17. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov. Je to návrh, ktorý bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády a vychádza z potreby transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady z 13. júna 2012, pokiaľ ide o prepojenia centrálnych registrov, obchodných registrov a registrov spoločností členských štátov Európskej únie.
Účelom tohto návrhu zákona je splniť požiadavky kladené uvedenou smernicu, a to je predovšetkým povinnosť zavedenia systému prepojenia registrov, ako aj povinnosť zverejňovania informácií o zapisovaných údajoch a poskytovania uložených listín v elektronickej podobe prostredníctvom tohto systému v rozsahu požadovanom smernicou.
Vládny návrh bol predmetom konzultácie aj s podnikateľským sektorom. Bol predmetom štandardného legislatívneho procesu a aj na rokovanie vlády sa predkladal bez rozporov.
Myslím si, že k tomuto návrhu zákona nie je treba v tejto chvíli povedať viac. Ide naozaj o transpozíciu, výsledkom ktorej bude sprístupňovanie zapisovaných údajov a niektorých listín v rámci Európskej únie. Zjednodušene povedané, cez náš systém bude možné dostať údaje a listiny z registrov iných členských štátov a rovnako z nášho systému budeme poskytovať do členských štátov údaje z nášho obchodného registra. 
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem.
Dávam slovo spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Tiborovi Bernaťákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výboru a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

Vážená pani podpredsedníčka vlády, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu zákona v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady. 
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 526 z 23. marca 2017 pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a to aj ako gestorskému výboru a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výboru, ktorému bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona ústavnoprávny výbor prerokoval a odporúčal ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. Z uznesenia ústavnoprávneho výboru vyplýva osem pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o všetkých spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade návrh zákona schváliť aj ako celok a to v znení uvedených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. 
Správa ústavnoprávneho výboru o prerokovaní návrhu zákona (tlač 443a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 209 z 9. mája 2017. Týmto uznesením ma výbor ako spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výboru a pri rokovaní o návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, poprosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásenia sa. Vyhlasujem týmto rozpravu za skončenú.
Pani navrhovateľka, asi nie je k čomu, ďakujem. Pán spravodajca, termín hlasovania minimálne. (Reakcia spravodajcu.) Takže dnes o jedenástej. Ďakujem a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pristúpime k druhému čítaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 442 a správa výboru má tlač 442a.
Pani podpredsedníčka vlády, poprosím vás, odôvodnite vládny návrh zákona. Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
Návrh zákona bol vypracovaný na základe programového vyhlásenia vlády a týmto návrhom zákona sa aj časť programu spravodlivosť, súdnictvo napĺňa. Časti, ktoré sú súčasťou tohto návrhu zákona, vyplývajú aj z Akčného plánu Iniciatívy pre otvorené vládnutie a posilnenie Akčného plánu na posilnenie Slovenskej republiky ako právnemu štátu.
Mojou prioritou na ministerstve spravodlivosti je zlepšovať prístup k spravodlivosti a mám za to, že aj tieto zmeny prispejú k napĺňaniu práva na spravodlivý súdny proces garantovaný v ústave a to možno trošku z iného uhlu pohľadu. A síce z toho uhlu pohľadu, že tento návrh zákona prispeje k efektívnejšiemu manažovaniu súdnictva ako takého, vyššej transparentnosti niektorých procesov, najmä pokiaľ ide o výber sudcov, a k lepšej uplatniteľnosti systému hodnotenia a vyvodzovania zodpovednosti, pokiaľ ide o sudcov.
Navrhované zmeny majú zabezpečiť predovšetkým, aby obsadzovanie voľných sudcovských miest bolo pružnejšie a aby sme podstatne skrátili celý proces pri obsadzovaní voľných miest sudcov, ktorý dnes trvá až rok. Aby sa zefektívnil proces pravidelného hodnotenia práce sudcov a aby toto hodnotenie plnilo svoju funkciu a podliehalo verejnej kontrole a aby disciplinárne konania netrvali tak dlho a aby sme mali účinné nástroje na prieťahy v samotných disciplinárnych konaniach.
