17. schôdza

Je zaujímavé ako v rámci rozpravy k vládnemu návrhu diskutuje opozícia, v podstate akosi takým nejakým spôsobom aj utriasame tie jednotlivé názory, súhlasím s pánom Krajniakom, samozrejme. Ak by sme tu mali naozaj normálne fungujúcu spoločnosť, tak určite nemáme napríklad tu kauzu a dneska tu neriešime ani fungovanie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Bohužiaľ, tak nejak sme na to nastavení a nejakým spôsobom nejakú, nejakú cestu musíme nájsť, aby sme naozaj dosiahli napríkladaj tie nižšie ceny energií.
Ja sa preto vrátim, ako som to už avizoval predtým, práve k tomu jednému nášmu pozmeňujúcemu návrhu, je to návrh č. 6, ktorý takisto by mohol viesť k tomu, že by ceny energií klesli. Tento návrh, už som ho prečítal, ale možnože vysvetlím také pozadie.
Asi viete, že na Slovensku podporujeme výrobu elektriny z domáceho uhlia. To znamená, nepodporujeme uhlie tak, ako je to v iných krajinách, ale podporujeme výrobu elektriny z domáceho uhlia. A úprimne, my nevieme, koľko vlastne to uhlie platí, stojí. Vlastne dneska už vieme, vieme, že sa to pohybuje okolo 5 eur na gigajoule, čo je skoro dvojnásobok, ak nie trojnásobok nejakých priemerných cien v Európe. Áno, dá sa argumentovať tým, že sa jedná o hlbinnú ťažbu, nie povrchovú, ale takisto nebudeme pestovať banány na Gerlachovskom štíte, keď im to jednoducho nevychádza.
Z tohto dôvodu prichádzame s tým pozmeňujúcim návrhom č. 6, ktorý sa síce netýka priamo fungovania Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ale týka sa samotného zákona a umožní nám práve to, aby sme poznali aj vstupy do tej regulácie ceny elektriny z domáceho uhlia. Častokrát sme obviňovaní z toho, že chceme na Slovensku zastaviť baníctvo, pripraviť baníkov o robotu. Nie, toto nechceme. My chceme jednoducho, aby naozaj, ak tu robíme nejakú takúto podporu, na ktorú sa my všetci skladáme, tak aby bola transparentná. Takže k tomuto smeruje práve aj tento návrh.
A paradoxne mal som niekoľko rozhovorov aj so zástupcami napríklad Hornonitrianskych baní a v takej slabej chvíľke mi jeden pán povedal, že oni by s tým napríklad problém nemali, keby sa naozaj regulovala práve tá cena toho domáceho uhlia. Ja by som bol určite veľmi rád. Ten návrh s tým počíta a v podstate k nejakému poklesu alebo k nejakému vyhodnoteniu toho, či naozaj tá cena, ktorú dneska platia Slovenské elektrárne, ktoré sú tým regulovaným subjektom, tak by ten dopad sa mohol prejaviť už v tomto roku.
Takisto si treba uvedomiť, že ak sa bavíme o podpore výroby elektriny z domáceho uhlia, tak elektrárne v podstate de facto nie sú tým konečným príjemcom, čo môže znamenať nepriame štátne dotácie, za čo nás takisto Európska komisia môže nejakým spôsobom napomenúť alebo nejakým spôsobom riešiť.
Veľmi sa mi páčila tá diskusia, naozaj tie jednotlivé pozmeňováky, ktoré doteraz tu boli predložené, či už naše alebo či už to bol práve ten, ktorý predložila Veronika Remišová a Edo Heger. Ja by som sa možnože chcel ešte troška vrátiť k tomu, že čo tými pozmeňovákmi sledujeme okrem toho, teda že je to nejaká tá, nejaké to odstránenie politizácie, alebo tak, ako pán Krajniak povedal, vždycky tam bude nejaká závislosť zrejme, pretože však či to bude menovať prezident alebo či to bude menovať vláda, proste ten človek bude, nepoviem, že sa zodpovedať, pretože ÚRSO je nezávislé, ale niekým je menované a za nejaké to porušenie zákona, tak ako to definuje súčasný zákon, ten človek môže byť aj odvolaný.
A teraz možnože k tým pozmeňujúcim návrhom. A aby sme, aby som tak nejak definoval, máme tu pozmeňovací návrh č. 1, kedy hovoríme, že prezidenta chceme, aby to bol on, ostal tým, ktorý bude vymenovávať toho predsedu. Tu sa naskytá otázka, dobre, tak dneska je tu možnože prezident, ktorý neurobí všetko to, čo urobí táto vláda, ale zasa tie zákony sa predsa nešijú na nejakú aktuálnu situáciu. Ale práve týmto pozmeňujúcim návrhom sa rieši aj to oddelenie tej moci, nech je už pri nej ktokoľvek. A keď bude prezident poverený vládou, no tak holt bude, ale jednoducho bude tam takýto človek.
