15. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, ja na chvíľu trochu zmením tému, aj keď chcem naozaj poďakovať všetkým kolegom, ktorí sa podrobne a naozaj úprimne venovali hanbe, ktorú prežíva táto krajina práve v podobe kauzy Čistý deň.
Chcela by som z tohto miesta upozorniť na ďalšiu kauzu, ktorú ja považujem tiež za veľmi podstatnú, a prečo by mal byť minister Richter odvolaný, a obťažuje nás už viac ako pol roka, a v podstate o ktorej sme počas tejto schôdze nehovorili veľa, a tou je spackaný jasličkový zákon z dielne ministerstva sociálnych vecí, a teda v priamej zodpovednosti ministra Richtera. Preto sa teraz budem venovať tomu a oboznámim vás aj s najaktuálnejšími krokmi, ktoré ministerstvo v tejto veci urobilo, resp. neurobilo.
Predstavitelia SMER-u - SD momentálne zvolili taktiku poslednej inštancie, a tou je popieranie reality. Hnev rodičov aj zriaďovateľov jaslí za nevydarený jasličkový zákon označujú za nepodloženú hystériu. Dnes som to povedala pánovi Petrákovi v relácii Z prvej ruky, že toto ich ešte bude mrzieť, preto nazývať to, že niektoré matky, niektorým matkám nezobrali deti do jaslí len preto, že nepracujú, hystériou je podľa mňa veľká odvaha. Zároveň ale minister Richter na návšteve u prezidenta koncom februára sľúbil, že zverejní výklad zákona, ktorý upokojí situáciu. Tento výklad je vonku a všetky naše obavy akurát tak potvrdil. Tento výklad bol na webe ministerstva zverejnený len nedávno, a keďže je toto najaktuálnejšie, čo zo strany ministerstva tu máme v súvislosti práve s týmto zákonom, rada by som ho dnes použila ako dôkaz, že novela o sociálnych službách je naďalej diskriminačná, protiústavná, pre mnohé jasle likvidačná, skrátka zlá. A namiesto toho, aby mladým rodinám s malými deťmi pomohla, im škodí.
Pán Petrák sa tu pred niekoľkými hodinami vo faktickej poznámke rozčuľoval a zároveň chválil ministra za rad systémových opatrení, ktoré tu vo svojom prejave vraj vecne vymenoval. Tak ja sa teda budem snažiť byť tiež rovnako vecná a cez fakty ukázať, ako vyzerá systémová rodinná politika v rukách ministra Richtera.
Prvým problémom sú nepracujúci rodičia. Realita hovorí jasne, jasle už nemôžu prijímať deti nepracujúcich rodičov alebo rodičov, ktorí sa nepripravujú na povolanie. Od 1. marca im za to totiž hrozia vysoké pokuty. Konajú podľa zákona a vo vlastnom záujme. Napr. jediné štátne jasle v bratislavskom Novom meste už odmietli zapísať dieťa matky, pretože doma má dvojmesačné bábätko, a teda je doma na materskej. Ministerstvo práce vo výklade píše, citujem: "Rodič nemusí zo zákona formalizovane dokladovať zariadeniu, resp. poskytovateľovi sociálnej služby potrebu zosúlaďovania rodinného a pracovného života, napr. potvrdením zamestnávateľa o existujúcom pracovnoprávnom vzťahu alebo uzatvorenou pracovnou zmluvou. Vznik tejto potreby sa spravidla prezumuje samotným záujmom rodiča využívať túto sociálnu službu, ktorý prejaví svojím vstupom do zmluvného vzťahu s konkrétnym poskytovateľom tejto sociálnej služby. Zákon však nevylučuje, že zariadenie, resp. poskytovateľ tejto sociálnej služby si preukazovanie vzniku potreby zosúlaďovania rodinného a pracovného života stanoví ako podmienku na poskytovanie služby, resp. ako kritérium na prioritizáciu rodičov, ktorým bude táto služba poskytovaná. V prípade kontroly poskytovania sociálnej služby však bude musieť jej poskytovateľ preukázať, že ju poskytuje cieľovej skupine, ktorú zákon predpokladá, teda rodičom, ktorí majú potrebu zosúlaďovania rodinného a pracovného života." Preložené do ľudskej reči, jasle síce nemusia zisťovať, či rodič pracuje, aj keď zákon jasne stanovuje, že jasle sú len pre deti rodičov pracujúcich alebo pripravujúcich sa na povolanie. Ale keď jasliam náhodou príde kontrola a budú opatrovať deti rodičov nespĺňajúcich podmienky, bude pokuta. Tak ďakujeme za vysvetlenie, milé ministerstvo.
