17. schôdza

Ďakujem pekne. Pán predseda, budem mať dva procedurálne návrhy, čiže potom poprosím o čas na druhý.
Prvý môj procedurálny návrh znie, aby Národná rada Slovenskej republiky zaviazala vládu Slovenskej republiky predložiť správu o stave plnenia tzv. akčných plánov v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou, ktoré ohlásila v týchto okresoch minulý rok.
A svoj návrh odôvodňujem tým, že na základe informácií od starostov a primátorov týchto dotknutých okresov napriek tomu, že v akčných plánoch sa vláda zaviazala uvoľniť do konca roka 2016 už nejaké peniaze, do dnešného dňa tieto okresy nedostali ani cent a takisto rokovania o investoroch, ktorých avizovala vláda, sú na bode mrazu. Čiže rád by som, aby toto vláda vysvetlila v správe.
Poprosím ešte čas.

Procedurálny návrh, aby Národná rada zaviazala ministerstvo vnútra, aby predložilo správu k využívaniu vrtuľníkov ministerstva vnútra členmi vlády Slovenskej republiky za obdobie od 1. marca 2016 až dodnes.
Svoj návrh odôvodňujem tým, že mali sme tu na poslednej schôdzi správu o využívaní lietadla prezidentom Slovenskej republiky, a keďže podľa medializovaných informácií predseda vlády využíva vrtuľníky ministerstva vnútra, tak bolo by férové aj voči občanom, aj voči všetkým, ktorí sa tohto dopytujú, aby ministerstvo vnútra predložilo správu o využívaní týchto vrtuľníkov členmi vlády Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja tiež budem mať dva procedurálne návrhy, tak poprosím o čas.
Žiadame, aby bola do programu rokovania schôdze zaradený bod s informáciou o všetkých predajoch a zámenách majetku ministerstva vnútra vrátane obdobia pred povinným zverejňovaním zmlúv. A teda žiadame, aby ministerstvo vnútra tento prehľad pripravilo.
Druhý procedurálny návrh. Žiadame predsedu Národnej rady Andreja Danka, aby sa ospravedlnil všetkým občanom, ktorých listy boli otvorené, a ich ústavné právo na listové tajomstvo bolo týmto porušené.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Navrhujem zaradiť do programu bod s názvom informácia ministra vnútra o vyšetrovaní porušenia daňového tajomstva predsedom vlády Slovenskej republiky Robertom Ficom, ktoré sa udialo zverejnením utajených dokumentov z účtovníctva Igora Matoviča vo februári 2016.
Ďakujem.

Ďakujem. Žiadam zaradiť do rokovania schôdze Národnej rady bod, aby minister obrany podal informáciu, akým spôsobom sa predseda Národnej rady Slovenskej republiky Andrej Danko dostal, disponoval a používal údaje zo zdravotnej dokumentácie tak mojej, ako aj Igora Matoviča.
Odôvodňujem toto zaradenie tým, že v paľbe porušenia ústavou garantovaných práv na súkromie je to porušením po listovom tajomstve, daňovom tajomstve aj porušenie práva na súkromie, aj čo sa týka zdravotného stavu.
Preto by som prosil ctené plénum, aby sme túto informáciu mohli prebrať v pléne Národnej rady.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Žiadam zaradiť do rokovania bod programu, aby pán minister dopravy Érsek zverejnil zoznam všetkých vykúpených pozemkov pod bratislavský obchvat a takisto pod rýchlostnú cestu R7 smerom na Dunajskú Stredu.
Zdôvodnenie: NDS vynaložila na tieto pozemky 370 mil. eur, mohla vynaložiť len 4 mil. eur. Pán podpredseda Bugár tiež participoval na týchto obchodoch, a preto daňoví poplatníci chcú vedieť, kto nakupoval, kto predával a za koľko predával.
Ďakujem pekne.

Navrhujem doplniť bod informácia o rozhodnutí č. 13/2017 vedúceho Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky na zabezpečenie manipulácie s doručenými zásielkami v súvislosti s výskytom zásielok s nebezpečným materiálom. Navrhujem, aby tento bod uviedol predseda Národnej rady Andrej Danko, a navrhujem, aby tento bod bol do programu schôdze zaradený ako bod č. 73 a aby bol prerokovaný vo štvrtok 18. mája 2017 po bode interpelácie. Návrh som odovzdal v písomnej podobe.
