17. schôdza

Ďakujem pekne. Ďakujem za podporu a chcel by som ešte rozvinúť tú myšlienku v tom, že viem o tom, že v súvislosti s tým, že sa do istej miery skomplikuje spôsob hlasovania pri hlasovaní vlastníkov bytov v bytových domoch, že sa napríklad v Čechách rozvinula veľmi dobrá prax o tom, že rôzne firmy poskytujú komplexné alebo aj menej komplexné služby, pokiaľ ide o spravovanie bytových domov. Čiže spočítavanie hlasov, čo je nejaká komplikácia, ktorá je v podstate vždycky prítomná pri demokracii, akákoľvek už táto je, pretože keď sa má vyjadriť názor nejak demokraticky, tak to je vždy zložitejšie, ako keď sa o názor nezaujímame. Tak vždycky sa, verím teda, že sa nájdu rôzne podniky, ktoré budú vedieť vlastníkom a správcom bytov v bytových domoch s týmto problémom pomôcť a bude to na prospech všetkých. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 597 o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, predkladáme na toto rokovanie a pojednáva hlavne o jednej veci, a to o rozšírení trhu s učebnicami. Slovenská republika je ako jedna z mála krajín, nemá absolútne otvorený trh s učebnicami ani rozšírený trh s učebnicami. Vo výchovno-vzdelávacom procese je možné používať len učebnice so schvaľovacou doložkou, ktorá je zároveň financovaná štátom, ale učebnice s odporúčacou doložkou, ktoré štát nemá povinnosť financovať, ale má len možnosť ich financovať, a pokiaľ majú školy o takéto učebnice záujem, musia si ich vo väčšine prípadov zakúpiť z vlastných finančných prostriedkov.
Takéto obmedzenie má priamy vplyv na udržanie konkurenčného prostredia pri tvorbe vydávania učebníc a v konečnom dôsledku spôsobuje utlmenie všetkých progresívnych a nových vzdelávacích metód a to sa náležite potom aj odráža v kvalite vzdelania žiakov.
Nosnou myšlienkou návrhu, ktorý prinášame, a primárnym cieľom celej zmeny a koncepcie vo vydávaní, obstarávaní a používaní učebníc v školách je úplne v určitom časovom horizonte otvoriť trh s učebnicami. Prvým krokom k dosiahnutiu tohto cieľu však je predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa aj ostatný návrh, dopĺňa návrh zákona 597 o financovaní základných škôl. Návrh zákona ruší delenie učebníc na učebnice so schvaľovacou doložkou a odporúčacou doložkou a školám sa poskytuje možnosť, aby sa samy rozhodli, ktoré učebnice budú vo výchovno-vzdelávacom procese využívať. Školy si tak budú môcť vybrať zo všetkých kníh, ktorým bola ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu, prípadne aj ministerstvu zdravotníctva udelená aj odporúčacia doložka.
Predkladaný návrh zákona má zároveň za cieľ zabezpečiť, aby školy pri svojom výbere učebníc neboli ovplyvňované zdrojom ich financovania, nakoľko sa finančné prostriedky určené na zakúpenie učebníc stanú súčasťou normatívneho príspevku na žiaka. V rámci trojročného obdobia, ktoré navrhujeme, súčasne navrhujeme aj zvýšiť objem finančných prostriedkov, ktoré sa budú môcť použiť na zakúpenie týchto nových učebníc, a zároveň sa im umožní vyberať si zo širokej ponuky učebníc. Počas tohto prechodného obdobia bude potrebné, samozrejme, sledovať správanie škôl pri obstarávaní nových učebníc a vyhodnocovať, do akej miery aktívne využívajú túto možnosť.
Ďakujem vám veľmi pekne zatiaľ.

Ďakujem, pán predsedajúci. Takže, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, ak tu máme nejakých, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedú, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi ešte vysvetliť opodstatnenie nasledujúceho návrhu, v ktorom chceme umožniť školám vyberať si učebnice podľa vlastného uváženia, v ktorom, z odporúčacej aj schvaľovacej doložky, a zavádzame aj povinnosť pre ministerstvo poskytovať príspevok na učebnice priamo školám.
Ja začnem iba veľmi krátkym úvodom o tom, čo hovoria rôzne štúdiá, publikácie o našom trhu s učebnicami, resp. o obstarávaní a kvalite učebníc na Slovensku.