Pokiaľ by neprešiel tento pozmeňujúci návrh, máme tu ten pozmeňovací návrh druhý, ktorý hovorí aspoň o tom, že tam má byť teda nezávislá komisia, kedy ministerstvo predkladá vláde práve týchto jednotlivých nominantov. Pre nás je kľúčové, aby minimálne jeden z týchto návrhov prešiel a súčasne aby prešiel aj pozmeňujúci návrh č. 5, to znamená, je to práve ten pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí o tom, aby to ministerstvo nevstupovalo do tých cenových konaní. Toto sú také z môjho pohľadu podmienky na to, aby sme mohli podporiť nejaký ten, ten vládny návrh zákona, lebo v opačnom prípade naozaj to bude z nášho pohľadu iba zbytočný na poste predsedu, zbytočne ďalší politický nominant, ktorý bude skákať tak, ako bude vláda pískať, a naozaj Holjenčíka č. 2 tu nepotrebujeme. Takže bol som, myslím, že stručný.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, vystúpiť k zákonu, ktorý, myslím, že na tejto schôdzi asi spolu so starodôchodcami je asi najdôležitejším zákonom, ktorý tu budeme preberať. Aj vzbudil primeraný ohlas v rozprave. Mám pocit, že zvonku ho až tak nevnímajú, a obávam sa, že sa tak opakuje situácia, ktorú sme tu už raz mali. Ako povedal Albert Einstein, šialenstvo je urobiť to isté dvakrát a očakávať odlišný výsledok. Keďže už som dneska jeden z mála pamätníkov, minimálne na strane opozície, ktorý si pamätá rok 2012 v parlamente, tak dovoľte mi vám povedať, čo sa stalo vtedy.
Vtedy po parlamentných voľbách nová vláda SMER-u na čele s pánom ministrom Malatinským, predchodcom pána ministra Žigu, prišla s týmto zákonom do parlamentu a v parlamente bolo k tomu predložených viacero pozmeňovacích návrhov. Predkladali ich, aby som bol k nim čestný, poslanci, ktorí tu už dneska nie sú, pán Hudacký, pán Přidal, pán Miškov a ja. A tie pozmeňovacie návrhy už vtedy upozorňovali na to, že máme dva kľúčové problémy z hľadiska ÚRSO, tak ako je nastavený v tomto zákone, a to je prílišná koncentrácia moci a nulová verejná kontrola. Tá prílišná koncentrácia moci bola práve v tom, ako boli zadefinované kompetencie a postavenie pána Holjenčíka, teda jeho funkcií. A prílišná... A žiadna verejná kontrola bola v tom, že sa v tom zákone definovalo, že všetky hlasovania aj zápisnice o rokovaní orgánu ÚRSO budú neverejné a utajené. To znamená, že pán Holjenčík mal, a teda jeho nástupca, kým sa to nezmení, bude mať pomerne veľkú koncentrovanú moc a nebudú títo ľudia na čele s pánom Holjenčíkom pod verejnou kontrolou.
Hovorili sme to vtedy, títo štyria poslanci a určite aj ďalší, to sú poslanci, ktorí priamo predkladali pozmeňovacie návrhy, asi boli aj ďalší. Hovorili sme, že to povedie k tomu, že bude ten proces určovania cien netransparentný a povedie to aj k vyšším cenám a k rôznym výhodám pre rôzne podnikateľské a iné záujmové skupiny na úkor občanov, na úkor spotrebiteľov. Nebolo nám vtedy vyhovené. Pán Malatinský, minister, vtedy minister, dnes opätovne predseda jedného z dvoch najväčších zamestnávateľských združení, sa dnes ako predseda a prezident tohto zamestnávateľského združenia zase až čuduje, prečo máme jedny z najvyšších cien energií v Európe pre, osobitne pre zamestnávateľov, pre podnikateľov, ale vtedy, keď sme mu tieto pozmeňovacie návrhy dávali, tak ich všetky odmietol v mene strany SMER, ktorá vtedy jediná tvorila vládu.
A tu trochu prichádza aj moja reakcia na vystúpenie pána kolegu Krajniaka o tom, že či podstatou veci je viac alebo menej zasahovať do rozhodovania ÚRSO zo strany politikov. Ja si myslím, že to nie je presná otázka. Ja si myslím, že my, keď raz má byť regulácia, tak musí byť naozaj nezávislá, nestranná a predvídateľná, pretože to je podmienka toho, aby podnikatelia investovali a súťažili, a súťaž je to, čo nakoniec prináša nižšie ceny vrátane aj energetiky. Problém je, keď súťaž nie je predvídateľná, nie je transparentná, tak vtedy vzniká priestor pre tých, čo si to vedia vybaviť, a tí všetci ostatní sa do tej súťaže nehrnú, pretože vedia, ako dopadne, čím vlastne práve sa posilňujú oligopoly a monopoly. Tie návrhy, ktoré vtedy predkladali poslanci, by to výrazne obmedzili a strana SMER to vtedy odmietla. Dnes strana SMER prichádza s novelou, ktorá viaceré tieto veci, ktoré sme vtedy navrhovali, obsahuje alebo obsahuje veľmi podobné návrhy. Obsahuje väčšie rozdelenie moci v rámci orgánov ÚRSO. To znamená, že oslabuje pozíciu jedného samovládcu, nazvime ho "holjenčík" s malým h, ktorý už takto nebude môcť úplne fungovať, aj keď tá, by som povedal, dekoncentrácia moci je stále nedostatočná. A obsahuje tento návrh zákona aj zvýšenie verejnej kontroly, hoci opäť nedostatočne, a dostanem sa o chvíľku k tomu prečo. To znamená, že to čo SMER presadzoval pred piatimi rokmi, čo spôsobilo problém, čo sme vtedy povedali SMER-u, že spôsobí problém, čo vtedy SMER odmietol a s čím po škandále dnes SMER čiastkovo prichádza, robí bez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom ospravedlnil alebo aspoň priznal túto chybu.
