15. schôdza

Pani podpredsedníčka Nicholsonová.

Ďakujem pekne. No pravdu máš, Jozef, keď hovoríš, že všeličo už pozatváral a všeličoho činnosť ukončil minister Richter, napríklad aktuálne ukončuje činnosť nie jedného denného stacionára. Odobral už nie jednu akreditáciu podobnému zariadeniu a ja sa tiež pýtam, že čo ho vlastne primälo k tomu, aby doslova nastavil vlastný krk, aby ochránil manželov Tománkovcov a ich zariadenie. Vôbec sa pýtam, čo smerákov primälo k tomu, aby na záchranu Čistého dňa povolali také kalibre, ako je Kočner, Peter Tóth, Erik Tomáš, veď to je katastrofálna znôška katastrofálnych ľudí a vieme, čo všetko za týmito ľuďmi. Ja sa pýtam, že prečo. Čo tak veľmi chránite v tom Čistom dni? To naozaj manželia Tománkovci sú také poklady v oblasti resocializácie?
Ja si myslím, že pravda skôr alebo neskôr vyjde najavo a to bude začiatok konca ministra Richtera, premiéra Fica a celého SMER-u, minimálne.

Pán poslanec Matovič.

Jožko, ďakujem za hrnutie rozpravy a myslím si naozaj, že tá rozprava mala zo strany opozície hlavu a pätu, kvantum argumentov, voči ktorému sa koaliční poslanci len tak chabo, chabo bránili, a mi to veľakrát pripadalo jak také povinné jazdy aj od jedného kľúčového poslanca SMER-u, ktorý teda dostal tú právomoc vystupovať za klub. Ja som normálne mal pocit, jak kebyže našiel drevené želiezko, že teda niečo mu napísali, on to môže prečítať a celý je z toho vytešený, hoci tomu nerozumel, ale tak ako v ich prípade asi to nehrá nejakú zásadnú rolu. Ale každopádne nechcem zľahčovať vážne otázniky. Pri toľkýchto obvineniach stále jeden najväčší otáznik, prečo minister Richter toto zariadenie kryje, prečo ignoruje ako v podstate analfabet na túto problematiku rozhodnutie profesionálov v tejto problematike, to znamená rozhodnutie a názor akreditačnej komisie.
Osobne si myslím, že Richter bráni Čistý deň preto, lebo má špinavé svedomie, a to je dosť zásadné a mal by kvôli tomu zo svojho postu odísť.
Čo sa týka rozoberania kauzy pána Tománka, pardon, nieže kauzy, ale diagnózy, trošičku mám pocit, že tak skĺzame do roviny praktík kapitána Danka, ktorý je schopný zneužiť svoju pozíciu a loviť vo vojenských archívoch a zisťovať si na opozičných poslancov, že prečo neboli odvedení, a hrabať sa v ich zdravotnej dokumentácii. Skôr by som to zobral z druhej strany, že mali by sme trošku naozaj pozerať aj v tejto veci, aj keď Tománek môže byť čert, podľa toho, čo sme popísali, a nie človek na svojom mieste, ale jeho diagnózu by som nerozoberal, skorej znova pozerať na Richtera, prečo dovolil, aby takýto človek na takomto mieste bol.

Reakcia na faktické, pán poslanec Mihál.

Ďakujem. Za faktické poznámky ďakujem ešte raz kolegyniam a kolegom z opozície, za, myslím, férovú celonočnú diskusiu, množstvo argumentov, ktoré tu dnes zazneli a ktoré, ak ľudia so svedomím, ktorí dnes zastupujú vládnu koalíciu, ak ich počúvali, tak verím, že to svedomie im nedovolí hlasovať inak ako za odvolanie ministra Richtera. Kolegyne, kolegovia z vládnej koalície, nech už to dnes dopadne akokoľvek, ale ten život pôjde ďalej. Sledujeme, ako sa politická strana SMER nachádza v polčase rozpadu, nebudete vládnuť večne, a tá pravda raz vyjde najavo. Minister Richter kryje veľkú špinavosť, ktorú tušíme, ale nevieme presne, čo to je, ale zistíme to.
Ak budete hlasovať za jeho zotrvanie, tak sa stanete spolupáchateľmi, uvedomte si to, prosím.

