17. schôdza

Ďakujem za slovo. Dovoľte mi zareagovať na práve prednesený príspevok. Pani poslankyňa si pravdepodobne nie veľmi všimla pozmeňujúce návrhy predkladateľov, ktorí práve uznali, že vyčleňovanie týchto detí, striktné vyčleňovanie nie je v súlade s tou inklúziou, ktorú ona spomína, ale v nejakom zvláštnom kontexte. Dovolím si povedať, že sme konzultovali, a verím tomu, že aj predkladatelia, aj všetci pripomienkujúci ľudia konzultovali s komunitou nepočujúcich. Ja sama mám kontakt s komunitou nepočujúcich a konzultovala som. A dôležité pre mnohých ľudí v tejto komunite bola možnosť voľby. To, čo predviedla pani poslankyňa Šimkovičová, nie je možnosť voľby pre rodičov, to je jednoducho striktné nariadenie. My však nemáme právo im prikazovať, akým spôsobom majú vychovávať svoje deti. A takisto obávať sa odlivu žiakov zo špeciálnych škôl sa pani poslankyňa nemusí, pretože už v pripravovanom návrhu Učiace sa Slovensko sa predpokladá, že práve špeciálne školy by sa mali stať centrom excelentnej odbornosti, ktorá by mohla byť posúvaná a presúvaná aj na školy, kde sú tieto deti integrované, a mohli by plniť aj funkciu odborného poradenstva. Takže tieto veci sú všetky vyriešené. Je mi ľúto, že pani poslankyňa nemá o tom vedomosť.

Ďakujem. Chce reagovať pani poslankyňa Šimkovičová? Nech sa páči.

Ďakujem, pani kolegyňa. Asi sa trošku mýlite, lebo mám o tomto vedomosť, pretože naozaj sa stretávam s týmito ľuďmi, a keďže som surdopédiu aj študovala, tak som bola aj v praxi. Práveže naopak, dávam možnosť voľby a myslím si, že každý prípad nepočujúceho a nedoslýchavého dieťaťa alebo dieťaťa s aparátom by mal byť posudzovaný in-divi-duál-ne. Takže skôr naopak, dávam možnosť voľby. Ďakujem.

Pani poslankyňa Shahzad? Nie je prítomná. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa ústne do rozpravy.
Nech sa páči (reakcie z pléna)... Ešte dajte pani poslankyňu Smolíkovú. Treba mať zasunutú kartu.
Nech sa páči, pán poslanec Farkašovský.

Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, ctení kolegovia, ja by som chcel v úvode vyzdvihnúť vecnosť a konštruktívnosť tejto diskusie. Myslím si, že je to téma, ktorá nás môže spojiť aj názorovo, napriek tomu, že máme na riešenia možno rozdielne uhly pohľadov, možno rozdielne skúsenosti, možno rozdielne zručnosti, ale určite by nás mala v tomto spojiť empatia voči ľuďom, ktorí sú postihnutí sluchovo. Akýkoľvek hendikep, či to je zrakový alebo sluchový alebo mentálny, je totiž veľký hendikep pre človeka a pre jeho nejaké šance začleniť sa už v tých dimenziách, v akých mu tento hendikep dovoľuje, do spoločenského života. Myslím si však, že títo ľudia majú rovnaké právo vzdelávať sa, zdokonaľovať sa, rozvíjať sa osobnostne aj bytostne, ako máme zdraví ľudia, teda ľudia, ktorí nemáme tento hendikep.
Dovoľte mi preto oceniť všetkých predkladateľov tohto zákona a uistiť aj komunitu nepočujúcich, že tento zákon je naozaj predkladaný s cieľom pomôcť týmto ľuďom, či to už bude individuálnou formou, alebo stanovením istých zákonných noriem, ktoré sa budú dodržiavať v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu.
Rád by som však vo svojom mene predniesol pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu, takže dovoľte, aby som ho odprezentoval.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Farkašovského k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 149/1995 Z. z. o posunkovej reči nepočujúcich osôb (tlač 464).
1. V čl. I v bode 1 v § 1 sa na začiatok vkladá nová prvá veta, ktorá znie: "Slovenská republika rešpektuje a podporuje jazykovú aj kultúrnu identitu komunity nepočujúcich osôb a váži si ich prínos pre rozvoj spoločnosti."
Odôvodnenie. V úvodnom ustanovení sa dopĺňa deklarácia pozitívneho vzťahu Slovenskej republiky ku komunite nepočujúcich a je to vlastne podpora ich jazykovej a kultúrnej identity.
2. V čl. I v bode 1 v § 1 sa slová "prostriedku dorozumievania" nahrádzajú slovami "formy komunikácie" a vypúšťa sa slovo "počujúcej".
Odôvodnenie. Ako to už spomínal pán predkladateľ, ide o terminologické upresnenie v rámci návrhu zákona.
3. V čl. I bode 2 v § 2 sa veta "Za nepočujúce osoby sa považujú tie osoby, ktorým načúvací aparát ani kochleárny implantát neumožňuje komunikáciu pomocou sluchu alebo budovanie orálnej reči v takej podobe, ako je tomu u počujúcich osôb alebo u osôb nedoslýchavých." nahrádza vetou "Za nepočujúce osoby sa na účely tohto zákona považujú osoby, ktoré nepočujú od narodenia alebo stratili sluch pred osvojením si hovorenej reči, a osoby ohluchnuté a ťažko nedoslýchavé, ktorým strata sluchu neumožňuje ani s technickými pomôckami porozumieť hovorenej reči sluchom tak, aby mohli prostredníctvom hovorenej reči bezproblémovo komunikovať."
Odôvodnenie. Toto ustanovenie upravuje a spresňuje vymedzenie okruhu nepočujúcich osôb pre účely zákona podľa aktualizovaných definícií a poznatkov.
4. V čl. I bod 3 znie:
"3. Paragraf 3 vrátane nadpisu znie:
Formy posunkovej komunikácie
(1) Posunková reč je konkrétna realizácia systému posunkového jazyka.
(2) Komunikačnou formou nepočujúcich osôb používanou v Slovenskej republike je slovenský posunkový jazyk.
(3) Slovenský posunkový jazyk je prirodzený jazyk komunity nepočujúcich osôb, ktorý je tvorený špecifickými vizuálno-pohybovými prostriedkami, medzi ktoré patrí tvar rúk, ich pozícia a pohyb, mimika, pozícia a pohyb hlavy a hornej časti trupu. Slovenský posunkový jazyk má základné vlastnosti jazyka, je verbálny, nezvukový jazykový systém s vlastnou gramatikou a inventárom posunkov. Jednotkou slovenského posunkového jazyka je posunok.
(4) Komunikačnou formou nepočujúcich s počujúcimi, neovládajúcimi slovenský posunkový jazyk, je posunkovaná slovenčina.
(5) Posunkovaná slovenčina je forma komunikácie, používajúca gramatiku a slová zo slovenského jazyka, posunky zo slovenského posunkového jazyka a umelo vytvorené posunky. Tieto prvky sa používajú súčasne, bez hlasu alebo s hlasom."
Odôvodnenie. Prostredníctvom nového, prepracovaného znenia § 3 sa do legislatívy zavádza slovenský posunkový jazyk ako základný dorozumievací prostriedok komunity nepočujúcich na Slovensku a zároveň jeho charakteristika. Rovnako sa zavádza termín posunkovaná slovenčina ako vymedzená, špecifická forma komunikácie.
5. Za článok I sa vkladá nový článok II, ktorý znie:
"Čl. II
Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský systém) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 462/2008 Z. z., zákona č. 37/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 37/2011 Z. z., zákona č. 390/2001 Z. z. (pozn. red.: správne má byť – "390/2011 Z. z."), zákona č. 324/2012 Z. z., zákona č. 125/2013 Z. z., zákona č. 464/2013 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 330/2014 Z. z., ďalej zákona č. 377/2014 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 188/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 216/2016 Z. z. a zákona č. 56/2017 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 12 ods. 4 sa slová "v posunkovej reči nepočujúcich" nahrádzajú slovami "primárne v slovenskom posunkovom jazyku".
2. V § 144 ods. 3 sa za slovo "učebnice" vkladá čiarka a slová "učebné texty, pracovné zošity, multimediálne pomôcky" a slová "s použitím posunkovej reči nepočujúcich ako ich prirodzeného komunikačného prostriedku" sa nahrádzajú slovami "v slovenskom posunkovom jazyku ako ich prirodzenej komunikačnej forme".
Odôvodnenie. V bode 1 sa ustanovuje § 12 ods. 4 prispôsobuje technickej, technologickej a obsahovej zmene v zákone č. 149/1995 Z. z., ktorá je predmetom čl. I predloženého návrhu zákona.
V bode 2 sa ustanovenie dáva do súladu s § 13 školského zákona, a to pre odstránenie pochybností, že dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami má právo používať pri výchove a vzdelávaní špeciálne učebné texty a pracovné zošity. Ustanovenie sa zároveň prispôsobuje terminologickej zmene v zákone č. 149/1995 Z. z., ktorá je predmetom čl. I predloženého návrhu zákona.
Vzhľadom na navrhované zmeny v novom čl. II sa vykoná úprava názvu zákona, na konci názvu sa pripoja slová "a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov" a ostatné články sa primerane prečíslujú.
Toľko môj pozmeňovací návrh. Žiadam vyňať na osobitné hlasovanie body 5, 6, 8, 9, 13 a 14 z informácie o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 149/1995 Z. z. o posunkovej reči nepočujúcich osôb, tlač 464, vo výboroch v druhom čítaní.
Ďakujem pekne, skončil som.

Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Dve faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Petrák.

Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem oceniť, že vznikol tento pozmeňujúci návrh. Pripravoval sa trošku komplikovane a možno, možno aj dlho. Ale chcem veľmi oceniť spoluprácu pána Vojtechovského, pána Cehlárika a pani profesorky Tarcsiovej pri vzniku tohto pozmeňujúceho návrhu, lebo hľadali sme spolu s tvorcami zákona prienik záujmov. Hľadali sme to, aby návrh zákona pomohol sluchovo postihnutým. A myslím si, že tento pozmeňujúci návrh rieši všetky pripomienky, a myslím, že aj keď sme nevyriešili všetky problémy, ktoré majú sluchovo postihnutí, ale urobil sa kus dobrej práce a vytvorili sa predpoklady pre to, aby sme mohli riešiť problémy, ktoré sa nachádzajú aj v iných zákonoch. Ďakujem.

Pán poslanec Droba.

Vážení kolegovia, ďakujem. Ja som sa nestihol prihlásiť do rozpravy, takže skúsim veľmi stručne zhrnúť môj pohľad na, aj na zákon, aj na pozmeňovacie návrhy. Naďalej trvám na tom, že tento zákon, v podstate jeho prínos je v tom, že mení definície a upravuje odbornú terminológiu. To znamená, že posunkovú reč správne premenovávame na slovenský posunkový jazyk, to je v poriadku. Odozvu zo sveta nepočujúcich mám takú, že nerieši ich najpálčivejšie a hlavné problémy, ale je, aspoň teda povedali, že minimálne neškodí. Z môjho pohľadu možno je to aspoň malý krôčik smerom vpred, ale budem bojovať za to, aby sme si znova spolu na to sadli a skúsili pripraviť to, čo pomôže väčšej skupine nepočujúcich.
Za hlavný problém vidím to, že sa stále nevenujeme deťom, deťom v tom najkritickejšom období života, to znamená, od nula do troch rokov, kedy majú šancu nielen postupne sa učiť posunkovú reč alebo posunkový jazyk, ale hlavne sa učiť čítať pery. A ja trvám na tom, že je lepšie, ak sa majú tieto deti vedieť integrovať v svete nás počujúcich alebo aspoň nebyť úplne ostrakizované a vylúčené z neho, tak posunkový jazyk im stačiť nebude. Ony naozaj musia hľadať spôsoby, ako komunikovať aj so svetom počujúcich. A to sa dosiahne tým, že sa bude klásť dôraz aj na posunkový jazyk, ale aj na čítanie z er a ďalšie aktivity hlavne v tomto predškolskom veku, ktoré umožnia týmto deťom aspoň čiastočnú integráciu do našej spoločnosti.
Takže za mňa, ďakujem za to, že ste prejavili záujem o tú tému. Myslím si, že je to len začiatok dlhej cesty, ktorá nás ešte čaká, a ja budem odporúčať mojim kolegom, aby sme hlasovali za pozmeňovacie návrhy aj za zákon tak, ako ste ho predložili.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Smolíková.