Návrh odôvodňujem tým, že právo na ochranu listového tajomstva je jedným z ústavou garantovaných práv. Domnievam sa, že bolo rozhodnutím vedúceho Kancelárie a následnou praxou porušené, a považujem za dôležité, aby sme si túto vec mohli vydiskutovať aj na pôde Národnej rady a neposielali si odkazy len cez tlačové besedy a trestné oznámenia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. (Ruch v sále.) Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, od prijatia zákona o sociálnom poistení s účinnosťou od 1. januára 2004 je, je určenie sumy starobného dôchodku v zásade postavené na zásluhovosti. Predošlé právne úpravy boli v tomto smere, naopak, oveľa solidárnejšie. Pri prechode na zásluhovejšiu právnu úpravu vznikol okruh poberateľov starobných dôchodkov, ktorých suma starobného dôchodku bola vypočítaná podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004... (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Pán poslanec, pán minister, ospravedlňujem sa ti. Poprosím vás, dal som dvojminútovú prestávku, na dostatočný čas, aby, kto musí niekam ísť a sa rozprávať, aby opustil sálu. Poprosím z úcty k pánovi ministrovi o kľud v sále.
Nech sa páči, pán minister.

Richter, Ján, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Ďakujem pekne. Avšak z dôvodu uplatňovania vysokej miery solidarity je nižšia, ako by bola k 1. januáru 2004 na základe rovnakých zásluh získaných v dôchodkovom systéme. Tento okruh poberateľov dôchodkov, tzv. starodôchodcovia, považuje predmetný stav za nespravodlivý a dlhodobo žiada o nápravu tohto stavu. Zámerom predkladanej novely zákona o sociálnom poistení je preto v súlade s programových vyhlásením vlády na roky 2016 až 2020 vyriešiť dlhodobo prezentované žiadosti starodôchodcovskej verejnosti o odstránenie pociťovanej nespravodlivosti. Z tohto dôvodu sa navrhuje opätovné určenie sumy starobného dôchodku, ktorého suma bola určená podľa zákona č. 100/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení, resp. zvýšenie sumy starobného dôchodku vypočítanej podľa zákona č. 121/1975 Z. z. o sociálnom zabezpečení.
Cieľom nového určenia sumy starobného dôchodku je dosiahnuť stav, aby miera náhrady príjmu starodôchodcu v roku jeho priznania pred rokom 2004 bola približne rovnaká ako miera náhrady príjmu poistenca, ktorému bol priznaný starobný dôchodok 1. januára 2004. Podmienkou je získanie rovnako dlhého obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutie približne rovnakých zárobkov v porovnaní s priemernou mzdou v hospodárstve Slovenskej republiky. Celkový počet takto prepočítaných starobných dôchodkov sa odhaduje na 88-tisíc. Na rozdiel od starodôchodcov z obdobia rokov 1988 až 2003 starobný dôchodok, ktorého suma bola určená podľa predpisov sociálneho zabezpečenia účinných pred 1. októbrom 1988, sa nebude znovu prepočítavať, ale zvýši sa o pevnú sumu 25,50 eura. Dôvodom je absencia relevantných dát v systéme Sociálnej poisťovne. Prepočet takýchto dôchodkov by znamenal neúmernú administratívnu záťaž Sociálnej poisťovne. Počet takto zvýšených starobných dôchodkov sa odhaduje 12,9 tisíca. Celkový počet starodôchodcov, ktorým sa budú upravovať dôchodky s účinnosťou od 1. januára budúceho roku, teda predstavuje počet cca 101-tisíc.
Pán predseda, ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedníčkou Výboru Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 511. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, v roku 2004 začal platiť nový zákon o sociálnom poistení, ktorý smelo môžeme nazvať reformný, ktorý vniesol do systému oveľa väčšiu zásluhovosť, ale zároveň priniesol mnohé nespravodlivosti, ktoré sa postupne odstraňovali a odstraňujú sa vlastne aj dodnes.
Aj keď od reformy dôchodkového systému uplynulo už viac ako trinásť rokov, stále je čo nielen vylepšovať, ale najmä naprávať. Aj sami, náš klub Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, sme už viackrát navrhovali upraviť, ktoré tieto chyby eliminujú. Bohužiaľ, často k tým našim návrhom boli hluchí a slepí. Ale predsa len jedno pozitívum, viackrát sme predkladali zmeny týkajúce sa zrovnoprávnenia vdovcov a vdovíc, apelovali na zjednotenie podmienok, ukazovali na nespravodlivosti, nakoniec ste, samozrejme, neschválili náš návrh, ale pristúpili ste k odstráneniu takýchto nespravodlivostí. Potešilo nás to a akokoľvek si robíte zásluhy na tejto téme, sme radi, že vás často inšpirujeme.
