15. schôdza

Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť.
Pán poslanec Mihál.

Tak, tak, tak, tak to je. Bohužiaľ, jasličkový zákon je jednoducho absolútne vrchol, vrchol príkladu, prvá liga príkladu, ako sa dá spackať legislatíva.
Je dnes jasné, že tento zákon vznikol len preto, aby pár ľudí mohlo cez eurofondy zbohatnúť pod pláštikom ušľachtilého stavania nových jaslí, to tu presne zaznelo, keď hovoril Ondro Dostál, akým spôsobom sa dnes sofistikovane kradne. Takže na ministerstve napísali zákon, ktorý umožní zas nejakej skupine šikovných podnikateľov bohatnúť na výstavbe jaslí, to je celé. A vôbec nikoho netrápilo, že čo z toho vlastne vznikol, aký, aký paškvil, a aké to spôsobí problémy v praxi.
Čiže, vážení kolegovia zo SMER-u, vy zrejme nechodíte medzi ľudí, tak ja si dovolím odkázať v mene mladých rodín vám, čo tu sedíte, aj tým, čo tu nesedíte, podpísali ste sa skrátka a jasne pod jeden spackaný, zlý zákon, ktorý veľmi znepríjemňuje život mladých rodinám. A buď sa to čo najrýchlejšie napraví, alebo ako myslíte.
Ja ešte pripomeniem udalosť z roku 2013. Vtedy to zosúlaďovanie rodinného a pracovného života na ministerstve práce napríklad zafungovalo tak, že minister predložil zákon, novelu zákona o rodičovskom príspevku, podľa ktorého sa mal vrátiť rodičovský príspevok do čias ministerky Tomanovej, čiže mal byť odňatý tým rodičom, ktorí by sa predčasne vrátili do práce. A rodičom, rodičom detí vo veku do dvoch rokov mal byť podstatne znížený. Vtedy však premiér Fico zasiahol, mal dostatočný pud sebazáchovy a túto novelu stiahol z obehu.

Pani poslankyňa Jurinová.

Pani kolegyňa prišla ako taká čerstvá posila, takú silu a energiu, my tunák, tí, ktorí už melieme z posledného (povedané so smiechom), ale tak by som to povedala, že vytiahli ste Richterovo eso, teda zákon, ktorý si veľmi považoval, aj celé ministerstvo, a veľmi sa z neho tešili. A my by sme sa boli z neho tiež tešili, keby bol urobený dobre, a veľmi by sme z toho tešili. Lebo naozaj berem ako veľké plus tú zodpovednosť, ktoré chcelo ministerstvo na seba zobrať. Ale, bohužiaľ, urobili to tak diletantsky, že spôsobí naozaj viac komplikácií ako pomoci.
Ja budem hovoriť, vy ste sa venovali celkovo diskriminácii, ja sa opäť zameriam len na to, že považujem za úplne fatálnu chybu, že to zaradili medzi sociálne služby. Naozaj sociálne služby sa zaoberajú patológiami v rodine, patológiami jedinca a my teda považujeme zdravé deťúrence za patologicky, za patologické? No to už kde sme? Že oveľa rozumnejšie, jasnejšie, praktickejšie a správnejšie by bolo, ak by bola, bolo ministerstvo vytvorilo samostatný zákon, a nie zákon takto narýchlo, kde rozhádzalo vlastne sociálne služby, ktoré budú, vlastne pôjdu v dvoch koľajach. Jedni musia dodržiavať, ja neviem, kontrolu, nie kontrola, ale kvalitu a v podstate tunák pri tých jasliach alebo pri týchto skupinách bude tá kvalita totálne neodkontrolovateľná. Takže áno, ďalší diletantizmus.
A ak by som pokračovala ešte tých 15 sekúnd, tak okrem tých jasieľ spackali ešte aj denné stacionáre. To znamená, uberajú opäť ambulantnú formu pomoci. A tým, že nastavili reguláciu úplne, úplne proti každému jednému... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Nech sa páči, môžete, pani poslankyňa Petrík, reagovať.

Ďakujem. Ďakujem kolegovi Mihálovi za jeho slová aj za ten príklad. A takisto aj kolegyni Jurinovej za doplnenie tých stacionárov, absolútne súhlasím.