A, pán minister, to vás chcem požiadať, aby ste sa k tomu aj vyjadrili vy v záverečnom slove, že či teda ste urobili nejakú sebareflexiu, že naozaj tieto veci viedli k problémom, ktoré sme všetci pocítili, a že možno keby vtedy ten zákon vyzeral inak, nemusela nastať ani táto januárová kríza, ktorá nastala, a hlavne by sme sa mohli vyvarovať vecí aj do budúcnosti. Bohužiaľ, musím konštatovať, že to poučenie je naozaj veľmi čiastkové. K tomu, prečo to nastavenie orgánov nie je dobré, už sa vyjadrovali kolegovia, či pán Galek, alebo pani kolegyňa Remišová, ktorá už tu medzitým nie je, ale zatiaľ sa málo vyjadrovali k tomu druhému aspektu verejnej kontroly.
Ja som aj pred piatimi rokmi, aj teraz v medzirezortnom pripomienkovom konaní žiadal, aby ÚRSO podliehal plnej verejnej kontrole. Čo to konkrétne znamená? Znamená to, že rokovania všetkých orgánov by boli verejné, a zároveň to znamená, že zápisnice potom o hlasovaní, o rozhodovaní by boli verejné. Inými slovami, vedeli by sme, kto čo hovorí a kto za koho kope v ÚRSO. Pred piatimi rokmi to SMER odmietol. Teraz SMER prijal zverejňovanie zápisníc, to tam je v tom vládnom návrhu, táto moja pripomienka ako jediná bola prijatá. Ale verejnosť v rokovaní bola odmietnutá bez nejakého vecného dôvodu, len s poukázaním na to, že je to nad rámec novely. No nie je to nad rámec novely, práve táto novela má riešiť to, čo sa stalo v súčasnosti, alebo teda v ostatných mesiacoch na ÚRSO, a to sa týka všetkých občanov Slovenska. Ja sa priznám, že nevidel som dôvod druhýkrát nosiť do parlamentu ten istý pozmeňovací návrh, ktorý sme tu už dávali v medzirezortnom, som dával v medzirezortnom pripomienkovom konaní len tri mesiace dozadu, takže na rozdiel od kolegov ho nepredložím.
A aj preto chcem povedať, že ani za tento návrh zákona hlasovať nebudem, pretože je to určite maličký krok správnym smerom, akceptuje viaceré veci, ktoré hovoríme už dlhé roky, ale väčšina toho, čo treba urobiť či už vo vzťahu k štruktúre orgánov, alebo vo vzťahu k verejnosti rokovaní, tam jednoducho nie je a dokonca, keď sme to aj navrhli, bolo to odmietnuté, tak ako nepochybujem, že budú odmietnuté aj pozmeňovacie návrhy mojich opozičných kolegov. Veľmi rád sa budem mýliť, ak ste sa dohodli, rád, rád vám zatlieskam. A preto za seba chcem povedať, že sa zdržím pri tomto zákone. Nechcem byť proti, lebo vždy chcem ponúkať aj vláde skôr pomocnú ruku, ale to v prípade tohto zákona, to pri súčasnom stave jednoducho nie je možné.
Ďakujem veľmi pekne.

To je dobré, pán kolega Beblavý, že o tom diskutujeme, lebo myslím, že si treba ujasniť, že akú úlohu má vlastne pán Holjenčík a pán "nový holjenčík" plniť. Ja mám pocit, že niektorí možno majú predstavu, že by to mal byť akýsi spravodlivý sudca medzi odberateľmi energií a tými, kto poskytujú distribúciu alebo výrobu energií. A ja si myslím, že to je nesprávna predstava.
Podľa mňa by mal byť tento človek protihráčom monopolov, ktoré by za iných okolností stanovili svoju cenu za odber elektrickej energie a ďalších energií takým spôsobom, že by sa z toho občania a možno aj viaceré firmy zbláznili. Pretože my tu nemáme, vy ste povedali, že tá súťaž by mala byť férová. Problém je v tom, že my tu máme energetické monopoly. To nie je súťaž, tu nemáme o čo súťažiť. Tu súťažíme iba o to, či tie monopoly donútime, postrážime, postaráme sa o to, nech to nazveme akokoľvek, či budú tie ceny pre domácnosti a pre odberateľov v priemysle vyššie alebo nižšie. O nič iné nehráme. Ja súhlasím s tým, že tie ceny majú byť také, aby ten prevádzkar, ktorý tú energiu dopravuje do domácnosti alebo k firme, aby sa mu to rentovalo. Ale malo by sa mu to – a to je v našom záujme – rentovať čo najviac, čo najmenej.
