďakujem.

Pán kolega Žarnay, vy ste síce učiteľ, ja som tiež, ale tá vaša argumentácia bola taká zvláštna. Ani tak, ani tak. Ani za, ani proti, polovica za, potom zrazu ste to zhrnuli, že je to slabé a nie je to dobré, aby ste to podporili. Neviem, neviem. Zdá sa mi, zdá sa mi, akoby to bolo len z princípu, že jednoducho, možno nie je to od vás, tak to nepodporíte. Ale tá argumentácia bola naozaj slabá. My nie sme v tejto veci zaujatí ani za, ani proti nejako presvedčene už teraz. Ale skôr by som povedal, že ma presvedčil príspevok predkladateľa ako ten váš, ktorý ste zhrnuli ako negatívny.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja som sa snažil podať len taký objektívny pohľad na daný problém s tým, že som vychádzal zo skúseností rodičov alebo škôl, ktoré možno chceli zaviesť školské uniformy, ale po rozprave v zborovniach alebo s rodičmi nakoniec dospeli k záveru, že to neurobia. Opieral som sa o názory psychológov, ktorí na to tiež majú názor, ktorý nemusí byť zase rovnaký, ale tiež sa nevedia zhodnúť v tom, či uniformy v školách sú naozaj prostriedkom na odbúranie sociálnych rozdielov, alebo nie.
To, čo spomínal pán Pčolinský, ja som si vedomý, že sú školy, kde si pochvaľujú školské uniformy. Na druhej strane si myslím, že aj tých dvesto euro, ktorých, ktoré ste spomínali, že to nie je taký veľký peniaz, ktorý by zaťažil rozpočet, zaťažil rodinný rozpočet, tak si myslím, že to nie je až taká pravda, pretože ja som mal žiakov, ktorí boli z veľmi sociálne zle postavených rodín, a niektorí nemali ani tých dvesto eur na niekoľko mesiacov, aby si mohli dovoliť, a ich deti chodili v tom istom oblečení celé mesiace. A ja som, ja som konštatoval vo svojom príspevku, že je to v právomoci školy, dohodnúť sa s rodičmi a zakotviť to vo svojom školskom poriadku, ale nesúhlasím s tým, aby to bolo zákonom upravené ako plošné, plošná povinnosť pre riaditeľov škôl, zaviesť túto možnosť do školského poriadku. Nech si to každá škola upravuje sama po dohode so zriaďovateľom a po dohode s rodičmi. Ale nech sa to nezavádza plošne cez zákon. Toto bola moja výhrada, s ktorou sa neviem, s týmto návrhom sa neviem stotožniť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ďakujem pánu kolegovi Žarnayovi za veľmi kultivovaný prejav. Vďaka.
A teraz niekoľko faktov čisto vo faktickej rovine. Ja predmetný zákon predkladám tu a teraz, predtým, ako je navrhovaná reforma školstva, hej. Čiže ja veľmi držím pánu ministrovi školstva palce, aby to, čo v Národnom programe rozvoja výchovy a vzdelávania má, mu aspoň z polovice vyšlo. Ak to vyjde, bude to fajn. Len ja žijem prítomnosťou a chcem pomáhať ľuďom. Žijem v reálnom svete, počúvam ich, niečo sa dotýka bezprostredne mňa, niečím ma niekto dotazuje, pretože sme tu preto, aby sme pre tých ľudí robili a pomáhali im. A to je výsledok toho, ako ten zákon vyzerá. Hej, že komunikujem, bavím sa a chcem pomáhať. Takže vecne k tým jednotlivým bodom, ktoré ma tak zaujali najviac.
Logopédi. Nie je celkom pravda, že... Áno, logopéd má fungovať na individuálnej báze pri práci s konkrétnym dieťaťom, ale nie je pravda, že externé návštevy logopéda sú efektívnejšie, a už vonkoncom nešetria prostriedky. Ja vám hneď vysvetlím prečo. Keď máte nejaké zariadenie, ktoré navštevujete, ktoré je zamerané na diagnostiku a následnú prácu a rozvíjanie a odstraňovanie prípadných problémov konkrétneho dieťaťa, tak vás spravidla pošlú do nejakého zariadenia, kde je to spoplatnené. Jedna návšteva stojí okolo 20 euro, pričom tie termíny sú tak zúfalo vybookované alebo vyplnené, že máte možnosť navštevovať takéto zariadenie, to mám osobnú skúsenosť a nielen ja, v časovom horizonte približne raz za dva týždne. Ergo efektívnosť práce logopéda je nulová, hej. To dieťa vykazuje nulový posun dopredu, pretože takto by logopéd nemal s dieťaťom pracovať, ktorý má nejaký problém, nehovoriac o tom, že je to záťaž pre peňaženku rodiča. Vy ste povedali, že je to teda záťaž pre rozpočet.