PISA 2012 prezentuje, že riaditelia škôl, ktorí reprezentujú až 80 % žiakov, uviedli, že možnosti ich školy sú limitované nedostatkom alebo kvalitou učebného materiálu, teda učebníc, a je to úplne najhorší výsledok zo všetkých testovaných krajín. Teda v kvalite a dostupnosti učebníc dosiahlo Slovensko ten najhorší výsledok.
V TALIS 2013 nás riaditelia škôl reprezentujúci až 82 % učiteľov uviedli, že škola je limitovaná zabezpečovať kvalitné vzdelávanie pre nedostatok alebo nevhodnosť učebného materiálu. V kvalite a dostupnosti učebníc v TALIS-e 2013 opäť najhorší výsledok zo všetkých krajín.
V 2013 správa o stave školstva upozorňuje na kvalitu a nedostatok učebníc a navrhuje postupne, či už spojiť schvaľovaciu a odporúčaciu doložku, ale aj otvoriť trh s učebnicami na následnom vyhodnocovaní prechodného obdobia.
V januári 2016 na tento problém upozorňuje aj Inštitút vzdelávacej politiky, ktorý opäť sa pohráva so slovnými spojeniami otvoriť trh s učebnicami alebo spájať odporúčaciu a schvaľovaciu doložku.
Otvorenie trhu s učebnicami má už veľmi dlhodobo v programe aj strana SaS, preto podávame tento návrh, ktorý umožňuje školám vyberať si z ponuky učebníc, ktoré sa momentálne rozdeľujú na odporúčaciu a schvaľovaciu, a taktiež zavádzame povinnosť, aby ministerstvo školstva presunulo príspevok na učebnice priamo do normatívu, do jednej z časti, ktorú, predpokladám, že pán kolega Sopko sa bude k tomu vyjadrovať, a mohli by sme to upraviť, ak tento návrh prejde aj do druhého čítania.
K dvom pre mňa zásadným veciam, ktoré sú v tomto návrhu, a to, že návrh ruší príspevok školám, na ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie, na zakúpenie aj učebníc a finančné prostriedky na zakúpenie učebníc sa stávajú súčasťou normatívneho príspevku podľa § 4 tohto zákona. Teda normatívny príspevok na zakúpenie odporúčaných učebníc, odporúčaných učebných textov alebo odporúčaných pracovných zošitov bude tvoriť súčasť prevádzkového normatívu, o ktorom som už rozprával a asi budeme tu mať ďalšie, ďalšie vyjadrenie od kolegu. Tým sa však zakotvuje aj povinnosť ministerstva financovať nákup učebníc, učebných textov a pracovných zošitov v rovnakej miere pre každú jednu školu na rozdiel od súčasného stavu, kedy ministerstvo investuje len do učebníc pre tie-ktoré školy, ktoré to považujú za najnutnejšie.
Zároveň v súčasnosti ani ministerstvo nemá povinnosť prispievať na učebnice s odporúčacou doložkou, ale má iba možnosť poskytovať na zakúpenie týchto učebníc príspevok podľa § 7, čo sa však, samozrejme, nedeje. A ak by som mal tú možnosť ukázať vám graf, tak by som ukázal, za ostatných desať rokov ako sa znižujú investície na nákup učebníc a aké množstvo požadujú školy, čo sa týka dodania učebníc. V ostatných rokoch to bolo 3,6 mil. kusov učebníc, bolo vykrytých iba 1,6 mil., čo sa týka finančných objemov, na začiatku pred niekoľkými rokmi to bolo až vo výške 10 mil. a ostatné roky to je iba 5,5 mil. eur, ktoré sa investujú na nákup učebníc.
Cieľom tohto návrhu je teda zabezpečiť, aby učebnice s odporúčacou doložkou boli financované zo štátneho rozpočtu, a prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa je začlenenie nákladov na učebnice do normatívneho príspevku na žiaka, konkrétne do prevádzkového normatívu. Výška teda prevádzkového normatívu potom bude závisieť aj od výšky nákladov za zakúpenie učebníc.
Vzhľadom, samozrejme, na navrhovanú zmenu vo financovaní učebníc je potrebné aj novelizovať nariadenie vlády, ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu týchto finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu.