Je možné obísť podmienku zamestnania, ak dieťa prihlási do jaslí ten z rodičov, ktorý pracuje? Nie, nie je. Opäť citujem: "Služba sa poskytuje rodičovi alebo fyzickej osobe, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti." To znamená, že účastníkom tohto právneho vzťahu pri poskytovaní sociálnych služieb je osoba, ktorá má dieťa v osobnej starostlivosti a ktorá sa aktivizuje na trhu práce. Ak sa o dieťa starajú obaja rodičia a dieťa majú v osobnej teda starostlivosti, musia do právneho vzťahu vstúpiť obaja spoločne. Podpísať zmluvu o poskytovaní služby na podporu zosúlaďovania rodinného života a pracovného života, resp. zmluvu o poskytovaní služby na podporu zosúlaďovania rodinného a pracovného života v zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa s poskytovateľom tejto sociálnej služby však môže platne aj jeden z manželov, rodičov. Zaviazaní touto uzatvorenou zmluvou však budú obaja manželia alebo rodičia. To znamená, že ak jeden z rodičov prestal spĺňať podmienky, čiže buď nepracuje, alebo odišiel na materskú, prestal študovať, nemôže dieťa ponechať v jasliach, pretože tieto podmienky musia spĺňať sústavne".
Na ktoré zariadenia sa teda vzťahuje jasličkový zákon? Tieto podmienky musia spĺňať klasické, štátne jasle, ktorých je tak dvadsať na Slovensku, potom súkromné jasle, ktorých sa to dotýka najviac, pretože tých je niekoľkonásobne viac, súkromné jasle spojené so súkromnou škôlkou, detské centrá, ktoré sa starajú o deti od dvoch do šiestich rokov a nie sú zapísané v štátnej sieti materských škôl, a takisto sa týka rodičov, ktorí budú chcieť mať doma detskú skupinu a starať sa o deti za odplatu. Nevzťahuje sa na jednorazové opatrovanie detí, napr. susedmi alebo starými rodičmi, kamarátmi. Nevzťahuje sa tiež na materské centrá, ktoré nevyberajú poplatky, a nevzťahuje sa na detské kútiky, napr. v obchodných domoch, čo je v podstate mimo tému, pretože sem rodičia neumiestňujú deti, keď ich chcú nechať v zariadení dlhšie a bez dozoru svojho vlastného.
Ďalším nezmyslom jasličkového zákona je, že jasle definuje ako sociálnu službu a každý poskytovateľ tejto služby musí podávať výročnú správu. Prvýkrát ju musíte podať za kalendárny rok 2018. Ja len podotknem, že sociálna služba sa poskytuje ľuďom, ktorý majú hendikep alebo sú nejakým spôsobom odkázaní na túto službu, kdežto deti, ktoré chodia do jaslí, nie sú sociálne prípady.
A čo bezbariérový prístup? Áno, svoje priestory musíte mať bezbariérové, a to do 31. decembra 2018. Novovzniknutí poskytovatelia musia spĺňať podmienku debarierizácie už pri registrácii, čiže ešte skôr, to je ale logické.
