14. schôdza

Pán Jurzyca niekedy nabudúce dokončí. Ale však rád si pozriem tú tabuľku. Chcel som iba k jednej veci ešte. Zaznelo tu, že koalícia nemohla inokedy zvolať schôdzu a my sme vlastne ju donútili do tohto termínu. Koalícia mala sedem dní za zvolanie schôdze a mohla si vybrať akýkoľvek termín. Aj dnešné ráno o deviatej bez problémov mohla byť mimoriadna schôdza a viedli by sme ju počas dňa. Nenútili by sme ženu-matku s malými deťmi ako hlavnú predkladateľku, aby tu ťahala tridsiatku nonstop proti noci. Čiže je hrubá lož to, čo povedalo Andrej Hrnčiar, že my sme vlastne vymysleli si tento termín o štvrtej poobede vo štvrtok. Nie, koalícia si mohla vybrať sedem dní. Vybrala si naschvál tento deň, aby pokorila Natáliu ako ženu-matku, aby tu musela byť 30 hodín v kuse.

Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Jurinová, nech sa páči.

Vážené dámy, milí páni, absolútne nemám chuť vystupovať po tom všetkom, čo som si tu vypočula. Poviem iba, že beriem to ako úbohosť a malosť pána podpredsedu, pána predsedu, ale musím povedať aj môjho kolegu.
K pánovi predsedovi musím zareagovať. Pán predseda Danko, vy ste skutočný populista. Na tej pracovnej ceste v Poľsku som bola s vami, ak si spomínate. A bola som to ja, ktorá som pochválila predsedu sejmu za to, akým spôsobom vedú rodinnú politiku. Nemali ste ani páru o tom, čo sa tam deje. My sme mali, bohužiaľ, alebo teda vďakabohu, na rozdiel od vás, naštudované materiály z Poľska. A ak by ste to vedeli, robíme to iným spôsobom ako v Poľsku a nerobíme to tak ako Poliaci. Toľko k pánovi predsedovi.
Dovolím si povedať naozaj len pár slov. Tak ako Igor Matovič hovoril, našou snahou je ohodnotiť prácu žien, aby boli ocenené v spoločnosti možno iným spôsobom, ako sme boli zvyknutí doteraz. A ide nám zároveň o ohodnotenie neplatenej práce. Je to pojem o ktorom sa v Európskej únii aj vo svete dosť rozpráva. Nie sú to feministické témy, nie sú to rodové témy. Sú to témy spoločenské, ktoré naozaj hýbu svetom. Pretože mnoho alebo veľká časť spoločnosti si uvedomuje, že zväčša ženská populácia vykonáva kopu práce, ktorá nie je nikde zohľadnená, nikde zaplatená, netvorí súčasť HDP, ale všetci vedia, že ju ženy vykonávajú. Už tu bolo kolegami spomenuté, že ženy dávajú tejto práci 31 % celkového času, celkového voľného času, muži 10 % celkového voľného času. Takže náš návrh spočíva v tom, že chceme, aby ženám bola takýmto spôsobom zohľadnená neplatená práca, čo sa vlastne naozaj podpíše pod, pod aspoň sociálny benefit, že budú môcť odchádzať do dôchodku skôr. Tu chcem ešte podotknúť, že tento návrh zákona sa netýka výsostne žien. Týka sa aj mužov, pokiaľ prebrali starostlivosť o svoje dieťa.
Igor Matovič podľa mňa veľmi dobre vysvetlil aj zdôvodnil, prečo sme sa rozhodli tak, ako sme sa rozhodli, že sme sa snažili naozaj myslieť na všetky kategórie aj detí, aj rodičov, aj rôznych životných situácií. Ošetrené to je napríklad pri striedavej starostlivosti, kedy rodičia, teda keby rodičom nie je napríklad umožnené, aby si rozdelili skrátenie odchodu do dôchodku. Ale v tom prípade, ak majú striedavú starostlivosť, tak táto výsada je prisúdená žene práve kvôli tomu, že ona znášala aj pôrod, aj tehotenské obdobie.
Skrátka, žena vo všeobecnosti, a platí to u nás, že má nižšie percento alebo zarába menej ako muži, v priemere je to na Slovensku o 16 percent. Sú krajiny, kde sú tieto rozdiely oveľa menšie. Sú krajiny, kde sú tieto rozdiely aj väčšie.
Dovoľte mi, ešte kolega Krajniak sa pýtal na porovnanie s inými krajinami, čo sa týka dožitia veku v zdraví. Nemám teda k dispozícii graf, o ktorom hovoril pán Jurzyca. Na Slovensku je vek dožitia v plnom zdraví žien 54,6 roka, v Rumunsku je to 59 rokov, v Poľsku 62,7 roka, v Maďarsku 60,8 roka, Česi majú vek dožitia 65 rokov. To znamená, o takmer deväť rokov viac ako na Slovensku. Najvyšší vek dožitia uvádza, je uvedený pri Malte, kde je 74.9 roka.
A ešte Igor Matovič, možnože len teda informácia, keď hovoril o dôchodku, že koľko ľudí dnes zarába na jedného človeka, na jedného dôchodcu. Dnes je to okolo 2,5 človeka na jedného dôchodcu. A vieme, že z prepočtov je jasné, že pokiaľ pôjdeme rovnakým tempom, tak o 35 rokov to bude niečo menej ako jeden na jedného. Viacej vám už nebudem k tomu rozprávať.
Som presvedčená o tom, že tento spôsob ako nieže motivovať ženy k tomu, aby sa rodilo viacej detí, ale ako matky alebo rodičov nejak ohodnotiť aj za to, že venovali spoločnosti prácu, ktorá sa nikde nepremieta. Preto si myslím, že je to veľmi dobrý návrh a prosím o jeho podporu.
Ďakujem.