A keď to tak poviem, že ten pán "nový holjenčík" by mal byť v skutočnosti honelník, ktorý ale na rozdiel od starého Holjenčíka nenaháňa ceny energie hore v prospech tých monopolov, ale má ich naháňať dole v prospech občanov a v prospech slovenských podnikateľov.

Ďakujem veľmi pekne, pán Krajniak, za vašu faktickú poznámku. V mnohom sa dá súhlasiť. Ja by som možno naozaj dodal to, že najväčším a najistejším honelníkom je vždy súťaž.
Samozrejme, problém energetiky, a nielen energetiky, je, že vo viacerých jej segmentoch tá súťaž buď nie je možná, alebo je obmedzená, takže tam potom naozaj prichádza do toho regulácia. Ale aj v rámci regulácie je dôležité – a o tom je tu malá debata, lebo je to nedostatočne sexi –, aby tie právomoci boli primerane rozdelené. Pretože v skutočnosti ÚRSO by mal fungovať tak, že cez regulačnú politiku a ďalšie dokumenty by mali byť určené pravidlá hry natoľko presne, aby každý uchádzač už vopred vedel, čo môže a čo nemôže. Tie jednotlivé konania cenové už o konkrétnej firme, o konkrétnom by už v podstate mali byť len aplikáciou veľmi jasných a predvídateľných pravidiel a mali by byť skôr technickým procesom než nejakým rozhodovacím procesom.
A tá regulačná politika samotná by mala byť nastavená naozaj tak, a v tom s vami súhlasím, aby občania Slovenska mali čo najnižšie ceny, samozrejme, rešpektujúc základnú energetickú bezpečnosť a aj dlhodobý a udržateľný charakter týchto, týchto cien. A v tom tiež, musím povedať, že doterajší ÚRSO zlyhal a, pravdupovediac, nebol nikdy ani vystavený verejnej kontrole v tom, ako sa takéto rozhodnutia príjímajú a ako sa potom následne aj vykonávajú. Takže si pán Holjenčík - aj s malým h, aj s veľkým H, teda aj jeho budúci - budú môcť dovoliť veci, ktoré si mnohí iní dovoliť nemôžu, a potom to naozaj vedie k tomu, čo vy hovoríte, že navrch majú monopoly, nie občania a nie záujem tejto ekonomiky.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené panie poslankyne a páni poslanci, vypočul som si rozpravu k návrhu alebo k novele zákona o regulácii v sieťových odvetviach a v zásade som nepočul nič nové. A zároveň chcem povedať, že aj tá diskusia v rámci rozpravy hovorí o tom, že ten svet je pestrofarebný a každý má taký svoj názor a pohľad na riešenie niektorých problémov v krajine a niekto musí prísť a byť zodpovedný a preniesť a zobrať na seba tú zodpovednosť a povedať, aký zákon sa prijme a ako by mal vyzerať. A potom sa zodpovedá svojim voličom po svojom volebnom období, či zákonmi alebo normami, ktoré prijal počas svojho funkčného obdobia, naplnil ich očakávania, a či ho budú voliť znova, alebo nie.
A preto, keďže tá debata bola rôzna a bola aj vecná a niekde bola aj insitná, v niektorých prípadoch, tak konštatujem, že trvám na tom, že to je novela, ktorú sme prišli, s ktorou sme prišli do pléna Národnej rady a ktorú sa budeme snažiť presadiť, je dobrá a vyrieši niektoré otvorené otázky, ktoré sa neriešili v energetike možno niekoľko rokov. A možno sa neriešili aj preto – a odpovedám týmto pádom aj na niektoré otázky niektorých poslancov, ktorí vystupovali v rozprave –, pretože to na tú svoju dobu stačilo. Ale ten svet sa po..., je v pohybe a ten svet – aj svet energetiky – potrebuje isté zmeny, pretože ten svet sa mení a podmienky sa menia, preto je potrebné niekedy aj zmeniť legislatívu. A je mi veľmi ľúto, že nemáte ani toľko chochmesu niekedy v sebe, že by ste ocenili minimálne prístup ministerstva hospodárstva na otvorenú debatu, nemáte ani toľko v sebe, aby ste ocenili, že sme prijali niektoré vaše návrhy, a myslíte si, že máte len vy pravdu. A ja si to nemyslím. A práve preto som aj pripustil, že sme niektoré pozmeňujúce návrhy alebo niektoré návrhy, ktoré boli v rámci diskusie medzi prvým a druhým čítaním, že sme ich prijali a zapracovali do novely, a možnože neboli konkrétne vaše, ale boli niekedy z prostredia, ktoré mohlo pripomienkovať tento zákon, bolo možno z prostredia, ktoré zastupuje odberateľov, a možno bolo aj z prostredia, ktoré kontroluje stav tej legislatívy z hľadiska transparentnosti, a teraz myslím na tretí sektor. A to je práve preto, že ja si uvedomujem, že v minulosti, ako som spomínal, niektorá legislatíva stačila, dnes už nestačí.