Ďalej sú tu deti, ktorým zle vychádzajú roky. Potvrdila sa aj obava z toho, že deti, ktoré dosiahnu tri roky od septembra do decembra, budú musieť jasle opustiť k 31. 12, čiže ku koncu kalendárneho roka, a do nástupu do škôlky na ďalší školský rok budú musieť rodičia hľadať iné spôsoby, kam ich umiestniť. V školskom roku 2017 až 2018 sa ešte na zapísaných jasličkárov toto uplatňovať nebude, pre nich bude platiť až od ďalšieho školského roka.
Kto teda ponesie zodpovednosť za ničenie jaslí? Z prázdnych rečí, že ministerstvo práce chce touto právnou normou podporiť zosúlaďovanie rodinného a pracovného života, nezostalo nič, že je jasličkový zákon nepodarkom, potvrdil minister aj svojím konaním. Krátko po schválení zákona si ho zavolal prezident a po stretnutí minister vyhlásil, že jasličkový zákon sa má novelizovať, resp. opraviť, aby neboli diskriminovaní nepracujúci rodičia. To v reči vládneho úradníka znamená, že novela príde do parlamentu v prvej polovici roka 2017 a platiť má až od januára 2018. Dovtedy čo? Dovtedy sa čo bude diať? Deti nepracujúcich rodičov budú skrátka odmietané v jasliach. Je preto jasné, že jasličkový zákon je nepodarkom, na ktorého chyby sme upozorňovali pol roka predtým, než bol schválený. Diskriminuje rodičov od užívania služby, ktorú nijako nespolufinancuje. Jasle sú takmer všetky súkromné, to je, je to absurdné skrátka.
Zavádza odlišné zaobchádzanie s dvoj-trojročnými deťmi. V škôlkach sa v tomto veku vzdelávať budú a v jasliach sa vzdelávať nemusia. Diskriminuje deti narodené od septembra do decembra, lebo nebudú môcť plynule prejsť do škôlky, ako som hovorila, ale na osem mesiacov do nového školského roka si budú musieť hľadať buď náhradné zariadenia, alebo rodič sa bude musieť vrátiť z práce naspäť domov k nim.
Ničí živobytie majiteľom, ktorí vybudovali za vlastné prostriedky jasličky a suplovali tak rolu štátu, pretože mnohí z nich budú musieť zavrieť. Niektorí majitelia nemajú šancu svoje zariadenia prispôsobiť požiadavkám. Existujúce jasličky už dnes vedia, že si ponechajú len škôlku a jasličky tým pádom neotvoria. A ak sa jasle nezavrú, rapídne sa predražia. Zákon spôsobuje vysoké dodatočné náklady, ktoré si majitelia budú musieť vynahradiť cez vyššie ceny služieb.
Včera som s právničkou, teda už predvčerom, som s právničkou Katkou Batkovou odovzdala podanie na Ústavný súd, ktorý sme spolu s ďalšími 33 opozičnými poslancami podpísali a ktorý bude slúžiť ako poistka pre rodičov, keby náhodou jasličkový zákon nebol dostatočne novelizovaný. Smutné je, že rodičov a ich deti už teraz ministerský nepodarok poškodzuje.
Aj pre toto všetko treba ministra Richtera odvolať a vymeniť.
Ďakujem.

Tak, tak, tak, tak to je. Bohužiaľ, jasličkový zákon je jednoducho absolútne vrchol, vrchol príkladu, prvá liga príkladu, ako sa dá spackať legislatíva.
Je dnes jasné, že tento zákon vznikol len preto, aby pár ľudí mohlo cez eurofondy zbohatnúť pod pláštikom ušľachtilého stavania nových jaslí, to tu presne zaznelo, keď hovoril Ondro Dostál, akým spôsobom sa dnes sofistikovane kradne. Takže na ministerstve napísali zákon, ktorý umožní zas nejakej skupine šikovných podnikateľov bohatnúť na výstavbe jaslí, to je celé. A vôbec nikoho netrápilo, že čo z toho vlastne vznikol, aký, aký paškvil, a aké to spôsobí problémy v praxi.
