17. schôdza

S reakciou, pán minister. Môžme poprosiť, zapnúť pána ministra?

Pani poslankyňa, rád by som na vás reagoval, pretože tu nehrozí nejaký problém tzv. prechodného obdobia, na ktoré, ho zabudol kolega Kaník v tom 2004. roku. My tu máme dva nosné termíny, 1. október 1988 a 1. január 2004, jedna kategória starodôchodcov posudzovaná do toho obdobia a ďalšia kategória do ďalšieho obdobia. To znamená, tu absolútne nehrozí takýto problém, nehovoriac o tom, že tá kategória starodôchodcov od toho 1. októbra ’88 až do konca decembra 2003 ide byť individuálne prerátaná, to znamená detailne, klasicky, jak sa to robilo možno na začiatku 20. storočia. Vyberú sa konkrétne dôchodkové listy a presne každý jeden individuálne bude prepočítaný, to znamená, nevidím takýto problém, ktorý by tu mal hroziť teraz z tejto kategórie.
A ešte raz, očakávam vašu prítomnosť na ministerstve, som presvedčený, že si veci vysvetlíme.
Ďakujem.

Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Dvaja, dve poslankyne, ukončujem možnosť prihlásenia sa.
Nech sa páči, pani poslankyňa Gaborčáková.

Ďakujem za slovo. Dnes už padlo z jednej aj z druhej strany pomerne dosť argumentov. Ja skôr každopádne chcem vyzvať aj k tomu, že okrem toho, že sa spolu stretneme, a teda naozaj budeme vecne diskutovať v prospech ľudí, aby ľudia von už konečne videli, že parlament pracuje konštruktívne, tak druhú vec, ktorú by som prijala, a určite by to prijali aj ľudia vonku, je, že teda zverejniť metodiku prepočtu v prijateľnej spôsobe tak, v prijateľnej v podobe tak, aby teda to vedeli prepočítať napríklad deti tých rodičov a podobne, aby sme všetky tieto veci, ktoré možno sa vnímajú politicky, ale možno politické nie sú, aby sme dopredu vyvrátili a nemuseli sme sa tu rozčuľovať možno, pán minister.
Na čo chcem teda ja upozorniť, tak mám pred sebou uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky na sťažnosť pána, ktorý teda nemal priznaný starobný dôchodok. Mám teda aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, kde naozaj títo ľudia bojovali za to, aby, teda keď pracovali a umožnil im tento štát pracovať aj popri starobnom dôchodku, aby sa im to následne prirátalo do starobného dôchodku následne. Chcem povedať, že práve jeden príbeh stojí za to, aby sme si my uvedomili, že vonku sa žije trošku ináč, a, a prečo sa ľudia rozhodujú pracovať aj pri starobných dôchodkov. Je to mnohokrát preto, že ich tá situácia k tomu tlačí.
V roku ’94 po dovŕšení veku zákonného odchodu do dôchodku sťažovateľ odišiel do dôchodku, pričom neprestal pracovať. Do dôchodku odišiel z rodinných dôvodov. V tom čase pri štyroch deťoch manželka na dôchodku, zabezpečoval ešte dve deti, ktoré študovali na vysokej škole. Ako živnostník mal nepravidelné zmluvy a úhrady faktúr. Na začiatku roku bol pravidelne 3 až 4 mesiace bez príjmu, ako, ako dôchodca predsa len platil zákonné odvody. Ide o tých ľudí, ktorí pracovali ako tesári, murári a tak ďalej, aby uživili vlastne tie deti, ktoré im ešte študovali na vysokej škole. Na odvodoch do Sociálnej poisťovni uhradil 7 296 eur, čo mu nebolo premietnuté teda do starobného dôchodku. Problém je v tom, že tento človek sa súdil a musel platiť trovy z krajského súdu a z ďalších súdov, pretože spor nevyhral. Musíme si uvedomiť to, že títo ľudia nielenže nemali uznané to ich právo, alebo teda treba dať pozor aj teraz pri tých prepočtoch u týchto ľudí, živnostníkov, ktorí boli murári, tesári a tak ďalej, ale naozaj nevnímať ako, akože to je nepriateľ štátu, lebo je to nejaký živnostník, ale naozaj je to človek, ktorý bol nútený, on tiež by sedel najradšej doma na starobnom dôchodku a peniaze by dostával, ale on napriek tomu pracoval a tej Sociálnej poisťovni tie odvody dal. A čo si vyslúžil? Súdne trovy z krajského, z krajského súdu a z ďalších súdov, kde sa odvolával. Čiže naozaj nemôže v tomto štáte platiť to, že od nejakého roku sa určitej problematike nevenujeme, podozrievame časť ľudí, ktorých uprednostníme, a v konečnom dôsledku naozaj tí, ktorí prispievali odvodmi do systému, aby možno boli vyplácané aj iné dôchodky, zatiaľ čo on si mohol užívať ten svoj starobný dôchodok, prispieval do systému, aby sme na týchto ľudí skutočne nezabudli. Mám viacero týchto rozhodnutí, a ak bude vyvolaná diskusia, treba sa pozrieť aj na tých ľudí, ktorí naozaj môžno si odopierali, lebo nemali vždy vyplatené tie faktúry a platili povinne tie, tie odvody do Sociálnej poisťovne, neboli nejakí neplatiči, aby sa im to naozaj odzrkadlilo v zarátaní do toho starobného dôchodku.
Ďakujem za pozornosť.