Ale ja by som ešte z tohto miesta naozaj raz chcela apelovať, pretože tie veci sa naozaj dejú. To nie je tak, že, že do účinnosti nejakej novej novely budú teraz niekde vo vzduchoprázdne títo rodičia s tými deťmi a budú čakať na to, kedy sa to zmení. Lebo to stále nevieme, kedy sa to zmení. Takže opäť apelujem na ministerstvo sociálnych vecí, že kým má ešte zbytky zdravého rozumu, dá sa to napraviť, dá sa ísť do skráteného legislatívneho konania, dá sa túto novelu pokojne aj celú zrušiť a prerobiť. Keby bola vôľa, dalo by sa to. Takže naozaj buď očakávam nejaké kroky, alebo sa rozlúčme.
Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi odpočinutá pani poslankyňa Remišová, nech sa páči. (Povedané so smiechom.)

Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ktorý tu nie je, ale mohol by tu byť, lebo však nie vy ste dali tú schôdzu na noc, tak predpokladám, že pán minister by to mohol vydržať.
No, ak je nejaká kauza, z ktorej ide toľko prízemnosti, špiny a mocenských záujmov, tak je to práve kauza Čistý deň. A je to o to závažnejšie, že ide o životy detí, ktoré sa v tomto politickom boji a v tomto politickom víre ocitli úplne náhodou. Keď sme kedysi odvolávali pána Fica alebo keď sme odvolávali pána Kaliňáka, tak išlo v úvodzovkách len o verejné peniaze, o spravovanie štátu a o spravodlivosť. Týmto vôbec neznižujem cenu verejných peňazí a spravovania štátu, ale ľudský život a ľudská dôstojnosť, v tomto prípade ľudská dôstojnosť maloletých detí je viac ako verejné peniaze, viac ako pán Bašternák, viac ako to, že pán, máme pána premiéra, ktorý býva v byte človeka obvineného z daňových podvodov. Záujem detí stojí nad všetkým. Je až neuveriteľné, akým spôsobom bráni minister sociálnych vecí a rodiny jedno konkrétne zariadenie. Vyzerá to, ako by mal v danom zariadení nejaký skrytý záujem alebo nejaký osobný problém, alebo ho niekto niečím tlačil k múru a on nemohol vykonať to, čo je správne, čo je vo verejnom záujme a čo je pre deti dobré.
V tomto prípade je pozoruhodné aj to, že napriek tomu, že my Slováci veľa vydržíme, moc sa nebúrime, tak v tomto konkrétnom prípade Čistého dňa sa zrazu ozvali štátni zamestnanci, ktorí prišli s týmto prípadom do styku. A ozvali sa dokonca napriek reálnemu riziku, že prídu o prácu. Psychologička Zuzana Hradileková, ktorá pracuje osem rokov ako psychologička na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny a jej kolegyňa pani Katarína Hatráková sa rozhodli verejne prehovoriť o tom, ako sa v tomto zariadení robili kontroly, ako ich nútili zo správ škrtať vety a ako vedenie ich nútilo meniť správy. Jednej z nich z počítača zmizli e-maily týkajúce sa Čistého dňa, kontrolná správa bola pozmenená na pokyn nadriadených. Pani Hatráková bola zastrašovaná a bol na ňu vyvíjaný tlak. Neverím, že tieto dve odborníčky a kompetentné dámy by sa odvážili alebo chceli verejne prehovoriť v prípade, ak sa by v Čistom dni jednalo o nejaké malé, bežné pochybenia, ktoré sa dajú nejakými konkrétnymi opatreniami napraviť. Tieto dve dámy sa rozhodli prehovoriť aj napriek tomu, že vedeli, že budú diskreditované, čo sa už stalo. Rozhodli sa prehovoriť napriek tomu, že je ohrozené ich zamestnanie, že ich verejné vystúpenie môže mať pre ich budúcu kariéru vážne dôsledky. A napriek tomu sa tieto dve dámy ozvali. Viete si predstaviť, čo sa asi v danom zariadení museli diať – už si to vieme predstaviť, lebo sme si vypočuli príbehy detí z tohto zariadenia –, čo sa muselo teda v tomto danom zariadení diať, ak niekto bol ochotný kvôli tomu riskovať svoju kariéru, svoju povesť a svoju budúcnosť.