Čiže, vážení kolegovia zo SMER-u, vy zrejme nechodíte medzi ľudí, tak ja si dovolím odkázať v mene mladých rodín vám, čo tu sedíte, aj tým, čo tu nesedíte, podpísali ste sa skrátka a jasne pod jeden spackaný, zlý zákon, ktorý veľmi znepríjemňuje život mladých rodinám. A buď sa to čo najrýchlejšie napraví, alebo ako myslíte.
Ja ešte pripomeniem udalosť z roku 2013. Vtedy to zosúlaďovanie rodinného a pracovného života na ministerstve práce napríklad zafungovalo tak, že minister predložil zákon, novelu zákona o rodičovskom príspevku, podľa ktorého sa mal vrátiť rodičovský príspevok do čias ministerky Tomanovej, čiže mal byť odňatý tým rodičom, ktorí by sa predčasne vrátili do práce. A rodičom, rodičom detí vo veku do dvoch rokov mal byť podstatne znížený. Vtedy však premiér Fico zasiahol, mal dostatočný pud sebazáchovy a túto novelu stiahol z obehu.

Pani kolegyňa prišla ako taká čerstvá posila, takú silu a energiu, my tunák, tí, ktorí už melieme z posledného (povedané so smiechom), ale tak by som to povedala, že vytiahli ste Richterovo eso, teda zákon, ktorý si veľmi považoval, aj celé ministerstvo, a veľmi sa z neho tešili. A my by sme sa boli z neho tiež tešili, keby bol urobený dobre, a veľmi by sme z toho tešili. Lebo naozaj berem ako veľké plus tú zodpovednosť, ktoré chcelo ministerstvo na seba zobrať. Ale, bohužiaľ, urobili to tak diletantsky, že spôsobí naozaj viac komplikácií ako pomoci.
Ja budem hovoriť, vy ste sa venovali celkovo diskriminácii, ja sa opäť zameriam len na to, že považujem za úplne fatálnu chybu, že to zaradili medzi sociálne služby. Naozaj sociálne služby sa zaoberajú patológiami v rodine, patológiami jedinca a my teda považujeme zdravé deťúrence za patologicky, za patologické? No to už kde sme? Že oveľa rozumnejšie, jasnejšie, praktickejšie a správnejšie by bolo, ak by bola, bolo ministerstvo vytvorilo samostatný zákon, a nie zákon takto narýchlo, kde rozhádzalo vlastne sociálne služby, ktoré budú, vlastne pôjdu v dvoch koľajach. Jedni musia dodržiavať, ja neviem, kontrolu, nie kontrola, ale kvalitu a v podstate tunák pri tých jasliach alebo pri týchto skupinách bude tá kvalita totálne neodkontrolovateľná. Takže áno, ďalší diletantizmus.
A ak by som pokračovala ešte tých 15 sekúnd, tak okrem tých jasieľ spackali ešte aj denné stacionáre. To znamená, uberajú opäť ambulantnú formu pomoci. A tým, že nastavili reguláciu úplne, úplne proti každému jednému... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Ďakujem kolegovi Mihálovi za jeho slová aj za ten príklad. A takisto aj kolegyni Jurinovej za doplnenie tých stacionárov, absolútne súhlasím.
Ale ja by som ešte z tohto miesta naozaj raz chcela apelovať, pretože tie veci sa naozaj dejú. To nie je tak, že, že do účinnosti nejakej novej novely budú teraz niekde vo vzduchoprázdne títo rodičia s tými deťmi a budú čakať na to, kedy sa to zmení. Lebo to stále nevieme, kedy sa to zmení. Takže opäť apelujem na ministerstvo sociálnych vecí, že kým má ešte zbytky zdravého rozumu, dá sa to napraviť, dá sa ísť do skráteného legislatívneho konania, dá sa túto novelu pokojne aj celú zrušiť a prerobiť. Keby bola vôľa, dalo by sa to. Takže naozaj buď očakávam nejaké kroky, alebo sa rozlúčme.