Najviac kritizovaným miestom reformy bolo a je prechodné obdobie, ktoré vytvorilo dve skupiny dôchodcov, a to dôchodcov, ktorí splnili reformné podmienky nároku na starobný dôchodok po 31. 12. 2003, a tých, ktorým bol priznaný starobný dôchodok podľa právnych predpisov účinných pred 1. januárom 2004. Tým druhým sa začalo hovoriť starodôchodcovia a ich dôchodky sú v centre pozornosti práve predkladanej novely zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. A o nich teda v tejto novele ide predovšetkým. Je faktom, že starobné dôchodky priznané od roku 2004 pre skupiny poistencov s vyššími zárobkami boli omnoho štedrejšie ako dôchodky vymerané pred týmto rokom a stačil jeden deň v dátume narodenia a z toho istého priemerného mesačného zárobku zisteného v rozhodujúcom období, sa dôchodky mohli odlišovať v desiatkach, v krajnom prípade aj v stovkách eur. Nech je to mementom pre každého, ktorý ide meniť parametre nastavenia dôchodkového systému vrátane ex post zmien, aby si ustrážil prechodné obdobie a nezopakoval chybu, ktorá sa stala. A musím konštatovať, že táto chyba sa duplikuje aj v predloženom návrhu, o čom budem hovoriť neskôr.
Určite sa nezapojím do diskusie, kto, kedy a prečo nezačal riešiť situáciu so starodôchodcami, a moje poznámky budú nasmerované výlučne do odbornej oblasti a vyzývam aj kolegov, aby takto viedli diskusiu. Pretože napriek všeobecne pozitívnemu prijímaniu predkladanej novely je o čom diskutovať a je čo vysvetľovať, lebo novela má nastražené viaceré legislatívne míny, ktoré bez hĺbkovej analýzy návrhu nie sú zjavné. Takže vítame, že vláda prišla s takýmto návrhom zákona, ale postupne vám ukážem, čo všetko sa nám zdá nespravodlivé, dokonca v niektorých prípadoch možno aj protiústavné. Navyše dôvodová správa je dosť slabo pripravená a akoby nekorešponduje so skutočným obsahom novely. Spôsobuje teda rôzne interpretačné problémy.
Takže prvé, čo vyčítam predkladanému materiálu, je nedostatočne spracovaná dôvodová správa, žiadne prepočty dopadov na obyvateľstvo, žiadna kvantifikácia východísk k návrhu vo vzťahu k cieľu novely. Je tu však i niekoľko kľúčových problémov, ktoré treba pomenovať hneď na začiatku schvaľovacieho procesu, a očakávam, že v priebehu prerokovania návrhov budú odstránené alebo vysvetlené.
Prvý problém, kvantifikácia rozdielu v dôchodkoch. Ako cieľ predkladanej novely uvádza dôvodová správa tento text, citujem: "Cieľom navrhovanej právnej úpravy je preto dosiahnuť taký stav, aby suma starobného dôchodku oboch skupín poberateľov bola približne rovnaká ako suma, ktorá by im bola určená na základe rovnakých zásluh, získaných v dôchodkovom systéme, ak by bola vypočítaná podľa zákona o sociálnom poistení k 1. januáru 2004." Keď si to pretlmočíme zrozumiteľnejšie, vy vo svojej dôvodovej správe píšete, že by sa k 1. 1. 2004 prepočítali starobné dôchodky tak, že zásluhy, mám na mysli priemerný osobný mzdový bod, by sa určil z obdobia pred splnením podmienok na starobný dôchodok, rovnako by sa zohľadnil počet rokov zamestnania ako počet rokov poistenia a vypočítal by sa, nazvem to pre jednoduchosť, Kaníkov dôchodok, ktorý by sa následne valorizoval od roku 2004 ako ostatné dôchodky priznané po roku 2004. Efektom takéhoto prístupu by však bolo, že starobní dôchodcovia, ktorým bol priznaný starobný dôchodok z rovnakých zásluh, by mali rovnaký starobný dôchodok a v roku 2017 by rozdiel medzi tzv. Kaníkovým alebo novým dôchodkom a ich terajším vyplácaným dôchodkom bol viac v niektorých prípadoch aj ako 266 eur.
