14. schôdza

Pýtam sa, či chce zaujať spravodajca stanovisko. Nechce. Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má tlač 441, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 452.
Dávam slovo poslankyni Adriane Pčolinskej, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedla.

[Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 441.]

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám v mene skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie SME RODINA - Boris Kollár návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Cieľom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa tzv. školský zákon je:
1. umožniť materským školám pôsobenie logopéda, ktorý bude zabezpečovať odstránenie dyslálie a ďalších porúch reči u detí,
2. zaviesť povinnosť pre riaditeľa školy, resp. školského zariadenia po prerokovaní s rodičmi, aby školský poriadok upravoval aj nosenie školských uniforiem,
3. vytvoriť časový priestor na vyriešenie problematiky kvalitatívneho aspektu v procese prijímania žiakov na 8-ročné gymnáziá v kontexte pripravovanej reformy vzdelávania.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som teda uviedla dôvody, ktoré nás viedli k predloženiu predmetného zákona. V Slovenskej republike čoraz viac detí trpí neschopnosťou používať správne jednotlivé hlásky alebo skupiny hlások v komunikácii. Dyslália patrí medzi najčastejšie poruchy schopnosti komunikovať. Znamená to, že dieťa niektoré hlásky vynecháva, zamieňa, alebo teda prípadne zle vyslovuje. Táto porucha by sa nemala podceňovať, môže byť totiž aj prvým príznakom vážnejšieho neurologického ochorenia, poškodenia alebo signalizovať poruchu sluchu, prípadne celkového vývinu. Všeobecne by malo platiť, že ak je reč dieťaťa nezrozumiteľná alebo jeho výslovnosť je niečím nápadná, mal by ho vyšetriť logopéd. A čo je omnoho dôležitejšie, mal by s ním pracovať. Preto sa navrhuje prostredníctvom uvedeného zákona, novely zákona, aby dyslália bola zachytávaná a následne odstraňovaná už v materských školách.
S odstraňovaním dyslálie mám aj osobné skúsenosti. Som matka šesťročného dieťaťa, ktorému po nástupe do škôlky bola identifikovaná, alebo teda diagnostikovaná dyslália, a postupne som sa začala s týmto problémom lepšie oboznamovať a zistila som, že podobným problémom, s podobným problémom sa pasuje množstvo ďalších rodičov. Preto som sa rozhodla tento problém riešiť a napomôcť aj iným rodičom prostredníctvom predmetného zákona, ktorých dieťa navštevuje materskú škôlku a trpí touto poruchovou v komunikácii alebo vyjadrovania. A nazdávam sa, že uvedeným zákonom umožníme včasnú diagnostiku a logopedickú intervenciu, čo je dosť podstatné v prostredí, ktoré je deťom blízke. Toto by som chcela zdôrazniť, že deťom, ktoré je deťom blízke. Zároveň... (Prerušenie vystúpenia okoloidúcou poslankyňou.) O. K. Zároveň znížime časovú zaťaženosť rodičov, ktorí musia teda s dieťaťom navštevovať nejaké zariadenie, ktoré je za týmto účelom zriadené, počas svojej pracovnej doby, čiže pracujú prostredníctvom externých logopédov.
Po druhé. V základných aj v stredných školách sa čoraz viac prejavujú sociálne rozdiely medzi žiakmi. Zotrieť tieto sociálne rozdiely medzi spolužiakmi a naučiť ich obliekať sa vhodne a pekne navrhujeme prostredníctvom novely zákona, ktorý rieši nosenie školskej rovnošaty, resp. školskej uniformy. Na Slovensku je len zopár škôl, ktoré zaviedli vlastné školské uniformy. Z ich reakcií vyplýva, že deti si školské uniformy veľmi pochvaľujú a veľmi radi ich nosia. Za najväčšiu výhodu školskej uniformy sa považuje to, že nevidno sociálne rozdiely a statusové rozdiely medzi deťmi. Preto navrhujeme, aby mal riaditeľ školy alebo školského zariadenia povinnosť v školskom poriadku upraviť nosenie alebo nenosenie školskej uniformy. Čiže je to, toto by som chcela zdôrazniť, je to na báze dobrovoľnosti.
Túto úpravu navrhujeme ponechať na rozhodnutí riaditeľa školy alebo školského zariadenia po jeho prerokovaní so zástupcami školskej samosprávy a rodičmi.