Ďakujem.

Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ktorý tu nie je, ale mohol by tu byť, lebo však nie vy ste dali tú schôdzu na noc, tak predpokladám, že pán minister by to mohol vydržať.
No, ak je nejaká kauza, z ktorej ide toľko prízemnosti, špiny a mocenských záujmov, tak je to práve kauza Čistý deň. A je to o to závažnejšie, že ide o životy detí, ktoré sa v tomto politickom boji a v tomto politickom víre ocitli úplne náhodou. Keď sme kedysi odvolávali pána Fica alebo keď sme odvolávali pána Kaliňáka, tak išlo v úvodzovkách len o verejné peniaze, o spravovanie štátu a o spravodlivosť. Týmto vôbec neznižujem cenu verejných peňazí a spravovania štátu, ale ľudský život a ľudská dôstojnosť, v tomto prípade ľudská dôstojnosť maloletých detí je viac ako verejné peniaze, viac ako pán Bašternák, viac ako to, že pán, máme pána premiéra, ktorý býva v byte človeka obvineného z daňových podvodov. Záujem detí stojí nad všetkým. Je až neuveriteľné, akým spôsobom bráni minister sociálnych vecí a rodiny jedno konkrétne zariadenie. Vyzerá to, ako by mal v danom zariadení nejaký skrytý záujem alebo nejaký osobný problém, alebo ho niekto niečím tlačil k múru a on nemohol vykonať to, čo je správne, čo je vo verejnom záujme a čo je pre deti dobré.
V tomto prípade je pozoruhodné aj to, že napriek tomu, že my Slováci veľa vydržíme, moc sa nebúrime, tak v tomto konkrétnom prípade Čistého dňa sa zrazu ozvali štátni zamestnanci, ktorí prišli s týmto prípadom do styku. A ozvali sa dokonca napriek reálnemu riziku, že prídu o prácu. Psychologička Zuzana Hradileková, ktorá pracuje osem rokov ako psychologička na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny a jej kolegyňa pani Katarína Hatráková sa rozhodli verejne prehovoriť o tom, ako sa v tomto zariadení robili kontroly, ako ich nútili zo správ škrtať vety a ako vedenie ich nútilo meniť správy. Jednej z nich z počítača zmizli e-maily týkajúce sa Čistého dňa, kontrolná správa bola pozmenená na pokyn nadriadených. Pani Hatráková bola zastrašovaná a bol na ňu vyvíjaný tlak. Neverím, že tieto dve odborníčky a kompetentné dámy by sa odvážili alebo chceli verejne prehovoriť v prípade, ak sa by v Čistom dni jednalo o nejaké malé, bežné pochybenia, ktoré sa dajú nejakými konkrétnymi opatreniami napraviť. Tieto dve dámy sa rozhodli prehovoriť aj napriek tomu, že vedeli, že budú diskreditované, čo sa už stalo. Rozhodli sa prehovoriť napriek tomu, že je ohrozené ich zamestnanie, že ich verejné vystúpenie môže mať pre ich budúcu kariéru vážne dôsledky. A napriek tomu sa tieto dve dámy ozvali. Viete si predstaviť, čo sa asi v danom zariadení museli diať – už si to vieme predstaviť, lebo sme si vypočuli príbehy detí z tohto zariadenia –, čo sa muselo teda v tomto danom zariadení diať, ak niekto bol ochotný kvôli tomu riskovať svoju kariéru, svoju povesť a svoju budúcnosť.