No lenže predložený návrh takéto vyrovnanie rozdielov nerobí, a to je správne. Berem to ako naozaj, že takto sa to nemá byť, ale opäť zopakujem, že to nekorešponduje celkom s tým, čo ste dali do dôvodovej správy. Myslím si, že takýmto spôsobom sa to naozaj nemá robiť, lebo miera náhrady dôchodku s porovnateľným príjmom v čase klesá, a tento fenomén by sa tým pádom ignoroval. Takže voči akému rozdielu sa dôchodky vlastne vyrovnávajú? Ťažko posúdiť, nakoľko predložený návrh odstraňuje rozdiely v dôchodkoch, lebo nemáme tieto rozdiely, nevieme, teda ako sú kvantifikované tieto rozdiely. Takže odstraňuje rozdiely, ale my doteraz nevieme, ako, akým spôsobom, ako sú kvantifikované. Preto, pán minister, očakávam, že minimálne na zasadnutí výboru predložíte takúto analýzu rozdielov medzi vyplácanými dôchodkami a tzv. Kaníkovými dôchodkami a kvantifikáciu toho, ako sa návrh s rozdielmi vysporiadal. Inak žiadna diskusia nebude zmysluplná.
Druhý problém, voľba metódy vyrovnania rozdielov. Duch dôchodkovej reformy možno zredukovať do hesla, pracovať sa musí oplatiť aj kvôli dôchodkovému príjmu, čomu zodpovedal model priebežne financovaného dôchodkového systému a so zostatkovými prvkami solidarity. Aj keď sa miera solidarity v priebehu rokov 2004 až 2017 menila, ako dominantný princíp zostal princíp výkonu alebo, inak povedané, zásluhovosti, a pokiaľ sa ide niečo riešiť pre zníženie rozdielov v dôchodkoch pred a po 1. januári 2004, tento princíp musí byť starostlivo udržiavaný a strážený. Inak nepovedie k cieľu spravodlivého zníženia rozdielu v dôchodkoch. Rozdiely v dôchodkoch možno spravodlivo odstrániť len a len nástrojmi výkonového modelu dôchodkového zabezpečenia, t. j. prepočet výkonu cez osobné mzdové body a vysporiadania sa s odhadom dôchodkovej hodnoty. Ak sa na odstraňovaní rozdielov použijú nástroje solidárneho modelu dôchodkového zabezpečenia, zavádzaním rôznych horných a dolných hraníc, rôznych percent a dokonca vylúčenia niektorých skupín poistencov z prepočtu, tak ako ste to urobili vy, pán minister, vznikne jeden veľký, nezrozumiteľný chaos s ťažko zdôvodniteľnými rozdielmi v dôchodkoch a s podozrením, že ide o zvýšenie niekoho dôchodkov, a nie niektorých dôchodkov. Toto moje podozrenie vychádza z našich výpočtov, ktoré ukazujú na to, že sa okrem deklarovaného cieľa zníženia rozdielov ticho pridal cieľ zvýšiť bez opodstatnenia niektoré dôchodky nad rámec toho, čo by vygeneroval prepočet podľa reformy v roku 2004. A tu podotýkam, to nie sú moje výpočty, to sú výpočty ľudí, ktorí sa v tejto téme orientujú veľmi dobre.
A opäť uvediem príklad. Ak by sa prepočítali starobné dôchodky k termínu vzniku nároku z dvojnásobku priemernej mzdy v roku dvetisíc...,1995, potom vami navrhovaný systém prisúdi takémuto poistencovi o 91 eur vyšší dôchodok, ako by mu patril podľa Kaníka, ale pri trojnásobku priemernej mzdy by išlo o dôchodok o 36 eur nižší. Aj tu vidieť, ako zvolená metóda vyrovnávania rozdielov zlyháva. Treba tiež pripomenúť, že zásluhovosť sa meria cez osobné mzdové body, čo je podiel ročného vymeriavacieho základu a dvanásťnásobku priemernej mzdy. Zásluhovosť znamená, že starobný dôchodok vymeraný z vyššieho priemerného osobného mzdového bodu bude vždy vyšší ako z nižšieho priemerného osobného mzdového bodu. Snaha o imitovanie tohto prístupu cez komplikovanú manipuláciu s hrubými mzdami, ktorou sa vydali autori predkladanej novely, je nespoľahlivá. Ja neviem nájsť racionálny dôvod, prečo sa dôchodky priznané pred rokom 2004 jednoducho neprepočítali podľa toho nového, reformného alebo Kaníkovho konceptu ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, počtu rokov dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Bolo by to určite jednoduché, len by sa musela definovať ADH-čka spätne, čo zasa, si myslím, že až taký problém dnes nie je.