Pán poslanec Krajčí.

Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte aj mne len zopár slov, možno aj trošku takých osobnejších. Mne sa teraz nedávno narodilo piate dieťa, dcérka. Moja manželka je neuveriteľne skvelá žena, má vysokoškolské vzdelanie, je podobne lekárka ako ja, ale miluje deti a rozhodla sa, že sa chce obetovať pre nich. Ja som veľa rozmýšľal nad tým, že čo naozaj na tomto svete má zmysel, čo prináša človeku skutočné uspokojenie, čo by mohlo byť najzmysluplnejšou prácou, ktorú môžeme ako ľudia robiť. A ja som to povedal mojej manželke a čím ďalej viac si to uvedomujem a myslím, že výchova detí je podľa mňa jedna z najzmysluplnejších prác, ktorú môžme ako ľudia robiť.
My vlastne programujeme srdiečka tých detí, formujeme ich myslenie, správanie, návyky a pričom každý rodič vlastne musí zohľadniť množstvo variabilných informácii, ktoré vystihujú povahu toho dieťaťa. Nie nadarmo je to tak stvorené, že dvaja ľudia, ktorí majú nejaký temperament, nejaký genofond, sa vlastne skladajú na genofond, nejaký temperament toho svojho dieťaťa, a preto ho dokážu najlepšie pochopiť, najlepšie mu porozumieť, pretože časť z nich je v podstate vpečatené do života tohto nového človeka, tohto nového dieťaťa. Teda správna výchova dieťaťa je určite obrovskou pracovnou výzvou a každý z nás, ktorý má deti, vie, že to vôbec nie je jednoduché. A z toho vychádzam aj k veľmi jednoduchým záverom alebo z toho tvorím aj veľmi jednoduchý záver, že dobre vychované a vzdelané dieťa je najväčším pokladom každého národa, a teda aj Slovenska. Z tohto pohľadu sa aj mne zdá, že je nepochopiteľné, že náš súčasný sociálny systém napríklad motivuje ženu, aby sa čo najskôr zamestnala po tom, ako porodí dieťa. A v podstate finančne zvýhodňuje takúto rodinu. Ja osobne to považujem za krátkozraké.
Bolo to tu spomínané, ale nepriaznivý demografický vývin populácie Slovenska je naozaj alarmujúci. Hrozí nám, že o chvíľu budeme mať najprestarnutejšiu populáciu v Európe. Na Slovensku vymierame, tým pádom je ohrozený náš budúci dôchodkový systém, naša ekonomika, naše už teraz kolabujúce zdravotníctvo. Na naše dôchodky nebude mať kto pracovať, v našom priemysle nebude mať tiež kto pracovať. Bude nedostatok ľudí, ktorí budú môcť vytvára hodnoty. Na naše zdravotníctvo budeme musieť vynaložiť čím ďalej tým viac financií, aj keby sme nečelili tomuto nepriaznivému demografickému vývinu. No vzhľadom aj na neho, nebude ich mať kto zaplatiť.
A preto si myslím, že je nevyhnutné, aby sme sa ako zákonodarci zamerali na podporu rodiny, matiek a výchovy detí. A toto je aj časť politickej agendy nášho hnutia a viem, že nielen nášho hnutia. Oceňujeme pri tejto diskusii akúkoľvek diskusiu. A tiež chcem povedať, že oceňujeme akýkoľvek aj koaličný návrh, ktorý týmto ľuďom pomôže. Bolo tu to spomenuté a je to naozaj jeden z vážnych parametrov, že máme v porovnaní so všetkými krajinami v Európskej únii najnižšie dožitie žien v plnom zdraví, od čoho sa v podstate odvíja aj najnižšie dožitie populácie v plnom zdraví. Je to teda len necelých 55 rokov. Kolegyňa Erika povedala, ako je to v susedných krajinách a je to naozaj neporovnateľne viac.