Ľuďom, ktorí majú eminentný záujem na ututlanie tejto, a nie je ich málo, sa už podarilo spochybniť takmer každého, kto sa v tejto kauze angažoval. Podarilo sa im spochybniť deti, zverencov, rodičov, advokáta, poslanca. Kalkulovali s rôznymi vecami, napríklad so slabosťami a pochybeniami, či už detí, rodičov alebo poslanca, no integritu a morálny profil týchto dvoch psychologičiek z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny sa im spochybniť nepodarilo.
Mimochodom, tak ako neschvaľujem postup Erika Tomáša alebo ministra Richtera v tejto kauze, tak si myslím, že je neprijateľné vyťahovať aj lekárske diagnózy zainteresovaných ľudí. Akékoľvek vyťahovanie lekárskych diagnóz ľudí v politickom boji je absolútne neprijateľné.
Pán Fico nazval všetky obvinenia a pochybenia babskými táraninami. Ak však skrátka záujem, ak však skrátka v nejakom zariadení, do ktorého nalievame verejné peniaze, ak sa tam vyskytnú pochybenia, a to tak závažné, že akreditačná komisia navrhne odobratie akreditácie, zamestnanci sa rozhodnú prehovoriť o pochybeniach a nátlaku vedenia, členovia akreditačnej komisie radšej odstúpia, ako by si mali pošpiniť svoje meno a povesť, tak je nepochybné, že minister by mal urýchlene konať. Ak nekoná, vzniká legitímna otázka, prečo tak nekoná. Verím, že aj kolegov zo SMER-u táto kauza už minimálne vyrušuje, teda až na niektorých zarytých ambasádorov, ako je tuto pán Kéry, tohto zariadenia. Ale najjednoduchším riešením a bodkou za špinavosťami, ktoré sa v tomto zariadení, v zariadení dejú, by bolo skrátka tomuto zariadeniu akreditáciu zobrať, aspoň kým sa nevyšetria trestné činy, neobjasní sa, či riaditeľ je spôsobilý alebo nie je spôsobilý, nevyjasnia sa pochybnosti v súvislosti s prepojením vedenia zariadenia na niektorých politikov vládnej strany.
Pre mňa je nepochopiteľné, ako tu 76 vládnych poslancov obhajuje jedno konkrétne zariadenie! V podstate jedno z mnohých zariadení, povedali by sme si, že nejaké banálne zariadenie, ale tu sa nájde 76 poslancov, ktoré toto konkrétne zariadenie budú brániť zubami-nechtami. Lebo o čom je táto schôdza? Táto schôdza je o tom, že pán minister nechce odobrať akreditáciu alebo nechce konať v prípade tohto jedného konkrétneho zariadenia Čistý deň. A presviedča nás tu, ako vlastne tie pochybenia nie sú až také závažné, ako sa hovorí, že sú závažné, a že však, neviem, nejak sa to spraví. Čiže my sa celú noc bavíme o tom, že existuje v tejto republike jedno jediné chránené zariadenie, ktoré sa volá Čistý deň, ktorému pán minister zubami-nechtami chce sú akreditáciu nechať. To je neuveriteľné!
Čo toto zariadenie, čím je toto zariadenie také špeciálne, že najvyšší ústavní činitelia - poslanci, my tu sedíme v pléne a hovoríme o tom, aké je toto zariadenie super, a tú akreditáciu by sme mu mali zobrať. Mali nechať. Pán minister už mohol konať pred pol rokom, keď sa vyskytli prvé náznaky pochybenia, mal správy, mal informácie, následne bol poslanecký prieskum. Akreditácia sa mohla zobrať, my sme tu nemuseli sedieť a nikto by sa tým nemusel zaoberať. Čiže toto zariadenie, mám pocit, že toto zariadenie, to je skutočne nejaké absolútne špeciálne a výnimočné zariadenie, že sa tu celý parlament ním musí zaoberať.