A zároveň si dovolím nesúhlasiť s pánom poslancom Krajniakom v debate, že nechajme to na vládu a tá by mala kontrolovať. To tak nefunguje v rámci regulácie, a tak to nefunguje ani na základe smerníc, ktoré platia v Európskej únii. A keď sa hlásime k nejakým hodnotám v rámci Európskej únie a prijímame legislatívu, I., II., III. energetický balíček, tak musia nejaké pravidlá platiť aj na Slovensku tak, že regulácia a regulácia v sieťových odvetviach je nezávislá a transparentná. My sme urobili veľmi transparentný zákon, dokonca sme pripravili zmenu governments v rámci sieťových odvetví, resp. v rámci Regulačnej rady a regulačného úradu a oddeľujeme funkciu predsedu úradu od funkcie Regulačnej rady.
Výčitky typu, že berieme kompetenciu pánovi prezidentovi, sú podľa mňa nekompetentné. A kto čítal zákon, tak nemôže nevidieť, že zároveň tým, keď na nižšej úrovni rozhodovania berieme kompetenciu pánovi prezidentovi s tým, že dávame ju vláde Slovenskej republiky, zároveň treba ale povedať a to ste nikto z vás nepovedali, preto si myslím, že toto vaše, táto vaša kritika je farizejská a nekompetentná, nikto z vás nepovedal, že mu zároveň dávame kompetenciu pri odvolacom orgáne, aby on jednak vybral členov Regulačnej rady, pretože ich vyberá, a zároveň menoval predsedu Regulačnej rady. A to som od vás nepočul. Preto si myslím, že to je len taký váš povinný, povinný opozičný tanček a nejde vám o vec, ale ide vám o to, aby ste sa tu prezentovali a možno sa tvárili, že tomu rozumiete. Nehovorím, že niektorí nie, ale niektorí sú úplne mimo misy. Chcem povedať, že regulácia v sieťových odvetviach je potrebná a nefunguje celkom.
Sieťové odvetvia, pán poslanec Beblavý, nefungujú celkom ako na princípe voľného trhu. Preto sú to sieťové odvetvia, pretože jednoducho distribučné spoločnosti už majú tú komparatívnu výhodu, keď to takto nazvem, že majú vo vlastníctve tie siete a asi nebude žiaden konkurent stavať nové siete, čiže sa bude musieť každý, kto by chcel prísť podnikať na Slovensko v rámci sieťových odvetví, bude musieť tlačiť tú elektrinu alebo ten plyn, alebo tú vodu cez rúry, ktoré tu, alebo cez nosiče, ktoré tu už na Slovensku sú. Preto treba reguláciu, a preto sa to nedá nechať na voľný trh. A práve preto je tu Úrad pre reguláciu v sieťových odvetviach, ktorý je od vlády nezávislý, a napriek tomu tú kompetenciu mala aj teraz vláda, že navrhovala predsedu ÚRSA, predsedu úradu. Akurát tam bol rozdiel v tom, že ju menoval prezident. No aký je v tom rozdiel, keď teraz dávame tomu prezidentovi návrh na..., návrh a kompetenciu, že bude menovať predsedu rady.
Zároveň budem reagovať na niektoré vyjadrenia, ktoré zazneli v rozprave, a to je napríklad vstupovanie ministerstva hospodárstva alebo ministerstva životného prostredia do cenových konaní. A to bola taká vecná kritika, ktorej, ktorej by som v zásade rozumel, ale nerozumiem tej schizofrénii. Keď vznikla probléma, ten problém ohľadne cien energií v januári alebo na konci roka, tak opozícia nás kritizovala, že prečo sme nezasahovali, akým spôsobom sme zasahovali a ako sme to, ako sme to nechali len tak. No nemali sme na to kompetenciu, panie poslankyne a páni poslanci. Preto sme nezasahovali, pretože ten úrad bol a bude nezávislý. V tejto chvíli dávame len kompetenciu ministerstvu hospodárstva v oblasti plynu, elektriny a tepla a ministerstvu životného prostredia v oblasti vody, aby mohlo sa v rámci cenového konania vyjadriť, aby mohlo dať námietku, ale nevie ovplyvniť rozhodnutie úradu, nevie. Maximálne sa môže odvolať na vyššiu inštanciu a tam žiadnu ingerenciu nemá. A vy to veľmi dobre viete, že to tak je. Veľmi dobre viete, že to tak je, pretože ak sme doteraz robili aj pripomienky, tak sme neboli ani zverejnení, ani neboli zobraté do..., do..., na vedomie naše pripomienky. Teraz je to úplne inak, teraz by to malo byť úplne inak. A ako vláda, keď máme niesť nejakú zodpovednosť za riadenie štátu, tak by sme mali mať aj kompetenciu minimálne sa vyjadriť a vidieť do cenových konaní. Doteraz sme nemohli ani povedať, či má byť vyrobená analýza, alebo nemá byť vyrobená analýza. Povedať sme mohli, nikto nás nebral vážne.