Ale teraz bavme sa o tom, chceme pomáhať ľuďom, rodičom? Ja som si istá, že keď chceme pomáhať, že tie prostriedky sa nájdu z toho rozpočtu. Možno by bolo dobré ušetriť niekde inde alebo rozhadzovať tie peniaze niekde inde a dať to tomu, aby to školské zariadenie malo to prostriedky a mohlo zamestnať logopéda. Mne sa podarilo prostredníctvom mojich kontaktov z predchádzajúceho zamestnania, keďže dcérka navštevuje súkromné zariadenie, takéhoto logopéda zamestnať a oni sú tam nesmierne šťastní a vďační za to, že ho majú. Ako to vyzerá? No ja vám poviem, ako to vyzerá.
Škôlka má logopéda, dcérka pracuje s logopédom na dennej báze, dennodenne v prirodzenom prostredí. Čiže ja nemusím raz za dva, nemusím, ja s radosťou budem chodiť, pretože je to moje dieťa, ktoré milujem, ale ja nechodím raz za dva týždne niekam, kde mi to ešte spoplatnia dvadsiatimi eurami, ale ten logopéd funguje na dennej báze v tej škôlke, je tam zamestnaný a pracuje individuálne s tými detičkami, podotýkam, že ich je hneď niekoľko, a oni vykazujú nenormálny alebo neuveriteľný progres, hej. Čiže je to fantastická vec, a práve preto to bol taký popud, to nie, že som si vymyslela nejakú tému, ktorú chcem teraz tuná zahrať. Ale je to naozaj to, čo môžme tým ľuďom pomôcť. A keď som sa začala baviť s rodičmi, s odborníkmi, tak som zistila, že je vysoký počet detí, ktoré tieto problémy majú a potrebujú logopéda. Samozrejme, to už sa potom bavíme aj o tom, že pedagogická fakulta by mohla vychovávať alebo mať viacej odchovancov z oboru logopédia a tak ďalej a tak ďalej. Čiže myslím si, že chcem pomôcť ľuďom, chcem ich odbremeniť, odbremeniť od finančných výdavkov. A čo je najdôležitejšie, chcem, aby deti, ktoré majú problémy logopedického charakteru, tá škála tej, tých problémov je neuveriteľne široká, aby boli odstránené takto. Myslím si, že je to dobrý nápad a že naozaj mnoho ľudí by to ocenilo. A vychádzam nielen z toho, čo je moje bezprostredné okolie, kde žijem, kde sa pohybujem, ale to sú dotazy z celého Slovenska. Takže myslím si, že je to fajn nápad.
Téma školské uniformy. Tých výhod je niekoľko. Viete, keď niečo uvediete do života alebo prídete s nejakým nápadom, tak A, samozrejme, hneď spustí B. Akcia - reakcia. Ja chápem, že mnoho ľudí a zase raz mám dobré odozvy k tomu, čiže nemám pocit, že by som predkladala niečo, čo by bolo v nejakom príkrom rozpore s drvivou väčšinou populácie, ich názorov na túto tému. Myslím si, že títo ľudia vnímajú toto pozitívne, pretože povedzme si na rovinu, aké sú deti. Deti veľmi citlivo vnímajú rozdiely sociálneho charakteru medzi sebou a oni si nič nedarujú, hej. Poukazujú na to, ty máš lepšie, ty máš horšie. Povedzme si na rovinu, tieto uniformy dokážu minimálne z 90 % tieto rozdiely potrieť. Áno, vy použijete, alebo teda niekto môže použiť protiargument: a telefóny a ja neviem čo. Patria telefóny mobilné do školy? To je zasa ďalšia vec. To by mohla byť vlastne téma na ďalší zákon. Myslím si, že nie, hej.