Po tretie. V súčasnosti platné ustanovenie zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov o postupnom prechode na znížený počet žiakov v triedach 8-ročných gymnázií sa napĺňa len veľmi pozvoľna. Stále pretrváva extrémne vypuklý problém, teda najmä v Bratislavskom kraji, kde je značná koncentrácia gymnázií s 8-ročným štúdiom. Zo strany žiakov a ich rodičov je o ne enormný záujem, ktorý, ktoré často niekoľkonásobne prekračuje stanovené limity, ktoré boli školám pridelené zo strany orgánov miestnej štátnej správy. Preto sa navrhuje, aby postupné znižovania počtov žiakov v 8-ročných gymnáziách bolo predĺžené do školského roku 2020 až 2021, kedy, predpokladám, by otázka týchto 8-ročných gymnázií už mala byť vyriešená ako súčasť komplexnej reformy vzdelávania, ktorú sa chystá uskutočniť ministerstvo školstva.
Návrh predkladaného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.
Vážené dámy, vážení páni, pevne verím, že predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní vytvorí lepšie podmienky pre zdravý vývoj našich detí a lepší život všetkých občanov Slovenska.
Týmto vám ďakujem na úvod za pozornosť a ďakujem za podporu tohto návrhu zákona.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, poslancovi Miroslavovi Sopkovi.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 5. mája 2017 a gestorský výbor do 9. mája 2017.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku.
Písomne sa prihlásil pán poslanec Žarnay, ktorému týmto zároveň dávam slovo.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladaná novela školského zákona č. 245/2008 Z. z. mi pripomína holandský prebytkový rozpočet s tým, že už nevieme, kam dáme peniaze, ale na rozdiel od nich, my sme principiálne problémy a základné smerovanie školstva nevyriešili, resp. ich meníme častejšie ako ľudia bez domova ponožky.
Ak túto novelu rozmeníme na drobné, dostaneme tri riešené problémy. Prvým je predprimárne vzdelávanie v súvislosti s výskytom dyslálie a potreby asistentov v materských školách, tí sú opodstatnení pri integrácii detí so zdravotným znevýhodnením, čo by sa malo riešiť individuálne. Pri pohľade na chystanú reformu primárneho vzdelávania deti terajších predškolských tried budú patriť do nultého ročníka základných škôl, kde asistent učiteľa má svoje opodstatnenie a kde je ich vzhľadom na podmienky stále málo, najmä pri vyššej integrácii detí so zdravotným znevýhodnením alebo zo sociálne znevýhodneného prostredia. Kvalitný učiteľ materskej školy pri práci s deťmi prostredníctvom riekaniek a iných jazykových cvičení má možnosť odstraňovať jednoduché vady a pracovať na správnej výslovnosti a po prvotnej diagnostike výslovnosti dieťaťa následne odporučiť návštevu logopéda pri výraznejších problémoch s výslovnosťou. No je to predovšetkým na zodpovednosti rodiča, aby so svojím dieťaťom pracoval a navštevoval logopéda.
Na druhej strane neviem si ani len predstaviť, ako by navrhované riešenie zaťažilo aj tak poddimenzovaný rozpočet školstva. Nič nebráni tomu, aby si rodičia spolu so škôlkou a zriaďovateľom zriadili a platili takýchto odborníkov i dnes, pokiaľ majú na to finančné prostriedky, ktoré poskytnú od donátorov. A tým, že slovo môže je uvedené i v navrhovanej právnej úprave hovorí, že nemusí, ale ak chce a získa nejakú podporu. Tak poďme sa napojiť na rozpočet školstva.
Druhým problémom je zakotvenie povinnosti riaditeľov škôl upraviť školský poriadok tak, aby obsahoval nosenie školskej uniformy. Téma zavedenia povinných školských uniforiem na Slovensku bola otvorená už niekoľkokrát. Takmer na všetkých prestížnych základných či stredných školách v zahraničí sú bežnou súčasťou každodenného študentského života. U nás o ich nosení rozhoduje samotná škola po dohode s rodičmi.
Prapôvod uniformy možno nájsť v klasických anglických chlapčenských školách alebo v švajčiarskych dievčenských školách, kde má svoju tradíciu. Išlo o to, aby sa zotreli rozdiely medzi bohatšími a chudobnými, resp. medzi veľmi bohatými a menej bohatými, aby výchovný proces mal jednotný ráz. V Anglicku boli po prvýkrát zavedené už v 16. storočí za vlády kráľa Henricha VIII., v Japonsku platia od konca 19. storočia. V Poľsku sú povinné od roku 2007 a boli zavedené vtedajším ministrom školstva ako reakcia na rastúce sexuálne násilie na školách. Zriedkavé nie sú ani v Rusku, Taliansku, v Austrálii či Spojených štátoch. Uniforma je určitý symbol. V Číne symbolizuje poslušnosť a oddanosť režimu. V Anglicku zas elitárstvo a konzervativizmus.