Ľuďom, ktorí majú eminentný záujem na ututlanie tejto, a nie je ich málo, sa už podarilo spochybniť takmer každého, kto sa v tejto kauze angažoval. Podarilo sa im spochybniť deti, zverencov, rodičov, advokáta, poslanca. Kalkulovali s rôznymi vecami, napríklad so slabosťami a pochybeniami, či už detí, rodičov alebo poslanca, no integritu a morálny profil týchto dvoch psychologičiek z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny sa im spochybniť nepodarilo.
Mimochodom, tak ako neschvaľujem postup Erika Tomáša alebo ministra Richtera v tejto kauze, tak si myslím, že je neprijateľné vyťahovať aj lekárske diagnózy zainteresovaných ľudí. Akékoľvek vyťahovanie lekárskych diagnóz ľudí v politickom boji je absolútne neprijateľné.
Pán Fico nazval všetky obvinenia a pochybenia babskými táraninami. Ak však skrátka záujem, ak však skrátka v nejakom zariadení, do ktorého nalievame verejné peniaze, ak sa tam vyskytnú pochybenia, a to tak závažné, že akreditačná komisia navrhne odobratie akreditácie, zamestnanci sa rozhodnú prehovoriť o pochybeniach a nátlaku vedenia, členovia akreditačnej komisie radšej odstúpia, ako by si mali pošpiniť svoje meno a povesť, tak je nepochybné, že minister by mal urýchlene konať. Ak nekoná, vzniká legitímna otázka, prečo tak nekoná. Verím, že aj kolegov zo SMER-u táto kauza už minimálne vyrušuje, teda až na niektorých zarytých ambasádorov, ako je tuto pán Kéry, tohto zariadenia. Ale najjednoduchším riešením a bodkou za špinavosťami, ktoré sa v tomto zariadení, v zariadení dejú, by bolo skrátka tomuto zariadeniu akreditáciu zobrať, aspoň kým sa nevyšetria trestné činy, neobjasní sa, či riaditeľ je spôsobilý alebo nie je spôsobilý, nevyjasnia sa pochybnosti v súvislosti s prepojením vedenia zariadenia na niektorých politikov vládnej strany.
Pre mňa je nepochopiteľné, ako tu 76 vládnych poslancov obhajuje jedno konkrétne zariadenie! V podstate jedno z mnohých zariadení, povedali by sme si, že nejaké banálne zariadenie, ale tu sa nájde 76 poslancov, ktoré toto konkrétne zariadenie budú brániť zubami-nechtami. Lebo o čom je táto schôdza? Táto schôdza je o tom, že pán minister nechce odobrať akreditáciu alebo nechce konať v prípade tohto jedného konkrétneho zariadenia Čistý deň. A presviedča nás tu, ako vlastne tie pochybenia nie sú až také závažné, ako sa hovorí, že sú závažné, a že však, neviem, nejak sa to spraví. Čiže my sa celú noc bavíme o tom, že existuje v tejto republike jedno jediné chránené zariadenie, ktoré sa volá Čistý deň, ktorému pán minister zubami-nechtami chce sú akreditáciu nechať. To je neuveriteľné!
Čo toto zariadenie, čím je toto zariadenie také špeciálne, že najvyšší ústavní činitelia - poslanci, my tu sedíme v pléne a hovoríme o tom, aké je toto zariadenie super, a tú akreditáciu by sme mu mali zobrať. Mali nechať. Pán minister už mohol konať pred pol rokom, keď sa vyskytli prvé náznaky pochybenia, mal správy, mal informácie, následne bol poslanecký prieskum. Akreditácia sa mohla zobrať, my sme tu nemuseli sedieť a nikto by sa tým nemusel zaoberať. Čiže toto zariadenie, mám pocit, že toto zariadenie, to je skutočne nejaké absolútne špeciálne a výnimočné zariadenie, že sa tu celý parlament ním musí zaoberať.
Pán minister Richter navrhuje vytvoriť štátne resocializačné zariadenia. A toto je vraj liek na vzniknutú situáciu v Čistom dni. Ale to nie je problém to, či je zariadenie štátne alebo neštátne. Mnohé neštátne zariadenia, a to by vedeli povedať kolegovia, ktorí sa angažujú v mimovládnom sektore alebo angažovali, mnohé neštátne zariadenia sú dokonca niekedy lepšie ako tie štátne. (Reakcia z pléna.) Ak sa vyskytne problém, treba ho riešiť a vyriešiť. Ak je problém menší a dá sa vyriešiť, treba pomôcť danému zariadeniu ten problém skrátka vyriešiť. Ak sú však problémy takého rozsahu ako v zariadení Čistý deň, o ktorých hovorila kolegyňa Blahová a ostatní kolegovia, kolegyne, o ktorých hovorí akreditačná komisia, o ktorých hovoria nezávisle nezávislí odborníci, Komora sociálnych pracovníkov. Takže ak tú zariadenia takéto závažné, ako v prípade Čistého dňa, tak je ho skrátka potrebné zavrieť bez ďalších rečí.