A v konečnom dôsledku, ako fungujeme aj my dospelí v dennodennom živote. Keď niekoho stretnete, ako ho vnímate? Prvá vec, či chcem alebo nie, šaty robia človeka, tak si všimnete, ako je zaodetý, a už to vytára nejaký dojem o tom človeku, asi čo robí, odkiaľ je a tak ďalej a tak ďalej, či o seba dbá, nedbá, ja neviem čo. To, či má také okuliare vo vlasoch alebo či telefonuje z takého telefónu, to je už podružná záležitosť. A u detí by to malo platiť dvojnásobne. A argument typu, že tým potláčame alebo potierame nejakú individualitu alebo identitu dieťaťa, no tak je škola o tom, že sa idem predvádzať, ako som oblečená? Radšej nech tú identitu, inovatívnosť a kreativitu a prezentovanie vlastnej osobnosti pretavia do projektov, práce v škole na hodinách, aktivity a tak ďalej a tak ďalej. Nech to neni o oblečení. Lebo potom ideme po veľmi povrchnom, a nie dobrom, dobrom, dobrej, povedala by som, ceste, nehovoriac o tom, že nie každý rodič môže si dovoliť to, aby to dieťa odel tak, ako ono si to želá, hej.
Pokiaľ ide o tie peniaze, tam tiež je to celkom zaujímavý moment, ak by som si dovolila vyvrátiť vaše pochybnosti. Tie sumy, ony lavírujú, sú rôzne. Závisí to od toho, aký zdroj. Ja som si študovala množstvo tých prípadov, alebo teda tých možností, odkiaľ tieto uniformy je možné si zadovážiť. A tie sumy sú, keď začnem najvyššou, povedzme 200 na tú sadu, ako to tu bolo spomínané, ale našla som aj konkrétne zo života príklad, kedy tá pani učiteľka hovorila, že deti majú dve sady, elegantnú a športovú verziu, pričom pre dievčatá je to 47 eur komplet a pre chlapcov to vychádza 50 eur aj nejaké centy, hej. A zoberme si fakt, že to dieťa v prvom rade navštevuje päť dní v týždni školu, hej, čiže potrebuje. Aj na tie krúžky môže ísť v tej uniforme, hej. A potom už tá záležitosť víkendového charakteru, tak, samozrejme, nemôžu tie deti chodiť nahé, to je jasné, ale aj v konečnom dôsledku ušetríte tie prostriedky, pretože máte menšie výdavky na to civilné iné oblečenie. Takže to je tiež, si myslím, že zásadný moment.
A zase raz budem apelovať, tak ako analogicky pri tom predchádzajúcom bode, že logopédi, hej, tie finančné záležitosti, že či chceme zaťažiť peňaženku rodiča alebo štátu. Tak ja razím tú teóriu, že radšej zaťažme ten štát, pretože tie peniaze sú, len ich treba chcieť hľadať a použiť na to správne.
Pokiaľ ide o uniformy, tak pri Vranove nad Topľou je fabrika Slovtex, pokiaľ si dobre pamätám, a táto fabrika momentálne nevykazuje žiadnu aktivitu a máme tam aj strednú odbornú školu textilnú. Tak čo keby táto fabrika povedzme šila uniformy pre tieto školy, ktoré prejavia záujem o školské uniformy. Tým pádom zamestnáme slovenských občanov. Nikto nebude môcť použiť populistický argument, že komu zase raz dáme zarobiť, pretože toto nie je cieľom predkladaného návrhu zákona. Čiže pomôžeme občanom v Slovenskej republike, pomôžeme tým deťom, odstránime nejaké sociálne rozdiely, deti budú cítiť príslušnosť k škole a tak ďalej, ja to teraz nebudem znova opakovať. A myslím si, že v konečnom dôsledku, si dovolím tvrdiť, ušetríme aj peňaženku tých rodičov, nehovoriac o tom, že sú tam aj pragmatické aspekty, že človek je odbremenený od toho, že čo si obliecť, a ten rodič, čo tomu dieťaťu obliecť v ten-ktorý deň a podobne. Takže znova opakujem, myslím si, že tento zákon v prvom rade si kladie za cieľ pomôcť ľuďom, pomáhať občanom Slovenskej republiky.