Z uvedeného vyplýva, že minimálna požiadavka na úpravu dôchodkov, s ktorou sa musí stotožniť každý, kto má zdravý rozum, je, prepočítané dôchodky musia vykazovať zásluhovosť, lebo je to vlastnosť dôchodkov priznaných po roku 2003, a k tým sa chceme priblížiť a, samozrejme, nesmú byť vyššie, ako by boli vypočítané cez práve tú Kaníkovu reformu určenia sumy starobného dôchodku. Ak by sa tak stalo, išlo by o hrubé zneužitie dôvodu novely na účely, ktoré nie je možné pred verejnosťou obhájiť. Jednoducho by išlo o lúpež z dôchodkového systému a možnosť zneužitia vyrovnania dôchodkov na nekalé účely, a toto treba naozaj dôsledne preveriť.
Tretí problém. Ako je to s ústavnosťou predloženého návrhu? Každý, kto si len aspoň trochu pozornejšie prečítal návrh, zistil, že autori návrhu vylúčili isté skupiny dôchodcov z prepočtu. V dôvodovej správe sa uvádza, že vylúčenie sa týka tých poistencov, u ktorých možno predpokladať, že suma ich prepočítaného dôchodku by bola nižšia, ako by bola suma priznaná podľa zákona o sociálnom poistení. Na to, že nevieme, ako by sa prepočítal ich dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení, to som hovorila, už keď som opisovala prvý problém, už samotný fakt, že vylúčenie nie je presne zákonom vymedzené, ale založené na úsudku úradníkov, je možno hodnotiť ako obmedzenie práva osôb na rovnaký prístup pred zákonom. Na vylúčenie má rozhodujúci vplyv suma priemerného mesačného zárobku zisteného pri splnení nároku na starobný dôchodok.
Hranica, ktorou sa vylučovanie dôchodcov z prepočtu vzťahuje, je kuriózna už len tým, ako ju popisuje dôvodová správa. Hranica sa určuje osobitne pre každý rok a toto citujem: "má rastúci trend, pretože je potrebné zohľadniť rast miezd v hospodárstve Slovenskej republiky". S týmto súhlasím, to, čo je napísané v dôvodovej správe.
A teraz skutočnosť. Ak má táto hranica naozaj rastúci trend, tak si každý pozeráme asi iné tabuľky alebo inú novelu. Však posúďte sami. V roku 1988 je hranica 3 667 Kčs. V roku 1992 o 2 900, to je rastúci trend. V roku 1993 o sumu 2 934 Kčs. A až v roku ’96 dosiahne hodnotu opäť 3 667 Kčs, teda ako v roku 1988. A tomuto sa naozaj hovorí rast a väzbu na rast priemernej mzdy v tomto kontexte beriem ako taký vtip. Čakám, pán minister, že minimálne vysvetlíte, o aké naviazanie na rast miezd ide. Skôr tu ide o také akési okaté zvýhodňovanie niektorých ročníkov dôchodcov. Ja by som sa asi hanbila s takýmto návrhom predstúpiť, na to treba buď naozaj veľmi silné argumenty, alebo vysokú dávku arogancie. Nerozumiem, čo má znamenať tá hranica 2 900 Kčs v roku 1992, že pre koho to je takto nastavené. To je ukážka prepočtu dôchodkov pre niekoho, a nie niektorých. Ak takto, ak toto ostane v návrhu, potom už môžeme pokojne dať do zákona aj menovité uvedenie sumy zvýšenia dôchodkov.
Ale toto nie je jediný problém. Zavedením hranice pre prepočet sa dostaneme do stavu, kedy v jednom roku budú počítané dôchodky podľa dvoch odlišných schém, a tým je porušený podľa mojej mienky aj článok 12 Ústavy Slovenskej republiky. Kde je teda tá rovnosť v právach? Keby sa prepočítali dôchodky všetkým, to znamená bez hraníc, a každý by dostal ten dôchodok, ktorý je vyšší, tak by to bolo v poriadku. Ale v tomto znení je to zrelé na podanie na Ústavný súd.