Návrhom novelizácie je aj ustanovenie v § 13, kde sa kompletne mení celá koncepcia tvorby vydávania, odporúčania učebníc, učebných textov a pracovných zošitov, ktoré majú používať vo výchovno-vzdelávacom procese. V súčasnosti sa knihy vydávajú a tvoria v súlade s plánom zabezpečenia učebníc ministerstva školstva. Tieto učebnice potom získavajú schvaľovaciu doložku a obstaranie týchto učebníc pre školu je v plnej miere hradené zo štátneho rozpočtu. Iné publikácie je možné opatriť iba odporúčacou doložkou a rovnako v nich je možné v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu, avšak škole nevzniká absolútne žiadny právny návrh na úhradu nákladov na ich kúpu. Vo väčšine prípadov teda môže ísť o učebnice, ktoré majú minimálne rovnakú kvalitu, resp. sú vhodnejšie vzhľadom na jednotlivé špecifiká alebo špecifické podmienky tej danej školy. Preto zásadným prvkom tohto návrhu je odstrániť túto dvojkoľajnosť schvaľovacej a odporúčacej doložky, aj keď ministerstvo bude mať naďalej kompetenciu obstarávať a vydávať nové učebnice podľa svojho zámeru obsiahnutého v pláne zabezpečenia učebníc. Po novom budú týmto učebniciam na rovnakú úroveň postavené aj učebnice v rámci odporúčaného, doložky. Dávame v tomto návrhu trojročné prechodné obdobie, kedy sa má pozorovať, ako budú čerpať jednotlivé učebnice, z ktorých zložiek, či už zo schvaľovacieho, alebo odporúčacieho, a následne aby sa vyhodnotil celý tento proces a mohli by sme po troch rokoch, po nasýtení trhu s učebnicami, prejsť k absolútnemu uvoľneniu trhu a pripraviť sa aj na to, čo používajú absolútne všetky ostatné vzdelávacie procesy v okolitých krajinách.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, ctené poslanecké kolegyne, vážení páni poslanci, dovolím si vystúpiť i ja k tejto téme a som veľmi rád, že ideme riešiť tému, ktorá vôbec nie je nová, a to je učebnicová politika na Slovensku. Je to téma, o ktorej sa už dlho hovorí aj hovorilo v minulosti. Námatkovo spomeniem, keď vidím pána poslanca Jurzycu, moje prvé vôbec verejné vystúpenie bolo práve s ním v jednej, v jednom večere na tému, kde sme sa bavili aj o otvorení učebnicovej politiky, no a odvtedy prebehlo už veľmi veľa rokov a dá sa povedať, že sme sa vlastne nikam neposunuli. Máme tu prijaté niektoré opatrenia, ktoré umožňujú dneska riešiť trošku flexibilnejšie aspoň učebnice cudzích jazykov, ale to je všetko stále málo.
Využívam to, že naozaj sme v prvom čítaní, kde sa má hovoriť o filozofii každého jedného návrhu zákona, a dovoľte mi ísť trošku hlbšie aj do tejto témy, pretože jednak je ťažké dnes hovoriť mne, ale bol som známy tým, ako som častokrát hovorieval pri akýchkoľvek nedostatkoch, ktoré sa v školstve vyskytujú, že: "Á, tí učitelia to predsa len vždy zvládnu." Je to chybný predpoklad hlavne v tom pohľade, že váľať to na, stále na plecia konkrétnych jedincov, ak chýbajú kvalitné vyučovacie materiály pri vyučovacom procese, na nich a dúfať tajne, že to stále zvládnu, je veľmi zlé.
Už reformou v roku 2008 sme docielili fakt, že veľa učiteľov by sa mohlo dneska prešpecializovať na tvorcov vzdelávacích materiálov. Je to v poriadku, oni najlepšie poznajú svojich žiakov aj študentov a vedia, akým spôsobom, ktorým materiálom môžu pomôcť, aby sa splnili dané ciele pre každý jeden predmet. Ale takto ich postaviť pred hotovú vec a neustále len počúvať konštatovania, aké sú v súčasnosti tie učebnice nie dobré, ako stoja v sklade, často učebnice, ktoré boli vydané, boli distribuované na školy, ale sú v sklade a často sa používajú učebnice skôr staršie alebo iné vzdelávacie materiály, alebo si sami robia tie vzdelávacie materiály. To už treba raz konečne nahlas povedať.