S reakciou nikto. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.
Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Jurinová.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, tak mne nedá ešte dokončiť to, čo som začala počas faktickej poznámky. Kolegyňa Gaborčáková tunák spomínala tiež konkrétne prípady, ktoré by riešili krivdy starodôchodcov.
Takíto, vlastne to, o čom hovorila, už sme sa niekoľkokrát snažili aj tunák v pléne predkladať. Nestretlo sa to s pochopením na ministerstve a možnože, pán minister, naozaj teraz, keď riešite krivdy starodôchodcov, lebo to sa týka tohto obdobia, možnože by bolo zamyslieť sa alebo zobrať to ako námet na drobnú úpravu, lebo vtedy sme mali zistenie, že toto sa týka okruhu, veľmi malého okruhu počtu ľudí, takže nejaké veľké výdavky by to nespôsobovalo Sociálnej poisťovni, ale určite by to bolo spravodlivejším riešením.
Ale teda ešte k tomu, čo som začala vo faktickej poznámke. Budem veľmi krátko hovoriť teraz. Keď sme, keď som pozerala na ten graf, o ktorom som hovorila, alebo na tú tabuľku, kde boli farebne vyčlenené, bolo to naozaj veľa tabuliek. Alebo dala sa urobiť tabuľka, dali sa urobiť tabuľky podľa toho, aký priemerný, priemerný násobok priemernej mzdy človek dosahoval, dĺžku, dĺžku poistenia, proste všetko možné, tak všade tie tabuľky vychádzali približne rovnako, ale čo bolo obdivuhodné alebo podivuhodné pre mňa, takže pokiaľ tie útvary ľudí, ktoré sa, ktorých sa nejakým spôsobom pozitívne nedotkli prepočty alebo nijako nedotkli prepočty, mali vždy taký nejaký ucelený tvar, tak tabuľka, alebo teda tá časť tabuľky, ktorá sa týkala práve prepočtov podľa novely, pre určitú skupinu poistencov vychádzala naozaj zvláštne. Nieže celistvé pole, ktoré sa, kde sa farba zjemňovala, že to nebolo, možnože to bolo menej zaujímavé, ale proste vyskakovali tam vyslovene riadky poistencov, ktoré svietili extrémne červeno, čo znamená, že niekomu sa pridá akoby oveľa viac, ako by si, by sa v tom období možno zaslúžilo alebo patrilo, hej, ale vravím, že však čím viac ľudia dostanú, lebo predpokladám, že tá zásluhovosť tam je zohľadnená vo veľkej miere, tak ako podľa reformného modelu by to malo byť, tým by sme mali byť radšej, len teda prečo niektorí áno, niektorí nie. A neobstojí to celkom, čo ste hovorili, že teda tie miery náhrady sa určovali akože podľa priemernej mzdy, pretože ministerstvo, alebo teda úradníci, alebo teda proste ministerská skupina, ktorá sa v tom vyzná, určila tie hranice. A práve na základe určenia tých hraníc vznikali podľa mňa nie rovnaké rozmiestnenie tých, toho navýšenia dôchodkov.
Čo sa týka, čo sa týka starodôchodcov. Teda spred roku 1988. Pán minister, váš hovorca bol ten, ktorý dal mnohým starodôchodcom spred roku 1988 nádej, že bude upravený aj ich dôchodok, že to bolo naozaj zavádzanie ľudí. Na to nech si dáva pozor, pán, a nech hovorí, nech hovorí tak, ako je návrh naozaj urobený, ako je, ako je predstavený a ako je tuná blokovaný. No nebude mať každý to zvýšenie o 25,50. Vy to veľmi dobre viete a predpokladám, že vedel to aj pán hovorca, keď takúto vec vypúšťal vonku. Proste dochádza k zavádzaniu a tí ľudia naozaj v nádeji, že aj im bude odstránená spravodlivosť, sa dopytujú, budeme aj my zaradení do tohto a mnohým treba povedať, že mnohí nie.
A už iba sa dotknem oblasti, ktorú ste hovorili, že sa tak rozhnevali, že teda odmietate akékoľvek o tých komunistických papalášoch alebo... Fakt. Priemerné mzdy vtedy oscilovali okolo nejakej hodnoty. U všetkých zamestnaní, proste ten rozptyl bol veľmi malý a nastavená hodnota pri týchto starodôchodcoch je tak, že sa to dotkne tých najlepšie zarábajúcich, a teda povedzme si úprimne, kto boli v tom čase najlepšie zarábajúci. Väčšina ľudí bola okolo priemeru. Už si nepamätám to percento, ale veľká väčšina ľudí bola okolo priemeru a dnes dostávajú tie najnižšie dôchodky.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Jurinová bola posledná, ktorá sa prihlásila ústne do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave?
Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne. Veľmi stručne. Prečítam odpoveď môjho hovorcu, pretože je tu pomaly častejšie spomínaný ako minister.
"Minister absolútne nič nezamlčal. Už na základe témy vysvetľuje, že ideme naprávať skrivodlivosť a že nejdeme všetkých, ktorých sa táto otázka dotkne, riešiť, a číselne vymenúva skupiny ľudí, ktorých sa dotkne a ktorých nie."
To je odpoveď môjho hovorcu, za ktorou si stojí. No viete problém je inde. Problém je v tom, že skutočne všetci tzv. starodôchodcovia boli pripravení na to, že riešenie skrivodlivosti sa ich každého jedného dotkne. Ako to je, to je fakt. Možnože aj isté komunikácie, isté prísľuby v Jednote dôchodcov na Slovensku, viacerých seniorských organizáciách boli takéto. Ale realita je taká, že v jednom období bola ďaleko viacej priorizovaná solidarita. Od istého obdobia to pán Kaník zmenil a začala byť iná hodnota, iné kritérium a to je zásluhovosť. To znamená, to sa vôbec nedá hovoriť, že všetci tí, čo boli predtým boli potrestaní. Naopak! Veď tam bola istá hranica, ktorá sa ďalej neprekračovala.
Otvorene treba povedať, to, čo zaviedol v 2004 pán minister Kaník, je zvýhodnenie pre tých lepšie zarábajúcich a z toho titulu aj lepšie odvádzajúcich do dôchodkového systému. Relatívne výhodnejšie boli v tom predchádzajúcom období tí, ktorí zarábali a odvádzali menej. Ale toto je prapodstata a tú som v úvodnom slove do istej miery mal ambíciu pomenovať. To znamená, očakávať, že každý jeden, určite nie. Ale my sme nemali záujem istú kategóriu dôchodcov, ktorá odchádzala v nejakom časovom období do dôchodku, všetkých automaticky nejakým spôsobom riešiť, ale pomenovali sme to, istú neprávosť, istú skrivodlivosť, ktorú sme mali záujem rozšifrovať a presne pomenovať, koho za takéhoto pokladáme. A v tých intenciách je aj tá novela zákona jednoducho pripravená a som presvedčený, že je pripravená dobre. Snáď si je treba, tak jak som povedal predtým, niektoré veci z toho jednoducho vykonzultovať.
Pani poslankyňa Gaborčáková, priznám sa, že som celkom nepochopil tomu vášmu vystúpeniu, ospravedlňujem sa, o čo vám v tomto prípade ide. Totiž proces súdu je zavŕšením správneho konania z hľadiska odvolávania na nejaké rozhodnutia, a to nielen v tom systéme toho sociálneho poistenia, ale v žiadnom prípade ja to ako nepripúšťam, že by zas nejaká kategória, dajme tomu živnostníci, mala byť niekde znevýhodnená. Ja viem, aké ťažké rozhovory som v roku 2012/13 so živnostníkmi absolvoval, keď sme sa dohodli na nejakej hranici tých odvodov. No a môj výsledok – a ja som to tu zvýraznil vlani, keď sme prijímali minimálny dôchodok – spočíva v tom, že Európe nie je bežné, je skôr výnimočné, že právo na minimálny dôchodok majú aj podnikatelia, v tomto prípade živnostníci. A to z toho titulu, že sme našli dohodu, že oni prijali a sami navrhli isté opatrenia, ktoré sa týka výšky odvodov, a toto bolo do istej miery, že im to štát vrátil, pretože sa priamo podieľali na tom, aby mohli žiť istú dôstojnú jeseň života, poberať dôchodok, ktorý zodpovedá nejakým tým odvodom, aby nemuseli stáť v jednom rade na úrade práce s tými, čo poberajú dávku v hmotnej núdzi, lebo jednoducho nemajú odrobené to, čo prináleží ako podmienka na poberanie starobného dôchodku.
Ja chcem poprosiť o podporu tohto návrhu zákona do druhého čítania. Ak sú tu nejaké nezrovnalosti alebo záujem o niečom diskutovať, je tu časový priestor a za seba aj za mojich kolegov jednoznačne potvrdzujem, že sme na takúto diskusiu pripravení.
Ďakujem.