Skrátené konanie. Tu mňa niekto ide kritizovať za skrátené konanie, pričom veľmi dobre viete, pán poslanec Galek, že skrátené konanie nebolo skráteným konaním, a dohodli sme sa na tom a veľmi džentlmensky sme sa na tom dohodli, pán poslanec, že to urobíme tak, že to dostaneme ešte na predchádzajúcu schôdzu kvôli lehotám, kvôli tomu, aby sme nedostali voľbu nového predsedu ÚRSA niekedy na október alebo na november, a veľmi dobre viete, že to tak bolo, veľmi dobre viete, že to tak bolo (reakcia z pléna), pretože idú cenové konania. A keď poznáte, a keď poznáte tú procedúru, tak tie cenové konania prichádzajú niekedy v júni, v júli, v septembri. Podľa toho, o akú komoditu ide.
A ja si nemyslím, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, najvyšší orgán, ktorý rozhoduje o cenách energií na Slovensku, by mal byť ešte trištvrte roka po tom, ako sa vzdal jeho bývalý predseda, bez plnoprávneho obsadenia svojej funkcie, a nehrám túto hru s vami, že vymenujme teraz nového predsedu podľa starého zákona a potom budeme sa na to celé pozerať. Ako, však tu máme predsa legislatívu, máme pripravenú legislatívu a už voľme nového predsedu podľa nových pravidiel, keď má fungovať ďalších 6 rokov, tak vymenujem nového predsedu podľa starých pravidiel a zavediem následne zákon? To má akú logiku? Ale však... (Reakcia z pléna.) Pán Galek... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím vás, poprosím vás, nediskutujme.

Žiga, Peter, minister hospodárstva SR
Ale debatu sme mali na túto tému, dokonca sme spolu diskutovali aj v takom nezávislom klube INESS a myslím si, že tam bolo povedané všetko, a myslím si, že aj tie argumenty, ktoré ste dávali vtedy, nič nové ste nepriniesli. Priniesli ste jednu novú vec, priniesli ste hnedé uhlie. To je úplne mimo misu, my tu neriešime, my tu neriešime komoditu, pán poslanec, my tu riešime governments, my tu riešime governments regulačného úradu, a keď budeme riešiť hnedé uhlie, a vy viete, že ho budeme riešiť, pretože to avizujem, že to budeme riešiť v rámci TPS-ky. Viete dobre, že to avizujem. Načo to tu motáte? To je úplne mimo misu. (Reakcia z pléna.)
Ďalšia debata bola ohľadne - a to hovoril pán poslanec Krajniak, škoda, že tu nie je, chcem mu povedať, že nemáme najvyššie ceny energií v Európe, pretože tie ceny energií, samozrejme, nie sú najnižšie, ale sú v takom zlatom strede a môžme sa vydať kľudne cestou Nemecka a koncová cena pre domácnosti bude 300 eur, na Slovensku je dnes 150, ale my sa cestou Nemecka nevydáme, a preto aj ďalšia legislatíva, ktorá príde po tejto legislatíve, sa bude týkať úpravy tarify za prevádzkovanie systému, bude sa týkať obnoviteľných zdrojov, bude sa týkať ďalších vplyvov, ktoré nám vstupujú do ceny elektrickej energie alebo iných komodít, plynu, tepla. Budeme o tom veľmi otvorene a transparente diskutovať či už s odbornou, ale aj laickou verejnosťou, aj s poslancami a budeme vám prinášať takú legislatívu, ktorá v konečnom dôsledku pomôže ľudom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženého návrhu zákona je transponovať smernicu Rady 2015/652 z 20. apríla 2015, ktorou sa stanovujú metodiky výpočtu a požiadavky na predkladanie správ podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/70/ES týkajúcej sa kvality benzínu a naftových palív a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2015/1513 z 9. septembra 2015, ktorou sa mení smernica 98/70/ES týkajúca sa kvality benzínu a naftových palív a ktorou sa mení smernica 2008/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie. Zároveň sa spresňujú niektoré doterajšie ustanovenia zákona č. 309/2009 Z. z. na základe požiadaviek aplikačnej praxe.
Účelom smernice je ustanoviť metodiku výpočtu úspor emisií skleníkových plynov počas životného cyklu pohonných látok, ďalej, ďalej požiadavky na predkladanie ročných správ o týchto dosahovaných úsporách a najmä urýchliť využívanie biopalív tzv. druhej generácie, ktoré nemajú vysokú ekonomickú hodnotu pri inom použití ako biopalivo. Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.
Vážený pán predsedajúci, dovoľujem si požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k predmetnému vládnemu návrhu (tlač 513). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k tomuto zákonu. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z opatrení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Dobrý večer všetkým. Ďakujem za možnosť, nemusíte sa báť to bude naozaj iba veľmi vecné vystúpenie. Určite nebudem nejakým spôsobom rýpať do tohto návrhu zákona, pretože sa jedná o čisto, čiste o transpozíciu smernice Európskej únie. Troška ma mrzí, že ste ten návrh nerozviedli troška detailnejšie, aj keď teda v tej dôvodovej správe to je.