Potrebujeme úplne prekopať učebnicovú politiku. Spolu s kolegom Gröhlingom sme boli predsa aj na prednáške profesora Hrnkoviča, ktorý k nám prišiel až z Zürichu, a dovoľte mi odcitovať, ako on charakterizoval svoj postoj k súčasným učebniciam. Citujem: "Súčasné učebnice sú písané pre učiteľov. Učebnice nie sú písané na to, aby sa v nich žiaci dokázali samostatne už od raného veku učiť. Môžme si o fínskom modeli myslieť, čo chceme, ale tento systém je úspešný práve preto, že vyprodukoval učebnice, s ktorými, aj keď je dieťa 3 až 4 týždne choré doma, dokáže s ľahkou pomocou rodičov všetko to, čo sa v škole odohráva, doštudovať. Tie učebnice sú spravené tak, že sú pochopiteľné, ten tréning je tam dostatočný a deti s týmto materiálom vedia samostatne pracovať."
Ja sa pýtam a určite so mnou aj vy ostatní, ktorí sa tejto téme venujete, čo sa musí zmeniť preto, aby sme naozaj pochopili, že tie učebnice majú byť hlavne pre deti, majú byť pre nich čo najpochopiteľnejšie.
Ďalšiu vec, ktorú by som pripomenul, je, že rozhodne by som nechcel viazať financie na učebnice na normatív. Skôr by som šiel cestou osobitného nenormatívneho príspevku. Totižto školy vedia veľmi dobre, ako to dopadne, keď sa niečo dá nie napevno do normatívu. Obávajú sa oprávnene, že to skôr pôjde do energií. A na to potrebné, na tie knihy a aj pracovné zošity neostáva. Teda vymyslieť model, aby s ohľadom na počet žiakov s výberom školy teraz si už potom vyberie danú učebnicu alebo daný pracovný zošit, toto bolo plne hradené a aby školy si vybrali, čo naozaj potrebujú. A toto bolo hradené zo štátu.
A tiež treba urobiť všetko pre to, aby sme motivovali ľudí, aby nám učebnice, aké potrebujeme, začali písať. Ak ich nemáme, urobme zase všetko pre to, aby sa to naučili aj využitím zahraničných skúseností, ale hlavne začnime už niečo pre to robiť.
Preto aj ja z tohto miesta vyzývam ministerstvo školstva, nech naozaj začne pracovať na reálnej učebnicovej politike, ktorá bude zameraná pre deti. A potom to pôjde lepšie.
Ďakujem.

By som len taký ideálny stav, že ak by sa náhodou tento návrh dostal do druhého čítania, tak budeme veľmi radi diskutovať o tom, kde ten príspevok na učebnice začleniť, či do normatívu, alebo to bude osobitným alebo niečo iné, čo by sme dokázali vymyslieť v ďalšom čítaní.
Ja som ešte nevyslovil jednu vec, ktorá je veľmi dôležitá, že prečo by si mali školy mať možnosť vyberať si učebnice. Je to kvôli tomu, že ony najlepšie poznajú svojich žiakov, vedia najlepšie posúdiť, že či majú nadaných žiakov, žiakov so špeciálnymi potrebami, že či chcú učiť matematiku takým spôsobom, tradičným alebo využívať Hejného metódu. Túto možnosť, tú rozhodovaciu možnosť, ale aj súčasne zodpovednosť za jednotlivé výsledky budeme presúvať na školy, resp. na riaditeľov, ktorým musíme dávať dôveru.
Opätovne musím povedať, že je mi ľúto, že nemôžme ukazovať grafy, lebo ich tu mám pripravené, ako sa investovali financie a počty. Je iba taká zaujímavosť, že v roku 2011 bolo objednaných 7 mil. učebníc a bolo dodaných 4 mil. učebníc. V súčasnosti je to 3 mil. učebníc a 1 mil. učebníc, ktoré sa dodávajú, čo svedčí aj o tom, že školy naozaj strácajú záujem objednávať si učebnice zo schvaľovacej doložky, pretože tú inú, odporúčaciu si kupujú, resp. si ju nekupujú, ale zabezpečujú rôznymi inými spôsobmi. Takže to je tiež dôkaz toho, že by sme mali pristúpiť už k tomuto kroku, kde naozaj dávame jeden rok na to, aby sa vyriešili všetky ostatné legislatívne veci a od 2019., 2020., 2021. roku aby bol tento príspevok začlenený tak, ako by sme sa dohodli a následne školy by si vyberali učebnice samostatne.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Mňa veľmi osobne mrzí, že nás je tu tak málo. Veľmi ma to mrzí, pretože toto sú veľmi dôležité témy, o ktorých sa tu teraz bavíme.