Prívrženci uniforiem argumentujú, že sa jej nosením zotierajú rozdiely medzi chudobnejšími a bohatšími deťmi, posilňuje sa vzťah žiaka ku škole, ako aj hrdosť na kolektív, ku ktorému žiak patrí, spolupatričnosť medzi žiakmi a k ich samotnej inštitúcii a aj pre rodičov sa tým odbúravajú starosti s tým, ako obliecť dieťa do školy. Nuž hoci sú argumenty v prospech uniforiem logické, pre iných sa môžu javiť ako prejav čohosi archaického, konzervatívneho a pripomínať prísnu disciplínu čias minulých, atmosféru starého skostnateného Anglicka a despotizmus internátnych škôl. Odporcovia uniforiem poukazujú na utláčanie identity dieťaťa, jeho individuality v rámci kolektívu, jeho tvorivosti pri výbere oblečenia, na to, že to rodičom môže priniesť výdavky navyše, pretože okrem uniformy dieťa potrebuje tak či tak oblečenie na bežné nosenie, a navyše s jednou uniformou na školský rok nevystačí.
Je ťažké určiť, ktorý z týchto odlišných prístupov má viac kladov či nedostatkov a ktorý z nich by si získal širšiu podporu zo strany žiakov a ich rodičov. Veď napríklad paradoxne uniforma možno potláča individualitu v rámci kolektívu, ale môže aj posilňovať hrdosť na kolektív, ku ktorému patríme. Otázkou zostáva, či sa pocit nadradenosti z elitných rodín podarí odbúrať tým, že im zakážeme nosiť značkové tričká a navlečieme ich do rovnošaty. A čo mobilné telefóny, retiazky, drahé hodinky a iné veci, ktorým sa od seba deti líšia a ktoré medzi nimi vytvárajú ešte väčšie sociálne rozdiely? Tie zakážeme úplne nosiť do školy? Také jednoduché to asi nebude.
Škola vychováva, ale predovšetkým vychovávajú rodičia. Nezameniteľnú úlohu zohráva rodina, ktorá má budovať charakter svojho člena. Len dieťa so sebaúctou a prirodzenou hrdosťou dokáže odolávať posmechu a nie je pritom dôležité, či uniformu má alebo nemá. Nič nebráni školám, aby si zaviedli školské uniformy po dohode s rodičmi a zriaďovateľom a po vyriešení financovania tejto záležitosti. Zároveň s týmto významným úkonom súvisí aj zakotvenie úkonov, ktoré priamo súvisia s nosením školskej uniformy, v školskom poriadku. Preto nevidím logický dôvod zavádzať túto povinnosť zákonom plošne.
Tretím problémom je predĺženie termínu na postupné znižovanie počtu žiakov na 8-ročných gymnáziách až do školského roku 2020/21. Diskusia na tému 8-ročné gymnáziá, ich potreby naplňovania študentmi a smerovania prebieha už dlhodobo, najmä od momentu, kedy došlo k redukcii počtu žiakov na týchto školách. Položme si otázku, či stále pretrvávajúci extrémne vypuklý problém, najmä v Bratislavskom kraji, kde je značná koncentrácia gymnázií s osemročným štúdiom, a zo strany ich žiakov a ich zákonných zástupcov je enormný záujem o 8-ročné gymnáziá, ako je uvedené v dôvodovej správe, je tým opodstatnením, ktoré musí smerovať k zmene zákona. Podľa mňa nie. Požiadavky rodičov sú subjektívne a rezort školstva musí riešiť objektívne požiadavky spoločnosti podľa možností i so subjektívnymi požiadavkami zákonných zástupcov, ak sú aspoň trochu v súlade s tými objektívnymi. Ak budú rodičia požadovať viac lekárskych fakúlt, tak ich otvoríme, aby sme splnili požiadavku bez ohľadu na kvalitu štúdia a schopnosti študentov? To určite nie.
Ďalší problém je geografický, a to komunikácia, a to kumulácia požiadaviek najmä v jednom z ôsmich krajov. A kde sú ostatné kraje? Budeme robiť zákonnú úpravu plošne pre naplnenie ambícií rodičov v jednom z krajov? To asi nie. Gymnáziá mali pred vyše 20 rokmi status výberových škôl, ktorých primárnou úlohou bolo okrem poskytnutia čo do šírky a hĺbky všeobecného vzdelania a prípravy na štúdium na vysoké školy. Bol o ne záujem, ale zároveň podmienky prijatia i samotného štúdia boli podstatne náročnejšie, ako sú dnes.
Dnes sme túto štafetu akoby posunuli na 8-ročné gymnáziá, ktoré tvoria marginálnu časť z celkového počtu gymnázií. Pokúsme sa sústrediť na kvalitu vzdelávania na klasických gymnáziách, na stanovenie kritérií na zvýšenie študijných predpokladov prijímaných študentov i na to, aby boli naši študenti pripravovaní na reálny život.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, podčiarknuté, zhrnuté, podľa môjho názoru táto novela neprináša do školského života natoľko komplexné a pozitívne riešenie predložených problémov, aby som ju podporil.
Ďakujem za pozornosť.