Pokiaľ ide o výberové konania na miesta sudcov, myslím, že zákonom nastavená úroveň transparentnosti aj kritériá výberu sudcov sú dnes nastavené tak, že nejaké zásadné zmeny tu už naozaj nie sú nevyhnutné. Máme ale dva zásadné problémy. Tým jedným je čas, ktorý uplynie odvtedy, odkedy sa uvoľní miesto sudcu na súde po jeho reálne obsadenie. Tento proces po zavedení takzvaných previerok sudcov sa predĺžil niekedy na deväť mesiacov až rok.
Pre ilustráciu môžem povedať, že keď som avizovala pri prerokovávaní nových pravidiel exekúcií, že sa spúšťa proces výberových konaní na sudcov, tak sudcovia na osobitné pracovisko... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pani poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, keď chcete debatovať, tak vzadu. Ďakujem veľmi pekne.
Nech sa páči.

Žitňanská, Lucia, podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti SR
... sudcovia na osobitné pracovisko v Banskej Bystrici, ktoré vybavuje exekučné veci, boli vybratí vo výberových konaniach v novembri minulého roku. K dnešnému dňu z týchto trinástich vybratých sudcov ešte ani jeden nepracuje v Banskej Bystrici. Traja už prešli systémom previerok a bude o ich pridelení rozhodovať Súdna rada ešte možno v máji alebo v júni a majú šancu byť v júni vymenovaní prezidentom, ale tých ďalších desať ešte nemá ani len ukončenú samotnú previerku spoľahlivosti. Pre vašu informáciu, z vyše stovky neobsadených sudcovských miest dnes, tak 75 z nich, ktorí boli vybratí, proste čaká na previerky spoľahlivosti. Nespochybňujem to, akurát že musíme zmeniť systém obsadzovania miest sudcov, pretože každá aj súkromná firma by jednoducho skrachovala, pokiaľ by 10 % pracovných miest, ktoré má mať obsadené, nedokázala obsadiť rok. To znefunkčňuje systém ako taký.
Takže toto je jedným z cieľov, ktorý chceme dosiahnuť tým, že vytvárame nový mechanizmus, a síce hromadné výberové konania na sudcov, ktorých výsledkom bude, že budeme mať zoznam kandidátov, ktorí spĺňajú všetky kritériá na to, aby mohli byť pridelení na súd a vymenovaní za sudcu. A akonáhle sa uvoľní voľné sudcovské miesto, tak Súdna rada vyberie zo zoznamu kandidátov, podľa pravidiel pridelí a sudca môže byť vymenovaný za sudcu.
Zároveň ale okrem toho, že od tohto systému očakávame pružnejšie obsadzovanie sudcovských miest, od tohto systému očakávame aj de facto zvýšenie transparentnosti, lebo, pochopiteľne, pokiaľ sa obsadzuje jedno miesto na okresnom súde, tak nie je pod takou verejnou kontrolou a nie je to tak sledovaná udalosť, ako keď budeme jeden deň v jeden termín v roku vyberať kandidátov na sudcov na všetkých krajských súdoch pre najbližšie obdobie roka až roka a pol. To je, samozrejme, zásadný rozdiel.
Pokiaľ ide o hodnotenie sudcov, tak pravidelné hodnotenie sudcov máme zavedené od roku 2010. Dnes v zásade v systéme, že kolegovia, aktívni kolegovia hodnotia aktívnych kolegov a robia to popri svojej robote, preto navrhujeme systém, aby v rámci každého kraja bola vytvorená profesionálna, tzv. hodnotiaca komisia, pričom bude hodnotiť sudcov z iného kraja. S tým, že ostáva zachované, opakované negatívne hodnotenie sudcu bude naďalej disciplinárnym previnením a trojnásobne po sebe nasledujúce negatívne hodnotenie sudcu je dôvodom pre vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti s možnosťou zániku funkcie sudcu. Zároveň hodnotenia sudcov budú verejne dostupné.
Posledným kľúčovým momentom sú disciplinárne konania. Zamerali sme sa predovšetkým na to, aby disciplinárne konania netrvali tak dlho, preto zavádzame jednoznačne jednu zodpovednú inštitúciu za priebeh disciplinárnych konaní. Touto inštitúciou bude Súdna rada, ktorá bude mať možnosť dohliadať nad plynulosťou samotných disciplinárnych konaní.