Pokiaľ sa zamýšľame, prečo tomu tak je, bol jeden z ďalších zákonov ktorý sme aj túto schôdzu predkladali, tak jeden z dôvodov je naozaj to, že naše ženy veľmi veľa pracujú, sú veľmi preťažené. Ten náš systém ich núti pracovať. A nielen to. Častokrát im chýba správna organizácia ich práce a času na oddych. Ja by som chcel teraz použiť zopár údajov zo štúdie audítorskej spoločnosti Deloitte, ktorú vypracovala pre Európsku komisiu a bola o organizácii pracovného času.
Tá konštatuje, že práca v takzvaných nezvyčajných časoch, čo sú víkendy a večery, rastie. Tieto trendy sú silné hlavne v sektore obchodu. Žiaľ, naše ženy sú tie, ktoré najmä v obchode pracujú a sú nútené v podstate podstupovať prácu, ktorá potom následne ohrozuje aj ich zdravie. Tento trend má veľmi negatívne spoločenské dôsledky. Tie súvisia so sociálnym rytmom spoločnosti, ktorý je stále organizovaný tak, že večery a víkendy sú vyčlenené ako časy, ktoré sú dôležité pre sociálnu interakciu, socializovanie sa, oddych. Každý z nás vie, že žena-matka vytvára tú rodinnú pohodu. Vytvára to sociálne zázemie každej rodiny, a pokiaľ ona sama nemá možnosť mať dobre kvalitne rozdelený čas na prácu a voľný čas, tak má to nielen dopad na ňu a na jej ako prácu, tak jej zdravie, ale tak aj na celú rodinu. A treba povedať, že tým pádom nielen ona, ale aj my manželia, naše deti sú vystavovaní vyššiemu napätiu.
Podľa štúdie Health Mediclaim z roku 2015 má Slovensko aj suverénne najhoršiu úmrtnosť zo všetkých krajín OECD na kardiovaskulárne choroby. Hovoril som to tu už, ešte na tejto schôdzi a ja to teraz zopakujem, že skupina fínskych vedcov v roku 2006 dokázala, že ľudia, ktorí nemajú čas na oddych cez víkend, majú vyššie riziko úmrtia na kardiovaskulárne choroby. Žiaľ, opäť treba podotknúť, že sú to najmä naše ženy, ktoré sú vystavené týmto tlakom, nútené zarábať aj v neštandardných časoch a popri tom, ako tu bolo opakovane hovorené, majú naozaj častokrát na starosti viesť celú rodinu, jej život a k tomu ešte aj výchovu detí, pre ktorú je vlastne ten emočný prístup, ktorý dokáže dať len žena-matka, ktorá to dieťa priviedla na svet, absolútne nevyhnutný a bez neho je zdravý duševný rozvoj dieťaťa veľmi komplikovaný.
Takže ja by som chcel tiež poďakovať všetkým zákonodarcom v tejto Národnej rade, ktorí myslia aj na ženy. Myslia na ohrozenie aj našej populácie a demografického vývoja a podobné prorodinné zákony, podobné zákony, ktoré myslia na ženy a motivujú, aby sa v našom a rodilo viac detí a boli dobre vychované, budú podporovať a za to im chcem veľmi poďakovať.