Štvrtý problém. Zásluhovosť áno, ale len občas? Je zrejmé, že predkladateľ sa musel vyrovnať s faktom, že o najstarších dôchodcoch nemá Sociálna poisťovňa k dispozícii údaje, o ich príspevkoch do dôchodkového systému. A je úplne pochopiteľné, že rozdelili starodôchodcov na dve skupiny, a to na dôchodcov, ktorým bol priznaný dôchodok pred účinnosťou zákona č. 100/1988 Z. z. a po jeho účinnosti. Pre starobné dôchodky priznané pred účinnosťou zákona č. 100/1988 Z. z. návrh predpokladá zvýšenie starobného dôchodku o 25,5 eur pri splnení podmienky, že starobný dôchodok bol priznaný najmenej z priemerného mesačného zárobku 2 333 korún. Z údajov teda... Alebo teda z vyjadrení v denníku SME je počet dôchodcov, ktorým je vyplácaný starobný dôchodok podľa zákona č. 121/1975 Z. z., to znamená pred prijatím tej novej, nového zákona č. 100/88 Z. z., prípadne aj podľa zákona č. 101/1964 Z. z. celkovo 60-tisíc. A z toho by podľa predloženého návrhu mal podľa predloženého návrhu, mal podľa ministerstva vzniknúť nárok na zvýšenie cirka 12,1 tisícom dôchodcov. V tejto časti návrhu mám teda tiež zopár pripomienok.
Taká technická, možno nedôležitá, ale tiež svedčí o prístupe. V podmienke nároku je uvedená - zrejme omylom - mena slovenská koruna, čo treba podľa mňa, podľa nás viacerých opraviť na koruny československé. Pretože slovenská koruna bola zavedená až od roku 1993. Chyby sa určite stávajú, ale na tejto chybe je zaujímavé práve to, že v rámci medzirezortného pripomienkového konania prešla posudzovaním nemalého počtu právnikov alebo odborníkov na ministerstvách, na úrade vlády a nikoho to nenapadlo. Táto chyba sa dá teda ľahko odstrániť.
Možnože to, čo je trochu vážnejšia alebo horšie, to je iná vec. Zákon č. 100/1988 Z. z. bol účinný od 1. októbra 1988, a preto v tomto roku budú existovať poistenci, ktorým bol priznaný starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Z. z., teda poistenci narodení od začiatku októbra do konca decembra a poistenci narodení od začiatku roka do konca septembra, a ktorým bol priznaný starobný dôchodok podľa zákona ešte č. 121/1975 Z. z.. Na jedných sa bude sťahovať zvyšovanie starobných dôchodkov o 25,5 eur, eura a druhým sa bude dôchodok prepočítavať individuálne. U jedných je hranica priemerného mesačného zárobku na priznanie 2 333 Kčs, u druhých hranica príjmu 3 867 Kčs. A v prechodnom období roku 1988 sa dostane do rovnakej situácie, ako to bolo práve v roku 2004, keď sa táto nová reforma alebo Kaníkova reforma prijímala.
Uvediem tri príklady toho, čo sa stane. Takže poistenec, ktorý mal v roku ’88 priemerný hrubý zárobok rovný priemernej mzde, získa 25,5 eura, ak sa narodil medzi začiatkom januára do konca septembra, ale nič, ak sa narodil od začiatku októbra do konca decembra. Prvý bude mať doživotne o 25,5 eur vyšší dôchodok, ten druhý nie. Toto sa veľmi ťažko dá rozumne zdôvodniť.
Iný prípad. Poistenec, ktoré mal, ktorý mal priemerný hrubý zárobok na úrovni dvojnásobku priemernej mzdy v roku 1988, bude mať nárok na zvýšenie dôchodku v sume 25,5 eur, ak sa narodili od januára do konca septembra, o sumu 5,5 eur, ak sa narodil od 1. 10. do konca roku.
Ďalší prípad. Poistenec, ktorý mal priemerný hrubý zárobok na úrovni trojnásobku priemernej mzdy, bude mať nárok na 25,5 eur, ak sa narodil do konca septembra, a v sume 51,8 eur, ak sa narodil od začiatku októbra do konca decembra. Pán minister, potrebovali by sme to naozaj vysvetliť, lebo ide zjavne o legislatívny neporiadok.
Čo my povieme dôchodcom, prečo sme pripustili takýto stav, a kde je tá zásluhovosť pri takto nastavenom poskytovaní paušálnej sumy zvýšenia dôchodkov?! Z tohto návrhu dýcha duch diskriminácie najstarších dôchodcov. K tomu, aby sa dôchodcovi, ktorému bol priznaný dôchodok v roku 1976, zvýšil o 25 eur, musí byť splnená podmienka, že takýto dôchodca mal priemernú hrubú mzdu na úrovni 1,3-násobku priemernej mzdy v roku 1976. Ale pre rok 1987 už stačí len 0,99-násobok priemernej mzdy.