Pán minister Richter navrhuje vytvoriť štátne resocializačné zariadenia. A toto je vraj liek na vzniknutú situáciu v Čistom dni. Ale to nie je problém to, či je zariadenie štátne alebo neštátne. Mnohé neštátne zariadenia, a to by vedeli povedať kolegovia, ktorí sa angažujú v mimovládnom sektore alebo angažovali, mnohé neštátne zariadenia sú dokonca niekedy lepšie ako tie štátne. (Reakcia z pléna.) Ak sa vyskytne problém, treba ho riešiť a vyriešiť. Ak je problém menší a dá sa vyriešiť, treba pomôcť danému zariadeniu ten problém skrátka vyriešiť. Ak sú však problémy takého rozsahu ako v zariadení Čistý deň, o ktorých hovorila kolegyňa Blahová a ostatní kolegovia, kolegyne, o ktorých hovorí akreditačná komisia, o ktorých hovoria nezávisle nezávislí odborníci, Komora sociálnych pracovníkov. Takže ak tú zariadenia takéto závažné, ako v prípade Čistého dňa, tak je ho skrátka potrebné zavrieť bez ďalších rečí.
Ešte raz. Je nepochopiteľné, že minister Richter toto konkrétne zariadenie odmieta zavrieť napriek sťažnostiam klientov, napriek sťažnostiam detí, rodičov, psychológov, svojich vlastných zamestnancov, svojej vlastnej akreditačnej komisie. Toto zariadenie sa skrátka nemôže zavrieť. Tu máme nejaké chránené, chránenú dielňu, chránené zariadenie.
Nemyslíme si, že štátne zariadenia budú lepšie, ak zriaďovateľom bude tento minister, ktorý nevie urobiť poriadok s jedným jediným zariadením, ktoré dokonca ani nie je štátne, a stačí mu odobrať akreditáciu. Minister, ktorý nevie urobiť ani poriadok s jedným konkrétnym zariadením, ktorého problémy mu už dávno prerástli cez hlavu, prečo si myslíme, že tento minister bude vedieť dobre riadiť plejádu štátnych zariadení. Ešte raz, tu neni problém, že či to je štátne zariadenia alebo neštátne. Tu je problém ten, že zlyhala kontrola a následne zlyhalo vyvodenie zodpovednosti.
Pán Richter sa snaží problémy vysedieť, už sa mu to podarilo s detským domovom dcéry pani Tomanovej a darí sa to vlastne dlhodobo aj ostatným členom vlády, skrátka sedia, sedia, až tie kauzy nejakým spôsobom vysedia. A chce to spraviť aj s Čistým dňom. A je možné alebo pravdepodobné, keď sa tak dívam na to plénum, je pravdepodobné, že sa nám ho nepodarí odvolať a na tej stoličke bude pán minister sedieť aj zajtra. No dúfam, že na základe toho, čo si tu vypočul, tak si vstúpi do svedomia a tento problém bude riešiť tak, ako mu odporučila jeho vlastná akreditačná komisia, a my sa už nebudeme musieť s týmto problémom zaoberať.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predseda. Keď som pozorne počúval prejav mojej poslaneckej kolegyne, tak ako aj množstvo ďalších jej predrečníkov, ak sa mám vrátiť úplne až na začiatok, stále som rozmýšľal nad tým, čo mi to pripomína. Potom som si spomenul na doby, kedy v rámci rôznych školení pre učiteľov sme preberali teóriu, ako funguje šikana, a spomenul som si na päť stupňov šikanovania. Šikanovania, ktoré sa najjednoduchšie dá zadefinovať, ako keď človek človeku úmyselne a opakovane ubližuje. Možnože to poznáte.
Prvý stupeň sa prejavuje zrodom ostrakizmu. Ostrakizmus, ako vieme, je z pôvodného označenia črepinového súdu v starovekých Aténach, dnes v prenesenom slova zmysle je synonymom pre vylúčenie jednotlivca zo spoločenstva. Stačí na to miernymi psychickými formami násilia, odmietaním, ohováraním, intrigami, žartíkmi. Prechádza sa k druhému stupňu, k fyzickej agresii a pritvrdzovaniu manipulácie. Funguje to najmä ako ventil na odreagovanie sa na najslabšom jedincovi. Tretí stupeň, kľúčový moment, vytvorenie úderného jadra agresorov, tyranov, ktorí spolupracujú. Štvrtý stupeň, väčšina prijíma normy agresorov, stávajú sa prijatou normou. Piaty stupeň, totalita, resp. dokonalá šikana, kde máme iba dve skupiny, agresorov a obete.