Ďakujem za upresnenie aj za čísla konkrétne, ktoré pán poslanec uviedol a správne poznamenal, že školy strácajú chuť objednávať do skladov niečo, čo potom často vo vyučovaní ani veľmi nevyužijú.
A ak sa ideme baviť aj o teraz zmenách v rámci Učiace sa Slovensko, akým spôsobom chceme motivovať učiteľov, tých inovatívnych učiteľov, tých, ktorí ešte to nevzdali, tu je práve príležitosť tých tvorcov vzdelávacích materiálov podchytiť, umožniť im a zaplatiť hlavne to, tú ich prácu, ktorú oni doteraz vykonávali, a ich vzdelávacie zdroje potom šíriť po ostatných školách. Pretože bavme sa tu vo všeobecnosti o vzdelávacích zdrojoch, ktorých, tých kvalitných, tých dobrých, ktoré naozaj sú urobené tým deťom na mieru, je sakramentsky málo.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2002 (pozn. prepis.: správne "2009") Z. z. o pedagogických a odborných zamestnancoch pojednáva o výchovnom a kariérovom poradenstve, čo je čoraz potrebnejším elementom v prostredí slovenských škôl a čo sa dotýka potreby riešiť problémy žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ako aj potreby kariérneho a študijného usmernenia žiakov.
Avšak aktuálne znenie zákona je nejasné, rozdeľuje kompetencie výchovných a kariérových poradcov a neposkytuje im dostatočný čas, aby sa venovali tejto pozícii. Zároveň má kariérové poradenstvo stále pomerne slabú pozíciu na školách a v konečnom dôsledku vedie k neefektívnosti systému vzdelávania či v štúdiu odborov, ktoré absolvent nevyužije vo svojej nasledovnej práci.
Novela zákona upravuje hlavne nezrovnalosti medzi zákonom 245 o výchove a vzdelávaní (školský zákon), ktorý pozná pozíciu výchovného poradcu, nie však kariérového poradcu, a zákonom 317 o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, ktorý však rozlišuje už tieto dve samostatné pozície výchovného poradcu a kariérového poradcu. Novela zlučuje tieto dve pozície do jednej pozície, a to školského poradcu, jasne definuje jeho kompetencie a definuje náplň kariérového poradenstva. Školský poradca sa teda stáva vedúcim zamestnancom a má na starosti koordináciu pedagogických asistentov v škole alebo v školskom zariadení a touto cestou sa naňho budú vzťahovať aj veľmi jasné podmienky a profesionalizuje sa jeho pozícia, na ktorú musí mať prvú atestáciu a musí vykonať potrebné kvalifikačné štúdium.
My ako navrhovatelia, alebo ja ako navrhovateľ, okrem profesionalizácie tejto pozície zavedením kvalifikačného štúdia odporúčame rozšírenie času na poradenskú prácu školského poradcu, a teda aj na zväčšenie zníženia úväzku.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol gestorským výborom určený za spravodajcu, a teda predkladám informáciu k tomuto zákonu. Návrh spĺňa všetky náležitosti jednak rokovacieho poriadku, legislatívnych pravidiel, súčasťou je aj stanovisko ministerstva financií a je zrejmé, o čo v tomto návrhu zákona ide.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, navrhujem a odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že zákon prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby tento návrh zákona prerokovali ako vždy ústavnoprávny výbor a k tomu gestorský, ktorým je výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Tým pádom ho do 30 dní prerokuje ústavnoprávny výbor a do 32 dní gestorský výbor.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, ctené panie poslankyne a vážení páni poslanci, nuž mal by som sa vyjadriť aj ja ako výchovný poradca, dlhoročný, k tomuto návrhu zákona. Na prvé prečítanie trošku som sa zľakol, pretože naozaj tých kompetencií môže byť niekedy na jedného človeka v rámci školy veľa. Osobne som skôr zástancom toho, aby sme robili všetko pre to, aby sme mali a aby fungoval na školách tím ľudí, ktorí sa naozaj vo všetkých týchto oblastiach budú deťom venovať, od triedneho učiteľa, akosi správne tu je aj poznačené, aj cez toho školského poradcu ako odborného zamestnanca a spoločne koordinovali najmä prácu s rodičmi. Môžem tu zodpovedne prehlásiť, že si veľmi pamätám a musím to jednoducho priznať, aká komplikovaná často s nimi práca bola. A vychádzalo to častokrát aj z nedostatku informácií, ktoré títo ľudia mali.