Diskutovanou zmenou, ktorá z môjho pohľadu nebola tak zásadná, diskutovanou zmenou v procese prípravy tohto návrhu zákona bolo to, že navrhujeme v zákone, aby tí členovia Súdnej rady, ktorí sú nominovaní vládou, parlamentom alebo prezidentom boli spravidla vyberaní z nesudcov. Je to návrat k pôvodnej idei, ako bola koncipovaná v ústave Súdna rada v duchu trojdelenia moci. My sme presvedčení o tom, že toto riešenie, kedy aj v zákone vyjadrujeme tú pôvodnú predstavu Súdnej rady, kde polovica Súdnej rady je volená sudcami a sú to sudcovia a druhú polovicu by mali tvoriť odborníci a uznávaní odborníci z praxe, samozrejme, z právnických povolaní alebo z akademického prostredia s tým, že nevylučuje sa, samozrejme, aby aj tieto moci vybrali sudcu, ale skôr preferujeme, aby to boli nesudcovia, aby sa naplnila tá pôvodná idea Súdnej rady, tak ako bola pôvodne vytváraná.
Návrh zákona bol vypracovaný participatívnym spôsobom. Mali sme zriadenú pracovnú skupinu, kde boli aj zástupcovia Súdnej rady, Najvyššieho súdu, stavovských organizácií sudcov a občianskej spoločnosti. Tento návrh prešiel štandardným legislatívnym procesom a dnes je predmetom prerokovávania v rámci druhého čítania v parlamente.
Vážené dámy, vážení páni, po sérii zákonov, ktoré som predkladala v uplynulom roku a ktoré verím, že postupne prispejú k zefektívneniu a k zrýchleniu súdnych konaní, považujem tento návrh zákona za ďalšiu systémovú zmenu, o ktorej som presvedčená, že perspektívne po uvedení do praxe rovnako má potenciál zlepšiť prístup k spravodlivosti na Slovensku, pretože vytvorí podmienky na zefektívnenie riadenia a fungovania justície ako takej. Preto si vás dovolím požiadať o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Dávam slovo spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Petrovi Kresákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výboru a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Vitajte, pán poslanec, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani ministerka, dámy a páni, dovoľte, aby som vás ako poverený spravodajca informoval o prerokovaní návrhu uvedeného zákona v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada svojím uznesením č. 525 zo dňa 23. marca 2017 pridelila tento návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a to aj ako gestorskému výboru zároveň. Určila tiež lehoty na prerokovanie tohto návrhu v tomto výbore. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi ústavnoprávneho výboru, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanoviská k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona ústavnoprávny výbor prerokoval a odporúča ho Národnej rade schváliť. Z uznesenia ústavnoprávneho výboru vyplynulo 23 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o týchto návrhoch v tomto momente spoločne s odporúčaním ich schváliť. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade návrh zákona schváliť aj ako celok, a to v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Správa ústavnoprávneho výboru o prerokovaní návrhu, to je tlač 442a, bola schválená uznesením národného výboru č. 208 dňa 9. mája 2017. Týmto uznesením ma zároveň ústavnoprávny výbor ako spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku prerokovania tohto návrhu zákona v tomto výbore a pri rokovaní o návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, ukončil som svoje vystúpenie. Otvorte, prosím, rozpravu.

Áno, otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku. Pán poslanec Alojz Baránik za klub SaS, nech sa páči.

Dobrý deň prajem. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som k tomuto návrhu zákona, i keď za klub, ale asi krátko vystúpil a predložil aj jeden pozmeňovací návrh.
Tento návrh zákona vidím tak, že má vrodenú vadu, na ktorú ten zámer, ktorý tu bol deklarovaný, aj čoskoro zomrie. Tá vrodená vada spočíva v tom, že sa prevažne týka nových sudcov a nie starých sudcov. Starí sudcovia si, tak ako som vďaka láskavej komunikácii s pani ministerkou pochopil, si v tomto návrhu vyboxovali také úpravy, aby sa ich v podstate nedotkol. Je to, samozrejme, urobené spôsobom takým, aby sa to dalo predať, aby to bolo politicky prijateľné, aby sa plnilo programové vyhlásenie vlády.