Ďalšou vystupujúcou v rozprave je pani poslankyňa Remišová.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, hovorila som o zvláštnych protežovaných zariadeniach, ako je Čistý deň, a doteraz ani vo faktických poznámkach, ani v príspevkoch nik z koaličných kolegov vlastne nevysvetlil, prečo by práve toto jedno jediné zariadenie nemalo prísť o akreditáciu, ak sa tu vyskytli závažné pochybenia.
A je tu ešte jedno protežované zariadenie, na ktoré sme trochu pozabudli, a tým je detský domov dcéry pani Tomanovej PETO. A zas ide v tomto príbehu o životy a osudy detí, tentokrát malých detí, ktoré, žiaľ, mali to nešťastie, že sa narodili práve počas pontifikátu ministra Richtera a dostali sa do detského domova dcéry bývalej ministerky za SMER.
Kauza sa začala videom a aktom odvahy občianskej aktivistky Lucie Piussi. Zistilo sa, že v detskom domove dcéry pani Tomanovej bolo umiestnených šesť malých bábätiek do jedného roka a päť detí od štyroch do osem rokov. Väčšina z týchto detí mala byť v profesionálnych rodinách, a nie v detských domovoch. Od 1. januára 2012 totiž platí zákon, že zriaďovatelia detských domov sú povinní zabezpečiť, aby sa každé dieťatko do šiestich rokov po jeho umiestnení v detskom domove najneskôr po diagnostike bolo zaradené do profesionálnej rodiny.
Bábätká sú opakom detí tých, ktorí boli v Čistom dni. Bábätka nemôžu nič, bábätka sa nesťažujú, nerobia problémy, neutekajú zo zariadenia, keď sú hladné, tak plačú, ale keď ich nikto nezoberie na ruky, keď ich nikto nezoberie na roky jeden, druhý deň, týždeň-dva, tak potom už ani neplačú a potom už len v tej svojej postieľke tichučko ležia, nie sú s nimi žiadne problémy.
A v tejto inštitúcii, v detskom domove PETO, zase jedného protežovaného zariadenia pána Richtera vzniklo podozrenie, že tieto deti neboli umiestnené do profesionálnych rodín. Niektoré zamestnankyne sa síce tvárili ako profesionálne matky, prípadne boli preklasifikované na profesionálne matky, ale podstata profesionálnej rodiny je v tom, že deti sú skutočne v domácom prostredí, že žijú v rodine, že sa o nich stará jedná a tá istá osoba 24 hodín denne, nie nejaké tety, akože profesionálne matky, ktoré sa striedajú pri deťoch v osemhodinových intervaloch, a skutočne zažívajú, čo je to bezpečné a stabilné rodinné domáce prostredie. Profesionálne matky by nemali žiť a starať sa o deti, žiť v tom istom dome ako celá skupinka, v tom istom dome, ako žije celý detský domov.
Deti sa tam učia, čo to znamená spoločná večera pri spoločnom stole, čo to znamená bozk, čo to znamená objatie na dobrú noc, čo to znamená svoja vlastná postieľka, čo to znamená rešpektovanie nejakých rodinných pravidiel. Toto nehovorím ja, ale hovoria to nespočetné štúdie týkajúce sa socializácie a vývoja dieťaťa a tie hovoria, že pre zdravý psychický a osobnostný vývoj dieťaťa je nevyhnutné, aby v prvých rokoch si dieťa vytvorilo vzťah k jednej jedinej blízkej osobe, nie k nejakým paniam opatrovateľkám, ktoré sa pri ňom striedajú v osemhodinových šichtách.
V prvých rokoch života si to dieťatko vytvára pocit stability, dôvery a je obrovský rozdiel, či vyrastá v detskom domove, alebo vyrastá v rodine, aj profesionálnej, pretože najťažšie formy psychickej deprivácie pramenia práve z tohto obdobia, ak je dieťa umiestnené v detskom domove. Odborníci hovoria, že z hľadiska rozvoja osobnosti je pre dieťa najdôležitejšia primárna socializácia, teda socializácia ktorá prebieha v rodine alebo v prostredí, ktoré ju nahradzuje. Tu sa dieťa učí modelom správania, vzťahom k iným ľuďom, k vzdelaniu, k práci, k riešeniu problémov, k sebe samému. A to, že dieťaťu z detského domova chýbajú tieto prirodzené vzory a modely fungovania bežnej rodiny, spôsobuje týmto deťom problémy aj neskôr v živote pri tzv. sekundárnej socializácii.
Deti, ktoré odmalička vyrastajú v detských domovoch bez toho, aby zažili naviazanie na blízku osobu, sú rizikovou skupinou. Zase nehovorím to ja, hovoria to mnohé štúdiá a mnohí odborníci. Prejavuje sa to rôznymi sociálno-patologickými javmi, prejavuje sa to asociálnym správaním, úzkostnými poruchami, hyperaktivitou, impulzivitou, detskou depresiou, neskôr záškoláctvom, výchovnými problémami, trestnou činnosťou, drogovou skúsenosťou, agresívnymi prejavmi, narušenou pozornosťou, túlaním, predčasnými sexuálnymi aktivitami. Áno, do tejto rizikovej kategórie bude možno patriť aj týchto šesť bábätiek z detského domova bývalej ministerky za SMER. A možno tieto bábätká v budúcnosti, keď vyrastú, budú mať problémy s nadviazaním plnohodnotných vzťahov, lebo to tieto deti majú, ak sa o ne nestará jedna blízka osoba. Možno budú viac náchylné na drogy a možno nakoniec skončia v druhom protežovanom a zhnitom zariadení, Čistý deň, ale možno len preto, že im nebolo dopriate zažiť to, čo je rodina, a pretože jednému ministrovi, o ktorom sa teraz bavíme, je dôležitejší jeho post, jeho moc ako životy detí.
Ďakujem.