Možnože pre informáciu pre ostatných, palivá druhej generácie, to sú práve tie lignocelulózové suroviny, ako je slama a obilie alebo kôra, štiepka, jednoducho všetky tieto lignocelulózové suroviny, ktoré povedzme nevieme tak dobre dneska energeticky zhodnotiť. Vďaka týmto palivám druhej generácie dosiahneme práve do určitej miery to nahradenie tej prvej generácie. Tam sa bavíme vlastne naozaj o palivách, ktoré sú vyrábané jednak z nejakých surovín, ktoré sa môžu použiť aj na potravinárske účely. To znamená, zaberajú aj tú poľnohospodársku pôdu. Potiaľto vlastne tie výhody. Áno, ideme sa posunúť do nejakej novej, nazvem to, generácie, nejaký ďalší krôčik, ale zaujala ma práve tá analýza vplyvov, dopadu vplyvov hlavne na to podnikateľské prostredie, ktoré bola, ktorá bola prílohou k tomuto zákonu, a nezdá sa mi, že by bola dostatočne spracovaná. Totižto je tam uvedené, že práve na to podnikateľské prostredie to bude mať vplyv pozitívny aj negatívny. Pochopiteľne, pozitívny, za ten možno považovať aj to, že sa vytvorí možno nejaké nové podnikateľské prostredie. Takisto to bude mať pozitívny vplyv na to životné prostredie, ale takéto biopalivá budú svojím spôsobom určite aj drahšie, lebo minimálne tá ich výroba.
V samotnom návrhu, resp. v tej smernici, ktorú preberáme, je jasne stanovené, v ktorom roku by sme mali dosiahnuť aký stupeň tých prímesí, a preto neviem z tohto pohľadu, alebo či mi viete teraz povedať, odhadnúť, aký vplyv to konkrétne bude mať práve na konkrétnu cenu tých palív, pretože to sa potom nebude týkať iba tých podnikateľov, ale bude sa týkať aj všetkých ostatných, a prípadne či na ministerstvách máte už dneska nejakú informáciu o tom, či sú nejaké podnikateľské subjekty, ktoré budú mať záujem práve vyrábať tieto biopalivá druhej generácie na Slovensku, pretože tie termíny sú tam 2020, ’25 a tak ďalej do budúcnosti. Čiže toľko iba také krátke, v podstate dvojotázkové vystúpenie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, v tejto chvíli môžme možno trochu aj zhodnotiť doterajšie fungovanie dotačných schém orientovaných na dobrovoľné hasičské zbory v Slovenskej republike.
V roku 2008 sme začali pociťovať prvé náznaky a výsledky klimatických zmien. Postupne sa zvyšovala intenzita prírodných katastrof, ktoré spôsobovali na Slovensku väčšie a väčšie škody, s tým, že štandardný aparát štátu nebol na takéto rozsiahle zásahy primerane vybavený. A preto bol jednoduchý krok k tomu, aby sme využili tradíciu, ktorá je na Slovensku hlboko zakorenená a ktorá prežila napriek tomu, že po minimálne 20 rokov ostala nie veľmi povšimnutá a prežívala predovšetkým vďaka iniciatíve konkrétnych ľudí, konkrétnych hasičov, ktorí vo svojich obciach a mestách z posledných síl udržovali zastaralú techniku, ktorá pochádzala ešte z 80. rokov minulého storočia, a to hovorím o tej najnovšej, a ktorí naďalej nechceli byť prestať verní heslu hasičov Bohu na slávu a blížnemu na pomoc. Aj preto táto tradícia pretrvala a my sme sa jej v roku 2007 a ’8 mohli postupne začať chytať a pripravovať niekoľko projektov, ktoré v dnešnej praxi znamenajú znovuobrodenie a znovuzrodenie hasičskej tradície dobrovoľníctva na celom Slovensku.
V roku 2013 sme potom prišli s projektom celoplošného rozmiestnenia síl a prostriedkov dobrovoľných hasičských zborov po Slovensku a začali sme s masívnou podporou dobrovoľného hasičstva, práve uvedomujúc si ten ich mimoriadne veľký význam pri katastrofách, ktoré majú rozmer nad obcou, okresom, krajom a častokrát až celoslovenským rozmerom. V roku 2013 sa postupne nahlásilo do nového systému celoplošného rozmiestnenia síl a prostriedkov viac ako 850 dobrovoľných hasičských zborov, ktoré postupne začali prijímať prvé dotácie v systéme ministerstva vnútra. Počas štyroch rokov, kedy ten systém funguje, môžeme dnes vyhodnotiť, že je mimoriadne úspešný. K uplynulému roku bolo súčasťou celoplošného rozmiestnenia síl a prostriedkov už viac ako 1 500 dobrovoľných hasičských zborov, teda takmer dvojnásobok, s tým, že aj počet zasahujúcich dobrovoľných hasičov sa mimoriadne rozšíril.