Ako vieme, naše súdnictvo absolútne nie je schopné žiadnej samoočisty a tento zákon tej samoočiste nenapomáha. Poďme si povedať, že ako by ten zákon mal vyzerať. Podľa nášho názoru by všade tam, kde sa akosi spoliehame na to, že sudcovia tým, že sú vo svojom postavení už nejako dlho, že majú automaticky charakter, ktorý sa obvykle pripisuje sudcom vo vyššom postavení, tak ako je to povedzme v Anglicku alebo v Nemecku. Samozrejme, toto zabúda na skutočnosť, že u nás starí sudcovia z veľkej väčšiny sa dostali na svoje pozície bez akéhokoľvek výberového konania, bez akéhokoľvek preverenia ich charakteru alebo ich inej vhodnosti na takúto funkciu.
Kto číta internet, vie, že existujú donebavolajúce príklady toho, že akí sudcovia sú na vysokých funkciách, kde sú prakticky neohroziteľní. Niektoré kandidatúry napríklad do súčasnej voľby Súdnej rady, ktoré predkladajú sudcovia, sú toho dôkazom, že žiadna očista sa nekoná. Aktéri akcie Bonanno a rôzni iní extrémne nedôveryhodní sudcovia sa veselo hlásia s podporou veľkého množstva sudcov do Súdnej rady. A podotýkam, že je to s podporou aj sudcov, ktorí sú členovia aj tej organizácie, ktorú ministerstvo a, dá sa povedať, aj veľká časť verejnosti považuje za tých dobrých.
Čiže tento zákon ničomu nepomôže, pokiaľ chceme mať takých sudcov, ktorí sú charakterní. A k tomu by som povedal, pokiaľ ide o ten charakter, toto: Významný český emeritný ústavný sudca, človek, ktorý bol dvakrát odbornou verejnosťou v Českej republike zvolený za intelektuálne najvplyvnejšiu osobu v právnickom svete, Pavel Holländer povedal, že pokiaľ ide o sudcu, 80 % znamená charakter, 20 % znamená nejaké zručnosti, schopnosť nájsť si informácie a nejaké znalosti. Tento zákon túto skutočnosť brutálne ignoruje. Ignoruje ju preto, lebo nijako nerieši to, čo by riešiť mal. Napríklad je to skutočnosť, že máme tu ústavu, ktorá prikazuje, aby sudcovia boli podrobení bezpečnostnej previerke.
My navrhujeme, keďže ustanovenie zákona o tom, že aj existujúci sudcovia by mali byť podrobení bezpečnostnej previerke, my navrhujeme to, aby tí sudcovia, ktorí síce už sú menovaní, ale sa hlásia do sudcovských funkcií, aby v dôsledku toho museli sa podrobiť bezpečnostnej previerke. To znamená, že ak nejaký sudca sa bojí bezpečnostnej previerky, nech sa páči, nech súdi tam, kde je, nech sa nikam nehlási a môže tam robiť všetky tie veci, kvôli ktorým sa bezpečnostnej previerky bojí. Ak ale sa hlási do nejakých funkcií, to znamená, že chce mať vplyv na to, kto budú tí ďalší sudcovia, ako budú vyberaní, či to budú jeho kamaráti aj z mokrej štvrte, tak potom nech je preverený. Toto, bohužiaľ, sa do zákona nedostalo, hoci sme to navrhovali.
V zákone absentujú aj iné minimálne kritériá na to, aby tí zo sudcov, ktorí majú možnosť vplývať na to, ako sa a či sa súdnictvo očisťuje, akí ľudia doňho prichádzajú, aby jednoducho sme povedali: Nie, nebude súčasťou výberových komisií Harabin alebo iní sudcovia, ktorí sú sprofanovaní. Toto v zákone absolútne chýba, keďže my vieme, že nekontrolujeme a nie sme schopní skontrolovať to, aké je obsadenie Súdnej rady a že čo tam príde za ľudí. Jednoducho Súdna rada si rozhodne, ako bude chcieť, a tým je vec vybavená.