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Päť faktických poznámok na vystúpenie pani poslankyni.
Nech sa páči, pán poslanec Číž.

Ďakujem za slovo. No je, samozrejme, toto naše rokovanie v niečom zaujímavé a v niečom dokonca prispieva aj k historickým reáliám, ktoré súvisia s rokovaním parlamentu, a to je, že aké nové obory politickej bezcharakternosti - a nielen politickej, ale aj ľudskej - sú schopní niektorí kolegovia z veľmi identifikovateľných strán OĽANO a SaS urobiť.
To, čo som hovoril už voči Richterovi, čo v slávnom blogu pani poslankyňa Blahová aj s predsedom SaS-u popísali vo vzťahu k Richterovi, to je naozaj bez, niečo, čo som ja, naozaj som si myslel, že k tomu nielenže ako politik, ale ako človek, že sa nezníži nikto do najhlbšej roviny bezcharakternosti. Teraz počúvam pani Remišovú, ktorá prijíma rovnako tie už dobyté vrcholy politickej bezcharakternosti, ktoré jej šéf tu permanentne robí, a vypráva tu o PETE spôsobom, a, a bábätkách, šesť, šesť, šesť bábätiek, ktoré, neviem, budú z nich raz narkomani. To je proste kanál, ľudský kanál. Moc ma mrzí, že to musím povedať, pani Remišová, ale ako sa žena môže znížiť k takýmto hanebnostiam?
Hovoril som už v tejto sále už na tému detského domu, domu, domovu PETO veľmi, veľmi seriózne a venoval som sa tomu. A miesto toho, aby ste s hanbou za takéto spôsoby mlčali, tak znovu to tu vytiahnete. Čoho ešte ďalšieho ste, pani Remišová, schopná ako človek, ako žena? Ako toto môžete takýmto spôsobom hovoriť? Je, je, mne vlasy dupkom stávajú, kde som sa, medzi akým typom ľudí v tomto parlamente ocitol.