Táto teória je definovaná Michalom Kolářom, významným českým psychoterapeutom a etopédom. A asi by sme si mali všetci naštudovať túto problematiku aj z tohto pohľadu.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, ja by som vám niečo prečítal. Denník N, 6.20 hod.: "Veronika Remišová, poslankyňa OĽANO, kritizovala ministra práce Jána Richtera, že nebol v noci na schôdzi o svojom odvolávaní. Škoda, že tu nie je pán minister. Nie my sme dali túto schôdzu na noc, mohol tu vydržať."
Pani poslankyňa, my a pán minister sme tu celú noc, len ja neviem, kde ste boli ozaj vy. Neni vám to blbé? Pokiaľ svoje vystúpenie začnete takýmto klamstvami, tak si myslím, že celý ďalší obsah vašich vystúpení bolo podobné klamstvo.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán minister práve nebol v miestnosti, v rokovacej.
Pani kolegyňa, pýtala si sa, prečo minister nekoná. A vlastne my tu všetci sedíme preto, aby sme prišli na to, ale vidím, že teda až na to celkom neprídeme, že prečo tak veľmi chráni ten Čistý deň. Čo je v tom, prečo toľká nesmierna ochrana, keď vieme o stovkách prípadoch iných zariadení, kedy neváhal odobrať akreditáciu. Okamžite na základe jasných argumentov, že niečo chýbalo, niečo vyzeralo nie dobre, nevhodne. Neváhal, konal absolútne, v absolútnej rýchlosti.
Tiež ma zaráža, že či existuje ešte nejaký iný príklad neziskovky, ktorá by takým zvláštnym spôsobom reagovala na kontroly, dovtedy teda, kým nezačala táto kauza, ako bol práve Čistý deň. Väčšinou mám skúsenosti z rozhovorov s neziskovkami, že ak príde kontrola, sú nachystaní v pozore, dobre, že nie pod pazuchou so všetkými dokumentami, sú ochotní rozobrať celé zariadenie do šroubika, len aby vyhoveli každej jednej požiadavke kontrolórov. Ale pani Miková si nájde kopu paragrafov, kvôli ktorým neodovzdá materiály, ktoré si žiadajú kontrolóri, alebo povie, že na to nemajú právo, a proste vymyslí si tisíc úplne trápnych argumentov, ako keby si nepamätala, že jedno ustanovenie zmluvy, na základe ktorej odoberá peniaze od štátu, jej dáva priam príkaz spolupracovať pri kontrolách.
Ďakujem pekne.

Ja, ja by som len chcel zložiť pani poslankyne Remišovej kompliment. Napriek tomu, že tu sedela v pléne celú noc, sedela a sedela a odvolávala Richtera, je tu asi jediná čerstvá a svieža plná energie tu v pléne o 6.32 hod., lebo ja už padám na hubu. (Potlesk.)

Ďakujem za veľmi vecné pripomienky. Ale k pánu Nemkymu, skrátka vy ste si určili, že táto schôdza má prebiehať cez noc. Dať, určiť, že mimoriadna schôdza má prebiehať cez noc, je tak trošku hulvátstvo. A keď teda viete, že pán minister má problém, že ho ťahá na spánok z toho, čo tu počuje, tak uľahčite mu to a dajte to cez deň, takéto veľmi dôležité, mimoriadne schôdze.
Prečo dávate mimoriadne schôdze tak, že ich dáte o 16.00 hod. a dáte ich až do rána? (Reakcie z pléna.)