Čiže nám chýba v tomto zákone to, aby sudca, ktorý napríklad je alebo chce byť členom hodnotiacej komisie, výberovej komisie, aby to bol taký sudca, ktorý nebol disciplinárne nikdy stíhaný. To je nejaký problém? Prečo by to mal byť problém? Aby to boli takí sudcovia, ktorí nikdy nevydali rozsudok, ktorý bol zrušený pre jeho neústavnosť alebo rozpor s medzinárodnými dohodami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Aby to boli sudcovia, ktorí boli predtým hodnotení ako dobrí sudcovia, a tiež aby to napríklad boli takí sudcovia, ktorým sa nikdy nestalo, že boli uznaní, že sa dopúšťajú prieťahov. Prečo by toto mal byť problém? Nikto nevie.
A ešte chcem povedať, že týmto problémy s týmto zákonom ani zďaleka nekončia. Potom tu máme takú jednu malú, tichú vec, o ktorej málokto vie, ktorou si súčasní sudcovia zabezpečujú to, že aj keď sú v podstate lingvistickí analfabeti, pokiaľ ide o jazyky, ktoré sú dôležité preto, aby sudca bol hodnotovo orientovaný tam, kde Slovenská republika je orientovaná, to znamená na západ, tak tu je v tomto zákone pripojená jedna vyhláška ministra, ktorá umožňuje, aby starí sudcovia na rozdiel od tých nových si robili jazykovú skúšku nie z troch hlavných jazykov Európskej únie, ale z jazyka ruského. My, samozrejme, nemáme nič proti tomu, aby sa čítal Tolstoj a Dostojevskij v originále, to je chvályhodné. Ale na to, aby si niekto prečítal rozsudky európskych súdov, na to mu jednoducho ruština nestačí. A nielen to. Tu ide o to, že ako je ten človek hodnotovo orientovaný, že či vníma informácie zo zahraničných médií smerom na západ alebo smerom na východ.
Ďalej, a to len zdanlivo nesúvisí s podstatou tohto problému, je aj otázka odmeňovania členov disciplinárnych senátov, ktorí sú nesudcovia. Pani ministerka mi láskavo naznačila, že tento bod nášho návrhu pozmeňovacieho a doplňujúceho by možnože aj zvážila, tak som si dovolil ho pozmeniť v tom, teda toto ustanovenie pozmeniť v tom, že nie je dôvod na to, aby členovia disciplinárnych senátov, ktorí nie sú sudcovia, aby neboli za svoju prácu honorovaní. Pretože ak nie sú honorovaní, potom je otázka tá, lebo vieme, ako to vo svete chodí, že prečo to robia. U nás je málo idealistov takých, ktorí by takúto ťažkú službu a to, lebo viem, že to nie je ľahká služba, aby to robili zadarmo. Prečo by niekto slušne odvedenú prácu mal robiť zadarmo? Takže meníme, navrhujeme zmenu zákona tak, aby aj títo členovia disciplinárnych senátov boli odmeňovaní, podobne ako sú za túto činnosť odmeňovaní sudcovia.
Teda na záver by som prečítal náš pozmeňovací návrh s tým, že prosím, aby bod číslo... (reakcia spravodajcu) ... aby bod číslo 1 bol vyčlenený na osobitné hlasovanie, bod 7 bol vyčlenený na osobitné hlasovanie a bod 8, to je ten, o ktorom som práve hovoril, bol tiež vyčlenený na osobitné hlasovanie. Teda čítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Baránika k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z.... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Páni poslanci, poprosím kľud v sále.

Baránik, Alojz, poslanec NR SR
... o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 442).
1. V článku I sa za bod 1 vkladá bod 2, ktorý znie:
"2. V § 5 ods. 7 sa za slová "či sudca" vkladá čiarka a slová "sudca, ktorý má alebo sa uchádza o funkciu sudcu disciplinárneho senátu, sudcu súdu vyššieho stupňa, člena hodnotiacej komisie sudcov, člena kolégia najvyššieho súdu hodnotiaceho predsedu takého kolégia (§ 27b ods. 4), člena výberovej komisie sudcov, predsedu senátu, predsedu sudcovskej rady, predsedu kolégia, predsedu grémia a predsedu súdu a člena Súdnej rady."."
Nasledujúce body... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Baránik, prepáčte, máte viac, je to dlhé?

Baránik, Alojz, poslanec NR SR
Je to na tri strany.

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Takže dovolím si prerušiť tento bod programu a po hlasovaní budeme pokračovať.