Ešte raz. Je nepochopiteľné, že minister Richter toto konkrétne zariadenie odmieta zavrieť napriek sťažnostiam klientov, napriek sťažnostiam detí, rodičov, psychológov, svojich vlastných zamestnancov, svojej vlastnej akreditačnej komisie. Toto zariadenie sa skrátka nemôže zavrieť. Tu máme nejaké chránené, chránenú dielňu, chránené zariadenie.
Nemyslíme si, že štátne zariadenia budú lepšie, ak zriaďovateľom bude tento minister, ktorý nevie urobiť poriadok s jedným jediným zariadením, ktoré dokonca ani nie je štátne, a stačí mu odobrať akreditáciu. Minister, ktorý nevie urobiť ani poriadok s jedným konkrétnym zariadením, ktorého problémy mu už dávno prerástli cez hlavu, prečo si myslíme, že tento minister bude vedieť dobre riadiť plejádu štátnych zariadení. Ešte raz, tu neni problém, že či to je štátne zariadenia alebo neštátne. Tu je problém ten, že zlyhala kontrola a následne zlyhalo vyvodenie zodpovednosti.
Pán Richter sa snaží problémy vysedieť, už sa mu to podarilo s detským domovom dcéry pani Tomanovej a darí sa to vlastne dlhodobo aj ostatným členom vlády, skrátka sedia, sedia, až tie kauzy nejakým spôsobom vysedia. A chce to spraviť aj s Čistým dňom. A je možné alebo pravdepodobné, keď sa tak dívam na to plénum, je pravdepodobné, že sa nám ho nepodarí odvolať a na tej stoličke bude pán minister sedieť aj zajtra. No dúfam, že na základe toho, čo si tu vypočul, tak si vstúpi do svedomia a tento problém bude riešiť tak, ako mu odporučila jeho vlastná akreditačná komisia, a my sa už nebudeme musieť s týmto problémom zaoberať.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Na vystúpenie pani poslankyne štyri faktické poznámky.
Poprosím, pán poslanec Sopko. A uzatváram možnosť prihlásenia.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Keď som pozorne počúval prejav mojej poslaneckej kolegyne, tak ako aj množstvo ďalších jej predrečníkov, ak sa mám vrátiť úplne až na začiatok, stále som rozmýšľal nad tým, čo mi to pripomína. Potom som si spomenul na doby, kedy v rámci rôznych školení pre učiteľov sme preberali teóriu, ako funguje šikana, a spomenul som si na päť stupňov šikanovania. Šikanovania, ktoré sa najjednoduchšie dá zadefinovať, ako keď človek človeku úmyselne a opakovane ubližuje. Možnože to poznáte.
Prvý stupeň sa prejavuje zrodom ostrakizmu. Ostrakizmus, ako vieme, je z pôvodného označenia črepinového súdu v starovekých Aténach, dnes v prenesenom slova zmysle je synonymom pre vylúčenie jednotlivca zo spoločenstva. Stačí na to miernymi psychickými formami násilia, odmietaním, ohováraním, intrigami, žartíkmi. Prechádza sa k druhému stupňu, k fyzickej agresii a pritvrdzovaniu manipulácie. Funguje to najmä ako ventil na odreagovanie sa na najslabšom jedincovi. Tretí stupeň, kľúčový moment, vytvorenie úderného jadra agresorov, tyranov, ktorí spolupracujú. Štvrtý stupeň, väčšina prijíma normy agresorov, stávajú sa prijatou normou. Piaty stupeň, totalita, resp. dokonalá šikana, kde máme iba dve skupiny, agresorov a obete.
Táto teória je definovaná Michalom Kolářom, významným českým psychoterapeutom a etopédom. A asi by sme si mali všetci naštudovať túto problematiku aj z tohto pohľadu.