Pán minister, ak nechcete vyvolávať podozrenie, že ide o nejaký kalkul, chladný kalkul, ktorý je nepríjemné aj povedať, že totiž návrh je založený na pravdepodobnosti dožitia jednotlivých skupín dôchodcov do budúcich volieb, prosím vás, opravte to a vyzývam vás, aby ste boli veľkorysí aj k najstarším občanom. Napríklad aj s paušálnym zvýšením starobných dôchodkov osobám starším nad 90 rokov. Podľa nášho názoru by sa malo prijať najmä pravidlo, že paušálna suma zvýšenia sa poskytne v prípade, ak dôchodok bol vymeraný z priemerného hrubého zárobku na úrovni najmenej 1,1-násobku priemernej mzdy platnej v roku priznania dôchodku a všetkým osobám starším ako 90 rokov. To sú parametre, ktoré sa, samozrejme, dajú dohodnúť.
Nevieme a v dôvodovej správe nie je ani náznak toho, ako ste prišli k hranici 2 333 korún priemerného mesačného zárobku, čo je teda 2 999 hrubej mzdy. Za to, čo na túto tému povedal váš pán hovorca, by si možno zaslúžil ocenenie slovný úlet roka. On totiž v tlači uviedol alebo v tlači sme sa dočítali, že uviedol, že ide o priemernú mzdu za roky 1988 až 1991. Lenže tá je podľa štatistických údajov 3 146 Kčs. A zabil to tvrdením, že toto obdobie najlepšie charakterizuje mzdové pomery pred rokom 1988, čo je, samozrejme, dokonalá pravda.
Úplne najlepšie na tom budú dôchodcovia, ktorým bol vymeraný starobný dôchodok z priemerného mesačného zárobku 3-tisíc korún. To sú hrubé mzdy nad 4-tisíc korún v čase, keď napríklad v roku 1976 bola priemerná mzda okolo necelých 2 350 korún. V roku 1976 až ’88 takúto mzdu mali reálne vedúce kádre a tie boli prevažne z radov komunistickej strany. Tým už raz zvýšila dôchodok aj ministerka Tomanová o 26,6 eur, teda ich celkové zvýšenie bude 52,1 eur. Doprajme im, však to je v poriadku. Ale, pán minister, uvedomujete si, že takéto nadštandardné platy mali vtedy naozaj zväčša stranícki potentáti, najvyšší predstavitelia štátnych podnikov, funkcionári, komunistickí funkcionári a podobne?
Štvrtý problém. Vyrovnávanie rozdielov v dôchodkoch cez mieru náhrady. Dôvodová správa uvádza suché konštatovanie, že sa pre vyrovnanie rozdielov v dôchodkoch zvolilo vyrovnávanie mier náhrad pri priznaní starobného dôchodku a pri jeho prepočítavaní v roku 2004. Opäť ale nevieme, pri akom prepočítavaní. Len s mierami náhrad je dosť veľký problém. Autori porovnávajú mieru, mieru náhrady príjmu k dôchodkom z dvoch rôznych období, a to obdobia regulovaných miezd a dôchodkom nezávislým na raste miezd - a v podmienkach trhových miezd a dôchodkom naviazaným na rast miezd. To znamená, viaceré obdobia dávate dokopy. Porovnaniu mier náhrad medzi týmito skupinami chýba racionalita a vôbec neplatí, že z vyšších mier náhrad sú generované vyššie dôchodky. Tento prístup by bolo možné aplikovať asi od roku ’95, kedy už boli mzdy trhové a dôchodky pevne spojené s rastom miezd. Takto výrazne poškodzujete dôchodcov z roku 1988 až 1991, kedy sa dokonca ani nevalorizovali dôchodky, a ide o najnižšie dôchodky priznané od roku 1988.
A posledný problém. Formovanie akejsi dôchodkovej šľachty. Pokiaľ máte k dispozícii valorizačnú tabuľku, čo teda ministerstvo má, jej vytvorenie ináč je pre ľudí, ktorí nemajú také údaje ako vy k dispozícii, značne náročné, je potom jednoduché vypočítať, aká by bola suma starobného dôchodku prepočítaná navrhovanou metódou vyplácaná v roku 2017, prípadne aj v roku 2018. A potom sa v plnej nahote odhalia najväčšie problémy novely, že totiž vytvára akúsi dôchodkovú šľachtu, v ktorej sa budú vyplácať starobné dôchodky nad rámec reformných opatrení z roku 2004.