Len pre porovnanie, v profesionálnom hasičskom zbore je zamestnaných viac ako 4 400 profesionálnych hasičov, dobrovoľných hasičov je na celom Slovensku takmer 100-tisíc, z čoho 35-tisíc, keď odrátam deti a seniorov, sú vyškolení, pripravení kedykoľvek nasadiť svoj život, vo dne v noci pre blaho svojich spoluobčanov, čo je hodnota, ktorú nevieme nikdy vyčísliť v peniazoch. Treba si uvedomiť, že zdroje, ktoré vynakladáme pravidelne ročne na ich činnosť, sú bezvýznamné v pomere ku škodám, ktoré sa darí dobrovoľným hasičom zachraňovať. Len keď zoberieme do úvahy, že priemerne ročne na činnosť dobrovoľných hasičských zborov sme v uplynulých rokoch minuli niečo okolo 2,5 až 3 mil. eur ročne. Len povodeň v roku 2013 na Dunaji, ktorá bola asi najväčšou za posledné obdobie, spôsobila škody v niekoľkých desiatkach miliónov eur, či v Čechách, či v Rakúsku, alebo v Maďarsku. Slovensko ostalo tou šťastnou krajinou, kde sme sa ubránili tejto obrovskej vode a škody sa rátali iba na niekoľko desiatok tisíc. Len touto jednou povodňou, môžme povedať, že sme za posledné štyri roky splatili všetky dotácie, ktoré sme na činnosť každoročne investovali do dobrovoľného hasičského zboru, a sú to teda peniaze, ktoré považujem za najlepšie investované.
Keďže systém začal už tieto štyri roky podľa mňa veľmi dobre fungovať, a preukazuje to predovšetkým 15-tisíc hodín nasadenia dobrovoľných hasičov, viac ako 10-tisíc výjazdov dobrovoľných hasičov k požiarom, k povodniam a všetkým ostatným udalostiam, ktoré ohrozujú našich ľudí na živote a majetku, je nevyhnutné, aby sme pristúpili aj k určitým úpravám nášho zákona o poskytovaní dotácií v súvislosti s aplikačnou praxou. Ide teda predovšetkým o rozšírenie možností, ktoré dobrovoľní hasiči môžu používať. To znamená, prichádzame k tak použitiu prostriedkov na obnovu hasičskej techniky, na obnovu samotných, samotnej infraštruktúry, teda hasičské zbrojnice a takisto predlžujeme obdobie, počas ktorého musia uvedené zdroje minúť. To znamená, mnohé zbory prekonali ten, tú kapitálovú priepasť, ktorú mali za tie roky, kedy nedostávali žiadne dotácie z prvých dotácií. To znamená, máme zabezpečené základné ošatenie, základné ochranné pomôcky, základné nástroje, ktoré používajú, a teraz je dôležité, aby sa mohli ďalej rozvíjať.
Aj z tohto dôvodu teda upravujeme možnosti použitia tých prostriedkov, ktoré dobrovoľní hasiči prijímajú. Myslím si, že to nielen pomôže rozvinúť túto tradíciu, ktorá na Slovensku má už viac ako 150-ročnú históriu, ale predovšetkým priláka mladú generáciu. Myslím si, že neexistuje žiadna iná takáto činnosť podporovaná štátom, ktorá smeruje práve k záchrane životov a majetkov ľudí a zároveň je schopná gravitovať alebo priťahovať k sebe taký obrovský záujem mladých ľudí. Všetky športové aktivity, ktoré dobrovoľní hasiči častokrát majú, všetky športové ligy hasičov, všetky súťaže, ktoré robia, sú tvorené výhradne mladou generáciou, a teda ak môžeme prispieť k tomu, že od tých počítačov mladých odtrhneme a dotiahneme ich k takej bohumilej činnosti, ako je záchrana života a zdravia ostatných, myslím si, že je našou psou povinnosťou, aby sme takéto aktivity, čo najvýraznejšie pomáhali. Takisto začiatok a fungovanie týchto systémových podpôr pre dobrovoľných hasičov umožnilo rozvinúť aj ich odnože, ktoré nie len sa starajú o samotný, samotnú ochranu pred požiarmi, ale aj už poskytujú služby, napríklad vyhľadávanie nezvestných osôb.
Je tu pán poslanec Janckulík, ktorý je jeden zo zakladateľov oravského záchranného systému, ktorý má na svedomí v tom dobrom slova zmysle už niekoľko zachránených ľudí, a niekoľkokrát svojím nasadením bezplatným, čisto dobrovoľným dokázali zachrániť životy ľudí. A to je to najcennejšie, to je to, čo nemá vlastne žiadne možnosti vyčíslenia. Aj preto sme pripravili návrh, ktorý život dobrovoľným hasičom a dobrovoľným hasičským zborom ďalej zjednodušuje, ďalej umožňuje rozširovať ich činnosť a túto úžasnú tradíciu výrazne podporiť.
Verím, vážené dámy a páni, že sa aj v tomto pléne nájde dostatočný počet poslancov, aby ste tento zákon podporili, aby Slovensko mohlo byť zase o kúsok bezpečnejšie a naši občania mohli kľudnejšie spávať.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, predkladám spoločnú správu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 508 z 23. marca 2017 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 526/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor odporúča tento zákon schváliť.
Gestorský výbor odporúča o pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch hlasovať takto: o bodoch 1 - 8 hlasovať spoločne a tie schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 526/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich uvedených v tejto správe.
Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Jozefa Bučeka vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona v druhom a v treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh, stanovisko gestorského výboru a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 526/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 435) v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 77 na svojej 28. schôdzi.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.