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Dve faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Krajčí, ako som už povedal v predchádzajúcej faktickej poznámke, nemám v pláne podporiť váš návrh. Zdá sa mi, že nie je to, nie je to správna cesta. Skôr sa obávam, že budeme musieť v budúcnosti ísť opačným smerom a vek, dôchodkový vek predlžovať, nie skracovať, pre mužov aj pre ženy. Aj keď to nie je populárne hovoriť, ale vývoj smeruje skôr tým smerom ako opačným. A druhý dôvod je, že som skeptický k tomu, keď štát hovorí ľuďom do toho, že čo majú robiť, koľko majú robiť detí a snažiť sa ich k niečomu motivovať, zdá sa mi to také trochu naivné a sociálno-inžinierske.
To ale, čo uznávam a čo chcem oceniť na vašom návrhu, je tá téma, ktorá sa mi zdá celkom legitímna, a to je nerovnomerné rozloženie neplatenej práce, domácej záťaže starostlivosti o deti medzi mužmi ženami. A s tým by sa niečo malo robiť. Otázka je, že či s tým má niečo robiť štát, alebo s tým majú niečo robiť ľudia, konkrétne tí muži. A mne by sa správnejšou a lepšou cestou ako motivovať nejako ženy tým, že im budeme skracovať dôchodkový vek alebo vek odchodu do dôchodku a tým automaticky predpokladať, že tak to má byť, že žena je tá, ktorá sa má viacej starať o domácnosť, viacej starať o deti, mne by sa oveľa lepšou cestou zdalo, keby sa muži viacej starali o deti, keby muži prebrali väčší diel zodpovednosti za domácnosť. To sa mi zdá ako lepší nápad než prijímať tento zákon.
Ďakujem.

Pán poslanec Jurzyca.

Ďakujem pekne. Dobre, pán poslanec Krajčí. Nemôžem reagovať na predrečníka Ondra Dostála, ale keby ste ho, prosím vás, pochválili za to, čo povedal.
Teraz vrátim sa k číslam, teda hovoril som o tom, že u nás sa muži dožívajú podľa OECD 73,3 roka, ženy 80,5. Ale čo je zaujímavé, je zaujímavá tá dynamika. Keď si pozrieme, ako sa menila očakávaná dĺžka života 25 rokov pred nežnou revolúciou, pred víťazstvom, tzv. víťazstvom neoliberálov bez citu, a ako sa potom tá dĺžka života vyvíjala 25 rokov po nežnej revolúcii, keď už vládli neoliberáli bez citu a bez kúska porozumenia ľuďom, tak počúvajte. Dĺžka života mužov tých 25 rokov od 65 do 90 u nás poklesla o 1,2 roka. Potom za kapitalizmu sa predĺžila, za 25 rokov, približne od roku ´90 do roku 2014, o 6,6 roka. U žien to bolo tak, že posledných 25 rokov socializmu, kedy nebola ešte spoločnosť orientovaná na výsledky, ale na kvalitu života podľa mnohých, tak sa predĺžila dĺžka života žien o 2,6 a tých 25 rokov po nežnej revolúcii to bolo o 5 rokov, čiže takmer na dvojnásobok, dvojnásobok toho, o čo sa predĺžila pred revolúciou. Tak úplne to asi nebude s tým neoliberalizmom a trhovou ekonomikou tak zlé, ako sa často aj v tejto sále hovorí. Ďakujem.

Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Krajčí.