Čo by sme teda mali urobiť pre to, aby sme plnili cieľ školy ako prípravy na život? Na život, v ktorom deti nečaká prechádzka ružovou, teda ružovým sadom alebo zelenou záhradou, ale naozaj ich učili k tomu, že je mimoriadne dôležité si vedieť stanovovať ciele. Myslím si, že jednou z hlavných funkcií školského poradcu, ak bude prijatá táto zmena, alebo akéhokoľvek odborného zamestnanca, ktorý sa deťom venuje v rámci školy, je naučiť ich stanovovať si, teda stanoviť si tie ciele a vedieť správne ich potom napĺňať vo svojom živote.
Na jednej strane veľmi vítam, že veľmi pozitívne sa k tomuto návrhu vyjadrila aj Asociácia výchovných poradcov, teda plne podporuje, a možno taká otázka aj pre pána navrhovateľa, aké má reakcie zo strany ministerstva a iných inštitúcií. Celkovo by nás možno všetkých malo zaujímať, aké je stanovisko možno aj Úradu vlády k tomu, že tu opozícia musí predkladať koncepčné riešenie, ako zlepšiť prípravu detí do života.
Pamätám si v minulosti mnohé polemiky odborníkov, ktorí dosť bojovali za zavedenie kariérneho poradenstva, a výsledkom všetkých tých diskusií a besied, ktoré prebiehali, bolo napokon to, že sa všeobecne povedalo, áno, potrebujeme, aby sa kariérny rast budoval už od základnej školy. Máme dokonca spracované množstvo metodík v spolupráci aj s centrami psychologicko-pedagogického poradenstva a prevencie v rámci projektov, ktoré už prebiehajú od 6. ročníka a 8. ročníku, ale praktická aplikácia toho, keď deti prídu do 9. ročníka a začneme, a teda už na konci 8. ročníka, keď sa zadáva prvý záujem o štúdium na strednej škole a potom to pokračuje v 9. ročníku, je stále taká, že tápajú a nevedia si nájsť ten svoj cieľ. To znamená, napriek tomu, že by sme aj zaviedli funkciu školského poradcu, mimoriadne dôležité stále ostane, aby na každej jednej škole fungoval celý tím ľudí, ktorý sa týmto deťom bude venovať a bude pracovať nielen s nimi, ale aj s rodičmi.
Zrejme asi začínam byť už pesimista nielen kvôli tejto sále, ale kvôli tomu, ako keď z opozície navrhujeme nejaké návrhy, si to sami diskutujeme medzi sebou a nemáme tu spätnú väzbu, nemáme protiargumenty, prečo by to nemohlo byť takto. Nie je to podľa mňa dobrý signál. Nie je to dobrý signál ani pre nás, poznáte to určite aj zo svojich bývalých pôsobísk vo svojich zamestnaniach, že pokiaľ ste nemali tú spätnú väzbu - tak ako to je, dobre to robíme, zle to robíme? Ale nie je to zrejme dobrý signál ani pre rodičov a ani pre naše deti.
Takže z tohto miesta vyzývam, ak to bude počuť, aby sa naozaj neustanovovali len komisie, ktoré budú sa vyjadrovať k tomu a prijímať riešenia od zeleného stola, že potrebujeme toľko a toľko pracovníkov v danom a v danom odbore a teraz ich potrebujeme tam nejak rýchlo nejak presvedčiť, tých mladých ľudí, nech tam idú, ale nech sa naozaj prijímajú koncepčné riešenia, pretože vzdelanie, to nie je len o príprave na budúce zamestnanie, vzdelanie je aj o tom, akých ľudí z nich chceme mať. A mohol by som tu ešte o tom hovoriť určite veľa, ale to už by nebolo predmetom a úvahou o tomto návrhu zákona.
Takže zatiaľ toľko. Ďakujem.