A pokiaľ ide o ten tretí bod, tam len veľmi stručne sa budem opakovať, že prečo to posúvame. Pretože ľudia to tak cítia, majú túto potrebu, dotazovali ma s touto požiadavkou či by sa to dalo nejako aspoň riešiť do doby, kedy sa bude daná problematika riešiť komplexne. A ja na túto tému dokážem len zopakovať to, čo som už povedala, že môj zákon je predkladaný tu a teraz a nerieši, nie je to komplexná reforma školstva v zmysle, tak ako to predkladá pán minister školstva, v nejakom časovom horizonte v rámci Národného rozvoja výchovy a vzdelávania, čiže ako komplexný dokument. Takže je to len niečo, čo rieši problém občanov tu a teraz. Toľko z mojej strany.
Ďakujem.

Ďakujem zo slovo. Ja len veľmi krátko. Ako veľmi oceňujem, ja len veľmi oceňujem ako vystúpenie pani navrhovateľky a mnohé veci vysvetlila, pretože naozaj si treba vypočuť aj takto na priamo často argumentáciu, keď zákon, prichádzame s konkrétnym návrhom zákona. Za seba môžem jednoznačne podčiarknuť riešenie, že naozaj potrebujeme tých logopédov nielen dostať do materských škôl, ale aj sú veľmi potrební na prvom stupni. Sám mám skúsenosti z môjho pôsobenia ako výchovného poradcu na základnej škole, kde v spolupráci s centrami pedagogicko-psychologického poradenstva sa nám podarilo získať v rámci projektov akože na určitú dobu logopéda, logopedičku, ktorá pracovala s deťmi, a naozaj bol viditeľný ten posun u týchto deťoch a hovorím, tieto veci treba podchycovať už od útleho veku, pretože naozaj nám vyrastá stále viac populácia, ktorá má tento problém, čo vidíme potom už v dospelom veku.
K tým uniformám, z prvého prečítania človek, aj v mojom prípade, nadobudol dojem, že tu sa tým pádom, že sa to dáva do školského poriadku, vybuduje nejaká povinnosť, ktorá už, jednoducho bude sa musieť sa k tomu prijať jednoznačné stanovisko. Teraz si to už celkom nemyslím, pretože ak by to bolo naozaj povinnosťou, tak by, predpokladám, predkladatelia išli skôr do § 26, ktorý pojednáva o základných školách, a i keď je dnes už možnosť školské uniformy zavádzať, trošku mi tam chýba, možno prechodné ustanovenia aby boli doplnené v tomto návrhu zákona, keďže, keď by sme sa mali baviť o nejakej povinnosti, aby bol tam dostatočný čas, kedy bude mať škola možnosť na materiálne vybavenie sa týmito uniformami, resp. bude daná aj táto možnosť pre rodičov. A napriek tomu, že ide o drobnú úpravu, mnohé školy, ktoré zaviedli už uniformy by, ak by sa to dostalo tým pádom do zákona, museli presne popísať podrobnosti o ne, ako iným spôsobom sa tieto uniformy zavádzajú. Takže za mňa ďakujem za vystúpenie, naviac sa mi to viac objasnilo.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený predsedajúci, kolegyne, kolegovia, poslanci za stranu Ľudovú stranu Naše Slovensko Marian Kotleba, Ján Mora, Ján Kecskés a Peter Krupa predkladajú návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva, tzv. banský zákon, v znení neskorších predpisov. Cieľom predkladaného návrhu zákona je zabezpečiť v Slovenskej republike najmä účinnú a efektívnu ochranu životného prostredia, pitnej vody, nerastného bohatstva a zdravia občanov SR, ako aj novelizovať dotknuté ustanovenie predmetného zákona.
Ľudstvo pre svoj život potrebuje čoraz viac elektrickej energie. Domácnosti vlastnia čoraz viac elektrických spotrebičov a u veľkých fabrík vidíme naštartovaný proces s postupnou robotizáciou a automatizáciou výroby. Táto potreba mať všetko automatizované a ovládané spôsobila, že sa minuli všetky konvenčné zdroje fosílnych palív. Teda tie, ktorých ťažba nebola tak veľkou záťažou pre životné prostredie. Ťažba bridlicového plynu a ropy hydraulickým štiepením, tzv. frakovaním má vážne negatívne environmentálne dopady, a to predovšetkým na kvalitu povrchových a podzemných vôd a ovzdušia.