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Dve faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca.
Nech sa páči, pán poslanec Pčolinský.

Ďakujem pekne. Pán kolega Žarnay, obávam sa, že veľmi nie ste v obraze, čo sa týka minimálne uniforiem, a zjavne vám chýba praktická znalosť tohto problému.
Ja mám dcéru, ktorá navštevuje osemročné gymnázium. Je to gymnázium, ktoré po dohode s rodičmi zaviedlo uniformy. Tak len, aby ste boli v obraze, celá sada na celý týždeň, to znamená asi päť rôznych typov uniforiem, vyšla na necelých dvesto euro a jednoznačne ako rodič vám môžem povedať, že jednoznačne sa šetria náklady na oblečenie počas celého školského roka, pretože dieťa, pokiaľ chodí do školy, aspoň moje dieťa, keď chodí do školy, zo školy ide na rôzne krúžky a z krúžkov ide domov. Už nemá čas na nejaké ešte behanie po vonku a jednoducho cez týždeň to nejde. Víkend je, samozrejme, iný. To znamená, jednoznačne je šetrenie, pokiaľ má školskú uniformu, resp. sadu školskej uniformy. Má to ďalšie pozitívne efekty. Naozaj sa potreli nejaké sociálne rozdiely. Ja som sa o tomto s mojou dcérou bavil niekoľkokrát. Pýtal som sa aj jej spolužiakov, čo si o tomto myslia, o týchto uniformách, pretože majú ich prvý rok na sebe, prvýkrát, všetky deti si to pochvaľujú, páči sa im to, cítia spolupatričnosť k škole. Jednoducho tie argumenty, ktoré ste povedali, že sú za, tie naozaj sú aj reálne.
A to, čo ste hovorili, že návrat k despotickým anglickým školám, ako, prepáčte, no žiadneho rodiča z tejto celej školy, týchto detí, by to ani nenapadlo, takéto argumenty. Všetci si to chvália.
Ďakujem.

Pán poslanec Kotleba.

Pán kolega Žarnay, vy ste síce učiteľ, ja som tiež, ale tá vaša argumentácia bola taká zvláštna. Ani tak, ani tak. Ani za, ani proti, polovica za, potom zrazu ste to zhrnuli, že je to slabé a nie je to dobré, aby ste to podporili. Neviem, neviem. Zdá sa mi, zdá sa mi, akoby to bolo len z princípu, že jednoducho, možno nie je to od vás, tak to nepodporíte. Ale tá argumentácia bola naozaj slabá. My nie sme v tejto veci zaujatí ani za, ani proti nejako presvedčene už teraz. Ale skôr by som povedal, že ma presvedčil príspevok predkladateľa ako ten váš, ktorý ste zhrnuli ako negatívny.
Ďakujem.