Pán spravodajca? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A teraz budeme pokračovať prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov (tlač 512).

Pán minister Richter, nech sa páči, môžete vládny návrh zákona odôvodniť.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, sa predkladá ako iniciatívny materiál vo väzbe na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 186/2016 Z. z.
Cieľom vládneho návrhu zákona je v súlade s citovaným nálezom Ústavného súdu nanovo nastaviť podmienky a spôsob rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa aj na ďalších zamestnávateľov v odvetví alebo v časti odvetvia, pre ktoré je uzatvorená.
Vládny návrh zákona definuje tzv. reprezentatívnu kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, ustanovuje jasné podmienky jej reprezentatívnosti a zakotvuje právnu úpravu existencie reprezentatatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Podľa navrhovanej právnej úpravy bude mať zmluvná strana alebo zmluvné strany kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa právo oznámiť ministerstvu, že uzatvorili reprezentatívnu kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, ktorá má mať účinky aj na iných zamestnávateľov v konkrétnom odvetví alebo v časti odvetvia, pre ktoré je uzatvorená.
Za účelom, aby sa k splneniu podmienok reprezentatívnosti mohli vyjadriť aj reprezentatívne združenia zamestnávateľov a zamestnancov, ministerstvo zriadi tripartitnú komisiu, do ktorej môžu tieto združenia predložiť svoje stanovisko. Ak podmienky reprezentatívnosti budú splnené, ministerstvo oznámi uzatvorenie reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Tým sa táto reprezentatívna kolektívna zmluva vyššieho stupňa stane záväznou aj pre ostatných zamestnávateľov v odvetví alebo časti odvetvia, pre ktoré bola uzatvorená.
Návrh zákona tiež upravuje možnosť obrátiť sa na súd, aby preskúmal, či posúdenie podmienok reprezentatívnosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa ministerstvom je v súlade so zákonom. Namietaný nesúlad § 7 ods. 11 zákona o kolektívnom vyjednávaní, to znamená extenzie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pod zákonnou normou, sa odstráni zavedením mechanizmu reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Pri splnení zákonom presne definovaných podmienok dôjde k zverejneniu oznamu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, že kolektívna zmluva vyššieho stupňa je reprezentatívna kolektívna zmluva vyššieho stupňa a vzťahuje sa na ďalších zamestnávateľov v odvetví alebo v časti odvetvia, pričom určenie okruhu zamestnávateľov, pre ktorých je táto kolektívna zmluva vyššieho stupňa záväzná, je dané priamo zákonom.
Ďakujem, skončil som.