Najväčším problémom ťažby bridlicového plynu uvedeným spôsobom je to, že sa len časť značne vysokého objemu kontaminovaných kvapalín používaných pri ťažbe spätne zachytáva a zvyšok uniká do životného prostredia. Environmentálne dopady frakovania sa týkajú predovšetkým úniku a ďalšieho účinku toxických chemikálií používaných pri ťažbe, ktorý vedie ku kontaminácií podzemnej i povrchovej vody. K uvedeným problémom sa pridružuje celý rad iných negatívnych environmentálnych dopadov ako sekundárne znečistenie životného prostredia, napríklad zhustením premávky v lokalitách ťažby, s tým súvisiace zničenie ciest ťažkými mechanizmami, zvýšenie prašnosti a hlučnosti, znehodnotenie veľkého množstva vody v pomere k vyťaženému plynu a jej prípadné ďalšie uskladnenie či tiež kontaminácia životného prostredia rádioaktívnymi látkami.
Voda, ktorá sa použila pri ťažbe bridlicového plynu frakovaním, obsahuje viac ako 700 chemických látok, ktoré sú vysoko karcinogénne, mutagénne a toxické. Táto voda kontaminuje povrchovú a spodnú vodu v blízkosti vrtu. Voda je už ďalej nefiltrovateľná a spôsobuje pre človeka vážne zdravotné problémy. Pitie kontaminovanej vody môže spôsobiť rakovinu, poškodiť plod dieťaťa v tele matky či iné zdravotné problémy. Dôkazom toho sú narastajúce prípady kontaminácie spodných vôd a studní v Amerike. Ľuďom tečie z vodovodných kohútikov voda, ktorá obsahuje metán, a pri stretnutí sa s otvoreným ohňom sa vznieti alebo je to len čistý chemický kokteil. Ľudia sú v týchto oblastiach chorí a ich život sa točí v kolotoči návštev rôznych lekárov. Ťažba bridlicového plynu hydraulickým štiepením rozkladá horninu, z ktorej ťaží plyn. To má za následok zemetrasenia, prepady horniny, ale aj pohyby tektonických vrstiev. Hovoriť o tom, že sa chemická frakovacia tekutina nedostane nad priepustnú horninu a tým pádom do spodnej vody, je teda odvážne.
Ústava Slovenskej republiky v čl. 44 zaručuje každému občanovi právo na priaznivé životné prostredie a v čl. 40 tiež každému právo na ochranu zdravia. Je potrebné, aby táto forma ťažby bridlicového plynu a ropy bola na území Slovenskej republiky zakázaná. Je nesporné, že ide o nebezpečnú a vysoko toxickú formu ťažby, ktorá po sebe zanechá nenávratne zdevastované životné prostredie. Kontaminuje vodu, kontaminuje pôdu a kontaminuje ovzdušie. Nerastné bohatstvo je podľa čl. Ústavy Slovenskej republiky vo vlastníctve Slovenskej republiky. Slovenská republika má preto právo rozhodnúť o tom, ako so svojím vlastníctvom naloží, vrátane rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky ako najvyššieho zastupiteľského orgánu Slovenskej republiky vyjadrenom vo forme zákona, že ťažba bridlicového plynu hydraulickým štiepením, tzv. frakovaním je zakázaná. V zmysle odkazu pre naše budúce generácie, ktorým chceme nechať Slovensko s čo najkvalitnejším životným prostredím, čistou prírodou a kvalitnou pitnou vodou a ovzduším, nemôžeme dovoliť metódu ťažby bridlicového plynu a ropy hydraulickým štiepením na jeho území.
Kolegyne, kolegovia, ak vám záleží na prírode Slovenska a zdraví našich občanov, tak vás poprosím, prosím o podporu nášho zákona.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Jána Moru, Jána Kecskésa a Petra Krupu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva zákon v znení neskorších predpisov (tlač 452). V súlade s § 73 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a odporúčam, aby sa výbory, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 5. mája 2017 a v gestorskom výbore do 9. mája 2017.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.