Ak by ste očakávali, že navrhovaná novela prisúdi najvyššie sumy zvýšenia dôchodkov z najvyšších násobkov priemernej mzdy, tak ako to reformný model predpokladal, ste na omyle. Ale kto je taký zaujímavý z poistencov, ktorým bol priznaný dôchodok v roku ’92, ’94 a ’95, netuším. Snáď nám tu, pán minister, zodpoviete a vysvetlíte. Týmto sa totiž zvýšia dôchodky najvýraznejšie nad hranicu reformovaných dôchodkov. A priznám sa, že skutočne nerozumiem, prečo práve títo. Faktom je, že, že ak sa prijme tento návrh zákona, bude existovať skupina poistencov s osobitným postavením v dôchodkovom poistení, pre ktorú budú dôchodky mimo rámca zdôvodniteľného zvýšenia, budú vyššie, ako by im patrili pri prepočítaní dôchodkov podľa zákona č. 461/2003 Z. z., a to sme už takpovediac za čiarou.
Pán minister, naše hnutie má určite záujem a veľký záujem usporiadať pomery v dôchodkoch priznaných pred a po reforme. Nemôžeme však ale mlčať, ak prepočítanie nebude spravodlivé, a preto sa znovu pýtam, prečo neprepočítate rozdiely v dôchodkoch podľa pravidiel nastavených schémou z roku 2004 podľa zákona č. 461/2003 Z. z. To je zásadná vec.
Ja vám ponúkam naše výpočty, prosím vás, poverte ľudí, s ktorými sa budeme vedieť rozprávať o prepočtoch, o detailoch výpočtov, a z vašej strany naozaj očakávam, že ústretovo pristúpite aj k návrhu, ktorý by sme radi v tom druhom čítaní predostreli. Najprv si treba jasne vyjasniť, čo ideme vyrovnávať, potrebujeme hlavne kvantifikáciu a metodiku výpočtu rozdielov. Je to cesta, po ktorej môžeme dospieť k pochopeniu možno vašich východísk a snáď aj k odstráneniu deformácií, ku ktorým táto novela chce smerovať.
Bolo by vhodné, keby ste na tému prepočtu dôchodkov možno zorganizovali aj diskusiu pre tých, ktorí o túto tému majú záujem, a ich a vaše odborné tímy nabádali k debatám. Možno na úplný záver, ak by som to nestihla, tak sa ospravedlňujem, ale toto tiež považujem za možno nie nosnú tému, ale dôležitú, že pobaviť sa aj o dôchodcoch, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, ale v súčasnosti sú vyplácané aj starobné dôchodky, na ktoré boli prekvalifikované invalidné dôchodky. Týchto sa prepočet dôchodkov nemôže týkať, lebo neboli priznané ako starobné dôchodky, a nie som si istá, že či existujú aj invalidné dôchodky vyplácané po dovŕšení dôchodkového veku.
A pokiaľ nemá dôjsť k diskriminácii invalidných dôchodcov, ktorí dovŕšili dôchodkový vek pred rokom 2004, voči ktorej by sme sa bránili, potom žiadam, aby bol do prepočtu dôchodkov, aby bola do prepočtu dôchodkov zahrnutá i skupina občanov, ktorým boli prekvalifikované invalidné dôchodky na starobné dôchodky, prípadne aj invalidné dôchodky vyplácané po dovŕšení dôchodkového veku. To znamená, že existuje skupina dôchodcov, ktorým boli po dovŕšení dôchodkového veku prekvalifikované invalidné dôchodky na starobné dôchodky alebo majú naďalej vyplácané invalidné dôchodky. A myslím, že tejto skupine... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Pani poslankyňa...

Jurinová, Erika, poslankyňa NR SR
Hneď končím, prepáčte.

Danko, Andrej, predseda NR SR
Iste.

Jurinová, Erika, poslankyňa NR SR
... nemôžu vzniknúť, nemôže vzniknúť nárok na zvýšenie dôchodku, a to sa nám zdá naozaj nefér.
Pán minister, vypočítala som vám päť problémov takých veľkých, ktoré my, ktoré považujeme za zásadné, a verím, že teda bude ochota minimálne diskutovať o tom.
Ďakujem pekne.